background image

 
     Na začiatku bolo slovo. Slovo... V Biblii však nestojí, či to bolo slovo úcty, pokorenia. Či to 
bolo  slovo,  ktoré  začalo  éru  zloby,  nenávisti  a  krviprelievania.  Jedno  je  však  isté.  Práve  toto 
slovo  bolo  medzníkom,  ktorý  začal  éru  komunikácie,  dohôd,  zmlúv,  klebiet,  ale  aj  hádok  a 
obyčajného ľudského rozhovoru.  
     Teraz  sa  nám  zdá  nereálne  a  zvláštne,  aby  sme  sa  dorozumievali  pomocou  tanca, 
neartikulovanej  reči  a  spevu.  Nie.  Tieto  prvky  len  dopĺňajú  našu  generáciami  sa  vylepšujúcu 
komunikáciu.  Každým  rokom  prichádza  nejaké  vylepšenie,  nové  pojmy,  slová...  Éra 
významných filozofov, otcov dialektiky a preslávených rečníkov, ktorí zmenili svet, je už asi za 
nami.  
     Dnes  sa  všetko  mení,  urýchľuje,  skracuje  a  dostáva  do  toku  rýchleho  plynutia  doby. 
Medziľudská komunikácia pomaly stráca na svojej pôvodnej podstate. Reč sa mení na správy, 
ktoré sa vzďaľujú nám, ľuďom.  
     Slová dokážu meniť tak veľa! Veď práve slovný kontakt ovplyvňoval, ovplyvňuje a aj bude 
determinovať  životy  obyvateľov  tejto  planéty.  Efekt  je  globálny.  Za  príklad  si  vezmime 
nešťastný príbeh lásky Rómea a Júlie. Je známe, že nastal skrat v podaní správy, ktorý spôsobil 
zmenu osudov, životov a následne aj smrť. V tej chvíli a v tom prekrásnom diele mali slová a 
ich šírenie neblahý význam a dopad.  
     Dnes  žijeme  v  dobe  informačného  výbuchu  a  rýchleho  kolotoča  správ.  Je  to  doba,  keď 
správa,  reč,  slová  majú  väčšiu  cenu  ako  životy  ľudí.  Dnes  ľudia  zabúdajú  na  to  spomínané 
slovo.  V  čase  techniky  sa  reč  mení  na  prúd  elektrických  impulzov,  nič  viac  a  nič  menej.  Éra 
trubadúrov, pevcov a šíriteľov osvety a skončila a nastúpila nová. Medziľudská komunikácia sa 
obmedzuje  na  používanie  mobilných  telefónov,  počítačov  a  aktuálnych  správ.  Nimi  človek 
nahrádza reč.  
     Kontakt  ľudí,  ktorý  predstavuje  určitú  mieru  duševnej  i  telesnej  priazne,  sa  mení  na 
neosobné  symboly  a  gestá.  Technika  vystriedala  pomaly  všetko,  aj  spôsob,  akým  si  milenci 
vyznávajú  lásku.  Tvorí  lásku  bez  citu  hlasu  a  vnemu  priameho  kontaktu.  Poznám  veľa 
priateľstiev  cez  internet,  no  skoro  všetky  skončili  dezilúziami.  Elektornický  rozhovor  nemôže 
predsa  nahradiť  to,  na  čo  boli  zvyknutí  naši  predkovia.  Chyba  je  však  aj  v  ľuďoch,  ktorí  sa 
nechali  obklopiť  prostriedkami,  ktoré  im  otvorené  vystúpenie  znemožňujú.  Ľudia  sa  boja 
priamej  konfrontácie  a  radšej  sa  oddajú  niečomu,  čo  im  umožní  vyhnúť  sa  zvýšenému  tónu 
hlasu alebo priamemu kontaktu očí.  
      Ľudia sa dostávajú do situácie zvažujúcej medzi  čistou rečou a umelou debatou. Je to črta 
nás  všetkých  a  s  vývojom  masovokomunikačných  prostriedkov  sa  tento  princíp  rozštiepenosti 
bude  v  nás  prenášať  ďalej.  Človek  sa  odvracia  od  cesty  reči  v  jej  pravej  podobe  a  vyberá  si 
cestu reči umelej! No mnohí zisťujú jej omylnosť.  
     Význam informácií je taký obrovský, má silu katalyzovať staré a spomalené veci. Bez nich 
by  sme  určite  neboli  tam,  kde  stojíme  dnes.  Nebyť  Konštantína  a  Cyrila,  ktorí  nám  priniesli 
nový  jazyk,  nebyť  slávnych  dohôd  panovníkov  a  vládcov,  nebyť  Bela  a  iných!  Kam  by 
smeroval náš svet, keby nebolo medziľudskej komhunikácie? Určite by sme neboli tými ľuďmi, 
akými sme dnes. Žili by sme možno v inom štátnom celku, hovorili by sme inými nárečiami a 
nosili iné veci. Slová vždy stáli nad ľuďmi. Mali božský pôvod. Dokázali totiž meniť tak veľa 
vecí naraz a odkrývali hlboké pocity a myšlienky veľkých i malých osobností. Možno by sme 
sa  nenaučili  hovoriť  a  tvoriť  slová,  nepoznali  by  sme  ten  pocit,  keď  niekomu  povieme: 
"Potrebujem ťa!" Dorozumievali by sme sa rečou tela, no ani tá neprezradí všetko.  
     Svet  bez  slov  by  bol  svetom  bez  človeka.  Existoval  by  tu  asi  prázdny  priestor  ticha  a 
nevypovedaných túžob. Boli by tu symboly, písmená, kresby. Tie by asi hovorili za nás.  
     Nejeden z  nás  pozná  ten silný pocit búriacich sa myšlienok a slov, ktoré sa pretláčajú von, 
no  my  ich  nesmieme  vyrieknuť.  Vtedy  v  človeku  prebieha  súboj  o  zrealizovanie  tohto 
vnútorného obsahu. Dôsledky bývajú mrazivé aj veselé. Skúsenosti vravia za nás.  

Č

lovek a reč

  

/ Úvodník o medziľudskej komunikácii, jej význame a o dôsledkoch jej nerealizovania / 

  Zuzana Celušáková - 4.B 

škol.rok 2000/2001  

Strona 1 z 2

Celušáková

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/slovina/prace/cel2001.html

background image

     Keď ľudia prestanú hovoriť a podávať informácie ďalej a ďalej, nastane stav domýšľania a 
ilúzií. Svet sa zblázni a ľudia tiež. Takmer všetko stojí na informáciách a šíriacich sa správach. 
Tlačové  agentúry  bez  hovorcov,  obrovské  koncerny  bez  lobistov  a  vlády  bez  zasadnutí! 
Priateľstvá  by  sa  rúcali  a  manželstvá  končili  krachom.  Záležitosti  by  sa  točili  okolo 
nevypovedaných viet.  
     Nie! Tak sa nedá žiť! Pretože reč a človek sú spojuené v jedno - sú súčasťou samých seba. 
Človek má vždy čo povedať.  

Strona 2 z 2

Celušáková

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/slovina/prace/cel2001.html