D E J E P I S     I. 

 
 
1. Aké názory na pôvod 

č

loveka poznáte? 

 
A   sformoval seba samého prácou 
A   stvoril ho Boh 
N   prišil na zem z Mesiaca 
A   vy

č

lenil sa zo živo

č

íšnej ríše 

N bol vždy na Zemi 
N vyvinul sa pred 10 000 rokmi 
N vznikol niekoško storo

č

í pred naším letopo

č

tom 

N vyvinul sa z morských rýb 
A je produktom prírody 
 
2. Ko

ľ

ko rokov je to približne 

č

o sa v evolúcii vyvinul 

č

lovek? 

 
A 3.8 mil. rokov 
N 2.2 mil. rokov 
N 4 mil. rokov 
N 3.5 mil rokov 
 
3. V ktorom 

č

asovom období vznikla a ko dlho sa vyvíjala 

ľ

udská spolo

č

nos

ť

? 

 
A v praveku 
N 3.2 mil. rokov 
N 4 mil. rokov 
A 3.8 mil. rokov 
 
4. 

Č

o je to proces humanizácie? 

 
N prechod homonimou ku koristníckemu hospodárstvu 
N po

ľ

udš

ť

ovanie 

ľ

udoopou pod tlakom prírodných faktorov 

A zdokonalenie homonimou 

ľ

udskou prácou 

N po

ľ

udš

ť

ovanie hominimou 

 
5. Aké zmeny sa odohrali v procese humanizácie homonimou v biologickej stavbe 
homonimov? 
 
A vzpriamenie postavy 
A zdokonalenie bipednej chôdze na dvoch nohách 
A premena prednej kon

č

atiny na ruku 

A zvä

č

šenie motgu 

A vznik väzby ruka mozog 
N zavedenie výroby nástrojov a vznik práce ako cie

ľ

avedomej 

č

innosti 

N vznik kultúry a sociálnej organizácie 
 
6. V ktorom 

č

asovom období za

č

ali vznika

ť

 štátom riadené 

ľ

udské spolo

č

nosti? 

 
N 2-5 tisícro

č

í p.n.l. 

A 6-4 tisícro

č

í p.n.l. 

N 6-5 tisícro

č

í p.n.l. 

N 3-4 tisícro

č

í p.n.l. 

 
7. V ktorom 

č

asovom období sa za

č

ala na strednom východe uskuto

čň

ova

ť

 neolitická 

revolúcia? 

 
A 12-8 tisícro

č

í p.n.l. 

N 10-8 tisícro

č

í p.n.l 

N 13-7 tisícro

č

í p.n.l. 

N 12    tisícro

č

í p.n.l. 

 
8. V ekonomickej oblasti znamenala neolitická revolúcia prechod? 
 
N prechod ku koristníckemu hospodárstvu 
A prechod od neproduktívnej k produktívnej ekonomike 
A aktívne pretváranie prírody 
A prelomenie obsolútnej závislosti 

č

loveka od prírody 

N de

ľ

ba práce medzi mužmi a ženami 

N sezónne presúvanie za potravou 
A výroba nadproduktu 
A vzniká vlastníctvo k pôde i k veciam 
 
9. Kde vznikali prvé štátom organozované spolo

č

nosti? 

 
A Južná Afrika 
N pobrežie Nílu 
A Blízky Východ 
N stredná Ázia 
A údolia ve

ľ

kých rie

č

nych tokov 

A subtropické pásmo 
 
10. Aké typy štátov sa rozlišujú v rámci otrokárskej demokracie? 
 
A klasické 
N biblické 
N predbabylónske 
N matriarchálne 
A klasické 
N archaické  
N patriarchálne 
 
11. Štáty akého typu vznikali od polovice 4 tisícro

č

ia p.n.l.? 

 
N starogrécke mestské štáty 
N staroveký Rím 
A staroorientálne štáty 
N helenistické štáty 
N barbarské štáty 
N starogermánske štáty 
 
12. K akému typu štátov patrili staroveké grécke mestské štáty a staroveký Rím? 
 
N staroorientálny 
N homérsky 
N archaický 
A klasický otrokársky štát 
N predštátny typ 
N protoštáty 
13. Aké boli najvýznamnejšie tzv. klasické otrokárske štáty? 
 
N Sumeri 
N Akkadská ríša 

N Starobabylónska ríša 
N staroveký Egypt 
A starogrécke mestské štáty  
A staroveký Rím 
 
14. Aké boli spolo

č

né znaky staroorientálnych štátov, najmä v údoliach ve

ľ

kých 

rie

č

nych tokov? 

 
N zber a lov bol základom obživy 
A po

ľ

nohospodárstvo bolo základným zdrojom obživy 

N vlastníkom všetkej pôdy bol rod 
A vlastníkom všetkej pôdy bol panovník 
N vlastníkom všetkej pôdy boli susedské ob

č

iny 

Dedinské ob

č

iny boli skuto

č

ným držite

ľ

om pôdy 

 
15. Ktorej forme štátov v staroveku bola vlastná relatívna nemennos

ť

 úrovne 

výrobných síl, politických inštitúcií, apolo

č

enského vedomia a kultúry? 

 
A Egypt 
A Mezopotínia 
N Atény 
N Sparta 
N Rím  
N Kartágo 
 
16. Aké bolo postavenie ponovníka v staroorientálnych štátoch? 
 
N konštitu

č

né 

N prvý medzi rovnými 
A despotické 
A bol uctievaný ako Boh 
A bol vlastníkom všetkej pôdy 
N mal titul princeps 
N bol dominus et dues 
 
17. Aké  bolo postavenie k

ň

azov v staroorientálnych štátoch? 

 
A tvorili vládnucu triedu 
A k

ň

az bol správca chrámu 

A vykonával náboženské obrady 
A riadil a organizoval hospodársku 

č

innos

ť

 

N bol uctievaný ako boh 
N bol len služobníkom rodu 
 
18. Ktorá oblas

ť

 na Blízkom východe patrí k hostoricky prvotným regiónom, v 

ktorých vzniklo po

ľ

nohospodárstvo a chov dobytka? 

 
N 

Č

ína 

N India 
N Egypt 
A Mezopotámia 
N Kréta 
N Atlantída 
N Fenícia 
 
19. Akými znakmi sa vyzna

č

ovalo osídlenie ježnej 

č

asti Mezopotámie, ktoré sa tam 

rozšírili koncom 6. Tisícro

č

ia p.n.l.? 

 
A nepretržité vegeta

č

né obdobie 

N striedanie štyroch ro

č

ných období 

A je to oblas

ť

 bez daž

ď

ov 

A bolo tu nevyhnutné budova

ť

 zavlažovacie a odvod

ň

ovacie zariadenia 

N pravidelnými záplavami Nílu 
N pravidelnými záplavami Eufratu a Tigrisu 
 
20. Aké dôsledky vyvolala nevyhnutnos

ť

 budova

ť

 zavlažovacie zariadenia v 

Mezopotámii od konca 6. Tisícro

č

ia p.n.l.? 

 
A vä

č

šie zoskupenie pracovných síl 

A pevnejšiu spolo

č

enskú organizáciu 

A susedské ob

č

iny 

A položenie základov chrámového hospodárstva 
N ekologické znehodnotenie pôdy 
N upevnenie matriarchátu 
N prechod od matriarchátu k patriarchátu 
 
21. Akými znakmi možno vymedzi

ť

 pojem susedských ob

č

ín, ktoré sa vytvárali od 

konca 6. tisícro

č

ia p.n.l. v južnej Mezopotámii? 

 
A boli to dediny s vä

č

ším po

č

tom obyvate

ľ

stva 

A stali sa hospodárskou a organiza

č

nou jednotkou spolo

č

nosti 

N boli to ob

č

ianske združenia 

N boli to náboženské organizácie 
N spolo

č

enstvá založené na pokrvnej príbuznosti 

N boli to ob

č

ianske hnutia 

 
22. Ktoré znaky charakterizovali položenie základov chrámového hospodárstva v 
južnej 

č

asti staroorientálnej Mezopotámie v 6. tisícro

č

í p.n.l.? 

 
A vytvorenie susedských ob

č

ín 

N vznik mestských štátov 
A k

ň

az bol správcom chrámu, ale riadil i hospodársku 

č

innos

ť

 

N vysdtvorenie kláštorov 
N vytvorenie cirkevných rád 
 
23. Aké sociálne a politické dôsledky mala postupná premena dedín na ohradené 
mestá v Mezopotámii okolo 3 500 p.n.l.? 
 
A dôslednejšiu de

ľ

bu práce 

A utváranie vrstvy k

ň

azov, úradníkov a voj. hodnostárov 

N opevnené mesto sa izolovalo od okolia 
A ro

ľ

nícke dediny záviseli od mesta - hospodársky i politicky 

N upevnila sa rodová organizácia v meste 
A vývoj dospel k mestskému štátu 
N upevnilo sa triedne rozvrstvenie spolo

č

nosti 

N 

ľ

udia sa rozvrstvovali pod

ľ

a užito

č

nosti 

 
24. Ako sa volal staroorientálny národ (etnikum), ktorý vybudoval najstaršie 
mestá a prvé mestské štáty v južnej Mezopotámii? 
 
N Babylon

č

ania 

N Elami 
N Mitanni 
A Sumeri 

N Chechiti 
N Urarti 
N Prati 
N Árijci 
 
25. Ktoré z uvedených znakov sa vz

ť

ahujú na prvé mestské štáty, ktoré vybudovali 

Sumeri (ich politický systém)? 
 
N priama demokracia 
A primitívna demokracia 
A ve

ľ

a prežitkov rodového zriadenia 

N despotický panovník 
A zhramoždenie 

ľ

udu rozhodovalo o celoštátnych veciach 

N o celoštátnych veciach rozhodovala výlu

č

ne rada starších 

A zhromaždenia 

ľ

udu volilo úradníkov 

A najvyššie miesto medzi úradníkmi zastával k

ň

az 

N najvyššie miesto medzi úradníkmi zastával bazileus 
 
26. 

Č

ím sa vyzna

č

oval sociálny systém prvých mestských štátov - t.j. Sumerov v 

Mezopotámii? 
 
A všetka pôda patrila chrámu 
N všetka pôda patrila panovníkovi 
A vä

č

šina vyrobených produktov sa zhromaž

ď

ovala v sýpkach a skladoch chrámu 

A štát bezpe

ň

ažne rozde

ľ

oval produkty spotrebite

ľ

om 

N vyrobené produkty sa vymie

ň

ali, predávali na trhu 

N štát reguloval ceny potravín 
N rozvinuté tovarovo-pe

ň

ažné vz

ť

ahy 

 
27. S príchodom ktorých kme

ň

ov zo západných púští do sev. šasti južnej 

Mezopotámie sa spája prvý pokus utvori

ť

 centralizovný štát? 

 
N sumerských 

 

 

 

N babylónskych 

A semitských 

 

 

 

N chechitských 

N árijských  

 

 

N partských 

N judejských 

 

 

 

N perzkých 

 
28. Ako sa nazývala prvá centralizovaná ríša na území Mezopotámie? 
 
N Sumerská 
A Akadská 
N Babylón 
N Elam 
N Susa 
N Chechitská 
 
29. Kedy sa uskuto

č

nil v Mezopotámii (stredoveku) prvý pokus utvori

ť

 

centralizovaný štát? 
 
N v priebehu 5. Tisícro

č

ia p.n.l. 

N okolo r. 3 500 p.n.l. 
A okolo ro. 2 300 p.n.l. 
N okolo r. 1 600 p.n.l. 
N okolo r. 1 000 p.n.l. 
 
30. Ako sa volal vládca prvého centralizovaného štátu v Mezopotámii? 
 

N Chamurapi 
N Gilgameš 
A Sargon 
N Nabuchadonozor 
N Šalamon 
N Dávid 
 
31. Za koho sa pokladal panovník, predstavite

ľ

 štátu, v staroorientálnych 

štátoch v Mezopotámii? 
 
N za prvého medzi rovnými 
A bol uctievaný ako boh 
A za služobníka hlavného boha 
A za 

č

loveka neobmedzeného vládou 

N až po smrti ho mohli vyhlási

ť

 za boha 

N za služobníka celého 

ľ

udu 

 
32. Ako sa volal nový centralizovaný štát v Mezopotámii, ktorý vznikol po vyše 
štyroch storo

č

iach po zániku Akkadskej ríše (okolo r. 1 900 p.n.l.)? 

 
N ríša Sumerov 
N ríša Asýrskych krá

ľ

ov 

A Starobabylónska ríša 
N Izraelské krá

ľ

ovstvo 

N ríša krá

ľ

a Sargona 

N Pratská ríša 
N Perzká ríša 
 
33. S príchodom ktorého nového semitského kme

ň

a súvisel vznik Starobabylónskej 

ríše (okolo r. 1 900 p.n.l.)? 
 
N Árijcov 
N Skítov 
A Amoritov 
N Dórov 
N Iónov 
N Prabulharov 
N Normanov 
N Semitov 
 
34. V ktorom období existoval v Mezopotámii centralizovaný štát - 
Starobabylónska ríša? 
 
N okolo r. 3 500 p.n.l. 
N okolo r. 2 300 p.n.l. 
A 1 900 - 1 600 p.n.l. 
N okolo r. 1 000 p.n.l. 
N v polovici 6. storo

č

ia p.n.l. 

 
35. Ako sa nazýval najvýznamnejší panovník Starobabylónskej ríše (okolo r. 1 800 
p.n.l.), ktorý ovládol celú Babylóniu a 

č

as

ť

 Asýrie? 

 
N Sargon 
N Solón 
N Nabuchodonozor 
A Chamurapi 
N Gilgameš 

N Kamasútra 
 
36. Ako sa volal zákonník zo Starobabyl=onskej ríše, v ktorom boli ustanovenia 
"oko za oko", "zub za zub"? 
 
N Drakontov 
N Salónov 
N Mojžišov 
A Chamurapiho 
N Sargonov 
N Nabuchanodozorov 
 
37. Aká ríša ovládla v 6. storo

č

í p.n.l. celý Predný východ a uzavrela pohnuté 

dejiny celej starovekej Mezopotámie? 
 
N Chechitov 
N Izraelov 
N Asýrska 
A Prrzská ríša 
N Partská ríša 
N Fénická ríša 
 
38. S akým ve

ľ

kým výdobytkom kultúry, slúžiacim ako prostriedok organizovania 

hospodárstva a politiky, súvisel koniec praveku a vznik prvých sumerských 
mestských štátov? 
 
 
N vznik náboženstva 
N vznik artikulovanej re

č

i 

A vznik písma 
N vznik kolesa 
N vznik orbového ro

ľ

níctva 

N vznik filozofie 
 
39. Ktorý staroorientálny národ vytvoril ako prvý písno? 
 
A Sumeri 
N Akkadi 
N Starobabylon

č

ania 

N Egyp

ť

ania 

N Indovia 
N 

Č

í

ň

ania 

 
40. Aké ozna

č

enie dostalo písmo, ktoré vytvorili Sumeri? 

 
N hieroglyfy 
N uzlové písmo 
A klinové písmo 
N obrázkové písmo 
N hláskové písmo 
 
41. Ako sa volal najstarší epos v dejinách 

ľ

udstva, ktorý vznikol v 

staroorientálnej Mezopotámii? 
 
 
N Pä

ť

 kníh Mojžišových 

N Genesis 

A O Gilgamešovi 
N O Sargonovi 
N O pravom Krá

ľ

ovi 

N O Sinohovi 
 
42. Z 

č

oho vznikli v starovekej Mezopotámii základy astronómie? 

 
N z potreby predvída

ť

 obdobie záplav Nílu 

A z potreby predvída

ť

 obdobie záplav Eufratu a Tigrisu 

A zo sústavného pozorovania hviezdnej oblohy 
N zo štúdia eposu a Gilgamešovi 
N z geniality krá

ľ

a Sargona 

 
43. Aké sústava sa vytvorila v metematike v staroorientálnej Mezopotámii? 
 
N desiatková 
N dvanástková 
A šesdesiatková 
N pä

ť

desiatková 

N jednotková 
N dvojková 
 
44. Aký kult prevládol v náboženstve staroorientlálnych štátov Mezopotámie? 
 
N kult 

č

loveka 

N kult héroov 
A kult prírodných javov a síl 
A kult zeme, slnka, vody 
N kult Minotaura 
 
45. Ku ktorému kme

ň

u patrili Peržania, ktorí založili Perzskú ríšu, zaberajúcu 

celý Predný východ až k pobrežiu Stredozemného mora? 
 
N semitskému 
N árijskému 
N sumerskému 
A indoeurópskemu 
N aramejskému 
N skýtskemu 
 
46. Kedy vznikol jednotný centrlizovaný štát v starovekom Egypte? 
 
N okolo r. 3 500 p.n.l. 
A okolo r. 3 000 p.n.l. 
N okolo r. 2 300 p.n.l. 
N v roku 1 900 - 1 600 p.n.l. 
N v roku 1 800 p.n.l. 
 
47. Ako vznikol jednotný centralizovaný štát v starovekom Egypte? 
 
N dobrovo

ľ

ným spojením Horného a Dolného Egypta 

N uzavretím štátnej zmluvy medzi Horným a Dolným Egyptom 
A ví

ť

aztvom Horného Egyptu vo vzájomnom stretnutí s dolným 

N ví

ť

azstvom dolného Egyptu nad Horným 

N zásluhou príchodu Izrael

č

anov vedených Mojžišom 

N zjednocovacou prácou tutanchomóna 
 

48. Aká spolo

č

enská potreba (nevyhnutnos

ť

) dala iste podnet na zjednotenie 

Horného a Dolného Egypta? 
 
N každoro

č

né Nílske záplavy 

N obrana proti rozpínovasti Starobabylónskej ríše 
N obrana proti agresii Perzskej ríše 
A regulácia celého rie

č

neho toku Nílu 

N potreba predvída

ť

 obdobie záplav Nílu 

N útoky Rimanov 
N expanzia Lakadaimon

č

anov 

 
49. Aké zmeny preukazovali dedinské ob

č

iny po

č

as celých dejím starovekého 

Egypta?  
 
N zmenili sa na susedské 
N zmenili sa na latifundiá 
N zmenili sa na ve

ľ

korodiny 

A nemenili sa 
N ich vývoj bol revolu

č

ný 

N boli rozdelené v pozemkovej reforme medzi ro

ľ

níkov 

 
50. Aká bola právomoc (kompetencia) vysokého štátneho úradníka, správcu kraja, v 
starovekom Egypte?  
 
A jeho povinnos

ť

ou bolo odhadnú

ť

 množstvo prody 

A ur

č

oval výšku naturálnych daní 

A zodpovedal za prácu na od - a zavod

ň

ovacích zariadeniach 

N zodpovedal za správnu predpove

ď

 záplav Nílu 

A mal aj súdnu právomoc 
N patril do kolégia volite

ľ

ov faraóna 

 
51. Akú vrstvu tvorili správca kraja, pisári, ú

č

tovníci, vybera

č

i daní a 

správcovia štátnych sýpok v starovekom Egypte? 
 
N eupatridov 
N brahmanov 
A krá

ľ

ovských úradníkov 

N patricijov 
N nobility 
N aristokracie 
N oligarchie 
 
52. Aké boli ciele opakovaných sa vzbúr  a povstaní ro

ľ

níkov a remeselníkov v 

starovekom Egypte? 
 
N vráti

ť

 sa do "zlatého obdobia" rodového zriadenia 

N zni

č

i

ť

 despotickú vládu a nahradi

ť

 ju dokonalejším štátom 

A obháji

ť

 podmienky života 

ľ

udí 

N zavies

ť

 rovnos

ť

 

ľ

udí pred zákonom 

N zavies

ť

 sociálnu rovnos

ť

 

ľ

udí 

 
53. Ako sa volala základná výrobná a spolo

č

enská jednotka v starovekom Egypte? 

 
N rodová ob

č

ina 

N chrámové hospodárstvo 
N palácové hospodárstvo 
A dedinské ob

č

iny 

N kúria 
N fýlia 
 
54. Za koho bol považovaný najvyšší predstavite

ľ

 štátu - faraón  v starovekom 

Egypte? 
 
A za vteleného Boha 
N za 

č

loveka, zástupcu Boha na zemi 

N za poloboha 
N za héroa 
N za 

č

loveka, ale nedotknute

ľ

ného 

N za služobníka národa 
N za prvého medzi rovnými 
 
55. Ako sa nazývalo písmo, ktoré od 4. Tisícro

č

ia p.n.l. vznikalo v starovekom 

Egypte? 
 
N klinové písmo 
A obrázkové písmo 
A hieroglyfy 
N uzlové písmo 
N hláskové písmo 
N samohláskové písmo 
N hláskovo - samohláskové písmo 
 
56. V ktorom starovekom štáte v Oriente bol zavedený kalendár, ktorý mal 365 dní 
(12 mesiacov po 30 d

ň

och, plus 5 dní na oslavy)?  

 
N v mestskom štáte u Sumerov 
N v Akkadskej ríši 
N v Starobabylónskej ríši 
N v Indii 
A v starovekom Egypte 
N v 

Č

íne 

 
57. Aká 

č

íselná sústava prevládala v metematike v starovekom egypte? 

 
N šestdesiatková 
N dvojková 
A desiatková 
N dvanástková 
N jednotková 
 
58. Ku vzniku ktorej vedy prispelo v starom Egypte vymeriavanie pozemkov po 
záplavách? 
 
A geometrie 
N astronómie 
N trigonometrie 
N matematiky 
N pozemkového práva 
 
59. V ktorom staroorientálnom štáte dosiahlo lekárstvo vysoký stupe

ň

 

dekonalosti? 
 
N u Sumerov 
N v Akkadskej ríši 

N v Starobabylónskej ríši 
N u Chechitov 
A v Egypte 
N v Partskej ríši 
N v Perzkej ríši 
 
60. V povodí ktorej rieky vznikla jedna z najstarších civilizácií v Indii v 
staroveku? 
 
N Ganga 
A Indus 
N Brahmaputra 
N Krišna 
N Godvari 
N Mahanadi 
61. Povodie ktorej rieky v Indii, sa stalo strediskom centralizovaného štátu 
indoeurópskych Árijcov, ktorí v priebehu tisícro

č

ia (asi od roku 1 500 p.n.l.) 

obládli severnú Indiu? 
 
