Mgr. Ingrid Lukáčová
Množné číslo menných
slovných druhov
� V RJ podobne ako v SJ sú dve čísla, jednotné (sg.) a množné (pl.) Menné slovné druhy môžeme rozdeliť do troch skupín: pôvodné koncovkové, pôvodné bez koncovkové prevzaté
Koncovky množného čísla jednotlivých slovných druhov sa líšia
Podstatné mená – Šerutne nava
� Mená pôvodné koncovkové majú v
� pl. rod mužský: -e
sg. o rakl – o
pl. o rakl – e
� o šer – o
o šer – e
� o jil – o
o jil – e
� o pindr – o
o pindr – e
� rod ženský: -a (u životných podst.mien aj – ija), pred ktorými dochádza k mäkčeniu spoluhlások d, t, n, l:
� Životné e rakľ i o rakľ a
Mená pôvodné bezkoncovkové
� rod ženský:- a
Dochádza k mäkčeniu spoluhlások d, t, n, l
sg. e phen
o pheň – a
e daj
o daj - a
e čhaj
o čhaj – a
e men
o meň - a
U niektorých pod.mien ž.r. zakončených na – in k mekčeniu v pl. nedochádza e zumin
o zumina
Mená pôvodné bez koncovkové
� rod mužský: -a
� sg. o phral
pl. o phral - a
� o Rom
o Rom - a
� o vast
o vast - a
� o kan
o kan - a
� o dad
o dad - a
� rod mužský: -i alebo –a (niekedy dochádza ku kolísaniu) sg. o pap –us
pl.o pap – i
o for – os
o for – a
o kraľ – is
o kraľ – a
o autobus – is
o autobus - a
� rod ženský. – i
� sg. e učiteľk – a
o učiťeľk – i
e doktork – a
o doktork – i
Použitie množného čísla
� o gad
e čang
� o dad
e čhaj
� o kher
e phen
� e čar
e jakh
� o bur
e bori
� o bar
e bori
� o drom
e gori
� o lavutaris
o čhavo
Prídavné mená - Kijathode nava
� V RJ rozlišujeme tri základné skupiny prídavných mien (pôvodné)- príd. m., kt.
nominatív je bez koncovky – šukar
� príd. m., kt. nominatív j.č. má koncovku:
� muž. r.: - o ( baro, lačho)
� žen. r.:- i(bari, lačhi, lonďi, taťi)dochádza k mäkčeniu spoluhlások d, t, n, l
� V pl. muž. r. i žen. r. zakončené na – e (lačhe, bare) Prevzaté
� S koncovkou –o v sg. muž. i žen. r.(šargo) v pl.muž.r. i žen.r. – a(šarga manuša )
� Rozdiel medzi ženským a mužským rodom vyjadrujú prídavné mená len v sg.
(bari, baro)
� V pl. je pre oba rody ten istý tvar a to tvar mužského rodu. (bare čhaja, bare phrala)
Prídavné mená
� - skloňujú(vzor: šukar, baro, šargo)
� Stupňovanie – gradácia príd. m.
� lačho
� feder
� Jekhfeder
� Tvorenie prídavných mien:
� Príponou –al, tvorenie príd. m.od podstatných mien (bachtalo, zoralo, chevalo)
� Príponou – val, tvorenie príd.m.od podstatných mien (ratvalo, nakhvalo)
� Príponou – an(bakrano, balano, grastano)
� Príponou –ikan, tvorené od podstatných a prídavných mien (čhavorikano, džuvľikano, gadžikano, muršikano)
� Príponou – un, tvorené od pods. m., a prísloviek(čikuno, trastuno, kaštuno, angluno, teluno, paluno,upruno)
� Príponou – ut, tvorené od pod.m.(raťuno, adaďivesuno, gavutno, kherutno)
� Príponou – ik, (slugaďiko, chulajiko, čechiko, charťiko)
� Príponou -ošno, kotorošno,
Prevzaté prídavné mená
� Prevzaté z maďarčiny preberajú
� prípony – no(kedvešno - milý, sizno – panenský)
� Prevzaté zo slovenčiny – o(belavo, pšeňično, posledno, svato)
� Zdrobnené prídavné mená
� –oro (pre muž.r., ciknoro, šukaroro)
� –ori (pre žen.r., cikňori, šukarori,barori) dochádza k mäkčeniu d, t , n , l Kerutne – Slovesá
� Akanutno čiro- prítomný čas
� Rozdeľujeme do troch tried. Triedu určíme podľa zakončenia slovesa v neurčitku alebo podľa tvaru slovesa v 3.osobe sg., kt. je zhodný s neurčitkom.
� Do I.tr. Patria slovesá, kt. slovesný kmeň sa končí na spoluhlásku. Prítomný čas slovies I.tr. sa tvorí od slovesného kmeňa pridaním koncoviek –
av,es,el,as,en:
� I.tr. – vzor te ker-el/robiť
� II.tr. – vzor te asa-l/smiať sa
� III.tr. – vzor te terď-ol/stáť
Prítomný čas
� Te kerel
sg.
pl.
�1. me ker –av
amen ker –as
�2. tu ker-es
tumen ker-en
�3. ov,oj ker-el
jon kre- en
Slovesný zápor sa v oznamovacom a opytovacom spôsobe vyjadruje záporom na, kt.
sa v RJ píše oddelene. (na kerav, na asav, na phirav...)
� 2.os.sg. Rozkazovacieho spôsobu sa u slovies I,tr.a II.tr. zhoduje s kmeňom: Ker!, asa! ,
� 1.a 2.osoba pl. Rozkazovacieho spôsobu sa rovná tvarom 1.a 2.osoby pl.
Oznamovacieho spôsobu prít. času, nepoužívajú sa osobné zámená.
� Keras!, keren!, asas!, asan!
� slovesný zákaz sa v RJ tvorí záporkou ma: Ma ker!, ma asa!....
Prítomný čas slovesa „te jel“ – byť
� 1.me som
-
som
� 2.tu sal
-
si
� 3.jov hin(o)
-
je
joj hin(ˇi)
-
je
� 1.amen sam
-
sme
� 2.tumen san
-
ste
� 3 jon hin(e)
-
sú
Zlučovacie spojky „the“ „u“ „ta“
� Všetky tri slová môžu mať význam slovesnej zlučovacej spojky „a“ používajú sa v rôznych súvislostiach:
� the – najčastejšie spája pod. m .s príd. m. (miro dad the mire phrala) –môj otec a moji bratia
� Má tiež význam slovenského i, aj, tiež:
� (varekana phenen the o paramisa)-niekaedy rozprávajú aj rozprávku
� Spája rôzne slovesá: (O murša bašaven u o džuvľa giľaven.)- muži hrajú a ženy spievajú
� Spájajú dve rovnaké slovesá na vyjadrenie trvania deja:paľis imar ča sovas ta sovas(potom už len spíme a spíme)
Zlučovacie spojky
� V platnosti nadväzovacej častice stojí v spojení s opytovacími príslovkami, zámenami, alebo inými časticami:
� Ta soske?
A prečo?
� Ta na?
A (hádam)nie?
� Ta kaj!
Kdeže!