Exorcizmus a modlitba oslobodenia

1) Čo znamená byť kresťanom

vytrvalý, počúvajúci učenie Apoštolov,

tvoriaci bratské spoločenstvo, eucharistický,

modliaci sa

( Sk 2,42)

Päť pilierov diela pastoračného

oživenia

Modlitba, Eucharistia, sviatosť pokánia,

Počúvanie Božieho slova, Ohlasovanie Božieho

slova

3) Pomoc ľuďom v duchovnej núdzi

Ich prijatie, vypočutie, základné modlitby s nimi,

Prvá pomoc

4) Exorcizmus a modlitba oslobodenia

Skúsenosti exorcistu vo vzťahu k službe kňazov

Základná myšlienka – Ako kňazi sme obdarovaní

službou moci vysluhovania sviatostí

Život v Duchu Svätom

Čo znamená byť kresťanom



(

Sk 2,42

)



vytrvalý,



počúvajúci učenie Apoštolov,



tvoriaci bratské spoločenstvo,



eucharistický,



modliaci sa

4) Exorcizmus a modlitba

oslobodenia

Skúsenosti exorcistu vo vzťahu k službe

kňazov

Anjeli,

diabli

Ježiš Kristus

– Spasiteľ a osloboditeľ, exorcizmus

Čo hovorí

Sväté písmo

Diablove ciele a stratégie

Prístupové cesty diabla

Príčiny diabolských spútaní

Okultizmus

Odovzdávanie Kristovej moci

exorcizmus dnes

Základná myšlienka – Ako kňazi sme

obdarovaní službou moci vysluhovania sviatostí

Exorcizmus

modlitba oslobodenia

Exorcizmus a exorcisti



Exorcista - toto slovo zaváňa zvláštnym pochmúrnym

tajomstvom. Mnohí kresťania nevedia, čo znamená, mnohí

majú o ňom jedinú predstavu podľa rovnomenného

amerického filmového hororu. No služba exorcistu je

potrebná a aktuálna aj (ba možno práve) dnes. A tak Cirkev

ústami biskupov poveruje niektorých kňazov touto špecifickou

službou.



Musíme uznať, že Písmo je plné zmienok o diablovi. Musíme si

uvedomiť aj to, že Sväté Písmo hovorí častejšie o diablovi ako

o Duchu Svätom. Je to zvláštne, ale keď otvoríme Písmo,

vidíme, že Biblia nepripúšťa pochybnosť o existencii diabla.

Koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov

niektorí teológovia z Holandska a Talianska začali pochybovať

o skutočnej existencii diabla. Tvrdili, že Ježiš hovorí v Písme o

diablovi len preto, aby sa prispôsobil mentalite svojej doby. Je

to nezmysel, lebo Ježiš nemohol klamať ľudí. Bol to pápež

Pavol VI., ktorý prísne zavrhol tieto myšlienky. A tak

nemusíme venovať prílišnú pozornosť spomínaným teológom.

Okrem toho vieme, že teológovia vcelku nikdy nepochybovali

o existencii diabla.



Bežne sme zvyknutí použiť slovo posadnutosť:

posadnutý prácou, posadnutý alkoholom, slávou,

bohatstvom či iným človekom, ideológiou, zlou

vášňou. Prečo by teda nemohol byť niekto

posadnutý diablom o ktorom Sväté písmo tak

často hovorí. V akejkoľvek „posadnutosti“

strácame svoju základnú slobodu. Podstata

posadnutosti spočíva v olúpení o slobodu ktoré

vedie k duchovnej smrti.



Služba exorcizmu ako krajnej (extrémnej) pomoci

blížnym je založená na fakte, že Kristus má moc

vyslobodiť nás z akejkoľvek závislosti od Satana.

Diabol sa bojí aj tých, ktorí sú naplnení Kristovou

mocou. Ak diabol môže posadnúť človeka,

žijúceho bez Ježiša Krista a jeho uzdravujúcej

milosrdnej lásky, tak Boží človek môže mocou

Ježiša Krista urobiť čosi celkom opačné – môže

spútať, zneškodniť, vyhnať diabla. Diabol je len

neposlušný a padnutý anjel, ktorý nie je ani

všemocný, ani všadeprítomný, ani vševediaci.

R. Cantalamessa 29.

januára 2006



Kazateľ Pápežského domu, páter Raniero Cantalamessa, si kladie otázku

existencie diabla a odkrýva povery dnešných čias. Predovšetkým však

pozýva objavovať tichú a účinnú moc Krista, ktorá dokáže zahnať všetky

zlé mocnosti.

Keď hovoríme o viere v diabla, tak musíme rozlišovať medzi dvomi

rovinami: rovinou ľudovej viery a rovinou rozumu (v literatúre, teológii a

filozofii). Čo sa týka ľudovej viery alebo zvyklostí, tak dnes je naša

situácia nie veľmi odlišná od tej v stredoveku, alebo aj od obdobia medzi

14. a 16. storočím, ktoré je žiaľ také známe pre význam, ktorý

pripisovalo prejavom diablovej moci.

Dnes, pravda, nemáme nijaké procesy inkvizície, ani hranice pre

posadnutých, honbu na bosorky, alebo podobné veci. Avšak tie praktiky,

v ktorých centre stojí diabol, sú dnes ešte rozšírenejšie ako vtedy a to

nie iba medzi chudobnejšími vrstvami obyvateľstva. Stali sa

spoločenským (a lukratívnym!) javom, ktorý nabral nesmierne rozmery.

Ba mohli by sme dokonca povedať, že čím viac sa diabla pokúšame

vyhnať z dverí, tým viac sa pokúša prísť naspäť cez okno, čím viac ho

vylučujeme z našej viery, tým mocnejšie je prítomný v poverách.

Úplne iná situácia je na intelektuálnej a kultúrnej rovine. Tu už vládne

absolútne mlčanie o diablovi. Tento nepriateľ tu už neexistuje. Otec

odstránenia mýtu o diablovi Rudolf Bultman napísal: „Nemožno používať

elektrické svetlo a rozhlas a pri chorobe vyhľadávať lekára alebo

nemocnicu a súčasne veriť vo svet duchov.“



Myslím si, že jedným z dôvodov, prečo je pre mnohých také ťažké veriť

v diabla, spočíva v tom, že ho hľadajú v knihách, zatiaľ čo diabla

nezaujímajú knihy, ale duše ľudí. On nepremáva v inštitútoch univerzít,

v knižniciach, alebo na akadémiách, ale pohybuje sa v dušiach.