N Indus 
A Ganges 
N Brahmaputra 
N Krišna 
N Godvari 
N Narmadia 
 
62. Ako sa volala vládnuca kasta v starovekej Indii? 
 
N avilovia 
N eupatridi 
A brahmani 
N šudrovia 
N kšatriovia 
N vajšiovia 
N patriciovia 
N nobilita 
 
63. Ako sa volala kasta, ktorá mala v starovekej Indii najnižšie postvenie? 
 
N vajšiovia 
A šudrovia 
N geomori 
N plebs 
N proletari 
N kšatriovia 
N demiurogovia 
 
64. Ako sa volalo u

č

enie v starovekje Indii, ktorého znakmi bolo delenie 

obyvate

ľ

stva na kasty a u

č

enie o prevte

ľ

ovaní duší? 

 
N budhizmus 
N himduizmus 
A brahmanizmus 
N gándhizmus 
N dalajlámizmus 
N inkarnácia 
 

65. Kedy žil a u

č

l Budha (osvietený, prebudený), zakladate

ľ

 budhizmu? 

 
N v 10. stor. p.n.l. 
A v 6. stor. p.n.l. 
N v 1. stor. p.n.l. 
N  je to iba vymyslená postava 
N žil iba v bájach a legandách 
 
66. 

Č

o u

č

il Budha resp. 

č

o u

č

í budhizmus? 

 
N o brahmanizme 
N o prevte

ľ

ovaní duší 

N vyzývalo k zvrhnutiu dovtedajšieho spolo

č

. Poriadku 

A 

č

lovek sa má usilova

ť

 nie o prevtelenie, ale o nirvánu 

A jeho u

č

enie bolo namierené proti u

č

eniu o kastách 

A smerovalo k zmiereniu 

č

loveka so svojím osudom 

 
67. Ako sa volá u

č

enie (náboženstvo) v starovekej Indii, u

č

iace o zmierení 

č

loveka so svojím životným údelom a o nirváve? 

 
N brahmanizmus 
N taoizmus 
A budhizmus 
N hinduizmu 
N hogizmus 
N dalajlamizmus 
 
68. Aký je (bol) prínos starovekej indickej kultúry pre zdelanos

ť

 

ľ

udstva? 

 
N abjavili astronómiu 
A vytvorili desiatkovú sústavu 
A vytvorili desa

ť

 znakov pre 

č

íslice 

N vytvorili šesdesiatkovú sústavu 
N vytvorili epos o Gilgamešovi 
A vytvorili eposy Mahabharáta a Ramajáma 
 
69. Vpád akých cuzdích kme

ň

ov prerušil asi v polovici 2. tisícro

č

ia  p.n.l.  

vývoj civilizácie pôvodného obyvate

ľ

stva starovekej Indie? 

 
N sumerských 
N semitských kme

ň

ov Amoritov 

N indoeurópskeho kme

ň

a Dórov 

A indoeurópskeho kme

ň

a Árijcov 

N poloko

č

ovných semitských kme

ň

ov v Mezopotámii 

N turkotatárskych kme

ň

ov 

 
70. V  povodí ktorej rieky v 

Č

íne sa uskuto

č

nil rozpad rodovej spolo

č

nosti a 

vznikli prvé štáty? 
 
N Ganges 
A Žltej rieky 
N Jang-c-tiang 
A Chuang-che 
N mekong 
N Amudarja 
 

71. Ktoré objavy starovekej 

č

ínskej kultúry obohatili vzdelanos

ť

 

ľ

udstva, resp. 

obohatili 

ľ

udstvo? 

 
N hrn

č

iarsky kruh 

A výroba hodvábu 
N vytvorenie kalendára s 365 d

ň

ami 

A výroba papiera 
 
A výroba pušného prachu 
N vynález vysokej pece 
A vynález kompasu 
 
72. Ktoré skuto

č

nosti sú charakteristické pre klasické otrokárske štáty, ktoré 

vznikli na pobreží Stredozemného mora? 
 
N boli to rie

č

ne civilizácie 

A boli to štáty prímorské 
A preberali skúsenos

ť

 najstarších civilizácií 

N boli prvotnou oblas

ť

ou neolitickej revolúcie 

N vyvíjali sa úplne odlišne a nezávisle od ostatného sveta 
 
73. Ktoré štáty vznikli v 2. tisícro

č

í p.n.l.  pri východnom pobreží 

Stredozemného mora? 
 
N Sicília 
N Kréta 
A Chechitská ríša 
N Atény 
N Sparta 
A Fenícia 
N Rím  
A Palestína 
 
74. 

Č

ím sa vyzna

č

ovali v staroveku Fení

č

ania? 

 
N národ astronónov 
A chýrni moreplavci a obchodníci 
A pozd

ĺ

ž Stredožemného mora založili ve

ľ

a obchodných osád 

N žili vo vnútrozemí Prednej Ázie, nie pri mori 
A vytvorili hláskové písmo 
N prevzali klinové písmo z Babylonu 
 
75. Aké udalosti sa odohrali v Palestíne okolo roku 1 000 p.n.l.? 
 
N osídlili ju Arabi a založili tu svoj štát 
A bola osídlená semitskými kme

ň

mi Židov 

A Židia tu utvorili jednotné krá

ľ

ovstvo 

N existovali len mestské štáty, nie jednotný štát 
A hlavným mestom bol Jeruzalem 
N hlavným mestom bol Tel-Aviv 
 
76. Písmo ktorého národa v staroveku (resp. starovekej ríše) rozlúštil 

č

eský 

vedec Bed

ř

ich  Hrozný?  

 
N Sumerov 
A Chechitov 
N Fení

č

anov 

N Árijcov 
N Prabulharov 
N Kré

ť

anov 

N Židov 
 
77. 

Č

o bola grécka polis? 

 
N forma územnej organizácie 
A grécky mestský štát 
N bohy

ň

a-patrónka Grécka 

N ozna

č

ovala štátnu orgnizáciu 

A vytvorila sa v archaickej dobe (800 - 600 p.n.l.) 
 
78. Aké formy štátneho zriadenia existovali v gréckych mestských štátoch v 
staroveku?  
 
N krá

ľ

ovstvo 

N despócia 
A vláda rodovej po

ľ

nohospodárskej šlachty 

N vláda plebejcov 
A vláda aristokracie 
A otrokárska demokracia 
N cisárstvo 
N teokracia 
 
79. Ktorá z foriem štátneho zriadenia v gréckych mestských štátoch poskytla 
všetkým slobodným ob

č

anom právo zú

č

astni

ť

 sa na správe štátu? 

 
N krá

ľ

ovstvo 

 

 

 

N timokracia 

N aristokracia 

 

 

 

N olchokracia 

N genokracia 

 

 

 

A demokracia 

 
80. Ako sa nazýva kultúra raného obdobia starovekého Grécka (1 660 - 1 200), 
ktorá vyvrcholila v 14. stor. p.n.l.? 
 
N helenistická 
N homérska 
A mykénska 
N krétska 
N minotaurská 
N Dórska 
 
81. Príchod ktorých kme

ň

ových skupín (1 100 p.n.l.) spôsobil zánik mykénskej 

kultúry? 
 
N Achájcov 
A Dórov 
N Semitov 
N Árijcov 
N Lakadaimon

č

anov 

N Normanov 
 
82. Ako sa nazýva obdobie starovekých gréckych dejím ohrani

č

ené rokmi 1 200 - 

800 p.n.l.? 
 
N archaická doba 
N ve

ľ

ká grécka kolonizácia 

A homérska doba 
N mykénska kultúra 
N klasické obdobie 
N helenictické obdobie 
 
83. Ako sa nazýva obdobie starovekých gréckych dejín ograni

č

ené rokmi 800 - 600  

p.n.l.?  
 
N archaická doba 
N homerská doba 
A archaická doba 
N klasické obdobie 
N helenistické obdobie 
N ve

ľ

ká grécka kolonizácia 

 
84. V dôsledku 

č

oho vzniklali v Grécku mestské štáty? 

 
A rozvoj výroby 
N expanzia dórov 
N prírodné podnety 
N prechod k intenzívnejšiemu po

ľ

nohospodárstvu 

A rozvoj remesiel a obchodu 
A za

č

ala sa využíva

ť

 práca otrokov 

 
85. Ako sa volá forma vlády, do ktorej v gréckych štátoch v 7 - 6 stor. p.n.l. 
prechádzala aristokratická vláda a v ktorej rozhodujúcu moc mali bohaté vrstvy 
bez oh

ľ

adu na urodzenos

ť

? 

 
N tyrania 
N gerontokracia 
N despócia 
N teokracia 
A timokraciae 
N demokracie 
 
86. Akú  hodnos

ť

 zastával v aténskom mestskom štáte od roku 594 p.n.l. Solón? 

 
N krá

ľ

a kme

ň

a 

N bezileusa 
A najvyššieho úradníka archonta 
N najvyššieho úradníka - eforaj 
N najvyššieho úradníka  - konzula 
  
87. Ktorá zo Solónových reforiem bola najdôležitejšia? 
 
N zrušenie dlhov drobných ro

ľ

níkov 

N vykúpenie aténskych ob

č

anov predaných do otroctva 

N rozdelenie územia štátu na desa

ť

 územných fíl 

A rozdelenie ob

č

anov pod

ľ

a ve

ľ

kosti majetku 

N zavedenie testovacej slobody 
N zriadenie rady 400 
 
88. Ako sa nazýval zákon vydaný Solónom  v Aténach, ktorý narušil zastaralé 
rodové zriadenie a zárove

ň

 zlomil politickú moc aristokracie? 

 
N o rozdelení ob

č

anov pod

ľ

a územnej  príslušnosti 

N o rozdelení ob

č

anov pod

ľ

a náboženskej príslušnosti 

N o rovnosti ob

č

anov pred zákonom  

A o rozdelení ob

č

anov pod

ľ

a ve

ľ

kosti majetku 

N o rozdelení ob

č

anov pod

ľ

a politickej príslušnosti 

 
89. Aké boli dôsledky uskuto

č

nenia zákona o rozdelení ob

č

anov pod

ľ

a majetku, 

sú

č

as

ť

 Solónových reforiem  v Aténach? 

 
N upevnila sa politická moc aristokracie 
A zlomil politickú moc aristokracie 
N posilnil a obnovil rodové zriadenie 
A narušil zastarané rodové zriadenie 
N najvyššie úrady mohli zostáva

ť

 všetci ob

č

ania 

A aj bohatí remeselníci a obchodníci mohli zastáva

ť

 úrady 

 
90. Ktoré 

ď

alšie zákony, okrem zákona o rozdelení majetku pod

ľ

a jeho ve

ľ

kosti, 

boli sú

č

as

ť

ou Solónových reforiem? 

 
A zákon o zrušení dlhov drobných ro

ľ

níkov 

N zákon o 

č

repinovom súde 

N zákon o rozdelení územia štátu na desa

ť

 územných fíl 

A zákon o vykúpení aténskych ob

č

anov predaných do otroctva 

N zákon o ostrekizme 
N zákon o diétach pre tétov 
 
91. Aké forma vlády bola nastolená v Aténach pre nedoriešené rozpory po 
Solónových reformách? 
 
N aristokratická 
N demokratická 
A tyrania 
N despócia 
A Peisitratova tyrania 
N oligarchia 
 
92. Aký bol dosah Kleisténovej ústavy prijatej  v Aténach v archaickom období? 
 
A rozdelenie územia štátu na desa

ť

 oblastí (územných fíl) 

N príslušnos

ť

 ob

č

anov sa ur

č

ovala pod

ľ

a rodového pôvodu 

A príslušnos

ť

 ob

č

anov sa ur

č

ovala pod

ľ

a územných fíl 

N aristokracia upevnila svoje výsady 
A rozhodujúce politické pozície získali remeselníci a obchodníci 
A zaviedol sa 

č

repinový súc 

N zrušilo sa 

ľ

udové zhromaždenie 

 
93. Kto položil v Aténach v archaickom období pevné základy demokratického 
zriadenia? 
 
N Solón 
A Kleisténes 
N Peisistratos 
N Tézeus 
N Servius Tulius 
N Pompeius 
 
94. Sú

č

as

ť

ou akých opatrení v archaickom období Atén bolo zavedenie ú

č

tovania 

príslušnosti ob

č

anov pod

ľ

a územných fýl a 

č

repinový súd? 

 

N Solónovej reformy 
N Peisistratovej tyranie 
N reformy Tézeusa 
A Kleisténovej ústavy 
N Lykurgovej ústavy 
N reformy Servia Tulia 
N opatrenia Filipa II. 
 
95. Ako sa volal súd na ktorom sa všetci ob

č

ania Atén vyslovovali o vypovedaní 

ob

č

ana, ktorého považovali za nebezpe

č

ného pre domokraciu v štáte? 

 
N boží súd 
N ordálie 
A ostrakizmus 
N súd prétora 
A 

č

repinový súd 

N eklézia 
 
96. Aké sú charakteristické znaky 

č

repinového súdu (ostrakizmu) v starovekých 

Aténach? 
 
N tvorili ho špeciálne zvolení sudcovia 
A zú

č

ast

ň

ovali sa ho všetci slobodní ob

č

ania 

A vyslovoval sa o ob

č

anovi, 

č

i sa chce zmocni

ť

 vlády 

N riešil len majetkové spory, najmä hrn

č

iarov (hlinená 

č

repina) 

A rozhodoval o vypovedaní ob

č

ana z Atén 

N rozhodoval o udelení ob

č

ianstva cudzincom 

 
97. Ako sa volalo hláskové písmo, prevzaté od Fení

č

anov a zdokonalené o 

samohlásky, ktoré malo 24 znakov a 

ľ

ahko sa 

č

ítalo a u

č

ilo? 

 
N mykénske 
N krétske 
N chechitské 
N spar

ť

anské 

N pergamonské 
A grécke 
 
98. V ktorom starovekom štáte sa prvý raz stretávame so školským systémom? 
 
N u Sumerov 
N v Starovekej Indii 
N v starovekej 

Č

íne 

N v Sparte 
A v Aténach  
A v gréckych demokratických štátoch 
 
99. Ako sa nazýval ideál výchovy, ktorý sa stanovil v starovekom Grécku? 
 
N atímia 
N gymnasion 
N sofrasyné 
A kalokagathia 
N metanoité 
N eutýmia 
 
100. 

Č

o vyjadruje grécky ideál "kalokagathie"? 

 
A ideál krásy, ktorý v Grécku stanovili 
N ideál mravnej vyváženosti stanovený v Grécku 
N kalos-udatný, agathos- mravný 
 
A 

č

lovek telesne krásny a mravne uš

ľ

achtilý 

A kalos-krásny, agathos-mravný 
N podmienka vedenia úradu 
 
101. V ktorom storo

č

í bol sformulovaný princíp kalokagathie? 

 
N 9 - 8 stor. p.n.l. 
A 8 - 6 stor. p.n.l. 
N bol sformulovaný v mykénskej dobe (1 660 - 1 200 p.n.l.)  
N bol sformulovaný v homérskej dobe (1 200 - 800 p.n.l.) 
A bol sformulovaný v archaickej dobe (800 - 600 p.n.l.) 
N bol sformulovaný v klasickom období (500 - 338 p.n.l.) 
 
102. Ako sa volá obdobie gréckych dejín (500 - 338 p.n.l.), ktoré bolo vrcholom 
gréckej vzdelanosti a kultúry? 
 
N archaické 
N homírske 
A klasické 
N helenistické 
N aténske 
N spar

ť

anské 

 
103. Pod vedením ktorého predstavite

ľ

a dosiahla vrchol demokracia (a aj námorná 

moc) v Aténach v staroveku? 
 
N Solóna 
N Demokritosa 
A Periklesa 
N Sokratesa 
N Demosthéna 
N Tézeusa 
N Alexandra Macedónskeho 
104. Ako možno charakterizova

ť

 obdobie, ke

ď

 v Aténach v rokoch 443 - 429 p.n.l. 

zastával úrad prvého stratéga Perikles? 
 
N ranogréckej tyranie 
N osvietenskej samovlády 
A vrchol demokracie 
A vrchol aténskej námornej moci 
N porážky Atén v Peloponézskej vojne 
N zjednotenie Grécka jAténami 
N plutokracie 
 
105. Ktoré úpravy patria k Periklovým ústavným zákonom z obdobia starovekých 
Atén?  
 
A posilnil politický vplyv tétov 
A obmedzila sa moc areropágu 
N posilnila sa moc areropágu 
A rozšíril sa moc porotných súdov (heliaia) 
A rozšírila sa moc zhromaždenia 

ľ

udu (ekklesia) 

N zrušili sa diéta za zastávanie úradov 
N zaviedla sa bezodplatnos

ť

 zastávania úradov 

 
106.   Aké historické procesy (javy) charakterizujú vytvorenie štátu v Sparte 
(archaické obdobie starovekých gréckych dejín)? 
 
A Dórovia si podrobili pôvodné achájske obyvate

ľ

stvo 

N Achájci si podrobili pôvodné dórske obyvate

ľ

stvo 

A bol to osobitný typ štátu, kde vládli všetci Spar

ť

ania 

N vládnucou skupinou tu bola aristokracia Dórov a Achájcov 
N vládnucou triedou sa stali Achájci 
 
107.   Aké sú charakteristické znaky spolo

č

enskému systému Sparty (archaické 

obdobie starovekých gréckych dejín)? 
 
A pôda a helóti zostali kolektívnym vlastníctvom štátu 
N pôda a helóti prešli do súkromného vlastníctva Spar

ť

anov 

A každý Spar

ť

an dostal pridelenú pôdu aj s helótmi 

A helóti odovzdávali svojmu pánovi vä

č

šiu 

č

as

ť

 úrody 

 
108. Ako sa volá forma vlády, ktorá existovala v Sparte? 
 
N timokracia 
N demokracia 
A oligarchia 
N tyrania 
N olchokracia 
 
109. Štátne zriadenie ktorého gréckeho mestského štátu sa vyzna

č

ovalo týmito 

znakmi: dvaja králi, pä

ť

 eforov, gerúzia? 

 
A Sparta 
N Atény 
N Syrakúzy 
N Helenios 
N Kartágo 
110. 

Č

ím je charakteristický spôsob životae Spar

ť

anov? 

 
A viedli vojenský spôsob života 
A pôda a helóti boli vlastníctvom štátu 
N výborní obchodníci a moreplavci 
A každý Spar

ť

an dostal pridelenú pôdu aj s helótmi 

A helóti boli zotro

č

ení pôvodní obyvatelia 

N helóti boli súkromným majetkom každého spar

ť

ana 

N primitívna demokracia 
 
111.   Ako sa volal spolok gréckych mestských štátov, ktorý vznikol v pol. 6. 
storo

č

ia p.n.l. a bol pod hegemóniou Sparty? 

 
A Peloponézsky spolok 
N Aténsky spolok 
N Spartský spolok 
N Lakedemónsky spolok 
N Spolok boha Zeusa 
 
112.   Ako sa volalo grécke mesto na Sicílii, známe od 8. storo

č

ia  p.n.l. 

svojimi tyranmi, ale i u

č

encami, ako Pytagoras a Archimedes? 

 
N Téby 
A Syrakúzy 
N Atény 
N Sparta 
N Helenios 
N Kartágo 
 
112.   Ako sa volal vojnový konflikt v klasickom období gréckych dejín, trvajúci 
od rl 492 do r. 449 p.n.l.? 
 
N Peloponézska vojna 
N Pónske vojny 
A Grécko-perzské vojny 
N Storo

č

ná vojna 

N k vojnovému konfliktu v týchto rokoch neprišlo 
 
113. K akým výsledkom viedlo súperenie Atén a Sparty po ví

ť

azstve nad Perzskou 

ríšou? 
 
N k vytvoreniu federácie celogréckych mestských štátov 
N k rozkvetu Grécka 
N k zostreniu ich sporov do otvoreného konfliktu (431 p.n.l.) 
A k Peloponézskej vojne v r. 431 - 404 p.n.l. 
N k porážke Atén Filipom II. 
 
114. Ktoré udalosti patria do obdobia peloponézskej vojny (431 - 404 p.n.l.)?  
 
N porážka Sparty 
A porážka Atén 
N rozpad Peloponézskeho spolku 
A rozklad aténskeho námorného spolku 
N Perzská ríša utvorila inváziu do Grécka 
N bitka pri Chaironei 
N bitka pri Maratóne 
 
115. Aký úsek gréckych dejín opísal otec dejepisu Herodotos? 
 
N trójsku vojnu 
N ve

ľ

kú grécku kolonizáciu 

A grécko-perzské vojny 
N dejiny poloponézskej vojny 
N výboje A. Macedónskeho 
 
116. Ako sa volal grécky historik, dielom ktorého vyvrcholilo grécke 
dejepisectvo (písal o poloponézskej vojne)? 
 
N Heredotos 
N Xenofón 
A Tukydides 
N Sofokles 
N Aristoteles 
N Platón 
N Cicero 
 
117.   Ktorá krajina od polovice 4. storo

č

ia p.n.l. výrazne zasahovala do dejín 

celého európskeho Grécka? 

 
N Rím 
N Fenécia 
N Kréta 
N Izrael 
A Macedónia 
N Mykény 
N Kartágo 
N Ktrúria 
 
118.   Ktoré orgány stáli na 

č

ele z jednotenej Macedónie v 4 - 6 storo

č

í p.n.l.? 

 
N achonti 
N efori 
A krá

ľ

 

N dvaja králi 
N dvaka konzuli 
N geruzia 
N eklésia 
 
119.   Akým spôsobom sa podarilo Filipovi II. zjednoti

ť

 všetkých Grékov? 

 
A výbojmi proti Perzskej ríši 
N Peloponézskou vojnou 
N spojením s Egyptom 
A ví

ť

azstvom nad Aténami 

A bitkou pri Charonei r. 338 p.n.l. 
N rozšírním kres

ť

anstva 

 
120.   Kto uskuto

č

nil plán Filipa II. zjednoti

ť

 všetkých Grékov výbojmi proti 

Perzskej ríši? 
 
N Filip III. 
A Alexander Ve

ľ

ký 

N Alexander II. 
N Diogenes 
N Hanibal 
 
 
 
 
121. Ktoré územie ovládol Alexander Ve

ľ

ký (336 - 323 p.n.l.) v priebehu svojich 

výbojov? 
 
N celú Áziu 
N Indiu 
A 

č

as

ť

 Indie 

N Itáliu 
A Egypt 
A prednú Áziu 
A Perzskú ríšu 
N územia až po Dunaj 
 
127. Kto v helenistickom období zhrnul poznatky o geometrii a systematicky ich 
utriedil ta, že sa používali v školách až do 18 storo

č

ia? 

