9. Ústna ľudová slovesnosť
a.k.a.
Slovesný
folklór
Súčasť slovenskej kult., patria sem ľud. tance, zvyky, obyčaje, kroj, Čičmany (ľud. architektúra), ľud. výtvarníctvo. Je to osobitný
literárny podsystém, ktorý zahŕňa úžitkové a umelecké výpovede ľudu. Zobrazuje slovenský ľud v mnoho storočnom dejinnom
vývoji, odráža sociálne a kultúrne vzťahy prostredia – je výrazom ľudovej ideológie. Má kontakty s inými druhmi umenia, obyčajne
sa spája s tancom, spevom, s rôznymi obradovými a magickými praktikami.
Ľudovú slovesnosť skúmajú 2 disciplíny:
•
Folkloristika
•
Etnografia (národopis)
Špecifické črty ľudovej slovesnosti:
•
Ústny charakter – ĽS sa šírila ústnym podaním (tradovaním)
•
Kolektívny charakter – ĽS vzniká a vyvíja sa v ľudovom kolektíve. Orig. d
ielo malo autora
, kolektív ho však prijal a
dotváral, na autora sa časom zabudlo. :(
•
Krajový charakter – ĽS existuje v podobe rôz. variantov v závislosti od
kraja/miesta
– ovplyvňujú ju nárečia, improvizácia.
Súvislosti:
ĽS je podstatne staršia ako umelá literatúra. Umelá lit. v čase vzniku nadväzovala na ĽS – mnohé um. diela vznikli dotvorením
ľudových slovesných prejavov. ĽS po vzniku umelej lit. nezanikla, súbežne sa s ňou rozvíjala. Vzájomne sa ovplyvňovali hlavne v
období romantizmu. Zápisy ĽS tvoria základné skupiny vývinu každej lit. Ústna ĽS, jej poetika narába s pojmami teórie literatúry.
Rozdielnosti:
•
ĽS mala kolektívny charakter
[VS]
individuálny charakter UL
•
ĽS mala podobu variantov
[VS]
má pevná forma UL
•
ĽS na strane vykorisťovaných
[VS]
na strane vykorisťovateľov UL
Kalendárny obradový folklór: Počiatky ĽS boli späté s rôznymi mag. obradmi a úkonmi (rôzne zaklínadlá, zariekania, ochrana proti
prírodným pohromám). Šíreniím kresťanstva postupne zanikal – nahradil ho kalendárny obradový folklór – obradové piesne.
Rodinný obradový folklór: Rozvíjal sa súbežne s kalendárnym. Piesne pri významných živ. udalostiach (krst/svadba/pohreb).
Druhovo-žánrové členenie ľudovej slovesnosti:
1. Lyrika
Ľudové piesne, kalendárna obradová lyrika, rodinná obradová lyrika. V
dejinnom vývoji vznikali piesne, kt. odrážali spol. situáciu
:
Sociálne piesne
– kontrasty medzi bohatými a chudobnými; p rvky sociálnej krivdy
.
Zbojnícke piesne
– burcovali proti nespravodlivosti. Ústrednou osobnosťou bol Jánošík
Vojenské a regrútske piesne
– 16./17. st. turecké nájazdy; piesne o zverbovaných mládencoch (rukovali dobrovoľne // lapili)
+ Ľúbostné piesne, pastierske, banícke, uspávanky, trávnice.
Výrazové prostriedky v lyrike :
Figú
ry
Štylistické
– slová a slovné spojenia, kt. sú odchýlkou od bežného vyjadrovania (plnia estetickú funkciu).
Slovné
– založené na opakovaní slov; anafora, epifora, epanastrofa, epizeuxa.
Vetné
– paralelizmus – opakujú sa tie isté konštrukcie s malými obmenami.
Rečnícke
– vyjadrujú postoj k adresátovi, oslovujú neživé predmety alebo nejaké osoby – apostrofa.
Trópy (forma nepriameho vyjadrovania) – výrazové prostriedky, kt. nepriamo označujú predmety alebo javy a na základe podobnosti prenášajú
pomenovania z jedného javu na iný, napr. metafora, metonymia (čítam Sládkoviča), personifikácia, epiteton, básnické prívlastky, prirovnanie,
synekdocha (pomenovanie celku časťou – Slovan // pomenovanie časti celkom – celá dedina vyšla na ulicu), symbol, zdrobneniny.
Kompozícia ľudovej piesne:
Tradičné štvorveršie (niekedy 2- alebo 6-) – piesňová forma; sylabický veršový systém –
rovnaký počet slabík. V strede verša sa nachádza
polveršová intonačná prestávka, kt. delí verš na dve polovice. Rým je zdužený.
2.1. Veršovaná epika
Vojenské a zbojnícke balady (ep. žáner/pochmúrny dej/prostredie/tragický koniec). Typický je zhustený dej, zvýšená subjektívnosť.
Patria medzi najstarobylejšie žánre, vždy zobrazovali rodinné a spoločenské vzťahy + často sa objavuje motív zakliatia. Vojenské
balady v 17. st. reagovali na turecké vpády.
Črty balady:
Ľudová slovesnosť a romantická literatúra – výrazne ovplyvnila aj Jána Bottu!!!1!
(veru tak aj Jána Bottu, ladies and gentlemen)
Spoločné črty ľudovej slovesnosti a romantizmu: bohatá emocionálnosť, túžba po sociálnej spravodlivosti (odboj proti útlaku),
hrdinom bol jednoduchý/prostý/chudobný človek zobrazený očami ľudu, spoločný sylabický verš, (často aj rým).