Kríza však ani v tejto oblasti nezostala úplne bez úžitku, ale priniesla

dokonca niektoré pozitívne plody.

V minulosti sa pri rozhovore o

diablovi často preháňalo

. Ľudia ho objavovali tam, kde nebol a tým sa

spôsobilo veľa utrpenia a bezprávia pod zámienkou boja proti nemu.

Treba veľkú diskrétnosť a múdrosť, aby sa človek nechytil do nástrah

diabla.



Vidieť všade diabla je rovnako nesprávne, ako nevidieť ho nikde.

Sv. Augustín povedal: „Keď na diabla žalujeme, tak sa teší. Ba ešte viac

– chce dokonca, aby si na neho žaloval. Rád nechá na seba dopadať

tvoje žaloby – len keď ťa odradí od toho, aby si išiel na spoveď!“



Preto chápeme, že Cirkev je veľmi obozretná a odradzuje od exorcizmu

ľudí, ktorí nemajú poverenie k výkonu takejto služby.

Naše mestá sú

plné ľudí, ktorí si z exorcizmu robia lukratívny zdroj príjmov

a chvália

sa tým, že „vyháňajú strigônstva, choroby, nešťastie a zlé mocnosti,

ktoré ovládajú ľudí, domy, podniky a činnosti“.

V spoločnosti ako je naša, ktorá tak pozorne sleduje hospodárske

podvody a usiluje sa okamžite pranierovať úžerníctvo a zneužívanie

postavenia, je predsa prekvapujúce, že existuje toľko ľudí, ktorí na

takýto podvod naletia.

Anjeli,

diabli



Keď hovorím o existencii diabla, nemyslím

na existenciu zla, ale na existenciu Zlého,

ktoré je osobným bytím. Diabol je bytosť,

ktorú stvoril Boh ako bytosť dobrú a

ktorého vzťah k Bohu bol v počiatkoch

dobrý. Neskôr sa však diabol vzbúril proti

Bohu, Boh ho vyhnal z neba, a tak vzniklo

peklo. Nanešťastie, diabol na nás sústavne

útočí, aby odpútal našu pozornosť od

Boha, od Ježiša. My však vieme, že diabol

je už porazený, lebo Ježiš zvíťazil na kríži.

Činnosť diabla



Jeho hlavná činnosť, ktorú môžeme definovať ako

bežnú, spočíva v pokúšaní človeka k zlému, v snahe

oddialiť ho od Boha. Preto nestačí iba "veriť v Boha",

ako v skutočnosti verí 90 % Talianov - ale je potrebné

konať Božiu vôľu. "V mojich 45.000 exorcizmoch -

rozpráva ironicky don Amorth - som nikdy nestretol

diabla, ktorý by neveril v Boha. Viera neslúži na nič, ak

nerobíme to, čo nám Boh prikazuje. (porov. Mt 7, 21)



Tejto pokušiteľskej činnosti démona sme všetci

vystavení, a to po celý život, práve tak, ako bol Ježiš a

Mária. Je teda potrebné bdieť, vyhýbať sa

príležitostiam k hriechu a najmä je treba modliť sa,

pretože sami prehrávame boj so satanom, zatiaľ čo ho

vyhrávame, ak sa v modlitbe spojíme s Kristom.

Ježiš Kristus

– Spasiteľ a

osloboditeľ, exorcizmus



Nečistý duch z neho vyšiel:

A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým

duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?

Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu

prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!" Nečistý duch ním

zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel (Mk 1,23-

26).

Čo si máme o tomto príbehu z nedeľného evanjelia a o toľkých

podobných príbehoch v evanjeliu myslieť? Existujú ešte

„nečistí duchovia“? Existuje diabol?

Ešte pred tým, ako Ježiš v ten deň mohol v synagóge v

Kafarnaume niečo povedať, zlý duch už cítil, že bol vyhnaný a

bol nútený ukázať sa. Bola to Ježišova svätosť, ktorá bola pre

nečistého ducha neznesiteľná. Kresťan, ktorý žije v stave

milosti a je chrámom Ducha Svätého, nesie malú časť tejto

svätosti v sebe. A práve ona je to, čo v prostredí, v ktorom

tento človek žije, vykonáva tichý a účinný exorcizmus.



Čo si v evanjeliových opisoch potrebujeme

všimnúť je jednoznačný fakt, že Ježiš Kristus

je vždy mocnejší a väčší ako diabol.



Mnohokrát v evanjeliách čítame, že:



diabol sa bojí Ježiša Krista;



že On má nad diablom moc, ktorý sa mu klania,

prosí ho poslúcha ho.



Preto je to súčasťou dobrej zvesti – Evanjelia.

Ježiš Kristus je darcom živej vody, On je

svetlom, On je cestou, pravdou a životom, On

je darcom pokoja.



Svätý Peter nás upozorňuje“ „A diabol ako

revúci lev obchádza a hľadá koho by zožral“.

Diabol nám však môže uškodiť len natoľko,

nakoľko sme sa uzatvorili pred Kristovou

prítomnosťou.



Evanjelium je dobrá novina o Božej milosrdnej láske

voči nám a o Ježišovom víťazstve nad diablom a smrťou.



V evanjeliách je mnoho správ o posadnutých diablom

a o tom, že nielen samotný Ježiš vyháňal zlých duchov,

ale poslal s touto službou aj svojich učeníkov, ktorí sa po

splnení zverenej úlohy vrátili k nemu a radostne mu

zvestovali ako ohlasovanie príchodu Božieho kráľovstva

sprevádzali mnohé znamenia a aj to, že sa im poddávali

zlí duchovia. To bolo už za Ježišovho života a Skutky

apoštolov aj Pavlove listy nám hovoria, že táto služba v

Cirkvi, ktorú založil Ježiš trvala aj po jeho

zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení.



Samozrejme, že Ježiš je Boh a zlý duch nie je pre neho

žiadnym súperom. Už samotná Ježišova prítomnosť

vzbudzovala v nečistých duchoch strach (porov. Mt

8,29). Evanjelium hovorí, že ich „vyháňal slovom“,

„prísne im rozkazoval“ (Mk 1,25) a uzdravoval

posadnutých (Mt 12,22).