 
N Archimedes 

N Hefaistos 
N Solón 
A Euklides 
N Euripides 
N Diogenes 
 
128. Ktoré štáty sa po rozpade ríše Alexandra Ve

ľ

kého stali najvýznamnejšími 

helenistickými štátmi? 
 
N federácia gréckych mestských štátov 
N federácia etruských štátov 
A Egypt s vládou Ptolemaiovcov 
A Macedónia s vládou Antigonovcov 
A Východné oblasti so Seleukovcami 
N India s vládou Gilgameša 
 
129. Aký bol vývoj helenistických štátov po 2. Storo

č

í p.n.l.? 

 
N zjednotili sa do ríše Alexandra Macedónskeho 
N pohltila ich Perzská ríša 
A po období uplatnenia vplyvu ich dobyla Rímska ríša 
N stali sa sú

č

as

ť

ou Ve

ľ

kej Palestíny 

N boli dobyté Mohamedom 
N anektovala ich Perzská ríša 
 
130. Ako sa volala osada (neskôr mesto), ktorú založili pod

ľ

a tradície Feni

č

ania 

na pobretí severnej Afriky pred rokom 800 p.n.l.? 
 
N Alexandria 
N Rhodos 
A Kartágo 
N Théby 
N Carthago Nova 
N Nippo Regius 
 
131. Ktorý národ z oblasti Stredomoria založil pred rokom 800 p.n.l. Kartágo? 
 
N Etruskovia 
N Gréci 
A Fení

č

ania 

N Kré

ť

ania 

N Egyp

ť

ania 

N Chetiti 
 
132.    Pod vplyvom ktorých národov sa rýchlo menilo jednoduché 
po

ľ

nohospodárstvo a spôsob života italických kme

ň

ov (Latinov, Umbrov, Samnitov, 

Sabinov a i.) na za

č

iatku 1. tisícro

č

ia p.n.l.?   

 
N Peržanov 
N Židov 
A Etruskov 
N Kres

ť

nov 

A Grékov 
N Chetitov 
A Kartágindov 
N Grémánov 
 

133.   Ktorý rok ozna

č

ujú rímski historici ako rok "založenia mesta"? 

 
N 800 p.n.l. 
A 753 p.n.l. 
N 510 p.n.l. 
N 450 p.n.l. 
N 387 p.n.l. 
 
134.   Aké vládne formy nedobudol v priebehu histórie rímsky štát? 
 
A krášovstvo 
A republika 
N  demokracia 
N tyrania 
A dominát 
N timokracia 
A cisárstvo 
A principát 
N autokracia 
N impérium 
 
135.   Ako sa ozna

č

uje obdobie dejín starovekého Ríma, 

č

asove vymedzené 8. 

storo

č

ím p.n.l. a koncom 6. storo

č

ia p.n.l.? 

 
N obdobie archaické 
N obdobie klasické 
A obdobie krá

ľ

ovstva 

N obdobie republiky 
N helenistické obodbie 
N ovládnutia Itálie 
N zápas o Stredomorie 
 
136.   Na aké skupiny resp. vrstvy sa delila rímska spolo

č

nos

ť

 v staroveku v 

období krá

ľ

ovstva ( 8 - 6  storo

č

ie p.n.l.)? 

 
N nobilita 
A plabejci n polulári 
A patriciovia 
A otroci 
N Kolóni 
A klienti 
N optimári 
A proletarii 
 
137. Ako sa volal krá

ľ

 v starovekom Ríme, ktorý nahradil rodové zriadenie 

rozdelením spolo

č

nosti do tried  stotín (centúrií) pod

ľ

a hodnoty majetku? 

 
N Septimius Severus 
N Sollón 
A Servius Tullius 
N Romules 
N Tarquinis Superbus 
N Huma Pompilius 
 
138. K akým  zmenám došlo v starovekom Ríme reformou pripisovanou krá

ľ

ovi 

Serviovi Tuliovi? 
 

N zdokonalilo sa rodové zriadenie 
A odstránilo sa rodové zriadenie  
A ob

č

ania boli rozdelení do tried a stotín pod

ľ

a mejetku 

N ob

č

ania boli rozdelení do tried a stotín pod

ľ

a rodového pôvodu 

N zrušilo sa krá

ľ

ovstvo 

N vyhlásila sa republika 
 
139. K akej udalosti došlo v starovekom Ríme roku 510 p.n.l.? 
 
N k založeniu Ríma 
N k reforme Servia Tulia 
A k 

ľ

udovému povstaniu a k vyhnaniu krá

ľ

ov 

A k  zriadeniu republiky 
N k dobytiu Ríma Gelmi ( Keltimi) 
 
140. Ako sa letinsky ozna

č

uje skuto

č

nos

ť

, že po zriadení republiky roku 510 

p.n.l. sa správa Ríma stala vecou všetkých slobodných plnoprávnych ob

č

anov - 

vecou verejnou? 
 
N res nobilis 
N res omnium commanes 
A res publicae 
N publicum bonum 
N prop patriae 
 
 
141. Ako sa prajavovala nerovnos

ť

 plebejcov vo

č

i patriciom v starovekom Ríme na 

za

č

iatku republiky? 

 
N plebejci neboli osobne slobodní 
A plebejci sa nemohli sta

ť

 úradníkmi 

A plebejci sa nemohli právoplatne sobáši

ť

 s patricijmi 

N plebejci nemohli vykonáva

ť

 vojenské povinnosti 

N plebejci nemohli získava

ť

 majetok 

 
142. Ako sa volal úrad, ktorý si vymohli prebejci na za

č

iatku republiky v  

starovekom Ríme na svoju ochranu?  
 
N úrad konzulov 
N úrad prátorov 
A úrad tribúnov 
N úrad edilov 
N úrad kvestorov 
N úrad senátov 
 
143. Aké právomoci mali plebejskí tribúni v starovekom Ríme za republiky?  
 
N mohli prijíma

ť

 zákony 

N potvrdzovali zákony prijaté 

ľ

udovým zhromaždením 

A boli osobne nedotknute

ľ

ní 

A vetom mohli zruši

ť

 rozhodnutie patricijského úradníka 

N mali všeobecný dozor nad mravnos

ť

ou 

N zostavovali zoznamy senátorov 
 
144. Ako sa volala obchodná ve

ľ

moc, s ktorou sa stretol staroveký Rím pri svojej 

expanzii do Stredomoria? 
 

N Etruskovia 
N Gréci 
A Kartágo 
A Púni 
N Féni

č

ania 

N Syrakúzš

ť

ania 

 
145. K akým udalostiam došlo v dejinách starovekého Ríma, resp. v jeho 
zahrani

č

nej politike, v rokoch 264 - 241 p.n.l.? 

 
N k bojom za ovládnutie Itálie 
N k bojom s krá

ľ

om Pyrzhom z balkánskeho Epíru 

A k prvej púnskej vojne 
N k druhej púnskej vojne 
N k ovládnutiu Macedónie a k zni

č

eniu Koritu 

146.   V ktorej púnskej vojne zohrala mimoriadnu úlohu výprava vojvodcu 
Hannibala? 
 
N  v prvej 
A v druhej 
N v tretej 
N v období medzi prvou a druhou 
N v období medzi druhou a tre

ť

ou 

 
147.   V ktorých bitkách na výprave proti Rímu zví

ť

azil kartáginský vojvodca 

Hannibal na území Itálie? 
 
N pri Kepuy 
N pri Terante 
A pri Trazimenskom jazere 
N pri Volsiniách 
A pri Cannae 
 
148.   Ako sa skon

č

ila druhá púnska vojna (218 - 202 p.n.l.)? 

 
N ví

ť

azstvom Hannibala pri Canae r. 216 

A porážkou Hannibala pri Zame r. 200 p.n.l. 
N založením Nového Kartága v Hispánii 
A Kartáho stratilo všetky územia okrem Afriky 
N Rimania dobyli Kartágo a zrovnali ho so zemou 
N Rimania dobyli celú Sicíkiu 
A Hispánia sa stala zvä

č

ša rímskou provinciou 

 
149. Do ktorej oblasti sa sústredili dobyva

č

né vojny a intrigy Ríma v druhej 

polovici 2. Storo

č

ia p.n.l. (do roku 146 p.n.l.)? 

 
N do Gálie 
A Macedónie a gréckych spolkov 
N Británie 
A Sýie a Egyptu 
N porazili a zni

č

ili Tarent 

A porazili a zni

č

ili Korint 

 
150. Aké boli hlavné výsledky tretej púnskej vojny (149 - 146 p.n.l.)? 
 
N Kartágo muselo zaplati

ť

 vojnové náklady 

A Kartágo dobyli a zrovnali so zenou 

N Krtágo sa stalo spojencom rímy 
A zriadila sa "provincia Afrika" 
N Hannibal bol porazený v bitke pri Zame 
 
151. Na základe akej udalosti roku 133 p.n.l. Rím vytvoril "provinciu Ázia" a 
tým ovládol vä

č

šinu starovekého sveta a stal sa impériom? 

 
N dobytia a zni

č

enia Kartága 

N dobytia a zni

č

enia Korintu 

N dobytia a zni

č

enia Pergamonu 

A na základe odkázania Pergamonu (jej krá

ľ

om) Rimanom 

N uzavretím spojeneckej zmluvy s Pergamonom 
 
152. Dobytím, ovládnutím a vytvorením ktorých provincií sa v priebehu rokov 264 
- 133 p.n.l. stal Rím impériom? 
 
A Sicílie, Sardínie, Korziky 
N Etrúrie 
N Hispánie 
A provincie Afrika 
A provincie Ázia 
N Mezopotámie 
N Cernuntum 
 
153. Aké hospodárske zmeny sa prejavili v starovekej rímskej republike po jej 
premene z mestského štátu na impérium? 
 
N nedostatok potravín v dôsledku vojen 
A dovoz lacných potravín a prepychových výrobkov 
N nedostatok otrokov 
A dostatok lacnej otrockej pracovnej sily 
A vytváranie latifundií 
A úpadok po

ľ

nohospodárskej malovýroby 

N rozkvet po

ľ

nohospodárskej malovýroby 

 
154. Aké zmeny v spolo

č

nosti sa prejavili v starovekej rímskej republike po jej 

premene z metského štátu na impérium? 
 
N posilnilo sa politické postavenie drobných ro

ľ

níkov 

A drobní ro

ľ

níci strácali pozemky, splývali s proletármi 

A stúpla hospodárska moc nobility 
A z provincií bohatli senátori a jazdci 
N emencipovali sa stredné vrstvy 
N zrovnoprávnili sa plebejci s patrícijmi 
 
155. Ako sa volali tribúni 

ľ

udu v Ríme, ktorí v roku 133 a potom v rokoch 123 a 

122 p.n.l. navrhli a ustuto

čň

ovali pozemkové reformy? 

 
N Gaius Marius 
A Tiberius Grakchus 
N Lucius Cornelius Sulla 
A Galius Grakchus 
N Servius Tulius 
 
156. Akou spolo

č

enskou vrstvou bola v starovekom Ríme nobilita? 

 
N boli to príslušníci najstarších rodov 

N obyvatelia bez politických práv 
A mali oporu v senáte a ve

ľ

ké pozemkové vlastníctvo 

N ich predstavite

ľ

mi v politike boli populári 

N ich predstavite

ľ

mi v politike boli optimáti 

 
157. Aké dve základné politické skupiny sa vytvorili v Ríme v úsilí prekona

ť

 

krízu republiky reformami hospodárskych a spolo

č

enských pomerov po roku 133 

p.n.l.? 
 
N patriciovia 
N plebejci 
N klenti 
N nobilita 
A populári 
N triuviri 
A optimáti 
N proletarii 
 
158. Ako sa volala demokraticky orientovaná osobnos

ť

, ktorá ukuto

č

nila po roku 

106 p.n.l. vojenskú reformu v Ríme a utvorila námedzunú, žoldniersku armádu? 
 
N Tiberius Grakchus 
A Gaius Marius  
N Gaius Grakchus 
N Lucius Cornelius Sulla 
N Gaius Julius Caesar 
N Marcus Portius Catona 
 
159. Akú reformu uskuto

č

nil demokraticky orientovaný politik Gaius Marius po 

roku 106 p.n.l. v ríme? 
 
N pozemkovú 
N zreformoval senát 
A vojenskú  
N da

ň

ovú 

N administratívnu 
N vlastníckch vz

ť

ahov 

 
160. Ako sa volal vodca populárov v Ríme v období prvej ob

č

inskej vojny? 

 
N Tiberius Grakchus 
N Gaius Grakchus 
N Gaius Marius 
N Lucius Cornelius Sulla 
N Marcus Portius Catona 
N Gaius Julius Caesar 
 
161. Ako sa volal vodca optimátov v Ríme v období prvej ob

č

ianskej vojny? 

 
N Tiberius Grakchus 
N Gaius Marius 
A Lucius Cornelius Sulla 
N Pompeius 
N Crassus 
N Lepidus 
 
 

162.Aké opatrenie uskuto

č

nil Lucius Cornelius Sulla, vodca optimátov v Ríme, po 

porážke populárov (82 - 79) p.n.l.? 
 
N pozemkovú reformu 
A povraždil svojich odporcov 
N amnestoval svojiodporcov 
A nastolil doživotnú diktatúru 
N zaviedol proskripcie, spísanie osôb a majetku 
A zaviedol proskripcie, zoznamy osôb, ktoré bolo možno zabi

ť

 

N posilnil právomoc 

ľ

udových zhromaždení 

 
XXX Chýba 5 otázok!!! 
 
167. Ktorí politici sa v roku 43 p.n.l. v Ríme spojili do druhého triumvirátu 
(trval do roku 31 p.n.l.)? 
 
N Pompeius 
N Crassus 
N Caesar 
N Sulla 
A Antonius 
N Cato 
N Catilina 
A Octavianus 
A Lepidus 
 
168. Ako sa zmenilo postavenie 

ľ

udového snemu a senátu v rímskom impériu po 

vzniku sicárstva (31 p.n.l.) 
 
N snem I senát boli zrušené 
N snem I senát sa stali najvyššími orgánmi 
A snem I senát sa stali poru

č

nými orgánmi cisára 

N snem bol zrušený, senát formálne existoval 
N senát bol zrušený, snem formálne existoval 
 
169. Ako sa nazýval sährn správnej, súdnej a vojenskej moci, ktoré snem I senát 
zverili Octaviánovi v ríme? 
 
N potestas 
N dominus et deus 
A impérium 
N pontifikát 
N majorát 
 
170. Aké tituly udelil rímsky senát Octaviánovi v roku 27 p.n.l.? 
 
N konzul 
N tribún 
A Augustus 
A najvyšší k

ň

az 

A Imperátor 
N dominus et deus 
 
171. Ako sa povie latinsky "prvý medzi rovnými", výrok, ktorým charakterizoval 
Octavián svoje postavenie po tom, 

č

o mu snát zveril moc nad všetkým (27 p.n.l.)? 

 
N ipi primus omnium 

A primus inter pares 
N primoc loco 
N primo facie 
N princel legibus scitus 
N primogenitúra 
N primaraát 
 
172. Ako sa volal politik v Ríme, ktorému senát roku 27 p.n.l. udelil titul 
Augustus a potom imperátor? 
 
N Gaius Julius Caesar 
N Lucius Cornelius Sulla 
A Gaius Octavianus 
N Gaius Marius 
N Tiberius Claudius Nero 
 
173. Ako sa volala štátna forma spájajúca absolútnu monarchistickú moc so 
zachovaním republikánskych inštitúcií v starovekom Ríme? 
 
N senát 
N prívrženci 

ľ

udu, populári 

N prívrženci nobility, optimáti 
A žoldnierska armáda 
N secesia plebejcov 
 
174. Aká politická sila rozhodla v roku 69 p.n.l. v boji o cisársku moc o 
cisárstve Flavila Vespaziána, ktorý založil dynastiu Flaviovcov? 
 
N senát 
N prívrženci 

ľ

udu, populári 

N prívrženci nobility, optimáti 
A žoldnierska armáda 
N secesia plebejcov 
 
175. Za vlády ktorého cisára (98 - 117 n.l.) dosiahla rímska ríša najvä

č

šiu 

rozlohu? 
 
N Augusta 
N Tiberia 
N Flavia Vespasiana 
A Trajaná 
N Septimia Severa 
N Diokleciána 
 
176. Ktorých slávnych rímskych panovníkov poznáte? 
Ulpianus 
Gaius 
Celsus 
Prokulus 
Sabinus  
Paulus 
Pomponius 
 
177. Ako sa volali samosprávne ve

ľ

kostaky hospodársky nezávislé od okolia, ktoré 

mali aj vlastnú remeselnú výrobu a pracovali na nich otroci aj kolóni za 
cisárstva v Ríme? 
 

N faktóriá 
N latifundiá 
A domény 
N dolonáty 
N majoráty 
N dedinské ob

č

iny 

 
178. V ktorom storo

č

í sa za

č

alo šíri

ť

 kres

ť

anstvo v rímskej ríši? 

 
N v 1. stor. p.n.l. 
A v 1. stor  n.l. 
N v 2. stor.  n.l. 
N v 3 .stor. n.l. 
N v 4. stor. n.l. 
 
179. Z ktorých ideových zdrojov vychádzalo kres

ť

anstvo? 

 
- judaizmus 
- platonizmus 
- stoicizmus 
 
180. Kedy a akým spôsobom bolo zrovnoprávnené kres

ť

anské náboženstvo v rímskej 

ríši? 
 
A Milánskym ediktom 
N Rímskym ediktom 
N Bolonským ediktom 
N Turínskym ediktom 
N Janovským ediktom 
 
181. V akej knihe(dokumente) bolo vysvetlené kres

ť

anské u

č

enie, ktoré sa šírilo 

v rímskej ríši? 
 
N v Starom zákone 
A v Novom zákone 
A v druhej 

č

asti Biblie 

N v Milánskom edikte 
N v 5. Knihách Mojžišových 
 
182. Kto sa pokladá za najvä

č

šieho hlistorika z obdobia za

č

iatkov cisárstva v 

starovekom Ríme? 
 
A Tacitus 
N T. l. Cara 
N M. T. Cicero 
N G. V. Catullus 
N Herodotos 
N Tukydides 
N P. Ovidius Naso 
N Gaius 
N Ulpianus 
 
183. Ako sa volajú najvä

č

ší básnici starovekého Ríma z obdobia Augustovej vlády? 

 
N L. A. Seneca 
N Plinius Starší 
A Ovidius 

N Catulus 
A Vergilius 
N jTacitus 
A Horatius 
N jCicero 
N Ulpianus 
 
184. Ktorých významných antických sochárov poznáte? 
 
- Feidias 
- Myrón 
- Polikleitos 
 
185. Ako sa nazývala vládna forma neskorého cisárstva, ktorú zaviedol cisár 
Dioklecián (284 - 305)? 
 
N vládnou formou sa stal principát 
A vládnou formou sa stal dominát 
N zrušil delenie ríše na západnú a východnú 
A rozdelil ríšu na západnú a východnú 
A stanovil pevné ceny I dane a novú hodnotu meny 
N devalvoval menu 
N preniesol sídlo cisára do Raveny 
 
186. Aké postavenie mal cisár za neskorého cisárstva (dominátu) v rímskej ríši? 
 
N prvého senátora 
A bol pánom všetkých ob

č

anov 

A ponímaný ako Boh 
N princeps inter pares 
N bol prvý medzi rovnými a jDomines et deus 
 
 
187. Aké opatrenia charakterizovali vládu Konštantína, cisára rímskej ríše (306 
- 337)? 
 
N ve

ľ

ké prenasledovanie kres

ť

anov 

A zrovnoprávnil kres

ť

anské náboženstvo 

A vydal milánsky edikt r. 313 n.l. 
N rozdelil impérium na dve 

č

asti 

A dal vybudova

ť

 nové hlavné mesto - Konstantinopolis 

N premiestnil sídlo ríše do Raveny 
 
188. Ako sa volal posledný rímsky (západorímsky) cisár? 
 
N Romulus 
N Augustus 
A romulus Augustus 
N Julianus 
N Justinianus 
N Theodokar 
189. Kedy zanikla Západorímska ríša? 
 
N 753 pred n.l. 
N 753 n.l. 
A 476 n.l. 
N 463 pred n.l. 

N 1453 
N 800 n.l. 
N 31 pred n.l. 
N 33 n.l. 
 
190. Ako došlo k zániku Západorímskej ríše roku 476? 
 
N na základe verdunskej zmluvy 
N korunováciou Karola Ve

ľ

kého pápežom za cisára 

N zmocnením sa trónu Pipinom Krátkym - majordómom 
A zvrhnutím cisára Romula Augustusa 
A vytvorením ríše germánskeho ná

č

elníka Odoakara v Itálii 

 
191. Aké krá

ľ

ovstvá vznikli v období rozpadu Západorímskej ríše v jej okrajových 

oblastiach a v mnohom postupne nadväzovali na rímske dedi

č

stvo? 

 
A fermánske krá

ľ

ovstvá 

N krá

ľ

ovstvo Hunov 

N krá

ľ

ovstvo Keltov 

A krá

ľ

ovstvo Ostrogótov 

A krá

ľ

ovstvo Vizigótov 

A krá

ľ

ovstvo Vandalov 

A krá

ľ

ovstvo Lontobardov 

N pápežský štát 
N Samova ríša 
 
192. 

Č

o znamená feudalizmus ako spolo

č

enské zriadenie? 

 
A vernos

ť

 vzala pánovi 

N kme

ň

ové vlastníctvo pôdy 

N tovarovo-pe

ň

ažné hospodárstvo 

N organizácia administratívno-teritoriálnoho 

č

lenenia 

A prepoži

č

iavanie pôdy za preukázanú službu 

 
193. Aké sú hlavné znaky feudálneho spolo

č

enského zriadenia? 

 
A mikroekonomické násielie 
N kolektívne vlastníctvo výrobných nástrojov 
A prepoži

č

iavanie pôdy na obrábanie 

N tovarovo pe

ň

ažné hospodárstvo 

N kme

ň

ové vlastníctvo pôdy 

 
194. Ako 

č

asovo vymedzujeme obdobie feudalizmu pre oblas

ť

 Európy, predovšetkým 

západnej a južnej (t.j. odkedy, dokedy trvalo toto obdobie)? 
 
N od 1. (príp. 2) do 12 storo

č

ia 

N od 2. (príp.3) do 14. storo

č

ia 

N od 3. (príp 4) do 15. storo

č

ia 

N od 4. (príp 6) do 16. storo

č

ia 

A od 5. (príp.7.) do 17. storo

č

oa 

 
195. Na aké obdobia sa delí feudalizmus, resp. aká je periodizácia feudalizmu? 
 
N archaický 
N klasický 
A raný 
N postklasický 

A vrcholný 
N úpadkový 
A neskorý 
N renesan

č

ný 

 
196. Aké obdobie feudalizmu môžeme v západnej Európe vymedzi

ť

 približne 5. - 11. 

