background image

Poznámky zo

Poznámky zo

Poznámky zo

Poznámky zo    

SLOVENSKÉHO 

JAZYKA 

pre 4. ro

č

ník  

gymnázií 
a stredných škôl

 

 

     

Autor: Martin Slota

  

Zdroj: http://www.zones.sk 

Používanie materiálov zo ZONES.SK je povolené bez obmedzení iba 
na  osobné  ú

č

ely  a  akéko

ľ

vek  verejné  publikovanie  je  bez 

predchádzajúceho súhlasu zakázané.

 

 

 

background image

Poznámky zo študentského portálu ZONES.SK – Zóny pre každého študenta 

www.zones.sk 

 

Z

ÁKLADY RÉTORIKY

,

 RE

Č

NÍCKY VÝCVIK

 

 

rétorika 

č

iže re

č

níctvo je náuka o výbere jazykových prostriedkov a o vlastnostiach hovoreného prejavu 

 

jazykový prejav je v re

č

níckom štýle doplnený mimojazykovými prostriedkami (mimika, gestá, ...) 

D

EJINY RÉTORIKY

 

 

vznikla v starom Grécku pred vyše 2000 rokmi ako dôsledok spolo

č

enskej situácie (otrokárska demokracia), 

lebo  každý  slobodný  ob

č

an  mal  právo  vystupova

ť

  na  verejnom  zhromaždení  alebo  na  súde  ako  žalobca 

alebo obhajca a od jeho re

č

níckeho umenia 

č

asto závisel výsledok jeho právneho sporu 

 

rétorika  bola  spolu  s gramatikou  a dialektikou  sú

č

as

ť

ou  vyššieho  vzdelania 

  bolo  ve

ľ

a  dobrých  u

č

ite

ľ

ov  a 

teoretikov re

č

níctva: 

 

Gorgias (485 – 380 p.n.l.) – napísal u

č

ebnicu rétoriky, rozpracoval re

č

nícke figúry 

 

Demostenes (384 – 322 p.n.l.) – jeden z najvýznamnejších re

č

níkov 

 

Sokrates (469 – 399 p.n.l.), jeho žiak Platón (427 – 347 p.n.l.) – majstri akademických dialógov  

 

Demokritos (460 – 370 p.n.l.) 

 

Aristoteles (384 – 322 p.n.l.): 

 

najvýznamnejší teoretik re

č

níctva 

 

Rétorika

 

výklad o teórii re

č

níckeho umenia – definície 

 

rozdelená na 3 

č

asti – politické, súdne a pochvalné spisy 

 

Poetika – prvý teoretický spis o básnickom umení na európskom kontinente 

 

najvä

č

ším zo starorímskych re

č

níkov bol Marcus Tullius Cicero (106 – 43 p.n.l.) 

 

novšie dejiny rétoriky sa spájajú so vznikom kres

ť

anského náboženstva – náboženská (kazate

ľ

ská) rétorika 

je menej konkrétna, menej polemická a viacej oslavná ako antická rétorika 

 

univerzity  –  iný  druh  rétoriky  –  akademické  prednášky  dostávali  formu  živého  prejavu  a  prenikali  do  širšej 
verejnosti 

 

vznik  buržoáznej  spolo

č

nosti  priniesol  rozvoj  politického  re

č

níctva  –  parlament  (Anglicko),  verejné  tribúny 

(Ve

ľ

ká francúzska revolúcia – Jean Paul Marat) 

 

vznik marxizmu 

 potreba nového štýlu na presvied

č

anie más 

 úpadok rétoriky 

1.  sú

č

asné  obdobie  –  renesancia  rétoriky  –  má  dôležitú  riadiacu  a  motiva

č

nú  funkciu  (napr.  logické,  stru

č

né 

vysvetlenie prí

č

iny problému viac zmobilizuje k 

č

innosti ako frázovité „plytké“ vysvet

ľ

ovanie) 

R

E

Č

NÍCKY ŠTÝL A

 

JEHO ŽÁNRE

 

 

slohové štýly (HANU(PR)): 

a)  hovorový 
b)  administratívny (úradný) 
c)  náu

č

ný (odborný) 

d)  umelecký 
e)  publicistický 
f)  re

č

nícky 

 

re

č

nícky štýl má ve

ľ

a spolo

č

ného s publicistickým (obidva sú verejné), preberá aj prvky umeleckého štýlu 

 

rozdiely medzi re

č

níckym a publicistickým štýlom sú vlastne rozdielmi medzi ústnym a písomným prejavom – 