Biblia zakazuje:



Kúzelníctvo, veštenie: Dt 18,10-14; Lv20,27;

Sk 16,16-18



Čarodejníctvo: Dt 18,10-14; Nm 23,23; Iz

47,12; Sk 13,6-11;



Špiritizmus: Dt 18,10-14; Iz 8,19-20;



Astrológiu a horoskopy: Iz 47,12;



Mágiu: Dt 18,10-14; Lv 19,31; 20,6-7; Iz 8,19-

20;



Povery: Lv 20,6-7



Zarieknutia. Zj 22,14-15



Nesmiete veštiť, ani vykladať!... Neobracajte sa

na vyvolávačov duchov a na veštcov!

Nevypytujte sa ich: poškvrnili by ste sa tým. Ja,

Pán, som váš Boh! ... A osobu, k torá sa obráti

na vyvolávačov duchov a na veštcov a bude s

nimi modlárčiť, proti takej osobe obrátim svoju

tvár a vyhubím ju z jej ľudu. Lv 19,26. 31. 20,6



Ak nie ktorý muž alebo žena bude mať v sebe

schopnosť vyvolávať duchov alebo schopnosť

vykladačstva, musia umrieť . Ukamenujú ich a

ich krv bude na nich .Lv 20,27



Nech niet medz i vami nikoho, kto by kázal

svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa

očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov,

dával pozor na sny a na znamenia; nech niet

čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil

duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych

na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a

pre tieto nešlachetnosti ich vyhubí. Buď

dokonalý a bezúhonný pred Pánom, svojím

Bohom! Tie národy, ktorých kraj inu zaujmeš,

počúvajú čarodejníkov a hádačov, ale tebe to

Pán, tvoj Boh, nedovolil. Dt 18,10-14



Syn človeka, namier si tvár proti dcéram svojho

ľudu, ktoré prorokujú zo svojho srdca, a

prorokuj proti nim! Povedz: Toto hovorí Pán,

Jahve: Beda tým, čo šijú na klb každej ruky

obväzy a hotujú závoje na hlavu pre každý

vzrast, aby ulovili duše. Lovíte duše môjho ľudu

a oživujete duše pre seba? Znesväcujete ma u

môjho ľudu za priehrštie jačmeňa a za kúsok

chleba, keď zabíjate duše, ktoré nemajú zomrieť,

a oživujete duše, ktoré nemajú žiť, keď luháte

môjmu ľudu, ktorý pocúva lož. Ez 13,17-18

O návrate nečistého

ducha



Ked necistý duch vyjde z cloveka,

blúdi po vyschnutých miestach a

hladá odpocinok. Ale ked nenájde,

povie si: „Vrátim sa do svojho

domu, odkial som vyšiel.“ 25 Ked

ta príde, nájde ho vymetený a

vyzdobený. 26 Tu odíde, vezme

sedem iných duchov, horších, ako

je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam.

A stav takého cloveka je nakoniec

horší, ako bol predtým.“

(Lk 11,

24 -26

)



Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi.

Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich

miesto v nebi. A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a

satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s

ním boli zvrhnutí jeho anjeli. A počul som mohutný hlas volať v

nebi:

„Teraz nastala spása, moc a kráľovstvo nášho Boha

a vláda jeho Pomazaného,

lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov,

ktorý na nich dňom i nocou žaloval pred naším Bohom.

Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv

a pre slovo svojho svedectva;

a nemilovali svoj život

až na smrť.

Preto radujte sa, nebesia,

aj vy, čo v nich bývate.

Beda však zemi i moru, lebo zostúpil k vám diabol, plný zlosti,

lebo vie, že má málo času.“

Keď drak videl, že je zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, čo

porodila chlapca.

Čo je najväcším víťazstvom

diabla?



To, že nás chce nechať veriť,

že vôbec

neexistuje

. A naozaj po 60. rokoch

začali mnohí teológovia hovoriť, že

diabol je symbol. To bol pre neho

prirodzene obrovský úspech, pretože

všetky povolania exorcistov v Európe

takmer bez stopy zmizli. Iba v Ríme

zostal tento úrad niečím úplne

normálnym a každodenným.

Pokušiteľ skutočne nikdy

nespí?



Páter Fortea: Diabol sa pokúša, ale on sa

nepokúša stále, ale iba tu a tam. Nie je

neustále okolo nás, aj keď dokáže privádzať k

veľmi zlým a démonickým veciam. Je to

napríklad oblasť zmyselného a telesného. Tam

sa prihodia mnohé naše vlastné hriechy. Zvlášť

nápadné sú pri tom hriechy zmyselnosti.

Patria k tým, ktorým človek najlahšie

podlahne, ktoré sú však najmenej zlovolné. Sú

slabosťou. Tento druh hriechu však otvára

dvere horším hriechom. Preto klesáme krok za

krokom stále nižšie, ak svoje správanie

nezmeníme.

Príčiny diabolských spútaní

Prístupové cesty diabla



Hriech



Vnútorné

zranenia



Okultizmus



Mágia

Satanova „cirkev“ hlása:

Tenebra ennarant

gloriam infernalis dei

Prístupové cesty diabla



ovládnutie:

diabol vstúpi do ludského tela a prejavuje sa gestami a

slovami. Tu je jasné,že sa

satan nikdy nemôže zmocniť duše



trýznenie:

démon zasiahne osobu utrpením a zlom, pôsobiac na

zdravie, medziľudské vzťahy a na prácu. Dá sa to velmi tažko rozlišovať,

lebo tieto zlá často prichádzajú od satana nepriamym a nejasným

spôsobom, takže sa zdá, že ich pôsobenie je prirodzené. Postihnuté

osoby často nenájdu pochopenie ani u najvyšších cirkevných

hodnostárov. Hľadajú teda pomoc u rozličných mágov a čarodejníkov.

Problémy sa hromadia, lebo

každá mágia

čerpá z kráľovstva tmy. Je

nerozumnou ilúziou mysliet si, že biela mágia, teoreticky dobre

mienená, môže využívat moc zlého, aby privodila dobro a vylúcila zlo.

Mágia je totiž vždy cierna, vždy zlá, i ked je predkladaná ako "dobrá".



znepokojenie:

obťažovanie, ktoré zasiahne vnútorný pokoj a

psychicko-citovú rovnováhu. Satan zaútočí, spôsobiac nepokoj, strach a

vnútorné súženie.



zamorenie:

Tu sa rozumie zlo, ktoré zasahuje veci a zvieratá.

Katechizmus katolíckej Cirkvi hovorí, že exorcizmus možno vykonávať

aj na veciach a v skutočnosti sa stáva, že niekedy je potrebné

exorcizovať veci a miesta.