Storo

č

ím? 

 
N vrcholné 
N rozvinuté 
A rané 
N klasické 
N neskoré 
N úpadkové 
 
197. Ktorými storo

č

iami možno približne vymedzi

ť

 obdobie raného feudalizmu v 

západnej a južnej európe? 
 
N 1. - 2. Stor. 
N 2. - 7. Stor. 
A 5. - 11. Stor. 
N 11. - 15. Stor. 
N 11. - 17. Stor. 
 
198. Aké sú charakteristické znaky ekonomiky raného feudalizmu? 
 
N tovarové hospodárstvo 
N manufaktúrna výroba 
A nižšia úrove

ň

 výroby 

N zberové (prisvojovacie) hospodárstvo 
A prevaha naturálneho hospodárstva 
N vysokorozvinutý obchod 
A nerozvinutý obchod 
 
199. Aké znaky charakterizovali susedskú ob

č

inu, ktorá bola základnou formou 

výroby v ranom feudalizme? 
 
- ro

ľ

níci používali spolo

č

né lesy, vody, cesty, pasienky 

- polia si ro

ľ

níci delili žrebovaním a obrábali ich individuálne 

- pôdu nemohli scudzova

ť

 

 
200. Ktorý hlavný výrobný prostriedok bol základom vlastníctva feudálov v 
stredoveku? 
 
N nevo

ľ

níci 

N poddaní 
N vazali 
A pôda 
A u ko

č

ovníkov stáda a pastviny 

N kolóni 
N otroci 
 
 
201. Aké boli (historicky) dva hlavné zdroje feudálneho vlastníctva pôdy? 
 
A antické vlastníctvo 
N delené vlastníctvo 

N vlastníctvo otrokov 
N vlastníctvo kolónov 
A ob

č

inové vlastníctvo 

N precarium 
N emfyteuzys 
 
202. 

Č

o ozna

č

oval názov feudum (léno) v období formovania a rozvoja 

ranofeudálnych vz

ť

ahov? 

 
N ob

č

inové vlastníctvo 

N susedskú ob

č

inu 

A pridelenú pôdu 
A osobnú závislos

ť

 vazala od darcu (pána) 

 
203. Ako sa nazývala pôda pridelená zo spolo

č

ného ob

č

inového vlastníctva 

č

lenom 

bojovej družiny (vazalom), resp. jednotlivým rodinám v ranom stredoveku? 
 
N urbár 
A feudum 
A léno 
N intravilán 
N extravilán 
N klérus 
N agra publica 
N quiritské vlastníctvo 
 
204. Aké postavenie, práva a povinnosti mal v ranom stredoveku 

č

len bojovej 

družiny, ktorý dostal pridelenú pôdu? 
 
N stal sa z neho senior (pán) 
A stal sa z neho vazal 
N bol osobne nezávislý od darcu (seniora) 
A mal povinnos

ť

 vojenskej služby vo

č

i svojmu pánovi 

A mal právo na ochranu od svojho pána 
N nemal žiadne povinnosti vo

č

i svojmu pánovi 

N senior nebol povinný ochra

ň

ova

ť

 svojho vazala 

 
205.   Akú podobu mal feudálny štát v období raného feudalizmu v 5. - 11. 
storo

č

í? 

 
N stavovská monarchia 
N absolutistická monarchia 
A politicky roztrieštených jednotiek 
A jeho významnou oporou bolo náboženstvo 
N kres

ť

anstvo vystupovalo proti stredovekému štátu 

N vojenská demokracia 
 
206.   V ktorej historickej epoche sa s rozkladom patriarchálneho rodového 
zriadenia stme

ľ

ujú kme

ň

ové celky do národností? 

 
N v neskorom feudalizme 
N vo vrcholnom feudalizme 
A v ranom feudalizme 
N v staroveku 
A v stredoveku 
 

207. Ako sa nazýva kultúra ranofeudálnej spolo

č

nosti závislá od rímskych zdrojov 

a od cirkvi? 
 
N gotická 
A románska 
N religiózna 
N puritánska 
N gregoriánska 
N karolínska 
N otonská 
 
208. V ktorom období vývoja feudalizmu (stredoveku) vznikla a vyvíjala sa 
románska kultúra? 
 
A v období raného feudalizmu 
N v období rozvinutého feudalizmu 
N v období neskorého feudalizmu  
A v období 7. - 11. Storo

č

ia 

N v obodbí 12 - 13. Storo

č

ia 

N v období 15. - 17. Storo

č

ia 

 
209. Aké boli formy literárnych diel (literárnej tvorby) v pôvodnej literatúre 
raného feudalizmu? 
 
N cestopisy 
A duchovné písne 
N eposy 
A legondy o živote a utrpení svätých 
A kromiky 
N romány 
 
 
 
210.   Aký sloh v architektúre, sochárstve a maliarstve za

č

al vznika

ť

 v 10. 

storo

č

í v západnej Európe? 

 
N byzantský 
N gotický 
A románsky 
N renesan

č

ný 

N ranogoický 
N neskorogotický 
 
211.   k akému architektonickému slohu patria rotundy z obodbia raného 
stredoveku? 
 
N byzantskému 
Klasicistickému 
A románskemu 
N gotickému 
N renesan

č

nému 

N neogotickému 
 
212.   Aké tri druhy umenia sa pestovali ako základ vyu

č

ovania na školách v 

ranom feudalizme? 
 
A gramatika 

N gymnastika 
A rétorika 
N geometria 
A dialektika (logika) 
N artistika 
N astronómia 
 
213.   Aké zložky svojho u

č

enia zdôraz

ň

ovala katolícka cirkev za

č

iatkom 7. 

storo

č

ia a neskôr koncom raného stredoveku? 

 
N u

č

enie o rovnosti všetkých 

ľ

udí 

A u

č

enie o hriechu 

A u

č

enie o trojakom 

ľ

ude 

N u

č

enie o krá

ľ

ovstve Božom na zemi 

N u

č

enie o 

ľ

u

ď

och práce a dobrej vôle 

N u

č

enie o návrate do raja 

N u

č

enie o blízkej apokalypse 

 
214. Aké bolo postavenie katolíckej cirkvi v období raného stredoveku? 
 
A kres

ť

anstvo bolo jediným uznávaným náboženstvom 

N bola zaru

č

ená náboženská sloboda (sloboda vyznania) 

A cirkevná správa bola zhodná so štátnou správou 
A administratívu feudálnych ríš vykonávali k

ň

azi 

N presdzovala sa prax chudobnej cirkvi 
A cirkev sa stala ve

ľ

kým držite

ľ

om pôdy 

N cirkev bola oddelená od štátu 
 
215. Ktorý jazyk sa stal v stredoveku obradným jazykom katolíckej cirkvi? 
 
A latin

č

ina 

N hebrej

č

ina 

N staroslovien

č

ina 

N národné jazyky v štátoch 
N gré

č

tina 

 
216.   Aké boli vzájomné vz

ť

ahy cisára svätej  ríše rímskej a pápeža katolíckej 

cirkvi v ranom stredoveku? 
 
A cirkevné vlastníctvo bolo lénom od svetskej moci 
N cirkevné vlastníctvo bolo nezávislé od svetskej moci 
A cisár uplat

ň

oval právo zásahu do volieb pápeža 

A pápež si prisvojoval právo schva

ľ

ova

ť

 cisárov 

A pápež mal právo zbavi

ť

 veriacich poslušnosti svetskej moci 

N pápež i cisár rešpektovali svoju autonómiu 
 
217.  Ktorými storo

č

iami sa približne ohrani

č

uje obdobie rozvinutého feudalizmu? 

 
N 7. - 9. storo

č

ie 

N 5. - 11. storo

č

ie 

A 12. - 15. storo

č

ie 

N 15. - 17. storo

č

ie 

N 15. - 18. storo

č

ie 

N 15. - 19. storo

č

ie 

 
218.   Ako sa nazýva obodbie feudalizmu ohrani

č

ené približne 12. - 15. storo

č

ím? 

 

N raný feudalizmus 
N skorý feudalizmus 
A rozvinutý feudalizmus 
N neskorý feudalizmus 
N úpadkový feudalizmus 
N kríza feudalizmu 
 
219.   Aké sú základné znaky ekonomiky obdobia rozvinutého feudalizmu? 
 
N nižšie úrove

ň

 výroby 

A všestranný rozvoj feudálneho spôsobu výroby 
N prevaha naturálneho hospodárstva 
A prevahu nadobudlo tovarové hospodárstvo 
N uzavretos

ť

 výrobných jednotiek (autarkia) 

A masový vznik miest 
N neexistencia obchodných vz

ť

ahov 

A posilnenie obchodných vz

ť

ahov 

 
220. Aké druhy renty odvádzal poddaný feudálovi? 
 
N absolútnu 
A naturálnu 
N relatívnu 
A pe

ň

ažnú 

A vo forme práce (robota) 
N kupónovú 
N kontingenty 
N dividendy 
 
 
 
221.   Aké dôsledky na postavenie poddaných malo prenikanie pe

ň

ažných vz

ť

ahov v 

č

oraz vä

č

šej miere na vidiek až do gazdovstiev v 11. - 13. storo

č

í? 

 
N pozemková reforma 
N vyvlastnenie a vyhá

ň

anie ro

ľ

níkov z pôdy 

A ro

ľ

ník sa stal vo vä

č

šine oblastí držite

ľ

om pôdy 

A povinnos

ť

 plati

ť

 pe

ň

ažné dávky 

A predaj po

ľ

nohospodárskych výrobkov na trhoch 

N zbavenie ro

ľ

níkov poddanských povinností 

N vykupovanie ro

ľ

níkov z nevo

ľ

níctva 

 
222.   Ako sa nazývala pôda, z ktorej poddaní odovzdávali zemepánovi len 

č

as

ť

 

úrody? 
 
A Rustikal 
N Komposesorát 
N Dominikal 
N Konvect 
N Obligat 
 
223. Ako sa nazývala pôda, z ktorej zemepán bral celú úrodu? 
 
N Rustikal 
N Komposesorát 
N Kongragácia 
A Dominikal 

N Urbár 
 
 
224.   K akému pokroku došlo v po

ľ

nohospodárskej výrobe v 12. a 13. storo

č

í? 

 
N k neolitickej revolúcii 
N za

č

alo sa používa

ť

 drevené oradlo 

A regulované trojpo

ľ

né (i viacpo

ľ

né) hospodárstvo 

A rozšírenie železného po

ľ

nohospodárskeho náradia 

N žiarové po

ľ

nohospodárstvo 

N pôda sa obrábala hákom, neskôr radlom 
A rozsiahlou kolonizáciou rástla rozloha ornej pôdy 
N dvojpo

ľ

ný systém obrábania pôdy 

 
225.   Aké dôsledky mala spolo

č

enská de

ľ

ba práce t.j. oddelenie remesiel od 

po

ľ

nohospodárstva, na rozvoj remesiel a po

ľ

nohospodárstva v 12. a 13. storo

č

í v 

Európe? 
 
N vznik manufaktúr 
N vznik prvých tovární 
A predpoklady na rozvoj stredovekých miest 
A vznik centier remesiel a obchodu 
N utváranie faktórií 
N zakladali sa národné dielne 
 
226. Akými znakmi sa vyzna

č

ovali krá

ľ

ovské a ríšske mestá, ktoré vznikli v 

Európe v 11. - 13. storo

č

í? 

 
N vznikali na pôde svetských feudálov 
N vznikali na pôde cirkevných feudálov 
A vznikali na krá

ľ

ovskej pôde 

N vznikali na pôde, ktorá bola vo vlastníctve meš

ť

anov 

N vznikali na pôde vo vlastníctve susedských ob

č

ín 

 
227. V ktorých storo

č

iach vznikali v stredovekej Európe predovšetkým mestá ako 

strediská remeselnej výroby a obchodu? 
 
N v 7.- 8. storo

č

í 

N v 8. - 9. storo

č

í 

N v 9. - 10. storo

č

í 

A v Stredomorí a v záp. Európe už v 11. stor. 
A v strednej Európe od 12. do 13. sto.r 
N v strednej Európe až 15. stor. 
 
228. Akými znakmi sa identifikovali vrchnostenské mestá (na rozdiel od 
krá

ľ

ovských a ríšskych miest)? 

 
N vznikali na krá

ľ

ovskej pôde 

A vznikali na pôde svetských feudálov 
A vznikali na pôde cirkevných feudálov 
N zakladal ich panovník 
N vznikali na pôde vo vlastníctve meš

ť

anov 

N vznikali na pôde vo vlastníctve susedských ob

č

ín 

 
229. Prejavom akého úsilia bolo združovanie miest do mestských obcí (komún) 
najmä v 14. storo

č

í, ktoré sa najskôr uskuto

čň

ovalo v talianskych mestách? 

 

N prejavom upev

ň

ovania nadvlády feudálov nad nimi 

A úsilia oslobodi

ť

 sa od nadvlády feudálov 

N úsilia podriadi

ť

 mestá zemepánskej správe 

A úsilia dosiahnu

ť

 mestskú samosprávu 

A úsilia o nezávislos

ť

 od feudálnej vrchnosti 

N prejavom 

ľ

udových povstaní v mestách 

N prejavom náboženských hnutí 
 
230. Akým spôsobom podporovali feudáli vznik a rozvoj stredovekých miest? 
 
A ude

ľ

ovaním hospodárskych výsad 

A zria

ď

ovanie trhového, mí

ľ

ového práva 

A zria

ď

ovaním vlastnej samosprávy miest 

A ude

ľ

ovaním privilégií mestám 

N obmedzovaním samosprávy miest 
 
231. Aké politické a právne predpoklady (inštitúty) umož

ň

ovali rozvoj remesiel a 

obchodu stredovekých miest? 
 
A ude

ľ

ovanie hospodárskych výsad 

A ude

ľ

ovanie trhového, mí

ľ

ového práva 

A vlastná samospráva miest 
N riadenie miest feudálmi 
N riadenie miest len cirkevnými ve

ľ

možmi 

A ude

ľ

ovanie privilégií 

 
232. Aký bol hospodársky význam stredovekých miest? 
 
A došlo k de

ľ

be práce medzi dedinou a mestom 

A rozvoj miestneho I die

ľ

kového obchodu 

A rozšírenie pe

ň

ažníctva 

N posilnenie hospodárskej oddelenosti (auterkie) 
N preh

ĺ

benie naturálneho charakteru hospodárstva 

A pe

ň

ažné hospodárstvo vytlá

č

alo naturálne hospodárstvo 

 
 
233. Aké sú základné politické znaky obdobia rozvinutého feudalizmu? 
 
N feudálny štát tvorili politicky roztrieštené jednotky 
N došlo k politickému upevneniu a zjednoteniu feudálnch štátov 
N politickým základom boli mestské štáty 
N dosiahla sa kvalita vojenskej demokracie 
A prekonávala sa feudálna roztrieštenos

ť

 

A otvorila sa cesta k stavovskej monarchii 
N prehlbovala sa feudálna roztrieštenos

ť

 

N nastal prechod k absolutistickej monarchii 
 
234. Ktoré krajiny Európy od konca 11. storo

č

ia postupne prekonávali feudálnu 

rozdrobenos

ť

 a stali sa príkladom silných monarchií? 

 
N Nemecko 
N Taliansko 
A Francúzsko 
N Rusko 
N Po

ľ

sko 

A Anglicko 
 

235. V ktorých krajinách Európy postupne narastala od konca 11. storo

č

ia moc 

feudálov tak, že do úzadia zatla

č

ila ústrednú panovnícku moc a že sa tieto 

krajiny stali príkladom politickej rozdrobenosti? 
 
N Franská ríša 
N Anglicko 
A Nemecko 
N Francúzsko 
A Taliansko 
N Rakúsko-Uhorsko 
N Prusko 
N Byzancia 
 
236. K akým politickým procesom (zmenám) došlo v období rozvinutého 
feudalizmu(12. - 15. storo

č

ie) v dôsledku prekonávania hospodárskej 

rozdrobenosti? 
 
N upevnila sa obsolutistická monarchia 
A otvorila sa cesta k stavovskej monarchii 
A došlo k politickému zjednoteniu a upevneniu feudálnych štátov 
N preh

ĺ

bila sa politická roztrieštenos

ť

 

N vytvorili sa despotické monarchie 
N mestské štáty volili základom politickej organizácie 
 
237. Ako sa nazývala (z h

ľ

adiska svojej sociálnej skladby) spolo

č

nos

ť

, ktorá 

vznikla v dôsledku ve

ľ

kých hospodárskych prevratov 11. - 13. storo

č

ia? 

 
N prvotnopospolná 
N siciálne nediferencovaná 
N sociálne homogénna 
A stavovsky roz

č

lenená 

N ro

ľ

nícka 

N ro

ľ

nícko-pastierska 

 
238. Z akých stavov sa skladala nová spolo

č

nos

ť

, ktorá vznikla z ve

ľ

kých 

hospodárskych prevratov 11. -  13. storo

č

ia? 

 
N stav ro

ľ

níkov 

N stav remeselníkov 
A stav svetských feudálov 
A stav duchovenstva 
A stav meštianstva 
N stav eupatridov 
N novilita 
N proletarii 
 
239. Aký stav sa utvoril v 11. - 13. storo

č

í na základe dedi

č

ného získania 

pozemkového majetku a usiloval sa zriadi

ť

 staroveký štát? 

 
A š

ľ

achta 

N duchovenstvo 
N meš

ť

ania 

N geomori 
N latifundisti 
N statkári 
 

240. Na akom sociálno-ekonomickom základe sa š

ľ

achta stala v 11. - 13. storo

č

í 

stavom? 
 
N na základe benefícii 
N na základe celibátu 
N na základe práva m

ŕ

tvej ruky 

A dedi

č

ným získaním svojho pozemkového majetku 

N na základe kolonizácie 
N na základe prekárií 
 
241. Na základe akých kritérií sa v stredoveku za

č

ala š

ľ

achta v niektorých 

štátoch postupne deli

ť

 na výššiu a nižšiu? 

 
N pod

ľ

a vzdelania 

N pod

ľ

a funkcií zastávajúcich v štátnom aparáte 

A pod

ľ

a vrchnostenského majetku 

A pod

ľ

a po

č

tu poddaných 

A pod

ľ

a výšky poddanských dávok 

N pod

ľ

a zbožnosti 

N pod

ľ

a straníckej príslušnosti 

 
242. Aké boli politické ciele panovníka ( z h

ľ

adiska formy štátu) v boji o 

vládnu moc s feudálnymi pánmi v  
11. - 13. storo

č

í? 

 
N zriadi

ť

 š

ľ

achtickú demokraciu 

N vytvori

ť

 despotickú monarchiu 

A vytvori

ť

 centralizovanú monarchiu 

N vytvori

ť

 štát všeobecného blaha 

N zriadi

ť

 teokraciu 

N vytvori

ť

 štát ako božiu obec 

243. O zriadenie akého štátu sa usilovali feudálni páni v boji o vládnu moc s 
panovníkom v 11. - 13. storo

č

í? 

 
N o centralizovanú monarchiu 
N o absolutistickú monarchiu 
N o š

ľ

achtickú republiku 

A o stavovskú monarchiu 
N o teokraciu 
N o platokraciu 
 
244. Ako sa nazývala forma feudálnej monarchie zo 14. - 15. storo

č

ia, ktorú 

neskôr nahradila absolútna monarchia? 
 
N ranofeudálna 
N feudálnej rozdrobenosti 
N š

ľ

achtická demokracia 

A stavovská 
N despotická 
N aristokratická 
 
245. Ako sa nazáva zápas medzi pápežskou kúriou a svetskými feudálmi, ktorý 
prebiehal od konca 11. storo

č

ia? 

 
- boj o investitúru 
 
246. 

Č

o znamenal pojem investitúra, uplat

ň

ovaný za feudalizmu? 

 
A boj o nezávislé postavenie cirkvi od svetskej moci 
N ozna

č

uje pôdu, z ktorej odovzdával poddaný 

č

as

ť

 úrody 

N hnutie za podriadenie cirkvi svetskej moci 
N jednotka cirkevnej organizácie 
N neobmedzené právomoci panovníka vo

č

i cirkvi 

 
247. 

Č

o bolo predmetom sporov medzi rímskou cirkvou a svetskou mocou (boja o 

investitúru)? 
 
N spory o tajomstve sv. Trojice 
N spory o sekularizácii majetku cirkvi 
A spory o uvádzanie do cirkevného úradu svetskou mocou 
 N spory o tzv. zádušné donácie 
N boj proti heretikom 
N spory o zachovanie "božích súdov" v justícii 
N boj cirkvi proti tortúram v trestnom konaní 
 
248. Ako a kedy sa uskuto

č

nil boj o investitúru medzi rímskou cirkvou a svetskou 

mocou? 
 
N vydaním Zlatej bully sicílskej r. 1222 
N vydaním Magmy charty libertatam r. 1215 
A wormským konkordátom r. 1122 
A kompromisom, vlastne ví

ť

azstvom cirkvi a posilnením pápeže 

N za

č

atím refermácie v cirkvi 

N oddelením štátu od cirkvi 
 
249. Aké udalosti sú spojené s križiackymi výpravami do Palastíny v rokoch 1095 
- 1290? 
 
N križiaci natrvalo ovlácli Palestínu 
A križiakom sa podarilo na

č

as ovládnu

ť

 Palestínu 

A Turci po 

č

ase dobyli spä

ť

 a natrvalo ovládli Palestínu 

A vzrástol vplyv a bohatstvo cirkvi a pápeže 
A pápežská moc tu naposledy vystúpila ako vedca kres

ť

. Európy 

A križiaci sa stretli s vyspelou byzantskou a arabskou kultúrou 
N križiaci priniesli do Palestíny vyspelejšiu kultúru 
 
250. Ako sa ozna

č

oval stav cirkvi, ktorý vznikol v 14. storo

č

í po zvolení dvoch 

páežov (jeden sídlil v Avignone a druhý v Ríme)? 
 
N dyarchia 
N hypterchia 
 
N konkordát 
A schizma 
N scholastika 
N dogmatika 
N kanonizácia 
N beatifikácia 
 
251. Ktoré skuto

č

nosti umožnili v stredoveku neoby

č

ajný rast hospodárskej moci 

cirkvi, jej premenu na bohatú a mocnú cirkev? 
 