ústny prejav má: 

 

kratší, koncentrovanejší a zaujímavejší obsah 

 

preh

ľ

adnejšiu kompozíciu a štylizáciu 

 

výhodu v používaní mimojazykových prostriedkov 

 

možnos

ť

 doplni

ť

 prejav diskusiou 

 

vysokú techniku prednesu 

 

re

č

nícky prejav musí obsahova

ť

a)  oslovenie (správne poradie oslovovaných – najprv osoby ženského pohlavia, vyššie postavené) 
b)  úvod  –  re

č

ník  by  sa  ho  mal  nau

č

i

ť

  naspamä

ť

,  mal  by  v 

ň

om  nazna

č

i

ť

  tému,  prípadne  použi

ť

  rôzne 

prirovnania, citáty, príslovia, porekadlá 

c)  jadro – rozvedenie problému, fakty, môže sa aj 

č

íta

ť

 

d)  záver – zhrnutie, vystup

ň

ovanie myšlienky, pod

ľ

a príležitosti (re

č

ník môže vyvola

ť

 smiech, nie

č

o zvola

ť

vyzva

ť

 posluchá

č

ov k 

č

innosti, ...) 

 

v re

č

níckom štýle používame: 

 

spisovný, zrozumite

ľ

ný a spolo

č

ensky, vekovo a mentálne primeraný jazyk 

background image

Poznámky zo študentského portálu ZONES.SK – Zóny pre každého študenta 

www.zones.sk 

 

 

re

č

nícke  otázky  a prípadné  re

č

nícke  odpovede  (nevnucujú  názor  re

č

níka,  používajú  sa 

č

astice  ako 

možno, sná

ď

, ...) 

 

opakovanie slov: 

 

za sebou – epizeuxa 

 

na za

č

iatku za sebou idúcich veršov (viet) – anafora 

 

na konci za sebou idúcich veršov (viet) – epifora 

 

na konci jedného a na za

č

iatku druhého verša (vety) – epanastrofa 

 

re

č

ník by svojím prejavom mal upúta

ť

, zauja

ť

, motivova

ť

, na konci presved

č

i

ť

, príp. rozosmia

ť

 alebo doja

ť

 

 

príprava re

č

níckeho útvaru je teda ešte náro

č

nejšia ako vypracovanie písomného útvaru 

 

žánre re

č

níckeho štýlu: 

a)  agita

č

né (politická re

č

, súdna re

č

b)  náu

č

né (prednáška, referát, koreferát) 

c)  príležitostné (spolo

č

enský príhovor, smúto

č

ný prejav, slávnostný prejav) 

background image

Poznámky zo študentského portálu ZONES.SK – Zóny pre každého študenta 

www.zones.sk 

 

U

MELECKÉ ROZPRÁVANIE

 

 

umelecké rozprávanie je zachytenie udalostí umeleckým spôsobom, využíva básnické: 

a)  trópy (metafory, metonymie, epitetá, oxymorony – napr. „biela tma“) 
b)  figúry – opakovanie: 

1)  za sebou – epizeuxa 
2)  na za

č

iatku za sebou idúcich veršov (viet) – anafora 

3)  na konci za sebou idúcich veršov (viet) – epifora 
4)  na konci jedného a na za

č

iatku druhého verša (vety) – epanastrofa 

 

autorská re

č

 – opis a charakteristika – 1. osoba singuláru (v antirománe 2. osoba singuláru), spisovná re

č

 

 

postavy môžu v dialógoch používa

ť

 slang, vulgarizmy, odborné termíny, ... 

 

re

č

 postáv: 

 

replika = výpove

ď

 

 

dialóg: 

1)  symetrický (ABABABAB...) 
2)  nesymetrický (inak): 

 

re

č

 postavy môže by

ť

 neuvedená (nevlastná priama re

č

 – postava si to myslí) alebo uvedená („“) 

 

dramatizujúce a estetizujúce prostriedky – krátke vety, nedokon

č

ené vety (apoziopéza) a historická prézent 

 

polovetné konštrukcie – prechodník a prí

č

astie 

 

hlavné druhy úvodu v rozprávaní: 

a)  expozícia – pomalý vstup do deja, zoznámenie sa s prostredím, charakteristiky a opisy 
b)  in media res – priamy skok do deja, za

č

ína rovno so zápletkou 

c)  retrospektíva – poh

ľ

ad do minulosti (hlavne pri detektívkach)