Prístupové cesty diabla



Tieto osobitné zlá, ktoré však nikdy nemajú moc nad dušou, môžu zasiahnuť

človeka zo štyroch príčin:

z iniciatívy démona.

Na základe slobody, ktorú Boh udelil stvoreniam, on sám toleruje, keď satan

koná zle, i keď sa to nezhoduje z Božou vôlou. Nemáme to chápať ako

zhovievavosť voči zlu, než ako bezprostredný Boží zásah. Dôvody tejto božskej

vôle nám sčasti unikajú, vieme však, že

Boh má moc premeniť zlo na dobro

Mnohí svätí boli postihnutí posadlosťou, trýznením, obťažovaním a očistili sa

skrz zásluhy Pátra Pia, farára z Arsu, svätej Gemmy ...Nezabúdajme na

hodnotu kríža. Satanské zlo, obetované ako obeť Bohu, má nesmiernu

spasiteľskú silu.

časté navštevovanie nebezpečných miest:

mágov, vykladačov kariet,

satanských skupín, špiritistických seansí.

zotrvávanie v tažkom hriechu.

Časom svedomie "stvrdne" a zlo v nás

zapustí hlboké korene.

kúzlo býva najvšeobecnejšia príčina a týka sa až 90 % prípadov,

pričom nezávisí od ľudí, ktorých zlo postihuje. "Kúzlo" znamená zlo, spôsobené

mocou démona. Kto ho môže robiť? Nie každý, iba ten, kto je reálne v kontakte

s diablom. Existujú rozličné formy kúzla: porobenie, puto, urieknutie. Za kúzlo

je zodpovedný ten, kto ho prikazuje, alebo sa ním zaoberá.



Predovšetkým treba rozlišovať medzi „obsesiou“ a „posesiou.“ Bežne

používame oba tieto pojmy na tú istú skutočnosť, na posadnutosť, ale ide o

dve rozličné situácie.



Obsesia,

alebo bude lepšie, keď použijeme slovo

opresia

, znamená, že

diabol nevchádza do tela človeka, ale iba útočí na určitú oblasť osoby.

Napríklad útočí na vašu sexuálnu oblasť, na oblasť ambícií, pýchy, peňazí,

alebo ktorúkoľvek inú oblasť. Keď človek trpí opresiou, cíti, že je schopný

nasledovať Krista, ale keď narazí na svoju citlivú oblasť, cíti sa zablokovaný.

To preto, lebo diabol objavil jeho slabú stránku a útočí na ňu. Ak stretnete

človeka, ktorý trpí

obsesiou

alebo

opresiou

, môžete sa za neho pomodliť

modlitbu za oslobodenie. Človek, ktorý sa bude modliť, nemusí byť exorcista.

Ako som už povedal, Ježiš dal moc nad diablom každému, kto v neho verí.

Dôležité je uvedomiť si, že počas modlitby oslobodenia neoslovujeme zlého

ducha, ale obraciame svoju reč na Ježiša a prosíte Ježiša, aby oslobodil tohto

človeka. Okrem toho pomáhame aj človeku, aby sa zriekol zlého ducha, ktorý

na neho útočí v danej oblasti. Keď teda hovoríme o modlitbe oslobodenia,

nepotrebujeme k nej exorcistu, ale potrebujete iba skúseného človeka, laika

alebo kňaza, čo je lepšie, lebo disponuje mocou zo sviatosti kňazstva, ale

modliť sa modlitbu oslobodenia môže každý človek, ktorý verí.



Posesia

je čosi iné. Keď hovoríme o posesii, to znamená, že človek je

posadnutý diablom aj vo svojom tele. Teda diabol má v moci nielen telo, ale

aj vôľu a intelekt človeka takým spôsobom, že počas útoku človek nemá

potrebnú slobodu nad pohybmi svojho tela a nad svojimi myšlienkami a

vôľou. Tu je namieste hovoriť o posadnutosti. Posadnutosť existuje, ale je

zriedkavá. Keď preto vidíme určitý jav, ktorý nás šokuje, nemusíme si hneď

myslieť, že ide o posadnutosť.

KLIATBY



Je pravda, že človeka možno prekliať.



Ak prijmeme realitu požehnania, musíme prijať aj realitu opaku, a tou je kliatba.

Kliatba je predmetom čiernej mágie.

Čierna mágia v praxi znamená toto: ľudia

idú za čarodejníkom a žiadajú ho, aby vyslovil nad nejakým človekom zariekaciu

formulu, niečo zlé. Kliatbu možno uskutočniť aj slovami a myšlienkami. Prekľajem

osobu, lebo jej želám niečo zlé. Keď prosím o kliatbu, táto tzv. „modlitba“

nevystupuje k Bohu, ale k diablovi. Boh požehnáva, diabol preklína. Boh chce

človeku dobro, diabol zlo. Ako reagovať vtedy, keď nás ľudia prekľajú, alebo ak sa

stretneme s ľuďmi, ktorí sú prekliati? Predovšetkým si musíte uvedomiť, že kliatba

vás zasiahne iba vtedy, ak ste pre ňu otvorení. Ste otvorení pre kliatbu vtedy, ak ste

otvorení pre hriech, ak koketujete s okultizmom alebo so špiritizmom. Môžete byť

obeťou kliatby aj vtedy, ak vás trápi dajaká psychologická slabosť. Preto sa v procese

uzdravovania snažíme o to, aby sme posilnili svoje emócie a získali nad nimi

kontrolu. Tak v sebe zatvárame dvere a okná, cez ktoré by mohla kliatba preniknúť.



o by ste mali robiť, ak cítite, že vás niekto preklial, alebo ak stretnete človeka, nad

ktorým bola vyslovená kliatba?

Musíte sa jednoducho dištancovať od kliatby

. Ak

ide o vás, v Ježišovom mene sa zrieknete kliatby, ak ide o druhého človeka, tak mu

pomôžete zrieknuť sa kliatby. Ak skutočne veríte, potom mocou, ktorú vám dal Ježiš,

mocou nad zlými duchmi, môžete oslobodiť seba alebo druhých spod moci kliatby.

Opakujem, mocou Ježiša Krista a v jeho mene. Ak však ostanete v hriechu, alebo ak

osoba, nad ktorou bola vyslovená kliatba, sa v zásade rozhoduje pre hriech, potom

dvere i okná jej duše ostávajú otvorené. V takomto prípade sa postihnutý človek

oveľa ťažšie zbaví kliatby, alebo sa dokonca môže stať obeťou ďalších kliatieb.