A získanie ve

ľ

kých pozemkov od svetských feudálov 

N sekularizácia majetku cirkvi 

N zrušenie celibátu 
A uplat

ň

ovanie ustanovenia o celibáte 

N zápas s kacírskymi hnutiami 
N u

č

enie o apoštolskej cirkvi 

 
252. Z akého u

č

enia vychádzali tvorcovia idelógií stredovekých protifeudálnych 

hnutí? 
 
- kres

ť

anského 

 
253. Aké heslá hlásali stredoveké protifeudálne hnutia? 
 
- rovnos

ť

 

ľ

udí, bratstvo, odsudzovali bohatstvo 

- - o spolo

č

nosti na starokres

ť

anských zásadách 

 
254. Ktorú kultúrnu etapu poznamenal svojou osobnos

ť

ou Erasmus Rotterdamský? 

 
N romantizmus 
A humanizmus a renesancia 
N dobdobie reformácie 
N rekatolizácia 
N antika 
 
255. Ktoré osobnosti formovali obdobie humanizmu a renesancie? 
 
- Petrarca 
- Boccacio 
- Bruno 
- Koperník 
- Botticeli 
- Snti 
- L. da Vinci 
- Michelangelo Buonarotti 
- Rotterdamský 
- Rebeilas 
- Koperník 
- Kusánsky 
- Galilei 
- Bacon 
- Bodin 
- Morus 
 
256. V ktorej oblasti (krajine) v Európe sa najskôr prejavil humanizmus a 
renesancia? 
 
A v severotalianských mestách 
N v hanzových mestách 
A v Taliansku 
N v juhonemeckých mestách 
N v Nemecku 
N v Grécku 
257. Aký smer vo výtvarnom umení zodpovedá ideovému prúdu humanizmu? 
 
A renesancia 
N antika 
N reformácia 
N rekatolizácia 

 
258. Ako sa prejavoval zaalpský humanizmus t.j. humanistické myšlienky a 
renesan

č

né snahy mimo Talianska v ostatnej Európe v 14. - 16. storo

č

í? 

 
N odmietali renesanciu úplne 
A na panovníckych dvoroch ho prijímali ako módu 
N humanizmus tu prispel k prijpútaniu ro

ľ

níka k pôde 

N prejavil sa v podobe rekatolizácie 
N stali sa jedným z kore

ň

ov reformácie 

N viedli k sekularizácii a k ateizmu 
N umož

ň

ovali reevanjelizáciu 

 
259. Aké forma feudálnej monarchie sa vytvorila od pol 15. storo

č

ia do pol. 16. 

storo

č

ia vo vä

č

šine európskych krajín? 

 
N stavovská 
N ranofeudálna 
N feudálnej rozdrobenosti 
A absolutistická 
N š

ľ

achtická demokracia 

N š

ľ

achtická monarchia 

 
260. 

Č

o bolo spolo

č

nou 

č

rtou vnútropolitického vývoja vä

č

šiny európskych krajín 

od pol. 15. Do pol. 16. storo

č

ia? 

 
N oslabenie ústrednej panovníckej moci 
N posilnenie moci kniežat, barónov 
N vytvorenie š

ľ

achtickej demokracie 

A upevnenie ústrednej panovníckej moci 
A utvorenie absolútnej monarchie 
N vytvorenie stavovskej monarchie 
 
261. Aký bol vplyv (úloha) absolútnej monarchie v 

č

ase jej vzniku od pol. 16. 

Storo

č

ia? 

 
N potla

č

i

ť

 vzrastajúcu moc 

A rovnováha medzi feudálnymi stavmi a novým meštianstvom 
A spoji

ť

 územia do politicky jednotných štátnych celkov 

A vytvori

ť

 lepšie podmienky pre slobodné podnikanie 

N zakonzervova

ť

 stredoveký vazalský systém 

N potla

č

i

ť

 vzmáhajúce sa poddanské povstania 

N vytvori

ť

 lepšie podmienky pre feudálny stav 

 
262. Aké štátne útvary vznikali v druhej polovici 15. a v 16. storo

č

í v 

strednej, východnej a juhovýchodnej Európe? 
 
N jednonárodnostné feudálne štáty 
A mnohonárodnostné feudálne štáty 
N monarchie feudálnej rozdrobenosti 
A centralizované feudálne monarchie 
N ranoburžoázne republiky 
263. V ktorej európskej krajine nadobudol absolutizmus ako typ feudálnej 
monarchie najdokonalejšiu, klasickú formu? 
 
N v Anglicku 
N v Nizozemsku 
N v Po

ľ

sku 

A vo Francúzsku 
N v Nemecku 
N v Rakúsku 
 
264. Ako (podpísaním akého dokumentu) sa skon

č

ila tridsa

ť

ro

č

ná vojna? 

 
A Vestfáásky mier 
N Augsburský mier 
N Bazilejské kompaktáta 
N Parížska mierová zmluva 
 
265. K akej vyššej forme organizácie práce, vynútenej zložitejšou technológiou, 
smerovala jednoduchá kooperácia výroby v 15. a 16. storo

č

í? 

 
N remeselnícke dielne 
N cechy 
N gildy 
N forwolky 
A manufaktúry 
N hansy 
N strojová ve

ľ

kovýroba 

N továrne 
 
266. V ktorých odvetviach výroby sa v období prechodu od stredoveku do novoveku 
utvárali najskôr manufaktúry? 
 
N po

ľ

nohospodárstvo 

N potravinárstvo 
A baníctvo 
N oceliarstvo 
A hutníctvo 
N strojárstvo 
A textilný priemysel 
A lodiarstvo 
 
267. Aké formy organizácie práce výroby z obdobia stredoveku sa stali základom 
manufaktúry? 
 
N cechy remeselnícke 
N gildy 
N stredoveké kupecké korporácie 
A vidiecka domáca výroba 
A odvetvia remeselnej výroby, neorganizované v cechoch 
N latifundiá 
 
268. Aká udalos

ť

 vo východnom stredomorí v polovici 15. storo

č

ia vážne narušila 

obchod Európy s Orientom? 
 
N expanzia Arabov 
A expanzia Osmanskej ríše 
N porážka štvrtej krížovej výpravy 
A pád, dobytie Carihradu Turkami 
N útek Mohameda z Mekky do Mediny 
N vpád Tatárov 
 
269. Aké dôsledky pre obchod Európy s Orientom mala expanzia Osmanskej ríše 
spojená s pádom Carihradu roku 1453? 

 
N posilnila obchod s Orientom 
A vážne narušila obchod vo východnom Stredomorí 
N viedla k objavným cestám M. Pola 
A nútila h

ľ

ada

ť

 nové obchodné spojenie s Orientom 

N otvorila, rozšírila a preh

ĺ

bila obchod s Orientom 

 
270. Odkedy sa datuje koniec stredoveku? 
 
- pád Byzantskej ríše 1453 
 
271. Aké boli dve základné prí

č

iny objavite

ľ

ských plavieb v 15. a 16 storo

č

í? 

 
N vynález kompasu 
A potreba h

ľ

ada

ť

 nové spojenie s Orientom 

N objav, že Zem je gu

ľ

atá 

A h

ľ

adanie nových zdrojov zlata a striebra 

N zvládnutie námornej navigácie 
N skúsenosti získané z plavieb Vikingov 
 
272. Kto viedol výpravu Portugalcov, ktorí sa do Indie dostali roku 1498? 
 
N K. Kolumbus 
N Amerigo Vepucci 
A Vasco de Gama 
N M. Polo 
N Magalhaes 
N J. Cook 
 
273. Ktorou cestou sa plavili Portugalci na 

č

ele s V. da Gamom roku 1498 do 

Indie? 
 
N cez Stredozemné a 

Č

ervené more 

N západnou cestou 
N severnou cestou 
N cez preliv pri Oh

ň

ovej zemi 

A pozd

ĺ

ž západného pobrežia Afriky 

 
274. V 

č

om spo

č

íva novos

ť

, objavnos

ť

 a odvážnos

ť

 ponuky K. Kolumba Španielsku, 

že uskuto

č

ní plavbu do Indie? 

 
N chcel sa riadi

ť

 pod

ľ

a Ptolemaiovských máp 

N chcel plavbu usmer

ň

ova

ť

 pod

ľ

a naviga

č

ných prístrojov 

N jeho plán vychádzal z heliocentrickej sústavy vesmíru 
A jeho plán vychádzal z princípu gu

ľ

atosti Zeme 

N jeho plán využíval Golfský prúd 
 
275. V ktorom roku sa uskuto

č

nila výprava K. Kolumba, na ktorej objavil 

jAmeriku? 
 
N 1451 
N 1498 
N 1453 
A 1492 
N 1495 
N 1499 
 

276. Na 

č

o upozornil taliansky obchodník a cestovate

ľ

 A. Vespucci, pokia

ľ

 ide o 

krajiny objavené K. Kolumbom na druhom brehu Atlantiku? 
 
N že ide o Indiu 
N že ide o Mikronéziu 
N že ide o Prednú Áziu 
A že ide o dosia

ľ

 neznámu pevninu 

N že ide o Oh

ň

ovú zemj 

N že objavil Kubu 
 
277. Pre

č

o dostali územia a kontinet objavený K. Kolumbom na druhej strane 

Atlantiku názov amerika? 
 
N bolo to želanie K. Kolumba 
N bolo to želanie španielskoho krá

ľ

a 

N bolo to želanie španielskej krá

ľ

ovnej 

N pod

ľ

a domorodého obyvate

ľ

stva doposia

ľ

 

A A. Vespucci upozornil, že ide o novú, neobjavenú pevninu 
 
278. Ktorý portugalský moreplavec v španielskych službách objavil roku 1519 
západnú námornú cestu do Indie? 
 
N K. Kolumbus 
N A. Vespucci 
N V. de Gama 
A Magalhaes 
N H. Cortéz 
N J. Cook 
 
279. Akú západnú námornú cestu do Indie objavil roku 1519 portugalský námorník v 
španielskych službách F. Magalhaes? 
 
N pozd

ĺ

ž západného pobrežia Afriky 

N cez Atlantik a Kolumbiu 
N cez Atlantický oceán a Panamský prieplav 
N cez Stredozemné a 

Č

ervené more 

A cez Atlantik, prieliv medzi Oh

ň

ovou zemou a J. Amerikou 

N cez Suezský prieliv 
 
280. Ako sa volal Španiel, ktorý s h

ŕ

stkou dobrodruhov dobyl v rokoch 1519 - 

1521 ríšu Aztékov v Mexiku? 
 
N F. Magalhaes 
N Francisco Pizarro 
A Hermando Cortéz 
N El Dorado 
N Diego Almagro 
N El Cid 
N El Greco 
 
281. Akú vyspelú ríšu v Južnej Amerike vyvrátili v rokoch 1531 - 1535 španielski 
dobrodruhovia F. Pizarro a D. Almagro? 
 
N Aztékov 
N Myov 
A Inkov 
N Avarakov 

N Dakotov 
N Pueblanov 
N Guaraní 
 
282. Ako sa volali španielski dobrodruhovia, ktorí v rokoch 1531 - 1535 
vyvrátili vyspelú a bohatú ríšu Inkov v Peru? 
 
N Coréz 
N Suaréz 
A Pizarro 
A D. Almagro 
N El Dorado 
N Ariaz 
 
 
283. 

Č

o znamenala tzv. cenová revolúcia v Európe, ktorú v 17. Storo

č

í vyvolal 

príliv ve

ľ

kého množstva cenných kovov zo zámoria? 

 
A hodnota pe

ň

azí poklesla, prudko vzrástli ceny tovaru 

N hodnota pe

ň

azí stúpla, prudko klesli ceny tovaru 

N zvýhod

ň

ovala majite

ľ

ov ve

ľ

kostatkov 

A zvýhod

ň

ovala majite

ľ

ov manufaktúr, obchodníkov 

N upevnila vz

ť

ahy vazality a pripútanosti k pôde  

A urých

ľ

ovala prechod od feudalizmu ku kapitalizmu 

 
 
 
 
284. Aké následky pre európsky obchod mali nové zámorské cesty v Atlantiku 
za

č

iatkom 16. storo

č

ia? 

 
N posilnenie talianskych miest a severonemeckej hanzy 
A  presun centier urópskeho obchodu na pobrežie Atlantiku 
N obchod sa sústredil na Orient 
N rozpadol sa ourópsky obchod 
A talianske mestá stratili primát v európskom obchode 
 
285. V 

č

om spo

č

íval ve

ľ

ký kultúrny význam zámorských objavov zo za

č

iatku 16. 

storo

č

ia? 

 
N v rozšírení gotiky 
N podnietil vznik prvých univerzít 
N za

č

alo osvietenské obdobie 

A rozšírili zemepisné poznatky Európanov o svete 
A dokázali, že Zem je gu

ľ

atá 

N dokázali hypotézu o heliocentrickej sústave 
 
286. 

Č

ím bola reformácia v15. A 16. storo

č

í v stredovekej Európe? 

 
A spo

č

iatku úsilie o reformu cirkvi 

A nakonec spôsobilo rozpad cirkevnej jednoty stredovekej európy 
N bolo to ateistické hnutie 
N novopohanstvo 
A proces, ktorý vyplýval z krízy feudalizmua urýchlil jeho pád 
N krátke protikatolícke hnutie, ktoré rýchlo zaniklo 
 

287. Aké náboženské protestantské vyznanie sa šírilo od pol. 16. storo

č

ia vo 

Švaj

č

iarsku, západnom a južnom Nemecku, Francúzsku a Anglicku? 

 
N luterstvo 
N augsburské vyznanie 
A kalvinizmus 
N anabaptizmus 
N kvakerizmus 
N jehovizmus 
 
288. Aké náboženské protestantské vyznanie sa ujalo ako štátne náboženstvo do 
pol. 16. Storo

č

ia v Nemecku? Dánsku, vo Švédsku? 

 
N kalvinizmus 
A luterstvo 
N kvakerizmus 
N jehovizmus 
N katolicizmus 
N grékokatolicizmus 
N pravoslávie 
 
289. Ktorá ríša sa po rozpadnutí starovekej rímskej ríše stala nosite

ľ

kou 

európskej kultúry? 
 
N Vizigótov 
N Ostrogótov 
N Longobardov 
A Byzantská 
N Vandalov 
A východorímska 
N Alexandra Ve

ľ

kého 

N Seleukovcov 
 
290. Ako sa volala ríša s jadrom v Malej Ázii, na Balkáne, v období rozmachu aj 
v Sýrii, Palestíne, Egypte, Lýbii, existujúca po rozpade Západorímskej ríše do 
roku 1453? 
 
N Osmanská 
N Arabská 
N Turecká 
N Franská 
N Svätá ríša rímska 
A Byzantská 
A Východorímska 
N Alexandra Ve

ľ

kého 

N Seleukovcov 
 
291. Akými znakmi sa vyzna

č

oval sociálno-ekonomický život v Byzantskej ríši od 

konca 5. storo

č

ia do roku 1463? 

 
N naturálne hospodárstvo 
N zavretos

ť

 výrobných jednotiek 

A pe

ň

ažné hospodárstvo 

N úplný rozpad mestskej civilizácie 
A nenastal tu úplný rozpad mestskej civilizácie 
A okrem otrokov  a kolónov boli i po

č

etní slobodní výrobcovia 

N ro

ľ

níci boli poddaní a tvorili sú

č

as

ť

 léna 

 
292. Ako sa prejavovalo postavenie a organizácia štátu v Byzantskej 
(Východorímskej) ríši od 5. storo

č

ia? 

 
N v podobe politicky roztrieštených jednotiek 
N neexistovala tu vrstva štátnych úradníkov 
A štátna pokladnica umož

ň

ovala udržiava

ť

 úradnícky aparát 

N armáda sa tvorila na základe povinnosti vazalov 
A štát vydržiaval ve

ľ

kú armádu 

A štát kontroloval všetku výrobu a bochod 
N pre ekonomickú rozdrobenos

ť

, autarkiu, obchod bol obmedzený 

 
293. Ktorý cisár Byzantskej (Východorímskej) ríše chcel v polovici 6. storo

č

ia 

obnovi

ť

 Rímsku ríšu v celom jej rozsahu? 

 
N Konštantín 
N Julian Apostata 
A Justinián I. 
N Theodosios II. 
N Michael III. 
N romulus Augustus 
N Alexios I. Komnénos 
N Lev VI. Filozof 
 
294. Ako sa volal zákonník, ktorý vydal cisár Byzantskej ríše Justinián I. (527 
- 565) a ktorý recipovla Európa? 
 
N Corpus iuris Hungarici 
A Corpus iuris civilis 
N Corporis iuris canonici 
N Constitutio Hadriana 
N Corpus delicti 
N Ekloga 
 
295. Aké udalosti sú spojené s panovaním cisára Justiniána I.? 
 
N rozdelil rímsku ríšu na západo - a východo - rímsku 
A chcel obnovi

ť

 rímsku ríšu v celom jej rozsahu 

A Byzancia dosiahla vedúce postavenie v Stredomorí 
N Carihrad bol dobytý a obsadený križiakmi 
A 

ľ

udové povstanie Niká 

N Spartakovo povstanie 
A vydanie Súboru ob

č

ianskemu práva (Corpus iuris civilis) 

N zrušil používanie rímskeho práva v Byzancii 
 
296. Na aké zdroje a tradície nadväzovala byzantská kultúra v Byzantskej ríši po 
zániku Západorímskej ríše? 
 
A na helenistickú vzdelanos

ť

 

A na antické tradície 
N na brahmanizmus 
N na budhizmus 
N ovplyv

ň

oval ju konfucionizmus 

N egyptská kultúra 
N civilizácia Mezopotámie 
 

297. Aké historicky významné 

č

iny pri šírení kres

ť

anstva v kres

ť

anských misiách 

uskuto

č

nila Byzancia, byzantskí cisári (v 9. A 10. stor.)? 

 
N christianizácia Poliakov 
N pokres

ť

an

č

enie Litvy 

A misia Konštantína a Metoda na Ve

ľ

kej Morave 

N pokres

ť

an

č

enie Ma

ď

arov za Štefana I. 

A pokrstenie Rusi za knieža

ť

a jVladimíra 

N križiacke výpravy do Palestíny 
 
298. V ktorom roku dobyli Turci Carihrad a tým prestala existova

ť

 byzantská 

ríša? 
 
N 476 
N 1212 
N 1380 
N 1389 
A 1453 
N 1526 
 
299. Základom akého ranofeudálneho štátu sa stal v 7. storo

č

í zväz siedmich 

slovanských kme

ň

ov situovaný v dolnej Moesii (

č

as

ť

 Balkánskeho poloostrova)? 

 
N Samovej ríše 
N Chorvátov 
N Srbov 
A Bulharov 
N Ukrajincov 
N Macedóncov 
N Slovincov 
N 

Č

iernohorcov 

 
300. Aké dve základné etnické skupiny žili a postupne splynuli v prvom 
bulharskom štáte, ktorý vznikol v roku 680? 
 
N Turci 
N Tatári 
A Turkotatárski Bulhari 
A Slovania 
N Normani 
N Arabi 
N Varjagovia 
 
301. V ktorej bitke v roku 1389 porazili Turci srbské, albánske a chorvátske 
vojská? 
 
N v bitke pri Varne 
N v bitke pri Mohá

č

i 

A v bitke na Kosovom poli 
N v bitke pri Tirane 
N v bitke pri Belehrade 
N v bitke na 

Č

iernej Hore 

 
302. Aké dôsledky mala porážka srbských, albánskych a chorvátskych vojsk v roku 
1389 v bitke na Kosovom poli? 
 
N dobytie Carihradu 

A Srbsko muselo uzna

ť

 vazalskú závislos

ť

 od Turkov 

A neskôr I Bulharsko muselo uzna

ť

 vazalskú závislos

ť

 od Turkov 

N zánik Byzantskej ríše 
N ovládnutie Uhorska Turkami 
 
303. Aké postavenie resp. význam malo mesto Mekka, ktoré vyrástlo za

č

iatkom 

stredoveku na západnom pobreží Arábie? 
 
N provin

č

né mesto perzskej ríše 

N provin

č

né mesto Byzantskej ríše 

A hlavná križovatka karavánovej obchodnej cesty 
A hlavná križovatka hidžázskej obchodnej cesty 
A bola v nej sväty

ň

a Kaaba 

A bola sídlom rodovej aristokracie Kurajšovcov 
N bola sídlom tetrarchie 
 
304. Ako sa volala karavánová cesta, ktorá v stredoveku spájala stredomorie cez 
Arábiu (západné pobrežie) s Indiou a 

Č

ínou? 

 
A hidžázska obchodná cesta 
N medinská obchodná cesta 
N Perzská krá

ľ

ovská cesta 

N Via Appia 
N cesta života 
N jantárová cesta 
N hodvábna cesta 
 
305. Ako vznikol v 7. storo

č

í v Arábii islam? 

 
N novú vieru za

č

al hlása

ť

 Allah 

A nové náboženstvo za

č

al hlása

ť

 Mohamed 

N aristokracia v Mekke prijala Mohamedovo u

č

enie 

A Mohamed musel utiec

ť

 z Mekky do Mediny 

N Mohamed musel utiec

ť

 z Mediny do Mekky 

N Mohameda popravili aristokrati v Mekke 
A armáda Mohameda získala nadvládu nad beduínskymi kme

ň

mi 

 
306. Aké boli parametre islamu? 
 
A staré kme

ň

ové arabské náboženstvo 

N filozofia Aristotela 
N u

č

enie Platóna 

A prvky kres

ť

anstva 

A židovské náboženské prvky 
N kult prírodných javovo a síl 
N kult zeme, slnka a vody 
 
307. Kto za

č

al hlása

ť

 okolo roku 610 novú vieru - islam? 

 
N Budha 
N Kristus 
A Mohamed 
N Lao´c 
 
308. Aké sú zložky viery moslimov - islamu? 
 
A viera v jediného Boha - Alaha 

A viera, že Boh riadi osudy 

ľ

udí (fatalizmus) 

A povinnos

ť

 šíri

ť

 islam bojom 

A myšlienka o bratstve všetkých moslimov 
N viera vo viacerých bohov, popri Alahovij 
N téza, že 

č

lovek má slobodnú vô

ľ

u 

N nenásilné šírenie islamu 
N delenie moslimov do nerovnoprávnych kást 
 
309. Ako sa volá posvätná kniha islamu, do ktorej islamskí teológovia zahrnuli a 
systematicky usporiadali výroky Mohameda (Muhammada)? 
 
