autor: Anna Korvíniová 3.A 

     Každý človek je otrokom niečoho. Niekto je otrokom svojej práce, iný otrokom lásky, niekto 
otrokom svojho vlastného osudu. Títo ľudia tvoria národy. Svet je obsypaný rôznymi národmi a 
medzi nimi ani nespozorujeme, že niektorý z nich je národom utláčaným, že je to národ plebejský.  
     Tak ako my, Slováci. Vždy sme boli niekomu podriadení, a pritom sme národ ako každý iný. Boli 
sme súčasťou Uhorska. Cítili sme, že sme národom svojbytným, chceli sme sa uplatniť, aj my sme 
chceli vyjsť na slnko. No niekto mal a má nad nami stále moc. Či už Maďari, Rusi dokonca ešte aj 
Česi sa na nás pozerajú zhora. Prečo to tak asi je? Kde sa stratila tá bojovnosť s akou sme dokázali 
bojovať proti Maďarom v dobrovoľníckych výpravách v 19. storočí? Teraz sme slobodný štát, no 
zároveň sme štátom podriadeným. Podriaďujeme sa pravidlám mocných. Stále sa chceme na niekoho 
podobať a oni si nás zatiaľ neviditeľnými nitkami dohôd a zmlúv omotávajú okolo prsta. Ani 
nezbadáme, ako spadneme tam, kde sme už raz boli.  
     Mladá produktívna sila odchádza preč. Každý štvrtý mladý človek hľadá prácu mimo republiky. 
Prečo chcú odísť z vlasti, za ktorej samostatnosť naši predkovia tak tvrdo bojovali? Myslím si, že to 
nie je vec akéhosi poškvrnenia Slovenska, je to boj o prežitie. Ekonomika ide dolu vodou a naši 
politici majú len plné ústa sladkých rečí a plánov, ale činy sú stále kdesi vo hviezdach. Stavajú nám 
za vzor krajiny, ktorým sa my asi ťažko budeme niekedy podobať. Ľudia im často nerozumejú, ale 
vidia, čo sa okolo nich deje lepšie ako politici.  
     Chceme sa podobať moderným krajinám. Áno. V niečom sme ich už dokonca dobehli. Kiná a 
televízie sú plné amerických filmov, " nasledujeme inštinkt" a pije- me americké nápoje, alebo sa 
rýchlo najeme u "farmára" McDonalda. Pomaly opäť padáme pod okovy. Znova budeme len 
šachovou figúrkou v rozohratej partii moc- ných krajín. Vodítkom peňazí nás dovedú k šibenici, kde 
popravia našu slobodu.  
     Sme národ ako každý iný. Chceme prosperovať. Túžime byť niekto. Mať vo svete iné meno, ako 
sme si urobili doteraz. Vždy sme boli národom plebejským, a keď sme pred siedmymi rokmi dostali 
šancu byť sami sebou a dokázať, kto sú Slováci, znova sme sa len chceli na niekoho podobať.  
     Mám rada svoju vlasť. Nikdy som sa nehanbila za to, že som Slovenka a v zahraničí som to vždy 
rada vyhlasovala. A preto by sme si mali spomenúť, čo sme prežili a ostať sami sebou. A možno 
zistíme, že nemusíme byť otrokom nikoho.  
       
       
      

Musí byť malý národ plebejský?  

(Aké ponaučenie pre dnešné dejiny vidím v slovenských dejinách.) 

 

Strona 1 z 1

Korviniova

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/dejepis/prace/korviniova.html