Veríme, že Ježiš je na našej strane, a sme presvedčení, že je to tak, takže musíme mu

dôverovať. Ľudia často venujú príliš veľkú pozornosť kliatbe a to ich môže viesť k

tomu, že sa stanú obeťami kliatby.

Najlepšie je uprieť pohľad na Ježiša, a nie na zlo,

ktoré nám druhí ľudia môžu spôsobiť.

KLIATBY



Prekliatie je zlo zapríčinené inou

osobou pomocou diabla. Môže byt

spôsobené viacerými spôsobmi ako sú:

porobenie, pobosorovanie, zarieknutie,

vúdu, macumba.



„

Prekliatie“ je dlhodobou a najčastejšou

príčinou posadnutia a zla spôsobeného

diablom najmenej v 90 percentách.

Veštenie (divinatio)



Veštenie

– snaha dozvedieť sa utajené veci,

predovšetkým čo sa týka budúcnosti, pomocou démonov,

ktorý sa vzývaju alebo implicitne (používaním tajuplných

praktik, ktoré svojou povahou nie sú spôsobilé dosiahnuť

požadovaný cieľ) alebo explicitne (slovami alebo rituálmi

výslovne vzýva démona). Ak ide o implicitné vzývanie,

kedže tieto praktiky nemôžu dosiahnuť cieľ priamo, tak je

daná možnosť zasiahnuť satanovi; pomoc sa očakáva nie od

prirodzených prostriedkov, ani od Boha a jeho anjelov, tým

sa dáva priestor Zlému (sv. Tomáš to prirovnáva k tichej

nevyjadrenej zmluve so Zlým).



Explicitné veštenie je tažkým hriechom

samo o sebe. V

praxi je nutné rozlišovať veštenie na základe telepatie alebo

jasnovidectve, ktoré nie je hriechom, pokial týto veštci

nepodvádzajú. Ak konajú podvodne, je to hriech proti

spravodlivosti. Chodiť k veštcom, ktorí používajú poverčivé

praktiky je znákom slabej viery a poškodzuje pravú vieru.

Používanie poverčivých rituálov bez implicitného kontaktu s

démonmi je ťažkým hriechom (pripúšta sa nepatrnosť

matérie).

Boha už nepotrebuješ !?



Diabol je schopný dať niečo dobré, ale je

to vždy niečo čiastočné



Mnohí ľudia zažívajú uzdravenie od

liečiteľov, neskôr však prichádza buď iná

choroba, s ktorou si nik nevie rady, alebo

depresia, alebo pocity viny, strach,

vnútorné napätie



Liečiteľ, veštec – môže uzdraviť len časť -

nikdy nemôže uzdraviť celú ľudskú bytosť

(ducha, dušu, telo)

Boha už nepotrebuješ !?



Napr. NEW AGE (Nový vek) má už

milióny prívržencov. Vyzerá to nevinne:



Pomáha odhalovať sily, ktoré máš v sebe a

sily v prírode a ovládať ich



Veria v nejakého boha či dokonca

kozmického krista; nie je to Trojičný jediný

Boh, je to boh ktorý je v prírode a v človeku;

je to boh, ktorého človek sám tvorí skrze

svoju silu



Nakoniec nastupuje:

nehľadaj Boha

mimo seba, ty sám si boh

. Tvoje

spasenie spočíva v tom, že odhalíš a

rozvinieš sily ktoré máš v sebe



Z historického hľadiska exorcizmus v Cirkvi začal

Ježiš a pokračovali v ňom už v Staroveku apoštoli

a nimi ustanovení biskupi a kňazi.



Potom prišiel Stredovek (7. – 15. storočie), keď

Cirkev pokračovala v službe pomoci posadnutých.

Vo vrcholnom stredoveku bolo mnoho vynikajúcich

svätých mužov a žien na príhovor ktorých boli

posadnutí oslobodení. Stačí spomenúť sv. Františka

Asisského či sv. Antona Paduánskeho.



Koncom stredoveku a začiatkom novoveku (14. – 17.

stor.) sa na niektorých miestach uzdravujúca prax

exorcizmu zanedbala a voči postihnutým sa

uplatňovali represívne spôsoby ako bolo upaľovanie.



Od 17. storočia vidíme prehĺbenie vykonávania

exorcizmov. Prispel k tomu vydanie záväzného

obradu v roku 1614, ktorý sa v Cirkvi používal až do

roku 1999, keď bol vydaný obnovený rituál.

Odovzdávanie Kristovej

moci

oslobodzovanie

exorcizmus dnes



Učiteľský úrad



Pavol VI. v r. 1972



Ján Pavol II. v r. 1986



Benedikt XVI v r. 2005



Kongregácia pre nauku viery



Inštrukcia o modlitbách za uzdravenie,

14.9.2000



Katechizmus katolíckej Cirkvi

Vyjadrenia pápežov



Inocent VI I

, Bula Summis de siderantes affectibus (1484):

mágia vedie k priamemu kontaktu s diablom a je ťažkým

hriechom;

Lev X

, napísal dve buly proti čarodejníctvu (1514, 1521);

Sixtus V

, Coeliettera (1586);

Gregor XV

, Omnipotens Dei

(1631);

Urban VIII.

, In scrutabilis (1631). Koncil : Ankyra

(314), Elvira (305), Paderborn (785),



Bag (1346) Kongregácia : zakázala veriacim účasť na

špiritisktických seánsach (1887); zakázala klerikom a

rehoľníkom používať radiestézu a veštenie (1942); zakazála

používať média na špiritistických seánsach i proti tým, ktorí

ich navštevuju, ktorí komunikujú so zosnulými duchmi alebo

inými a počúvajú ich odpovede, týka sa to aj tých, ktorí sú

prítomný len zo zvedavosti.

Pavol VI. v r. 1972



Pavol VI. dôrazne potvrdil biblické a tradičné učenie o tomto

„temnom a nepriateľskom agentovi v nás a v našom svete – a síce

diablovi. Okrem iného napísal:

„Skutočnosť Zlého nie je iba nedostatok, ale pôsobiaca sila, živá

duchovná bytosť, ktorá je zvrátená a usiluje sa zvrátiť ľudí:

strašná, tajomná a strach vzbudzujúca skutočnosť (porov.