N talmud 
N sväté písmo 
N biblia 
A korán 
N brahma 
N retra 
N kalif 
 
310.   Ako sa volali Mohamedovi nástupcovia, ktorí v 7. storo

č

í viedli výbojné 

vojny proti susedným štátom? 
 
N vezíri 
N tetrarchovia 
N kaligrafovia 
A kalifovia 
N šejkovia 
N emírovia 
N epigoni 
 
311. Rozklad ktorých ríš na východe bol (okrem fenatizmu a bojovej morálky 
arabských vojsk) hlavnou prí

č

inou úspechu arabských výbojov do polovice 7. 

storo

č

ia? 

 
N ríše Alexandra Macedonského 
N helenistických štátov 
N rímskej ríše 
A byzantskej ríše 
N babylonskej ríše 
A perzskej ríše 
N egyptskej ríše 
 
312. Aké boli znaky orientálneho feudalizmu, ktorý sa prejavoval v Arabskej ríši 
v 7. a 8. storo

č

í? 

 
A pôda patrila štátu a bohatým ve

ľ

možom 

N pôda patrila ob

č

inám  

A zavlažovacie zariadenia patrili štátu a bohatým ve

ľ

možom 

N zavlažovacie zariadenia patrili ob

č

inám  

A kalif bol najvä

č

ším vlastníkom 

A ríša bola ranofeudálnym štátom 
N sídlom kalifov bola Mekka 
A sídlom kalifov bol Damask, neskôr Bagdad 
A ríša sa rozpadla na kalifáty - moslimské štáty 
 
313. Aké boli najvýznamnejšie prínosy arabskej kultúry? 
 

N v matematike sa ustálil systém tzv. Rímskych 

č

íslic 

A v matematike sa ustálil systém tzv. Arabských 

č

íslic 

N v matematike prevzali šes

ť

desiatkovú sústavu 

A prevzali indickú desiatkovú sústavu 
N rozvinuli Euklidovu geometriu 
A vytvorili algebru ako sú

č

as

ť

 matematiky 

A zostavili katalóg hviezd s názvami súhvezdí 
N zdokonalili mumifikáciu m

ŕ

tvych 

 
314. Ako sa volal významný predstavite

ľ

 arabskej lekárskej vedy, filozof 

(nadväzoval najmä an Aristotela), prírodovedec, básnik a politik (dielo: Kánon 
lekárstva, žil 980-1073)? 
 
A Avicenna 
N Avenarius 
A Hippokrates 
N Aeskulap 
N Alí Tabrízí 
N Timur 
N Rabíndranáth Thákur 
 
315. Ako sa zaslúžili Arabi v stredoveku o rozvoj remeselnej výroby a ktoré 
tkaniny za

č

ali vyrába

ť

? 

 
N hodváb 
A damask 
N vlnu 
A brokát 
N flanel 
A mušelín 
N lan 
N manchester 
 
316. Zakladate

ľ

om akej ríše bol Chlodovik z dynastie Marovejovcov? 

 
N Vizigótov 
N Ostrogótov 
N Vandalov 
N Longobardov 
N Hunov 
A Franov 
N Markomanov 
N Kvádov 
N rímsko-nemeckej 
N východorímskej 
 
317.   Kto a z akej dynastie sa pokladá za zakladate

ľ

a Franskej ríše (koncom 5. 

storo

č

ia)? 

N Odoakar z rodu Vizogótov 
N Teodorich z rodu Ostrogótov 
A Chlodovik z dynastie Merovejovcov 
N Pipin Krátky z dynastie Karolovcov 
N Karol Ve

ľ

ký z rodu Karolovcov 

 
318. Aké 

č

iny vykonal v polovici 8. storo

č

ia majordón franského krá

ľ

ovstva Pipin 

Krátky? 
N neúspešne sa pokúsil zmocni

ť

 trónu 

A zmocnil sa vlády s pápežovým súhlasom 
N založil dynastiu Merovejovcov 
A zoložildynastiu Karolovcov 
N rozdelil franskú ríšu na tri 

č

asti 

N zorganizoval 1. krížovú výpravu 
 
319 Aké udalosti sú spojené s obdobím lády Karola Ve

ľ

kého (768-814)? 

 
A podnikol vyše 50 vojenských výprav 
N bol to panovník diplomat, nie vojak 
A podmanil si severnú Itáliu, Bavorsko, Sasko 
A vytla

č

il Arabov za Pyreneje 

A v roku 800 ho pápež korunoval v Ríme za cisára 
N zápasil s pápežom o tzv. Investitúru 
A bojoval aj proti polabským slovanom 
N podmanil si 

č

eské kmene 

N pod

ľ

a verdunskej zmluvy rozdelil ríšu na tri 

č

asti 

 
320. Aké udalosti a procesy, niekedy nazývané "karolínska renesancia" sú spojené 
s panovaním Karola Ve

ľ

kého? 

 
A v školách sa vyu

č

ovalo 

č

ítanie a písanie v latin

č

ine 

N výstavba Karolina v Prahe 
N založenie Univerzity Karlovej v Prahe 
A u

č

enci a umelci napodob

ň

ovali antickú kultúru 

N s vynálezom kníhtla

č

e 

N so založením Západofranskej ríše 
N s vyu

č

ovaním tzv. trívia 

 
321. Kedy a na základe akého aktu sa rozpadla Franská riša na tri 

č

asti? 

 
N r. 754 na zákolade Pipinovej donácie 
N r. 803 zni

č

ením avarskej ríše Karolom Ve

ľ

kým 

N r. 800-korunováciou Karola Ve

ľ

kého 

A r. 843-verdunskou zmluvou 
N r. 870-meersenskou zmluvou 
N r. 879-800- ribemontskou zmluvou 
N r. 962-korunováciou Otu I., vznikom rímsko-nemeckej ríše 
 
322.Aké historické dôsledky mala pre Franskú ríšu Verdunská zmluva z roku 834? 
 
N zmenu ríše na Svätú ríšu rímsku 
N premenu ríše na Nemeckú ríšu 
A rozpad ríše na tri 

č

asti 

A vznik Západo-, Východo-franskej ríše a strednej 

č

asti 

N vytvorenie stredovekého univerzálneho štátu 
N rozšírenie Franskej ríše o územie Francúzska 
 
323. K akým zmenám došlo v 10. storo

č

í v Západofranskej ríši, ktorá trpela 

feudálnou rozdrobenos

ť

ou? 

 
A o jej zjednotenie sa pokúsil Hugo Kapet 
A r. 987 sa Hugo Kapet stal krášom vo Francúzsku 
A r. 987 Hubo Kapet založil dynastiu Kapetovcov 
N upevnila sa jednota západofranskej ríše 
N vzniklo Francúzske krá

ľ

ovstvo na 

č

ele s dynastiou Valoiseovcov 

N krá

ľ

mi Francúzska sa stali Bourbonovci 

 
324. Ktorému krá

ľ

ovskému rodu sa vo Francúzsku darilo od konca 12. storo

č

ia 

prekonáva

ť

 feudálnu rozdrobenos

ť

? 

 
N Merovejovcom 
N Kerolinovcom 
N Valoisovcom 
A Kapetovcom 
N Bourbonovcom 
N Stauffovcom 
N Hohenzollernovcom 
 
325. Pre

č

o bol najvä

č

ším odporcom rastúcej moci francúzskeho krá

ľ

a na prelome 

12. a 13. storo

č

ia anglický krá

ľ

? 

 
N pre boj o vplyv v Rusku 
N pre boj o vplyv v Byzancii 
N pre súperenie o oslobodenie Svätej zeme 
A mal rozsiahle d

ŕ

žavy v západnom Francúzsku 

A bol ako normanský vojvoda vazalom francúzskeho krá

ľ

a 

N pretože francúzsky krá

ľ

 bol jeho vazalom 

N chcel sa zmocni

ť

 d

ŕ

žav francúzskeho krá

ľ

a v Anglicku 

 
326. Ktorý francúzsky krá

ľ

 (1180-1223) úspešne bojoval proti Anglicku a získal 

vä

č

šinu anglických d

ŕ

žav na francúzskom území? 

 
N Hugo Kapet 
N Karol Ve

ľ

ký 

N Pipin Krátky 
N 

Ľ

udovít Svätý  

A Filip II. August 
N Karol V.  
N 

Ľ

udovít XI. 

 
327. Ktoré udalosti sú spojené s panovaním francúzskeho krá

ľ

a filipa IV. Pekného 

(1285-1314)? 
 
N vyhlásil Ve

ľ

kú listinu slobôd 

N uznal súpremáciu pápeža v kres

ť

anskej Európe 

A zdanil cirkevný majetok 
N oslobodil cirkevný majetok od daní 
A zlomil odpor pápežského dvora vojensky 
N pokorol sa pred pápežom pú

ť

ou do Canossy 

A prinútil pápeža, aby sídlil v Avignone 
N vytvoril pápežský štát so sídlom v Ríme 
 
328. Ako sa volal rogán, ktorý vytvoril francúzsky krá

ľ

 Filip IV. Pekný tým, že 

pozval meš

ť

anov na zhromaždenie š

ľ

achty a duchovenstva? 

 
N cortézy 
N parlament 
N Národné zhromaždenie 
A generálne stavy 
N koncil kráf

ľ

ovstva 

N generálny konvent 
 
329. Ako sa riešil spor medzi francúzskym krá

ľ

om Filipom IV. Pekným a pápežom? 

 
N krá

ľ

 uznal supremáciu pápeža 

N krá

ľ

 sa stal vazalom pápeža 

N pápež porazil krá

ľ

a vojensky 

A krá

ľ

 zlomil odpor pápežského dvora vojensky 

A prinútil pápeža, aby sídlil v Avignone 
N Francúzsko sa stalo sú

č

as

ť

ou Svätej rímskej ríše 

 
330. Ako vznikol vo Francúzsku za

č

iatkom 14. Storo

č

ia stavovský snem, tzv. 

generálne stavy? 
 
N na základe Magny charty libertatum 
N v dôsledku povstania parížskych meš

ť

anov 

A zo zhromaždenia š

ľ

achty, duchovenstva a zástupcov miest 

A na základe jeho zvolania krá

ľ

om Filipom IV. 

N kvôli ro

ľ

níckemu povstaniu, nazývanému jacquerie 

 
331. Ktoré krajiny zápednej Európy viedli v rokoch 1337-1453 tzv. storo

č

nú 

vojnu? 
 
N Anglicko-Španielsko 
N francúzsko-Nizozemsko 
A Anglicko-Francúzsko 
N Francúzsko-Nemecko 
 
 
 
 
 
332. Ako sa volal vojnový konflikt medzi Francúzskom a Anglickom v 14. a 15. 
storo

č

í? 

 
N sedemro

č

ná vojna 

N tridsa

ť

ro

č

ná vojna 

A storo

č

ná vojna 

N vojna 

č

ervenej a bielej ruže 

N normanská vojna 
N vojna o americké kolónie 
 
333. Ktoré udalosti sú spojené so stro

č

nou vojnou medzi Francúzskom a 

Anglickomf? 
 
A boj o anglické léna v juhozápadnom Francúzsku 
N boj o francúzske léna na juhu Anglicka 
A boj o mocenské ovládnutie Flámska 
N boj o mocenské ovládnutie La Manchu 
A bitka pri Kreššaku r. 1346 
N ví

ť

azstvo admirála Nelsona pri Calais 

 
334. Kedy nastal kone

č

ný obrat v storo

č

nej vojne medzi Francúzskom a Anglickom? 

 
N potom, ke

ď

 Filip IV. Prinútil pápeže, aby sídlil v Avignone 

N ke

ď

 Henrich VIII. Vytvoril anglikánsku cirkev 

A po vystúpenie Jany z Arcu 
A po premene boja vo Francúzsku na celonárodný 
N po vylodení sa Viliama Dobyvate

ľ

a vo Francúzsku 

A po vejenských a politickýchreformách vo Francúzsku 

N po skon

č

ení vojny medzi 

č

ervenou a bielou ružou 

 
335. Ktoré faktory boli základom zjednotenia Francúzska do jednotnej feudálnej 
monarchie v druhej polovici 15. Storo

č

ia? 

 
A úspešné ukon

č

enie storo

č

nej vojny 

N porážka v storo

č

nej vojne s Anglickom 

A vytvorenie stáleho žoldnierskoho vojska 
A zavedenie pravidelnej dane z hlavy 
A rast jednotného vnútorného trhýu 
A krá

ľ

 podporoval nové výrobné odvetvia 

A ude

ľ

ovanie pozemkov do dedi

č

ného vlastníctva š

ľ

achte 

 
336. Kedy došlo k dov

ŕ

šeniu zjednotenia Francúzska do jednotnej feudálnej 

monarchie? 
 
N pred storo

č

nou vojnou s Anglickom 

A po úspe

č

nom ukon

č

ení storo

č

nej vojny s Anglickom 

N v priebehu storo

č

nej vojny s Anglickom 

A v druhej polovici 15. Storo

č

ia 

N už za

č

iatkom 14. Storo

č

ia 

 
337. Ktorý panovník (1461 - 1483) položil základy francúzskeho absolutizmu? 
 
N Filip II. August 
N Filip IV. Pekný 
N Karol V. 
A 

Ľ

udovít IX. 

N 

Ľ

udovít XIV. 

N 

Ľ

udovít XVIII. 

 
338. Aké udalosti sú spojené s panovaním Františka I. (1515 - 1547) vo 
Francúzsku? 
 
N utvorila sa stavovská monarchia 
N oslabila sa panovnícka moc 
N došlo k politickej roztrieštenosti krajiny 
A upevnil zna

č

ne panovnícku moc 

A gernerálne stavy sa prestali schádza

ť

 

A celá správa krajiny sa sústredila v rukách krá

ľ

ovskej rady 

 A upevnila sa absolútna monarchia 
N vydal Magmu chartu libertatum 
 
339. Kedy došlo k tzv. Bartolomejskej noci? 
 
A 1572 
N 1472 
N 1372 
N 1578 
 
340. V súvislosti s akým konfliktom došlo k tzv. Bartolomejskej noci? 
 
- vyvraždenie hugenotov v Paríži v roku 1572 nariadené karolom IX. 
 
341. Aké politické procesy (udalosti) vyvrcholili vo Francúzsku za panovania 

Ľ

udovíta XIV. ( 1661 - 1715)? 

 

N fronda princov 
N centraliza

č

ná politika kardinála Mazarina 

A francúzsky absolutizmus 
N konštitu

č

ná monarchia 

A prenasledovanie hugenotov 
A hospodárska politika markantilizmu 
 
342. Akými znakmi sa vyzna

č

ovala absolutistická monarchia 

Ľ

udovíta XIV. (1661 - 

1715) vo Francúzsku? 
 
N upevnilo sa feudálne stavovské zriadenie 
A kontrolu krajiny zabezpe

č

oval byrokratický štátny aparát 

N krá

ľ

ove práva boli ur

č

ené Ústavou 

N moc krá

ľ

a obmedzoval volený parlament 

A rozhodujúca bola krá

ľ

ova vô

ľ

a 

 
343. Akou ekonomickou teóriou sa riadila absolutistická monarchia za 

Ľ

udovíta 

XIV.? 
 
N monetarizmu 
A merkantilizmu 
N fyziokratov 
N klasickej politickej ekonómie 
N vulgárnej politickej ekonómie 
N historickej školy politickej ekonómie 
N inštitucionalizmu 
 
 
 
 
344. Z akého názoru vychádzala merkantilistická ekonomická teória, ktorou sa 
riadila obsolutistická monarchia vo Francúzsku? 
 
A základom bohatstva štátu je množstvo drahých kovov 
N základom bohatstva štátu je po

ľ

nohospodárstvo 

N základom bohatstva štátu je práca 
N štát nemá zaklada

ť

 manufaktúry 

A štát má podporova

ť

 zakladanie manufaktúr 

 
345. Ako sa menoval predstavite

ľ

 frencúzskeho merkantilizmu? 

 
A Colbert 
N Motchretien 
N Child 
N Mund 
N Becher 
 
346. Aké opatrenia urobil krá

ľ

 Východofranskej ríše Henrich I. Vtá

č

nik, zvolený 

v roku 919? 
 
N rozdelil ríšu na tri 

č

asti, Nemecko, Prusko, Taliansko 

A za

č

al budova

ť

 hrady proti ma

ď

arským vpádom 

A utvoril ve

ľ

kú družinu rytierov - 

ť

ažkoodencov 

A pomocou cirkevných hodnostárov pacifikoval vojvodov 
N vyvrátil ríšu Avarov 
N zni

č

il ríšu Hunov v Panónii 

N porazil Ma

ď

arov na rieke Lechu 

A kruté vyhladzovacie vojny viedol proti polabským Slovanom 
 
347. Ako sa volal panovník Východofranskej (nemeckej) ríše, ktorý v roku 955 s 
pomocou 

č

eského knieža

ť

a Boleslava I. Zastavil prenikanie ma

ď

arských kme

ň

ov na 

rieke Lechu? 
 
N Henrich I. Vtá

č

nik 

A Oto I. 
N Dagobert 
N 

Ľ

udovít Nemec 

N Hugo Kapet 
N Fridrich Barbarosa 
 
348. Ktorý nemecký (východofranský) krá

ľ

 obnovil roku 962 cisárstvo? 

 
N Henrich I. Vtá

č

nik 

N Karol Ve

ľ

ký 

N Pipin Krátky 
A Oto I. 
N 

Ľ

udovít Nemec 

N Viliam Dobyvate

ľ

 

N Hugo Kapet 
 
349. Aký titul mali nástupcovia cisára Ota I. (962), ktorí vládli v nemecku I v 
taliansku? 
 
N králi východofranskej ríše 
N cisári východofranskej ríše 
A "nemecký králi" pokia

ľ

 ich nekorunoval pápež v Ríme 

A cisári svätej ríše rímskej nemeckého národa 
N cisári nemeckého spolku 
N franskí králi 
N správcovia východnej marky 
N ve

ľ

majstri teutónskoho rádu 

 
350. Akú politiku viedli od polovice 12. Storo

č

ia nemecké kniežatá vo

č

i 

slovanským a baltským kme

ň

om na východ od rieky Labe? 

 
A šírili kres

ť

anstvo 

A krvavým spôsobom si podma

ň

ovali tieto územia 

N Nemci prenikali na východ výlu

č

ne nenásilnou formou 

N okrem krvavého spôsobu prenikali na východ aj nenásilnou formou 
A došlo k tzv. nemeckej kolonizácii 
N mierovými zmluvami ich za

č

le

ň

ovali do Svätej ríše rímskej 

N Politika dobrého susedstva a priate

ľ

stva 

N politika dobrého mierového spolužitia 
 
351. Aký štátny útvar sa dotvoril na území dnešného Nemecka v 13. A 14. Storo

č

í? 

 
N Franská ríša 
N Západorímska ríša 
A Svätá ríša rímska 
N centralizovaný Pruský štát 
N Nemecký spolok 
N Teutónsky rád 
 
352. Aké právo mal kurfirst? 

 
- právo vo

ľ

by nemeckého cisára 

 
353. Aké postavenie získali od 13. Storo

č

ia vo Svätej ríši rímskej siedmi 

kurfirsti? 
 
N boli najvä

č

ším súdnym orgánom krajiny (ríše) 

A uchvátili vo

ľ

bu cisára 

N tvorili kolegiálnu hlavu ríše 
N boli to najvyšší cirkevní hodnostári krajiny 
N boli najvyšším finan

č

ným úradom ríše 

N predstavovali ústredný administratívny orgán 
 
354. Ako sa volal spolok severonemeckých miest na 

č

ele s Lubeckom, ktorý sa stal 

v stredoveku oporou nemeckého prenikania na východ? 
 
N Baltský spolok 
N Labská spolo

č

nos

ť

 

A hanza 
N Heptarchia 
N kurfirsti 
N dyarchia 
N baltská federácia 
 
355. Aké postavenie mal v stredoveku spolok severonemeckých miest (hanza) na 

č

ele s Lubeckom? 

 
N bol oporou nemeckého prenikania na západ 
A bol oporou nemeckého prenikania na východ 
N ovládla obchod v stredomorí 
A ovládal severomorský a baltský obchod 
A stala sa I významnou politickou silou 
N z nej sa utvoril Pruský štát   
N organizovala križiacke výpravy do Svätej zeme 
N organizovala obchod so severnou Amerikou 
 
356. V ktorých rokoch žil M. Luther? 
 
A 1483 - 1546 
N 1383 - 1446 
N 1456 - 1532 
N 1546 - 1683 
 
357. Vymenujte najvýznamnejšie osobnosti Nemeckej sedliackej vojny (1524 - 
1526)? 
 
N M. Luther 
N U. Zwingli 
A T. Munzer 
N j. Kalvín 
A M. Gaismaira 
 
358. Pre

č

o sa na za

č

iatku 16. Storo

č

ia vystup

ň

ovala nespokojnos

ť

 s cirkvou v 

Nemecku? 
 
A pápež kryl svoje restúce náklady, príjmami z Nemecka 
N pápež strácalvplyv v západoeurópskych krajinách, nie v Nemecku 

A cirkvi patrila v Nemecku viac ako tretina pozemkov 
A ríšske kniežatá, rytieri usilovali o pezemky cirkvi 
N 

č

o pápež stratil v Anglicku, Francúzsku, chcel získa

ť

 v Nemecku 

N pre nesúhlas Svätej stolice s rozvodom cisára 
N pre upálenie Martina Luthera v Ríme 
 
359. V ktorom roku pribil M. Luther na dvore chrámu vi Wittenburgu svoje tézy? 
 
N 1415 
N 1419 
N 1483 
N 1514 
A 1517 
N 1546 
 
360. Aký bol hlavný obsah 95. Téz M. Luthera? 
 
N slobodné hlásenie slova Božieho 
N prijímanie pod obojím 
A ostro vystúpil proti cirkvi 
A odsúdil predávanie odpustkov 
N trestanie smrte

ľ

ných hriechov 

   Dokazoval, že nie cez odpustky, ale vierou možno odpusti

ť

 hriechy 

N koniec  svetského vládnutia cirkvi 
A podlomí sprostredkujúcu úlohu cirkvi medzi 

č

lovekom a Bohom 

 
361. Aký bol vz

ť

ah medzi u

č

ením M. Luthera a ozbrojeným vystúpením v 

jehozápadnom Nemecku v roku 1524? 
 
