Autor: Martin Slota
Zdroj: http://www.zones.sk
Používanie materiálov zo ZONES.SK je povolené bez obmedzení iba
na osobné ú
č
ely a akéko
ľ
vek verejné publikovanie je bez
predchádzajúceho súhlasu zakázané.
M
ATURITNÁ TÉMA
18:
S
TAROSLOVIENSKA LITERATÚRA
1/
1
S
TAROSLOVIENSKA LITERATÚRA A
JEJ OHLAS V
SLOVENSKEJ NÁRODNEJ
KULTÚRE
•
Život Konštantína
•
Obhajoba slovienskeho jazyka v bohoslužbe
•
Ke
ď
bol v Benátkach, zhromaždili sa proti nemu latinskí biskupi a k
ň
azi i mnísi ako havrany proti okolovi,
a vyzdvihli trojjazy
č
ný blud hovoriac: "
Č
love
č
e, povedz nám, pre
č
o si u
č
inil teraz slovienom knihy a u
č
íš
ich, ktorých nikto iný predtým nevynašiel, ani apoštolovia, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani
Hieroným, ani Augustín? My len tri jazyky poznáme, ktorými sa sluší v knihách slávi
ť
boha: hebrejský,
grécky a latinský." Odpovedal im filozof: "
Č
i neprichádza dáž
ď
od boha na všetkých rovnako? Alebo
č
i
slnce takisto nesvieti na všetkých?
•
Predchodcom slovanských jazykov bola praslovan
č
ina. Staroslovienska literatúra vznikla vo Ve
ľ
komoravskej
ríši (založil ju knieža Mojmír I a zve
ľ
adil synovec Rastislav). V 9. storo
č
í sa musela VM bráni
ť
vplyvom
Východofranskej ríše. Tento vplyv upev
ň
ovali franskí k
ň
azi, ktorí podliehali franským biskupom a nemohli by
ť
teda oporou kniežacej moci VM. Proti tejto hrozbe h
ľ
adal východisko v nadviazaní stykov s inými
slovanskými krajinami. V roku 861 Rastislav (846-870) požiadal rímskeho pápeža a biskupa o poskytnutie
vierozvezcov. Jeho žiadosti nevyhoveli a preto sa v roku 862 sa Rastislav obrátil na byzanského cisára
Michala III. (838-867) so žiados
ť
ou o vierozvezcov, ktorí by vykladali
ľ
udu pravú vieru v zrozumite
ľ
nom
jazyku. Chcel tým získa
ť
vyškolené domáce duchovenstvo, ktoré by bolo od neho závislé. Cisár vyhovel a
poslal na VM vierozvescov Konštantína (neskôr Ciril 827-867) a Metoda (813-885) zo Solúna. K a M prišli na
VM v roku 863 už vopred pripravený. K vytvoril písmo HLAHOLIKU, vytvorenú z malých písmen gréckej
abecedy. Z gré
č
tiny preložil
č
as
ť
biblie a bohoslužobné knihy. Literatúru z tohto obdobia delíme na
prekladovú a pôvodnú. Prekladová literatúra je tvorená prekladmi z biblie, evanjeliá, misál, epištole. Pôvodná
literatúra (praslovanská) nastúpila až po prekladovej. Ako prvé dielo z pôvodnej literatúry sa priznáva K. Je to
veršovaný predhovor k prekladu evanielija Proglas. Táto oslavná báse
ň
vyzdvihuje domáci jazyk ako
sprostredkovate
ľ
a knižnej vzdelanosti. Medzi najvýznamnejšie VM pamiatky patria Moravsko-panonské
legendy (9.stor). Pripisujú sa K a M žiakovi Klimentovi, ale sú asi dielom dvoch autorov. Majú dva dieli. Prvý,
Život Konštantína je najmä o detstve, štúdii a
č
innosti K. O obhajobe staroslovien
č
iny proti trojjazy
č
níkom
(grécky,latinsky,hebrejsky). Druhý, Život Metoda sa zaoberá najpodrobnejšie
č
innos
ť
ou M vo VM. Je kratšia,
vecnejšia a jednoduchšia. Pokojný vývoj na Morave prerušil prevrat, ktorým sa zmocnil vlády Rastislavov
synovec Svätopluk ( do vtedy nitrianske knieža). Uhájil samostatnos
ť
pred Východofranskou ríšou a za
č
al
uskuto
čň
ova
ť
svoje mocenské plány. Jeho zámerom nevyhovovala M
č
innos
ť
. Za
č
alo vzrasta
ť
napätie medzi
slovanským a franským duchovenstvom. K a M museli v Ríme pred pápežom obháji
ť
slovanskú liturgiu. K sa
utiahol do kláštora a premenoval sa na Cirila. M bol 2,5 roka väznený za vlády Svätopluka. Ján VII. uznal po
obhajobe slovanskú liturgiu, ale len do roku 885, ke
ď
M zomiera. Jeho žiakov vyhnali z Moravy, uchýlili sa
vä
č
šinou do Bulharska. Priniesli tam slovanské obrady a utvorili tam nové strediská slovanskej vzdelanosti. V
Bulharsku žiaci utvorili nové písmo - cyrilika. Odtia
ľ
sa slovanský obrad rozšíril do Kyjevskej Rusi. Po smrti
Svätopluka VM upadala. V 10. storo
č
í sa Slovensko stalo sú
č
as
ť
ou Uhorska. Strediskom vzdelania sa stali
kláštory
a
cirkevné
i
mestské
školy.
Za
vyšším
vzdelaním
sa
chodilo
na
zahrani
č
né
univerzity(Praha,Viede
ň
,Krakov). V prvej polovici 15. storo
č
ia prenikli na Slovensko husitské myšlienky(Jan
Vavrincov z Ra
č
íc). Domáci jazyk sa obmedzil na poddanské mestské a zemianske vrstvy. Úradným jazykom
privilegovaných vrstiev bola latin
č
ina. Od 14. storo
č
ia za
č
ali používa
ť
slovenský zemepáni a meštiaci ako
písomný jazyk
č
eštinu. Stala sa na nieko
ľ
ko storo
č
í administratívno-právnym, náboženským a literárnym
jazykom. VM-ské umenie reprezentovalo hudobné umenie(staroslovienský bohoslužobný spev a cirkevná
hudba), materiálna kultúra(náušnice a nádoby) a cirkevná architektúra(Nitra, Valy pri Mikul
č
iciach).
•
Aj sú
č
asné slovanské jazyky mali v dávnej minulosti svoje "prajazyky", z ktorých sa vyvinuli až do dnešného
stavu. Predchodcom slovanských jazykov bola "praslovan
č
ina" Z pôvodného indoeurópskeho jazyka sa
vy
č
lenila nieko
ľ
kými charakteristickými zmenami v hláskovej stavbe, napr. spoluhlásky k, g, ch pôvodného
prajazyka sa v praslovan
č
ine zmenili na
č
, ž, š, pred samohláskami i, e, a, z predpokladaných
praslovanských slov "kelo, giv, legeti" vznikli tak slovenské slová "
č
elo, živý, leža
ť
". Takáto zmena sa