Generálna audiencia 15.11. 1972,



„

Aké sú dnes najväčšie potreby Cirkvi? Nečudujte sanašej

odpoévedi, aj keď vámto bude zdať zjednodušené alebo dokonca

nereálne, či ako povera. Jednou z najväčších potrieb je brániť sa

zlu, ktoré nazývame diabol“ 15. 11. 1972



Pápež Pavol VI. o satanovi povedal:

Satan je zvrhlý a zhubný škodca ... nielen démon, ale hrozivá

mnohorakosť. Satan je teda osoba, ba mnohorakost osôb, ktorú tvoria tí

anjeli, ktorí odmietli poslušnost voci Bohu a stali sa z nich démoni, t.j.

burici a zatratenci. Na podporu tejto cirkevnej doktríny je vhodné

vyhladat si vo Svätom písme tie state, v ktorých vyniká existencia satana

a je jasne vyjavená. Okrem toho možno pochopit, že hovorit o démonovi

znamená nepriamo hovorit o Kristovi, pretože Sväté písmo tvrdí, že Ježiš

je Spasitel a prišiel na tento svet, aby nás zbavil moci Zlého. "Satan je

slobodný, inteligentný a má v sebe ducha iniciatívy".

Katechizmus Katolíckej

cirkvi :



550 Príchod Božieho kráľovstva je

porážkou satanovho kráľovstva: "Ale ak ja

Božím Duchom vyháňam zlých duchov,

potom k vám prišlo Božie

kráľovstvo"(Mt12,28). Ježišove exorcizmy

vyslobodzujú ľudí z moci zlých duchov.

Anticipujú Ježišove víťazstvo nad

"kniežaťom tohto sveta" (Jn12,31). Božie

kráľovstvo bude definitívne nastolené

Kristovým krížom: "Z dreva (kríža) vládol

Boh - Regnavit a ligno Deus.

Katechizmus Katolíckej

cirkvi :



1673 Keď Cirkev verejne s autoritou žiada v mene Ježiša Krista, aby niektorá

osoba alebo nejaký predmet boli chránené proti vplyvu zlého ducha a

vymanené z jeho moci, hovorí sa o exorcizme.

Ježiš ho vykonával a od neho má Cirkev moc a poslanie vyháňať diablov. V

jednoduchej forme sa exorcizmus vykonáva pri slávení krstu. Slávnostný, tzv.

"veľký exorcizmus" môže vykonávať len kňaz, a to s dovoelním biskupa. Treba

pri tom postupovať rozvážne a prísne zachovávať predpisy stanovené Cirkvou.

Cieľom exorcizmu je vyhnať zlých duchov alebo oslobodiť od diabolského

vplyvu, a to duchovnou autoritou, ktorú Ježiš zveril svojej Cirkvi. Veľmi odlišný

je prípad chorôb, najmä psychických, ktorých liečenie patrí do oblasti

lekárskej vedy. Preto skôr než by sa vykonal exorcizmus, je dôležité presvedčiť

sa, že ide o prítomnosť zlého ducha ,a nie o dajakú chorobu.



1237 Keďže krst znamená oslobodenie od hriechu a od jeho podnecovateľa

diabla, nad kandidátom sa vyslovuje exorcizmus (alebo viacero exorcizmov)

Celebrant ho pomaže olejom katechumenov alebo vloží na nehoruku aon sa

výslovne zrieka satana. Takto pripravený môže vyznať vieru Cirkvi, ktorej

bude krstom "zverený".



2851 Predovšetkým tu treba vymedziť problém existencie démona,

diskutovaný mnohými teológmi - racionalistami, ktorí by chceli vysvetlovať

existenciu satana iba ako mýtus, alebo všeobecne, ako symbol zla. Týchto

teológov odkazujeme na výuku katechizmu katolíckej Cirkvi, ked na konci

"Otčenáša" sa hovorí "ale zbav nás Zlého". Pod výrazom "zlého" treba

rozumieť osobu Zlého a nie zla vo všeobecnosti.

Katechizmus Katolíckej

cirkvi :



2110 Prvé prikázanie zakazuje uctievať iných bohov okrem jediného Pána,

ktorý sa zjavil svojmu ľudu. Nepripúšta poveru a neveru v Boha - ateizmus.

Povera predstvuje nadbytočnú zvrátenú formu náboženstva; ateizmus je

opačná chyba, ktorá sa vyznačuje výrazným nedostatkom čnosti náboženstva.

2111 Povera je vybočenie náboženského cítenia a prejavov, ktoré z neho

vyplývajú. Môže sa predstaviť ako zamaskovaná viera, ktorú vzdávame

pravému Bohu, ked napríklad niekto pripisuje magickú, zázračnú dôležitosť

určitým praktikám, ktoré sú inak legitímne, alebo aj potrebné. Alebo spájať

účinnosť modlitieb, alebo sviatostných znakov iba s ich materiálnou stránkou

bez požadovaných vnútorných dispozícií znamená upadnúť do povery.

2112 Prvé prikázanie odsudzuje polyteizmus (mnohobožstvo). Vyžaduje, aby

človek neveril v iných bohov okrem Boha, aby neuctievaliné božstvá, okrem

Jediného. Sväté písmo neprestajne pripomína odmietnutie modiel "zo zlata a

zo striebra ", ktoré sú "dielom ludských rúk" , ktoré "majú ústa, ale

nehovoria, majú oči, a nevidia". Tieto prázdne modly robia prázdnym aj

človeka : "im budú podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria " (Ž 115, 4 -

5.8). A naopak, " živý Boh" ( Joz 3,10; Ž 42,3) dáva život a účinne zasahuje do

dejín .

Katechizmus Katolíckej

cirkvi :



2113 Modloslužobníctvo sa netýka len falošných pohanských kultov. Zostáva

trvalým pokušením pre vieru. Spočíva v zbožštovaní toho, čo nie je Boh.

Modloslužbou je aj uctievanie nejakého stvorenia a klaňanie sa mu ako Bohu;

môže íst o bôžikov a démonov (napr. satanizmus), o moc, rozkoš, rasu,

predkov, o štát, peniaze a pod. "Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone" povedal

Ježiš (Mt 6,24) . Mnohí mučeníci už zomreli preto, že sa neklanali "Beštii" (o

ktorej sa hovorí v Zjavení) a odmietali aj každé pretvarovanie sa v jej kulte.

Modloslužba odmieta výlučnosť Božej vlády; je teda nezlučiteľná z božským

spoločenstvom.