N ro

ľ

níci vystúpili proti Lutherovmu u

č

eniu 

N pre ro

ľ

níkov, ich povstanie bolo Lutherovo u

č

enie 

ľ

ahostajné 

A ro

ľ

níci sa odvolávali na Lutherovo u

č

enie 

   Proti zvyšovaniu renty ro

ľ

níci argumentovali autoritou biblie 

N M. Luther podporil toto povstanie ro

ľ

níkov 

 
362. Ktoré udalosti sú spojené s nemeckou sedliackou vojnou (1524 - 1526)? 
 
N na 

č

ele povstania bol M. Luther 

N na 

č

ele povstania bol Ján Kalvín 

A vodcom povstania bol tomáš Munzer 
   Juhozápadné, stredné Nemecko a Tyrolsko boli centrá povstania 
A ro

ľ

níci sa bránili proti nemilosrdne ve

ľ

kým povinnostiam 

A ro

ľ

níci sa opierali o u

č

enie o úplnej autorite Písma svätého  

   Povstanie ro

ľ

níkov nebolo zdôvodnené nábežensky, ale ateisticky 

A Michal Geismair viedol povstanie v Tyrolsku a Solnohradsku 
 
363. Aká sila, aké hnutie zví

ť

azilo v Nemecku v pol. 16. Stor. po revolu

č

nej 

situácii, ktorá vyústila do sedliackej vojny? 
 
N zví

ť

azila rímska cirkev 

N zví

ť

azil cisár, absolutistická monarchia 

N zví

ť

azilo hnutie vedené tomášom Munzerom 

A zví

ť

azila š

ľ

achtická reformácia 

N zví

ť

azila meštianska reformácia 

 
364. Aký bol obsah Augsburského mieru? 
 

N zakotvila sa úplná náboženská sloboda 
A kompromis medzi protestantskými a katolíckymi kniežatmi 
N bol to tzv. Teleran

č

ný patent 

N protestanti sa museli vys

ť

ahova

ť

 z Nemecka 

N potvrdil katolicizmus ako štátne náboženstvo 
A o náboženstve poddaných rozhodoval ich pán 
 
365. Do akých dvoch hlavných smerov sa eštre pred po. 16. Stor. v Nemecku 
rozdelil protestantizmus, resp. reformácia? 
 
N plebejské hnutie 
N kališníkov 
N meštiensku opozíciu 
A švaj

č

iersku meštiansku reformáciu 

N panskú koalíciu 
A nemeckú š

ľ

achtickú reformáciu 

N chiliastické hnutie 
 
366. Aké osobnosti ešte pred pol. 16. Stor. predstavovali resp. boli 
zakladate

ľ

mi švaj

č

iarskej meštianskej reformácie? 

 
N T. Munzer 
N M. Gaismair 
A Ulrich Zwingli 
N J. Viklef 
A Ján Kalvín 
N Mikuláš Dresden 
 
367. Aké náboženské vyznanie vzniklo v pol. 16. Stor. z nemeckej šlachtickej 
refornácie? 
 
N anabaptizmus 
N jehovizmus 
N kalvinizmus 
A luterské alebo augsburské 
N bratrícke 
N presbyteriánske 
N kvakerizmus 
N babtistické 
 
368. Ako sa nazývalo krá

ľ

ovstvo, ktoré vzniklo v roku 1701, ktorého základy 

položil Braniborsko-pruský štát? 
 
N nemecké 
N saské 
A pruské 
N Svätá ríša rímska nemeckého národa 
N Východné Pomoransko 
 
369. Aká dynastia vládla v Pruskom krá

ľ

ovstve od roku 1701? 

 
N Hebsburgovci 
A Hobenzollernovci 
N Luxemburgovci 
N Braniborská 
N Coburgovci 
 

370. Aký štátny útvar resp. štátne útvary sa vytvorili na Apeninskom poloostrove 
v 12. - 15. Stor.? 
 
- samostatné talianske mestské štáty 
- Florencia 
 
371. Ktorí umelci vynikli v taliansku v období vrcholnej renesancie? 
 
 
N František z Assisi 
A Sandro Botticelli 
N Lorenzo Maitanni 
A Raffael Santi 
A Tizian 
N Giovanni Pisano 
A Michelangelo Buonarotti 
N A. Saschi 
N Caravaggio 
A Leonardo da Vinci 
 
372. Ako sa nazýval svetonázor (filozofia), ktorý sa najskôr a najvýraznejšie 
prejavilv 14. A 15. Stor. v prostredí severotalianskych miest? 
 
N reconquista 
N reformácia 
N rekatolizácia 
A humanizmus 
N evanjelizácia 
N kalvinizmus 
373. Priekopníkmi akého nového duchovného hnutia boli v Taliansku dante 
Aligieri, F. Petrarca a G. boccacio? 
 
N romantizmu 
N klasicizmu 
A humanizmu 
N novoplatonizmu 
N empirizmu 
N osvietenstva 
 
374. Ktorí umelci boli v Taliansku na za

č

iatku 14. Stor. priekopníkmi nového  

duchovného hnutia - jumanizmu? 
 
N Tomáš Akvinský 
A Dante Aligieri 
A Francesco Petrarka 
A Giovanni Boccacio 
N G. Bruno 
N N. Machiavelli 
N Goldoni 
 
375. Aké podmienky pre panovnícku moc v Španielsku utváralo zjednotenie 
Aragónska a Kastílska a dokon

č

enie reconquisty (1479 - 1492)? 

 
N pre feudálnu rozdrobenos

ť

 

 
N pre oslabenie panovníckej moci 
A pre upevnenie panovníckej moci 

   Pre centraliza

č

nú politiku 

N pre š

ľ

achtickú demokraciu 

N pre teokraciu 
 
376. 

Č

o znamenalo dokon

č

enie reconquisty v Španielsku roku 1492? 

 
N výpravu K. Kolumba a objavenie Ameriky 
N zjednotenie Aragónska a Kastílska 
A dobytie Granady 
A pád posledného panstva Maurov na Pyrenejskom poloostrove 
N za

č

lenienie Španielska do Svätej ríše rímskej 

N dokon

č

enie 

č

innosti inkvizi

č

ných tribunálov 

 
377. Za ktorých španielských panovníkov (1479 - 1516) sa vytvorili v krajine 
podmienky na upevnenie panovníckej moci a pre centraliza

č

nú politiku? 

 
N Karola V. 
A Ferdinanda Aragónskeho 
A Izabely Kastílskej 
N Henricha VIII. 
N Františka I. 
N 

Ľ

udovíta XI. 

 
378. Medzi ktorými krijinami sa viedla vojna o španielske dedi

č

stvo (1701 - 

1714), ktorá bola zápasom o prevahu v Európe? 
 
N Rakúskom a Pruskom 
A Rakúskom a Francúzskom 
N Francúzskom a Anglickom 
N Anglickom a Nizozemskom 
N ruskom a Rakúskom 
 
379. Za ktorého panovníka sa stalo Španielsko sú

č

as

ť

ou habsburského mocnárstva? 

 
N Ferdinanda I. 
N Izabely Kastílskej 
N ferdinanda Habsburského 
A Karola V. 
N Ferdinanda jArogónskeho 
N Flilipa II. 
N Juana Carlosa 
 
380. Ktoré udalosti sa spájajú s položením základov anglického štátu za

č

iatkom 

11. Stor.? 
 
N zjednotenie krajiny Hugom kapetom 
A bitka pri Hastingse r. 1066 
A normanský vojvoda Vliliam sa vyhlásil za krá

ľ

a r. 1066 

A Viliam zvaný Dobyvate

ľ

 si privlastnil všetku dobytú pôdu 

N Anglovia a Sasi zvrhli nadvládu Normanov 
N Keltské kmene spolu so Sasni a Anglami vytvorili heptarchiu 
N Ján Bezzemok stratil svoje d

ŕ

žavy na kontinente 

 
381. Aký bol obsah Ve

ľ

kej listiny slobôd  (Magma charta libertatum), ktorú vydal 

anglický krá

ľ

 Ján Bezzemok? 

 
N uzákonila ohradzovanie pozemkov 

N oslobodila robotníkov od robetnej renty 
A zabra

ň

ovala zneužívaniu moci krá

ľ

om (dane, vo

ľ

ný záber pôdy) 

N zriadila konštitu

č

nú monarchiu 

A zriadila Ve

ľ

kú radu - základ parlamentu 

N znamenala prechod k absolutistickej monarchii 
 
382. Ktorý anglický krá

ľ

 vydal roku 1215 Ve

ľ

kú listinu slobôd (Magma charta 

libertatum)? 
 
N Henrich Plantagenet 
N Richard Lvie srdce 
N Viliam Dobyvate

ľ

 

A Ján Bezzemok 
N Henrich VII. 
N Henrich VIII. 
 
383. Kedy vydal anglický krá

ľ

 Ján Bezzemok Ve

ľ

kú listinu slobôd (Magma charta 

libertatum)? 
 
N 1122 
N 1222 
A  1215 
N 1212 
N 1358 
N 1348 
 
384. Akú listinu vydal anglický krá

ľ

 Ján Bezzemok v roku 1215, ktorá otvorila 

cestu k stavovskej monarchii v Anglicku? 
 
N Bill of Right 
N Zlatú bullu sicílsku 
A Magnu chartu libertatum 
A Ve

ľ

kú listinu slobôd 

N Habeas corpus Act 
N common law 
 
385. Aké sociálne dôsledky mala kríza feudálneho hospodárstva, ktoá sa 
prehlbovala v 14. Stor., po období ve

ľ

kého hospodárskeho rozmachu? 

 
N oslobodzovanie ro

ľ

níkov od poddanských povinností 

A narastajúci feudálny útlak vyvolával 

ľ

udový odpor 

A šírenie protifeudálnych 

ľ

udových hnutí 

N u

ľ

ah

č

enie feudálnych povinností ro

ľ

níkov 

A vzbury ro

ľ

níkov a mnohé povstanie v mestách 

 
386. Medzi ktorými feudálnymi skupinami (rodmi) sa za

č

al v Anglicku mocenský boj 

po prehratej storo

č

nej vojne? 

 
N Plantagenetovcami 
N Stuartovcami 
A Lancasterovcami 
N tudorovcami 
A Yorkovcami 
N Mortimerovcami 
N Worcestrovcami 
N Westmorelandovcami 
 

387. Akú dynastiu založil Henrich VII., ktorý sa v roku 1485 zmocnil anglického 
trónu? 
 
N Plantagenetovcov 
N Stuartovcov 
A Tudorovcov 
N Yorkovcov 
N Mortimerovcami 
N Westmorelandovcov 
 
388. Aké forma vlády sa upevnila v Anglicku koncom 15. Stor. za Henricha VII.? 
 
N šlachtická demokracia 
N absolutistická monarchia 
A stavovská monarchia 
N patrimoniálny štát 
N štát feudálnej rozdrobenosti 
N despotická monarchia 
N konštitu

č

ná monarchia 

 
389. Aká forma vlády sa upevnila v Anglicku v

ď

aka restúcemu významu parlamentu, 

bahatých meš

ť

anov a samostatného hospodárenia tzv. novej šlachty od konca 15. 

Stor.? 
 
N absolutistická monarchia 
N parlamentná republika 
A stavovská monarchia 
N teokracia 
N konštitu

č

ná monarchia 

N despotická monarchia 
 
390. Aké sociálne následky malo v Anglicku v 16. Stor. rozširovanie chovu oviec, 
tzv. ohradzovanie? 
 
N upevnenie vazalských (lénnych) vz

ť

ahov 

N pripútenie ro

ľ

níka k pôde 

N tzv. druhé nevo

ľ

níctvo 

A násilné vyvlast

ň

ovanie ro

ľ

níkov 

A vznik masovej základne námedzných pracovných síl 
N reštitúciou vlastníckych pomerov 
N likvidovanie ob

č

inového vlastníctva pôdy 

 
391. Ktorá európska krajina sa stala klasickou krajinou tzv. pôvodnej akumulácie 
kapitálu? 
 
N Francúzsko 
N Nizozemsko 
N Španielsko 
A Anglicko 
N Severoamerické osady 
N Nemecko 
 
392. S panovaním ktorej dynastie sa spája v Anglicku prechod k feudálnemu 
absolutizmu resp. absulútnej monarchii? 
 
N Plantagenetovcov 
N Stuartovcov 

A Tudorovcov 
N Yorkovcov 
N Lancasterovcov 
 
393. Aké udalosti sú spojené s panovaním Henricha VIII. (1509 - 1547) v 
Anglicku? 
 
N vznik anglického parlamentu 
N storo

č

ná vojna s Francúzskom 

N vojna 

č

ervenej a bielej ruže 

A reforma cirkvi 
N upevnenie katolicizmu 
A hlavou anglikánskej cirkvi sa stal krá

ľ

 

 
394. Ako sa volali dve hlavné centrá renofeudálneho staroruského štátu, ktorý sa 
vytvoril zlú

č

ením východoslovanských kme

ň

ov v 9. Storo

č

í? 

 
N Moskva 
N rliaze

ň

 

N Smolensk 
A Kyjev 
N Petrohrad 
A Novgorod 
N Kaza

ň

 

 
395. Z akej dynastie bolo nevgorodské knieža Oleg, ktoré asi roku 882 spojilo 
Kyjev a Novgorod do Kyjevskej Rusi? 
 
N Romanovskej 
N Piastovskej 
A Rurikovskej 
N Skýtskej 
N Umajjovcov 
N Kommenovcov 
 
396. Akým spôsobom prijala Kyjevská Rus roku 998 kres

ť

anstvo (pokrstenie Rusi)? 

 
N n prostredníctvom bavorských misionárov 
N šírili ho talianski misionári 
N cez 

č

eských benediktínov 

A prijali kres

ť

anstvo z Byzancie 

N prijali kres

ť

anstvo s latinskou bohoslužbou 

A prijali kres

ť

anstvo so slovenskou bohoslužbou 

A spolu s písmom a slovanskou literatúrou 
 
397. Za vlády ktorého panovníka (978 - 1015) mala Kyjevská rus najvä

č

šiu územnú 

rozlohu a prijala kres

ť

anstvo? 

 
N Olega 
A Vladimíra Svjatoslavi

č

e 

N Jaroslava Múdreho 
N Alexandra Nevského 
N Vladimíra Monomacha 
N Jurija Dolgorukého 
 
398. Ako možno charakterizova

ť

 obdobie vlády Vladimíra Svjatoslavovi

č

a (978 - 

1015) v Kyjevskej Rusi? 

 
N došlo k bojom s Teutónskym rádom 
N Kyjev prepadli a vyplienili Tatári 
A Kyjevská Rus dosiahla najvä

č

šiu územnú rozlohu 

N odmietnutie kres

ť

anstva 

A prijatia kres

ť

anstva z Byzancie 

A do Rusi prenikla Byzantská kultúra 
N Byzantská ríša si podrobila Kyjevskú Rus 
 
399. Ako sa volal panovník Kyjevskej rusi (1019 - 1054), za vlády ktorého sa 
udržala politická jednota štátu, upevnili sa hranice, budovali sa mestá a 
rozvíjala sa kultúra? 
 
N Oleg 
N Ivan I. 
N Alexander Nevský 
A Jaroslav Múdry 
N Jurij Dolgorukij 
N Dmitrij Donskij 
 
400. Ako možno charakterizova

ť

 panovanie knieža

ť

a Jaroslava Múdreho (1019 - 

1054) v Kyjevskej Rusi? 
 
N inicioval pokrstenie Rusi 
N bojoval proti kres

ť

anstvu byzantského pôvodu 

A udržal politickú jednotu štátu 
N ríša sa za jeho vlády rozpadla 
A staral sa o upevnenie hraníc, budoval mestá, kultúru 
 
401. K akému vývoju došlo v pastierskych mongolských kme

ň

och, ktoré žili v 

stepiach vnútornej Ázie za

č

iatkom 13. Stor.? 

 
N usadili sa a prešli k po

ľ

nohospodárstvu 

A zjednotili sa 
A zjednotili sa pod vedením kne

ň

ového zväzu Tatárov 

N boli podmanené 

č

ínskou ríšou 

A na 

č

ele kme

ň

ov bol Temudžin 

A mohutná mongolská ríša za

č

ala s výbojmi 

 
402. Aké vojská porazili Tatári v roku 1223 v bitke pri Kalke (pri Azovskom 
mori)? 
 
A 

č

ínske vojská 

N vojská novgorodského knieža

ť

a Alexandra 

A spojené vojská Bolovcov a ruských kniežat 
N spojené vojská Byzancie a Kyjevského kniežetstva 
N spojené po

ľ

sko-litovské vojsko a ruský pluk 

N vojská prabulharov 
 
403. Aký bol 

ď

alší postup Tatárov po bitke pri Kalke a po dobytí Kyjeva? 

 
N nepokra

č

ovali v 

ď

alších výbojoch 

N obsadili novgorodské kniežatstvo 
A porazili nemecké a po

ľ

ské kniežatstvá 

A prenikli do Sliezka 
N zaúto

č

ili na Francúzsko 

A ich postup zastavili v roku 1241 na Morave 

N cez Slovensko a Uhorsko tiahli až k Benátkam 
N vyvrátili Západorímsku ríšu 
N vyvrátili Franskú ríšu 
 
404. Aký politický útvar vybudovali Tatári v juhoruských stepiach pri rieke 
Volge v druhej polovici 14. Storo

č

ia? 

 
N Mongolskú ríšu 
A tatársky chanát 
A Zlatú hordu 
N Tatarstan 
N Krymské krá

ľ

ovstvo 

 
405. Ako sa volalo novgorodské knieža, ktoré zastavilo prenikanie rádu nemeckých 
rytierov a švédskych feudálov v roku 1240, resp. 1241? 
 
N Oleg 
N Igor 
N Vladimír Novgorodský 
N Jurij Dolgorukij 
A Alexander Nevský 
N Ivan I. Kalita 
N Vladimír Nonomuch 
 
406. Aké 

č

iny sú spojené s osobnos

ť

ou novgorodského knieža

ť

a Alaxandra Nevského, 

ktoré sa stali v rokoch 1240 a 1241? 
 
N porazil Tatárov v Bitke pri rieke Kelke 
N porazil Tatárov v bitke pri Kulikovskom poli 
A porazil Švédov pri rieke Neve 
A na 

Č

udskom jazere porazil nemeckých rytierov 

N rozvrátil tatársky chanát Zlatú hordu 
N stal sa moskovským knieža

ť

om a zjednotil Rus 

 
407. Ktoré moskovské knieža dosiahlo v 13. Stor. titul ve

ľ

koknieža s právom 

vybera

ť

 od všetkých kniežat da

ň

 pre Zlatú Hordu? 

 
N Vladimír Sviatoslavi

č

 

N Jaroslav Múdry 
N Jurij Dolgorukij 
A Ivan I. Kelita 
N Dmitrij Donskij 
N Vladimír Monomach 
N Ivan III. 
 
408. Aké postavenie dosiahlo po

č

as neustálych bojov so Zlatou Hordou moskovské 

knieža Ivan I. Kalita v 13. Stor.? 
 
N titul cára 
N titul (ozna

č

enie) gosudar 

A trvalý titul ve

ľ

koknieža 

A právo vybera

ť

 od všetkých kniežat da

ň

 pre Zlatú Hordu 

N zvrhol mongolsko-tatárske jarmo 
N utvoril centralizovaný ruský štát 
 
409. Ktoré moskovské knieža porazilo v roku 1380 ve

ľ

koknieža Dimitrij v

ď

aka 

upevneniu moskovského štátu? 

 
N Ivan I. Kalita 
N Ivan III. 
N Ivan IV. 
A ve

ľ

koknieža Dmitrij 

N Jurij Dolgorukij 
N Vladimír Monomach 
 
410. Aký úspech dosiahlo v roku 1380 ve

ľ

koknieža Dimitrij v

ď

aka upevneniu 

moskovského štátu? 
 
N právo vybera

ť

 od všetkých kniežat da

ň

 pre Zlatú Hordu 

N zvrhol definitívne mongolsko-tatársku nadvládu 
A porazil tatársko-litovské vojská na Kulikovskom poli 
N utvoril centralizovaný ruský štát 
N porazil rád nemeckých rytierov na 

Č

udskom jazere 

N porazil švédske vojsko na Neve 
 
411. Za vlády ktorého panovníka (1462 - 1503) s dokon

č

ilo utvorenie 

centralizovaného moskovského štátu ruskými kniežatmi? 
 
N Ivana I. Kalitu 
N Dmitrija Donského  
A Ivana III. 
N Ivana IV. 
N PetraI. 
N Jaroslava Múdreho 
 
412. V ktorom roku zvrhlo moskovské knieža Ivan III. (1462 - 1505) mongolsko-
tatársku nadvládu? 
 
N 1223 
N 1242 
N 1380 
A 1480 
N 1530 
 
413. Aké udalosti sú spojené s vládou Ivana III. V Rusku? 
 
N získal právo vybera

ť

 da

ň

 pre Zlatú Hordu 

A prestal odovzdáva

ť

 Zlatej horde da

ň

 

A zvrhol mongolsko-tatársku nadvládu 
N používal titul ve

ľ

koknieža 

A používal titul vládca (gosudar) celého Ruska 
 
A dokon

č

il utvorenie centralizovaného ruského štátu 

N Rusko sa za jeho vlády rozpadlo na údelné kniežactvá 
 
414. Za ktorého panovníka sa v spolo

č

nom boji proti Tatárom dokon

č

ilo 

zjednotenie Ruska Moskvou? 
 
N Ivana I. Kalita 
N Dmitrija Donského 
N Ivana III. 
A Ivana IV. 
N Petra I. 
N Jaroslava Múdreho 

 
415. Aké udalosti sú spojené s panovaním  Ivana IV. (1547 - 1584) v Rusku? 
 
N porazil Tatárov na Kalke 
N porazil tatárov na Kulikovskom poli 
A dokon

č

il zjednotenie Ruska Moskvou 

A dal sa korunova

ť

 za ruského cára 

N ruský štát sa obmedzoval územne na moskovské kniežatstvo 
A Rusko sa stalo mnohonárodnou feudálnou monarchiou 
A usiloval sa utvori

ť

 absolutistickú vládu 

N rozdelil pôdu bojarom ako vot

č

inu 

A všetku pôdu rozdelil na opri

č

ninu a zemštinu 

N rozšíril ruský štát za Ural a ku Kaukazu 
 
416. Aká významná reforma týkajúca sa pôdy sa uskuti

č

nila za cára Ivana IV.? 