2114 Ľudský život sa zjednocuje klaňaním sa jedinému Bohu. Prikázanie

uctievať jediného Pána vnútorne zjednodušuje človeka a chráni ho pred

bezhraničnou životnou rozhádzanosťou. Idolatria (modloslužba) je

prevrátením náboženského citu, ktorý je človekovi vrodený. Modloslužobník je

ten, "kto svoje nezničitelné poznanie Boha vzťahuje na hocičo iné okrem

Boha" .

2115 Boh môže svojim prorokom, alebo iným svätým odhaliť budúcnosť.

Napriek tomu však správny kresťanský postoj je zverovať sa s dôverou do rúk

Prozretelnosti a vo veciach poznania budúcnosti vzdať sa každej nezdravej

zvedavosti. Avšak nepredvídavosť do budúcnosti môže znamenať nedostatok

zodpovednosti.

Katechizmus Katolíckej

cirkvi :



2116 Treba zavrhnúť všetky formy veštenia: utiekanie sa k satanovi

alebo démonom, vyvolávanie mŕtvych a iné praktiky, o ktorých sa

ľudia nepravdivo domnievajú, že by mohli "odhaliť" budúcnosť.

Radenie sa s horoskopmi, astrológia, čítanie z ruky, predpovede

osudov z vonkajších znakov, jasnovidectvo, utiekanie sa k médiám,

to všetko skrýva v sebe túžbu ovládnuť čas, dejiny a nakoniec

človeka, snahu nakloniť si skryté mocnosti. Je to v protiklade s

úctou a vážnosťou, zahrňujúcou v sebe aj pokornú bázeň, ktorými

sme zaviazaní jedine Bohu.



2117 Všetky praktiky čarovania alebo bosoráctva, ktoré smerujú k

podmaneniu skrytých mocností, usilujú sa zapojiť ich do svojich

služieb, a tak získať nadprirodzenú moc nad blížnym - hoci by sa

mu tým malo zlepšiť zdravie - sa vážne stavajú proti cnosti

nábožnosti. Podobné praktiky treba ešte viac odsudzovať, ak ich

motivuje úmysel škodiť druhému a ak sa obracajú na pomoc

démonov. Je pokarhania hodné aj nosenie amuletov. Špiritizmus v

sebe často skrýva veštecké i čarodejné praktiky. Cirkev vystríha

veriacich, aby sa pred nimi chránili. Používanie tzv. tradičných

(alternatívnych) liekov a praktík neoprávňuje ani vzývanie zlých

mocností, ani zneužívanie dôvery iného.

Kongregácia pre náuku

viery list pre všetkých

ordinárov 29. 9. 1985



Stáva sa však v našich katolíckych

spoločenstvách, že sa

modlitba za oslobodenie

zamieňa alebo zmiešava s exorcizmom



Exorcizmus spočíva v priamom oslovení a

rozkázaní zlým duchom, aby odišli z danej osoby

(por. Rímsky rituál, XII). Toto je výslovne

zakázané. Spoločenstvo môže praktizovať

modlitbu za oslobodenie a nie exorcizmus.

Exorcizmus môže vykonávať len biskup, alebo

kňaz výslovne poverený diecéznym biskupom

(por. Kódex kanonického práva, kan. 1172).



1. pripomenula platnosť kan. 1172



§ 1. Nikto nemôže zákonne vykonávať exorcizmy nad posadnutými, ak

nedostal osobitné a výslovné povolenie miestneho ordinára.



§ 2. Toto povolenie má miestny ordinár udeliť iba presbyterovi, ktorý

sa vyznačuje nábožnosťou, učenosťou, rozumnosťou a bezúhonnosťou

života.



2. zakázala veriacim používať formuly exorcizmu, ktoré

pochádzajú od pápeža Leva XIII.;



3. je dovolené veriacim používať len modlitbu k Michalovi

Archanjelovi;



4. biskupi majú bdieť nad tým, aby tí, ktorí nemajú požadované

poverenie, neviedli zhromaždenia, pri ktorých sa konajú modlitby

za oslobodenie (ani v prípade, že nejde o skutočné posadnutie),

pri ktorých sa obracia pozornosť priamo na démonov a objavuje

sa snaha poznať ich mena;



5. pripomenutie týchto noriem nemá v žiadnom prípade odradiť

veriacich, aby sa modlili za oslobodenie od Zlého ako nás to

naučil Ježiš (por. Mt 6,13).

Inštrukcia o modlitbách za

uzdravenie

Kongregácia pre nauku viery, 14.9.2000, podp. Jozeph kard

Ratzinger



Naukové apekty



Choroba a uzdravenie: ich zmysel a

hodnota v Božom pláne spásy



Túžba po uzravení a modlitba za jeho

dosiahnutie



Charizma uzdravenia v Novom zákone



Modlitby zadosiahnutie uzdraveniavo

svetle Tradície



„

Charizma uzdravovania“ v súčasnosti



Disciplinárne ustanovenia



1. pripomenula platnosť kan. 1172



§ 1. Nikto nemôže zákonne vykonávať exorcizmy nad posadnutými,

ak nedostal osobitné a výslovné povolenie miestneho ordinára.



§ 2. Toto povolenie má miestny ordinár udeliť iba presbyterovi,

ktorý sa vyznačuje nábožnosťou, učenosťou, rozumnosťou a

bezúhonnosťou života.



2. zakázala veriacim používať formuly exorcizmu, ktoré

pochádzajú od pápeža Leva XIII.;



3. je dovolené veriacim používať len modlitbu k Michalovi

Archanjelovi;



4. biskupi majú bdieť nad tým, aby tí, ktorí nemajú požadované

poverenie, neviedli zhromaždenia, pri ktorých sa konajú

modlitby za oslobodenie (ani v prípade, že nejde o skutočné

posadnutie), pri ktorých sa obracia pozornosť priamo na

démonov a objavuje sa snaha poznať ich mena;



5. pripomenutie týchto noriem nemá v žiadnom prípade

odradiť veriacich, aby sa modlili za oslobodenie od Zlého ako

nás to naučil Ježiš (por. Mt 6,13).



Takže každý kresťan, každý veriaci má moc exorcizovať

seba samého, vyháňať diabla zo seba samého. Ak

používate túto službu na sebe samých, hovoríme o

autoexorcizme, a v tomto prípade to nie je nebezpečné.



Nerobte to však na druhých, ak vám nebola zverená

moc, inými slovami, aby ste mohli vykonávať túto službu

v prospech druhých, aby ste mohli konať exorcizmus na

druhých, musíte mať poverenie od biskupa.



Tu však treba vidieť rozdiel medzi modlitbou za

oslobodenie a medzi exorcizmom. Konať exorcizmus

znamená používať liturgické modlitby, oficiálne

modlitby Cirkvi. Takýto exorcizmus môže konať iba

oficiálny exorcista.



Každý človek sa však môže modliť za druhého človeka,

aby bol oslobodený od Zlého. Ak človek nepoužíva

oficiálne modlitby Cirkvi, hovoríme o modlitbe za

oslobodenie.

Oznam KBS 12.7. 2005



Na mnohé žiadosti sa bude 13. októbra 2005 na Pápežskej univerzite

Regina Apostolorum konal druhý kurz na tému

Exorcizmus a modlitba oslobodenia.

Prednášky mali docenti, ktorí už prednášali aj na prvom kurze. Zaoberali

sazákladnou témou z rôznych hľadísk:



antropologickými, fenomenologickými a sociologickými aspektmi

(Cecelia Gattová),



- satanizmom a ezoterikou vo svete mladých (Carlo Climati),



- biblickými, historickými a teologickými aspektmi (páter Pedro

Barrajon LC),



- pastoračnými a duchovnými aspektmi (páter Francoise Dermine

OP),



- liturgickými aspektmi (farár Gabriele Nanni),



- vedeckými aspektmi – medicíny, psychológie, prírody (Tonino

Cantelmi),



- právnickými a legislatívnymi aspektmi (páter Velasio de Paolis

CS, Marco Strano).



Na kurze boli prítomní vypočujú aj skúsenosti

exorcistov, ktoré prednesú páter Giancarlo

Gramolazzo RDP a páter Francesco Bamonte

ICMS).



Okrem toho prehovorili biskupi Angelo Comastri

a Andrea Gemma, ako aj rôzni exorcisti.



Kurz organizoval inštitút Istituto Sacerdoces

Pápežskej univerzity Regina Apostolorum v

spolupráci so

Skupinou pre sociálno-

náboženský výskum a informácie

(GRIS).

Kurz sa začal 13. októbra 2005 a s krátkou

prestávkou v polovici novembra a januára trval

do 9. februára 2006. Zúčastniť sa mohli kňazi a

bohoslovci.

Čo robiť? Niektoré

praktické rady



Čo robiť s predmetmi, ktoré ľudia prinesú od

zaklínačov či niektorých liečiteľov pre údajnú

ochranu?



Veci, ktoré pochádzajú od zaklínačov, sú nebezpečné

predovšetkým tým, že človek sa stane závislý a verí v

moc predmetu, svojim spôsobom ho uctieva. Pre

iného človeka to neznamená vôbec nič. Pokiaľ ale

taký predmet pochádza od mága z čiernej mágie,

potom je pravdepodobné, že čarodejník sa modlí k

duchom (či diablovi), aby bola do predmetu vložená

moc (diabolská). Potom taký amulet či talizman má

v sebe negatívny vplyv. Najlepšie je keď vám

(kňazom) ľudia takú vec prinesú, aby ste ju

exorcizovali skrze modlitbu a požehnanie svätenou

vodou. takto stráca svoju moc a potom ju môžete

zničiť.



Niektorý ľudia si budú chcieť ponechať predmety

spojené s okultizmom ako suvenír.

To nedovoľte!

Prvá pomoc

- má za úlohu

posilnit naše rozhodnutie pre

Ježiša a na čijej strane chceme

byť.



Obnova krstných sľubov

: - Ježišu v

Tvojom mene - zriekam sazlého ducha (treba

ich vymenovať), jeho skutkov, jeho pokušení

a -

Vyznanie viery



2. Modlitba: Pod tvoju ochranu sa utiekame

svätá Božia Rodička ...



3. Zavolať si pomoc archanjelov a svätých ...



Poďakovanie a obetovanie

: Pane prijmi

to za....

Modlitba oslobodenia:

O Pane, Ty si veľký, Ty si Boh, Ty si Otec

Prosíme ťa na príhovor a s pomocou Sedembolestnej Panny Márie,



na príhovor a s pomocou archanjelov Michala, Gabriela, Rafaela, aby naši bratia

a sestry boli oslobodení od zla, ktoré ich zotročuje.



Ó, všetci svätí, prídite nám na pomoc:



Od smútku, zúfalstva, bolesti, trápenia:

Prosíme ťa. Osloboď nás Pane!

Od hnevu, nenávisti, zlorečenia, závisti, intríg.



Prosíme ťa. Osloboď nás Pane!

Od myšlienok žiarlivosti, zúrivosti, smrti:



Prosíme ťa. Osloboď nás Pane!

Od každej myšlienky na samovraždu, potret, eutanáziu:



Prosíme ťa. Osloboď nás Pane!

Od každého zlého prejavu našej secuality:



Prosíme ťa. Osloboď nás Pane!

Od rozdelenia rodín, flirtu, zlých priateľstiev:



Prosíme ťa. Osloboď nás Pane!

Od každej formy zlorečenia, kliatby, urieknutia, čarodejníctva, veštectva a od

akéhokoľvek ezoterického a okultného vplyvu.



Prosíme ťa. Osloboď nás Pane!



Ó Pane, Ježišu Kriste,



ktorý si povedal:“Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam!U mňa máte pokoj,

vo svete budete mať súženie! Nebojte sa, ja som zvíťazil nad svetom!,



Na príhovor Panny Márie, Bohorodičky,



Udeľ nám aby sme boli oslobodení od každého zlorečenia.



A aby sme sa stále radovali z tvojho pokoja.



Amen.

Podľa: Don Gabriele Amort "Un Esorcista Racconta", Edizioni Dehoniane Roma.

1) Čo znamená byť kresťanom

- vytrvalý, počúvajúci učenie Apoštolov, tvoriaci

bratské spoločenstvo, eucharistický,

modliaci sa

( Sk

2,42)

Päť pilierov diela pastoračného

oživenia

3. Ot: Ktorý mi chýba?

3) Pomoc ľuďom v duchovnej núdzi

Ich prijatie, vypočutie, základné modlitby s nimi,

Prvá

pomoc

4) Skúsenosti exorcistu vo vzťahu

k službe diecéznych a rehoľných

kňazov

Základná myšlienka – Ako kňazi sme obdarovaní službou

moci vysluhovania sviatostí

Život v Duchu Svätom

Document Outline