 
N rozdelil pôdu na vot

č

inu a pomestie 

N zaviedol tzv. pozemkové maximum 
A všetku pôdu rozdelil na zemštinu a pri

č

ninu 

N pri

č

ninu spravovala bojarská duma 

A zjemštinu spravovala bojarská duma 
A opri

č

ninu pridelil služobnej šlachte oddanej cárovi 

N zemštinu rozdelil služobnej šlachte oddanej cárovi 
A pre poddaných opri

č

nina znamenala pripútanie k pôde 

N pre poddaných opri

č

nina znamenala slobodu s

ť

ahovania 

 
417. Dielom ktorých panovníkov bolo budovanie obsolutistického šlachticko-
nevo

ľ

níckeho štátu v Rusku v 18. Stor.? 

 
N Vladimíra Monamacha 
N Icvana IV. 
A Petra I. 
N Mikuláša II. 
A Kataríny II. 
N Alexandra I. 
 
418. K akým udalostiam došlo v období severnej vojny (1700 - 1721), ktorú viedlo 
Rusko? 
 
A k založeniu Petrohradu 
N k založeniu Novgorodu 
N k bitke pri Ladožskom jazere 
A Rusko získalo prístup k moru 
N k úplnej porážke Ruska 
N k bitke na Kulikovom poli 
419. 

Č

o bolo výsledkom reforiem ruského cára Petra I. (1689 - 1725)? 

 
N odstránenie nevo

ľ

níctva 

N zrušenie panovníckeho absolutizmu 
N likvidácia triedy feudálov 
A upevnenie panovníckeho absolutizmu 
A ro

ľ

níci boli stále a pevne pripútaní k pôde 

A Rusko sa stalo vedúcou mocnos

ť

ou východnej Európy 

N Rusko bolo vytla

č

ené z európskej politiky 

 
420. Ktoré povstanie bolo navä

č

ším povstaním (ro

ľ

níckou vojnou) za vlády 

Kataríny II. (1762 - 1796) v Rusku a kto ho viedol? 

 
N Ivan Bolotnikov 
N Stenka Razin 
N Ostap Bender 
N Taras bu

ľ

ba 

A Jeme

ľ

jan Puga

č

ov 

N Bahdan Chme

ľ

nickij 

N I

ľ

ja Muromec 

 
421. Ako možno charakterizova

ť

 obdobie panovania Petra I. A Kataríny II.? 

 
N stavovskej monarchie 
N ranofeudálneho centralizovaného štátu 
A budovania absolutistického š

ľ

achticko-nevo

ľ

níckeho štátu 

A reforiem pre prispôsobenie Ruska Európe 
A územnej expanzie a rotširovania Ruska 
N kapitalistických reforiem vo feudálnom Rusku 
 
 
  
 
422. Aké znaky charakterizovali ruský štát na za

č

iatku 19. Storo

č

ia? 

 
A absolutistická monarchia 
A nevo

ľ

níctvo 

N stavovská mona

ť

rchia 

A agrárna krajina ovládaná ve

ľ

kostatkárskou š

ľ

achtou 

N uskuto

čň

ovanie ro

ľ

níckych protifeudálnych reforiem 

 
 
423. Ako sa v historiografii ozna

č

uje vzbura šlachtických revolucionárov v Rusku 

v roku 1825? 
 
N povstanie karbonárov 
A povstanie dekabristov 
N vzbura revolu

č

ných demokratov 

N sprisahanie rovných 
N slobodomurárske povstanie 
 
424. Ako sa nazývalo ruské rev. hnutie založené na utopickom základe, ktorého 
predstavite

ľ

mi boli V. G. Belinskij a A. I. Gercen? 

 
A revolu

č

ný demokrati 

N ranní marxisti 
N pravoslávni fundamentalisti 
A (aj) razno

č

inská inteligencia 

N národniki 
N anarchisti 
 
425. Za panovania ktorého knieža

ť

a (963 - 992) z vládnuceho rodu Piastovcov sa 

uskuto

č

nilo zjednotenie Po

ľ

ska (po

ľ

ských kme

ň

ov)? 

 
N Lecha 
N Boleslava Chrabrého 
A Meška I. 
N Mojmíra 
N Jána Sobieskeho 

N Boleslava I. 
N Vladislava Jagellonského 
 
426. Aké udalosti sa spájajú s vládou Boleslava Chrabrého (992 - 1025) v 

č

ase 

feudálnej rozdrobenosti? 
 
N rozvrat po

ľ

ského štátu 

A upevnenie po

ľ

ského štátu 

A Boleslav na konci života prijal titul krá

ľ

a 

N Boleslav bol na konci života detronizovaný 
A za

č

lenil do svojej ríše (do

č

asne) aj 

Č

echy a Moravu 

A v Hnezdne zriadil arcibiskupstvo 
N katolícka cirkev v Po

ľ

sku podliehala pražskému arcibiskupovi 

 
427. Ktoré mesto sa stalo sídlom hlavnej kniežacej moci v Po

ľ

sku po smrti 

Boleslava Chrabrého v 

č

ase Feudálnej rozdrobenosti? 

 
N Hnezdno 
N Varšava 
A Krakov 
N Štetín 
N Pozna

ň

 

N Wroclav 
N 

Ľ

vov 

 
428. Aká udalos

ť

 z roku 1241 znemožnila upevni

ť

 tzv. Sliezku dynastiu? 

 
N vymretie Piastovcov 
N vojna Po

ľ

ska s Ruskom 

A tatársko-montolský vpád 
N obsadenia Hnezdna 

č

eským krá

ľ

om B

ř

etíslavom I. 

N pevné delenie Po

ľ

ska medzi Prusko, Rakúsko a Rusko 

 
429. V dôsledku akých skuto

č

ností sa zvýšilo ohrozenie Pošska po tatárko-

mongolskom vpáde v roku 1241? 
 
N vytvorením pruského štátu 
A vytvorením brandenburskej marky na západe 
N vojnou s Uhorskom za Anjuovcov 
A usadením bojového rádu nemeckých rytierov na severovýchode 
N prepadnutím po

ľ

ska švédskym krá

ľ

om Gustávom Adolfom 

A zosilnením a expanziou 

č

eského p

ř

emyslovského štátu 

 
430. Ako sa volal po

ľ

ský krá

ľ

 (1333 - 1370), ktorý zjednotil Po

ľ

sko a vykúpil 

jednotu a bezpe

č

nos

ť

 Po

ľ

ska i za cenu územných strát? 

 
N Mieško I. 
N Boleslav Chrabrý 
A Kazimír III. Ve

ľ

ký 

N Štefan Báthory 
N Ján Sobieski 
N 

Ľ

udovít Jagellonski 

 
431. V akej bitke zví

ť

azilo po

ľ

sko-titovské vojsko a ruský pluk nad nemeckými 

vojskami v roku 1410? 
 

N v bitke pri Gda

ň

sku 

 
N v bitke pri Krakove 
N v bitke pri Wroclawe 
A v bitke pri Grunwalde 
N v bitke pri Lubline 
N v bitke pri Westerplate 
 
432. K akým územným zmenám, dotýkajúcim sa po

ľ

ského štátu, došlo po bitke pri 

Grunwalde v roku 1410? 
 
A územie nemeckých rytierov sa stalo po

ľ

ským lénom 

N nemecký rád získal Východné Pomoransko 
A Po

ľ

sko opä

ť

 získalo Východné Pomoransko 

N Po

ľ

sko stratilo prístup k moru 

N Po

ľ

sko opä

ť

 získalo prístup k moru 

N Po

ľ

sko získalo hranice na Odre a Nise 

 
433. Pre rozvoj akej formy vlády sa v Po

ľ

sku utvárali predpoklady v 15. Stor.? 

 
N so silnou ústrednou mocou panovníka 
A pre rozvoj š

ľ

achtickej demokracie 

N pre teokraciu 
N pre stavovskú monarchiu 
N pre absolutistickú monarchiu 
 
434. Akým štátom bolo Po

ľ

sko v 15. A 16. Storo

č

í? 

 
A stavovskou monarchiou 
N absolutistickou monarchiou 
N stavovskou demokraciou 
N patrimoniálnym štátom 
N teokratickým štátom 
 
435. Na akých krá

ľ

ovských privilégiách pre šlachtu bola založená šlachtická 

demokracia v Po

ľ

sku v 15. Stor.? 

 
A na nescudzite

ľ

nosti dedi

č

ného majetku š

ľ

achty 

N na povinnosti š

ľ

achty plati

ť

 dane a skúži

ť

 vo vojsku 

A na osobnej nedotknute

ľ

nosti š

ľ

achty 

A na hospodárskych výsadách š

ľ

achty 

N na práve investitúry š

ľ

achty 

N na patrimoniálnom vlastníctve pozemkov panovníkov 
 
 
436. Aké znaky charakterizovali šlachtickú demokraciu, ktorá sa vytvorila v 15. 
Stor. v Po

ľ

sku? 

 
N posilnenie ústrednej moci panovníka 
A postupne obmedzenie ústrednej moci panovníka 
A rozhodujúca moc prešla do rúk magnátov a nižšej š

ľ

achty 

N panovník ovládal krajinské snemy 
A š

ľ

achta ovládla krajinské snemy 

A po

ľ

skí králi priznali š

ľ

achte ve

ľ

ké výsady 

N krá

ľ

 vytvoril stále žoldnierske vojsko 

N krá

ľ

 zaviedol pravidelnú da

ň

 z hlavy 

 

437. S ktorou krijinou sa Po

ľ

sko spojilo do jednotného štátneho celku Lublinskou 

úniou z roku 1569? 
 
A Litvou 
N Lotyšskom 
N Saskom 
N s Ukrajinou 
N s Moskovskou Rusou 
 
438. Aký charakter mal po

ľ

ský štát koncom 16. Stor. a v 17. Stor.? 

 
N absolutistickej monarchie 
N konštitu

č

nej monarchie 

A stavovského, š

ľ

achtického štátu 

N cirkevného štátu 
N po

ľ

ský štát bol rozdelený medzi Prusko a Rusko 

 
439. Medzi ktorými štátmi sa uskuto

č

nili tri delenia úzamia po

ľ

ského štátu v 

rokoch 1773, 1793 a 1795? 
 
N Ruskom, Pruskom, Tureckom 
N Pruskkom, Rakúskom, Švédskom 
A Pruskom, Rakúskom a Ruskom 
N Nemeckom, Ruskom a Uhorskom 
N Švédskom, Nemeckom, Ruskom 
 
440. Kto viedol š

ľ

achticko-meštianske povstanie, ktoré vypuklo v Po

ľ

sku medzi 

druhým a tretím delením? 
 
N Ján Sobieski 
N Stanislav Leszcynski 
N Stanislav Poniatovski 
A Tadeusz Kosciuszko 
N Ignác Potocki 
 
 
 
441. K akým udalostiam došlo po potla

č

ení povstania v po

ľ

skom krá

ľ

ovstve 

(Kongresovke) po roku 1831? 
 
N došlo k tretiemu deleniu Po

ľ

ska 

A Kongresovka sa dostala pod vojenskú okupa

č

nú správu 

N Kongresovka sa spojila s Ruskom personálnou úniou 
N v Kongresovke bola vydaná liberálna ústava 
A pre perzekúciu emigrovali po

ľ

skí vzdelanci 

 
442. Akými opatreniami bolo sprevádzané potla

č

enie všeobecného povstania v 

Po

ľ

sku (1863 - 1864) cárskou vládou? 

 
A popravovanie a deportácia povstalcov na Sibír 
A skoncovaním s feudalizmom v ruskom zábore po

ľ

ska 

N nastolením ditatúry hlavného gebernátora 
N rokovaním a kopromisom s povstalcami 
A cár bol nútený urobiž pozemkovú reformu 
A dokon

č

enie konštituovania po

ľ

ského národa 

 

443. Aká forma štátu bola nastolená v krajinách, v ktorých si feudáli v 17. A 
18. Stor. ešte udržali hospodársku a politickú moc? 
 
A absolutistická monarchia  
A osvietenská absolutistická monarchia 
N republika 
N parlamentná republika 
N prezidentská republika 
N ústavná (konštitu

č

ná) monarchia 

 
444. Aká forma štátu bola nastolená v krajinách západnej Európy a sev. Ameriky 
po revolúciách v 17. A 19. Storo

č

í? 

 
N absolutistická monarchia 
N osvietenská monarchia 
A ústavná (konštitu

č

ná) monarchia 

A republika 
   Trhové hospodárstvo 
N štátne regulované trhové hospodárstvo 
N kapitalistický výrobný spôsob 
 
445. 

Č

ím a ako boli vymedzené práva panovníka v konštitu

č

ných monarchiách 17. A 

18. Storo

č

ia? 

 
N neobmedzené v štátnej správe, obmedzené v zákonodarstve 
N boli len symbilické 
N obmedzené v štátnej správe, neobmedzené v zákonodarstve 
A boli presne ur

č

ené Ústavou 

A obmedzoval ich volený parlament 
A jednotlivé odbory správy riadili ministri? 
 
446. V ktorej krajine vznikla parlamentná demokracia ako forma fungovania 
štátneho režimu? 
A v Anglicku 
N vo Francúzsku 
N v Nizozemsku 
N v USA 
N v Rusku 
447. Ktoré štyri ve

ľ

moci rozhodovali na Viedenskom kongrese v rokoch 1814 a 1815 

o usporiadaní politických pomerov v Európe na napoleonských vojnách? 
 
A Anglisko, Rusko, Rakúsko a Prusko 
N Anglicko, Francúzsko, Španielsko, Rusko 
N Anglicko, Francúzsko, Rakúsko-Uhorsko, Prusko 
N Anglicko, Rusko, Rakúsko-Uhorsko, Nemecko 
N Anglicko, Rusko, Nemecko, Prusko 
N Anglicko, Nizozemsko, Španielsko, Taliansko 
 
448. Na ktorom kongrese sa rozhodovalo o novej Európe, o usporiadaní politických 
pomerov po Napoleonovom páde? 
 
N vo Versailles 
N v Postupimi 
A vo Viedni 
N na Kryme 
N v Ženeve 
 

449. K 

č

omu smerovali rozhodnutia Viedenského kongresu z roku 1814 a 1815? 

 
A k obnove starých poriadkov z 

č

ias pred francúzskou revolúciou 

N k oddeleniu štátu od cirkvi 
A proti politickému liberelizmu a demokracii 
N k demokratickým, ústavným zmenám v štátoch Európy 
N k uzákoneniu demokratických politických slobôd 
A k zabráneniu liberálnym a demokratickým zmenám 
 
450. Ktoré štáty utvorili po porážke revolu

č

ného Francúzska tzv. Svätú alianciu? 

 
A Anglicko, Rusko, Rakúsko a Prusko 
N Anglicko, Francúzsko, Španielsko, Rusko 
N Anglicko, Francúzsko, Rakúsko-Uhorsko, Prusko 
N Anglicko, Rusko, Rakúsko-Uhorsko, Nemecko 
N Anglicko, Rusko, Nemecko, Prusko 
N Anglicko, Nizozemsko, Španielsko, Taliansko 
 
 
 
451.   K 

č

omu sa zaviazali ve

ľ

moci pod

ľ

a vyhlásenia nazvaného "Svätá aliancia" z 

roku 1815? 
 
A nové usporiadanie Európy budú chráni

ť

 aj nocou 

A budú spolu rieši

ť

 pokusy o porušenie dohodnutých zásad 

N nebudú zasova

ť

 do vnúrorných záležitostí iných štátov 

N budú rešpektova

ť

 právo národov na sebeur

č

enie 

N budú podporava

ť

 demokraciu, liberalizmus 

 
 
452.   Ako sa volal rekúsky kancelár z rokov 1815-1848, ktorý bol najaktívnejším 
zástancom a do istej miery aj vzorom politika "Svätej aliancie"? 
 
N A. Bach 
N knieža Kollovrat 
A knieža Metternich 
N knieža Schwarzenberg 
N knieža Stadion 
N knieža Windischgrätz 
 
453. Aké sú charakteristické 

č

rty liberalizmu? 

 
- sloboda jednotlivca 
- zmluvná sloboda 
- sloboda podnikania 
- minimálne právomoci štátu 
 
454. Ktorá krajina sa v dôsledku priemyselného prevratu (revolúcie) stala 
za

č

iatkom 19. Stor. "diel

ň

ou sveta"? 

 
A Anglicko 
N Francúzsko 
N Rusko 
N Nemecko 
N Spojené štáty (USA) 
N Japonsko 
 

455. Ktoré európske krajiny zasiahla revolúcia rokov 1848-1849? 
 
A Francúzsko 
N Rusko 
A Rakúsko-Uhorsko 
A Nemecko 
N Nizozemsko 
N Španielsko 
N Taliansko 
 
456. Ktoré štáty bojovali v Krymskej vojne (1853-1856) na strane Turecka proti 
cárskemu Rusku? 
 
A Anglicko 
A Francúzsko 
N Rakúsko 
N Po

ľ

sko 

N Nemecko 
 
 
 
457. Aké boli hlavné prí

č

iny porážky cárskeho ruska v Krymskej vojne (1853-

1856)? 
 
A zaostalos

ť

 ruskej vojenskej techniky 

A celková zaostalos

ť

 cárskeho Ruska 

N zbabelos

ť

 obrancov Sevestopolu 

N zrušenie nevo

ľ

níctva v Rusku 

N ponorky použité Anglickom 
A Rusku chýbali železnice, cesty, telegraf 
465. Kedy a ako vypukla I. Svetová vojna? 
 
N 1907 
N 1913 
A 1914 
N 1915 
N 1907 
 
466. Napadnutím ktorého štátu sa za

č

ala I. Svetová vojna? 

 
N Francúzska 
N Ve

ľ

kej Británie 

A Srbska 
N ZSSR 
N USA 
 
467. Ktoré štáty tvorili tzv. Trojdohodu? 
 
N Anglicko, Nemecko, Francúzsko 
N Rusko, Prusko, Rakúsko-Uhorsko 
N Rusko, Nemecko, Taliansko 
A Anglicko, Francúzsko, Rusko 
N Francúzsko, Rusko, Taliansko 
 
468. Ktoré štáty tvorili tzv. Trojspolok? 
 
A Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko 

N Rakúsko, Ma

ď

arsko, Taliansko 

N Taliansko, Francúzsko, Rusko 
N USA, Francúzsko, Rusko 
N Fínsko, Rusko, Litva 
 
469. Vymenujte ví

ť

azné štáty v I. Svetovej vojne? 

 
- Francúzsko 
- V. Británia 
- USA 
- 

Č

SR 

- Rusko 
- Srbsko 
- Po

ľ

sko 

- Rumunsko 
- Japonsko 
 
 
Otázka v testoch: 
 
Medzi ví

ť

azné štáty v 1. Sv. Vojne patrili? 

 
A Ve

ľ

ká Británia 

N Rakúsko 
A USA 
N Turecko 
N Švaj

č

iarsko 

470. Vymenujte porazené štáty v I. Svetovej vojne? 
 
- Nemecko 
- Rakúsko-Uhorsko 
- Turecko 
- Bulharsko 
 
Otázka v testoch: 
 
- medzi porazené štáty v 1. Sv. Vojne patrili? 
 
A Nemecko 
A Rakúsko 
A Turecko 
N Taliansko 
N Japonsko 
 
471. Kde a kedy boli uzavreté mierové zmluvy po I. Svetovej vojne? 
 
(v testoch rozdelená na dve otázky) 
 
- Mierová konferencia po I. Sv. Vojne sa konala? 
 
N v Postipimi 
N v Londýne 
N Washingtone 
A Paríži 
N Viedni 
 
- Parížska mierová konferencia po I. Sv. Vojne sa konala v roku? 

 
N 1917 
A 1917 
N 1922 
N 1917 - 1918 
N 1927 
 
472. Ako sa nazýva mierová zmluva s Nemeckom po I. Svetovej vojne? 
 
N nebola uzavretá 
N saint - germanská 
A versailiská 
N trianonská 
N neuillská 
 
- Kedy bola uzavretá mierová zmluva s Nemeckom? 
 
N nebola uzavretá 
N 1918 
A 1919 
N 1920 
N 1922 
 
473. Kde a kedy bola uzavretá mierová zmluva s Rakúskom po I. Svetovej vojne? 
 
Kedy bola uzavretá mierová zmluva s Rakúskom po I. Svet. Vojne? 
 
N nebola uzavrená 
A 1919 
N 1918 
N 1920 
N 1926 
 
Kde bola uzavretá mierová zmluva s Kakúskom po I. Svet. Vojne? 
 
N nebola uzavrená 
N Versailles 
A Saint-Germain 
N Trianon 
N Neully 
 
474. Kde a kedy bola uzavretá mierová dohoda s Ma

ď

arskom po I. Sv. Vojne? 

 
Kedy bola uzavretá mierová dohoda s Ma

ď

arskom po I. Svet. Vojne? 

 
N nebola uzatvorená 
N 1919 
N 1918 
A 1920 
N 1938 
 
Kde bola uzavrená mierová dohoda s Ma

ď

arskom po I. Svetovej vojne? 

 
N nebola uzatvorená 
A Trianon 
N Versailles 
N Saint-Germain 

N Neully 
 
475. 

Č

oho sa dotýkala Trianonská mierová zmluva? 

 
- rozpad Uhorska 
- odstúpenie území v prospech 

Č

SR, Juhoslávie, Rumunska 

 
476. Pod

ľ

a 

č

oho dostala názov Trianonská mierová zmluva? 

 
- zámok Trianon 
 
477. Kde a kedy bola uzavretá mierová zmluva s Tureckom po I. Svetovej vojne? 
 
Kedy bola uzavretá mierová zmluva s Tureckom po I. Svet. Vojne? 
N nebola uzatvorená  
A 1919 
N 1918 
N 1922 
N 1920 
N 1927 
Kde bola uzavretá mierová zmluva s Tureckom po I. Svet. Vojne? 
 
N nebola uzavretá 
A Sévres 
N Neully 
N Saint-Germain 
N Trianon 
N Versailles 
 
478. 

Č

oho sa dotýkala neratifikovaná Sévréska mierová zmluva? 

 
A kapitulácia Turecka 
N Kapitulácia Nemecka 
N kapitulácia Ma

ď

arska 

N kapitulácia Rakúska 
 
479. Vymenujte nástupnícke štáty Rakúska-Uhorska 
 
- Rakúsko 
- Ma

ď

arsko 

- Po

ľ

sko 

- 

Č

SR 

- Rumunsko 
- Juhoslávia 
 
Vymenujte nástupnícke štáty Rakúska-Uhorska? 
 
N Nemecko 
A Rakúsko 
N Švaj

č

iarsko 

A 

Č

SR 

N Ma

ď

arsko 

 
480. Kedy vznikla Spolo

č

nos

ť

 národov? 

 
N 1919 
A 1920