FRAZEOLOGICKÁ TERMINOLÓGIA

Jozef Mlacek, Peter Ďurčo a kolektív
autorov

FRAZEOLOGICKÁ TERMINOLÓGIA

KOMISIA PRE VÝSKUM FRAZEOLÓGIE PRI
SLOVENSKOM KOMITÉTE SLAVISTOV

AUTORI:
JOZEF MLACEK
PETER ĎURČO
JANA SKLADANÁ
FRANTIŠEK MIKO
EMA KROŠLÁKOVÁ
MILADA JANKOVIČOVÁ
MÁRIA DOBRÍKOVÁ

REDAKČNE SPRACOVAL: PETER ĎURČO

BRATISLAVA 1995

Tento text je možné používať za podmienok uvedených v

GNU licencii na slobodné šírenie

dokumentácie, verzia 1.2

, alebo v akejkoľvek neskoršej verzii zverejnenej nadáciou Free

Software Foundation.

adaptovaný kalk

Typ kalku, ktorý vzniká tým, že preberaná frazeologická jednotka sa sčasti prispôsobuje
systému preberajúceho jazyka, sčasti zostáva vo svojej pôvodnej, nezmenenej podobe, aj tzv.
polokalk. Napríklad ruština takto prevzala franc. frazému

idée fixe

ako

ideja fiks.

Porov.

frazeologické kalky.

Lit.: J. A. Gvozdariov, l977.

aforistika

aforizmus

aforistiká

aforizmus

Ustálené spojenie (

gréc.

aforismos = vymedzenie), ktoré stručne, vtipne, ironicky, inokedy

lakonicky vyjadruje životnú pravdu, hlbokú myšlienku alebo morálnu zásadu. Zväčša
pozostáva z jednej vety, ale nie je to pravidlom. Jeho spôsob vyjadrenia (výpovede) je
symetrický, obsahuje prirovnanie, protiklad alebo rozpor. Väčšina aforizmov sa zakladá na

kontraste, ktorý odkrýva duchaplnosť ich autora. Mnohí ho pokladajú za tzv. príslovie
intelektuálov. Aforizmy sa niekedy vydávajú aj osobitne v knižných publikáciách, ktoré sa
nazývajú aforistiká (napr. Brezina, J.: Aforizmy troch tisícročí). Hoci sa aforizmy stávajú
zdrojom nových frazém, ich ustálenosť je podmienená častým výskytom v písaných aj
hovorených prejavoch (mottá, citáty, ozdobné poetické výpovede a i.), zaraďujú sa medzi
útvary stojace na hranici frazeológie. Príklady:

Najlepší spôsob, ako stratiť dôveru a úctu

mladých, je dávať im nekonečné rady. (E. Hemingway)

Len jedna vec na svete je horšia, než dostať sa do ľudských rečí: nedostať sa do nich. (O.
Wilde)

;

Človek – to znie hrdo! (M. Gorkij)

;

Ťažko je ľúbiť ženu a súčasne robiť niečo

rozumné. (L. N. Tolstoj)

akcentologický variant

Jeden zo špecifických druhov variantnosti frazém, ktorý spočíva na rozličnom umiestnení
prízvukov v rámci frazémy. Tento typ variantnosti sa vyskytuje bežne iba v jazykoch s
pohyblivým prízvukom. Ako pomerne produktívny druh frazeologickej variantnosti sa
vyčleňuje napr. v ruštine. V slovenskom jazyku sa bežne nevyskytuje, možný však je, a to v
rámci rozličných diasystémov slovenského národného jazyka.

akontextovosť frazémy

kontextovosť frazémy

aktualizačné doplnenie frazémy

aktualizačné postupy

Realizácie aktualizačných zásahov, pri ktorých sa rozlične obmieňa, modifikuje, aktuálne
posúva ustálená významová platnosť frazémy a zároveň sa mení ustálené zloženie
komponentov, resp. ich rozloženie vo frazéme. Ako najproduktívnejšie a. p. sa ukazujú: a)
rozštiepenie frazémy, teda vkladanie kontextových slov do pevného zloženia frazémy, napr.

Tichá voda brehy myje – Tichá voda medzi nami brehy myje

, b) aktualizačné doplnenie

frazémy, teda voľné rozvitie väzbových alebo iných možností niektorých komponentov,
akoby išlo o samostatné slovo, napr.

ocitol sa na dne

v pivnici

, c) useknutie frazémy –

nedokončenie celej zostavy frazémy, ktorým sa dostávajú do popredia vlastné významy
zostávajúcich zložiek, napr.

hlas volajúceho

(z jednotky

hlas volajúceho na púšti

kupovať

mačku

(z jednotky

kupovať mačku vo vreci

), pri všeobecne známych a bežných prísloviach a

porekadlách vedie takýto postup k vzniku nového, tzv. skráteného variantu pôvodnej
jednotky. Zmena totiž v tomto prípade nezasahuje význam jednotky, napr.

Koľko rečí vieš,

toľko ráz si človek – Koľko rečí vieš

..., d) aktualizačné zmeny ustálenej syntaktickej stavby

frazémy, napr.

Karta sa obrátila

(porekadlo) –

obrátená karta

(platí doslovne), e)

aktualizačné substitúcie komponentov frazémy, f) skríženia frazém (porov. frazeologická
kontaminácia), g) deštrukcia frazémy. Porov. aj textotvorné potencie frazém.

aktualizačný zásah

Uplatnenie frazémy v texte, pri ktorom sa zámerne alebo mimovoľne narúša ustálené zloženie
frazémy, ustálené poradie jej zložiek, osobitné tvary jej zložiek, a to s dosahom na
významovú platnosť frazémy. Aktualizačný zásah rozkladá celostný frazeologický význam
jednotky (porov. defrazeologizácia), pričom vedie k aktualizácii vlastných významov jej

komponentov alebo k novému, zreteľne odlišnému významu aktualizovaného spojenia.
Spôsobov realizácie aktualizačného zásahu je viacej (porov. aktualizačné postupy).

alochtónne frazémy

Cudzie, cudzorodé, prevzaté frazémy; op. autochtónne frazémy.

alternanty

Zámenné výrazy, ktoré vo všeobecnej podobe (napr. v slovníku) zastupujú konkrétne
premenlivé zložky frazémy, pričom signalizujú ich tvar a postavenie v spojení, napr.

vešať

niekomu niečo na nos

Zámenné zložky signalizujú, že na mieste prvej z nich má byť nejaké

životné, najmä osobné meno v datíve, na mieste druhej z nich zasa zvyčajne neživé meno v
akuzatíve. Pojem sa uplatnil v našej frazeológii podľa A. V. Kunina (1970).

alúzia frazém

Postup pri výstavbe ľubovoľného textu, pri ktorom sa na rovine významu alebo na niektorých
formálnych prvkoch tohto textu prejavujú typické znaky (významové alebo formálne) istej
frazémy (istých frazém), resp. postup, pri ktorom sa slovo, ktoré je komponentom istej
frazémy, uplatňuje vo voľnom kontexte, ale s takými súvislosťami, ktoré odkazujú práve na
danú frazému.

Alúzia frazém nepatrí do vlastnej frazeológie, svojimi konotáciami s istými frazémami, s ich
významovou, obraznou aj hodnotiacou platnosťou sa však stáva prostriedkom na vyjadrenie
druhého významového plánu v texte. Preto sa vyskytuje najmä v umeleckom vyjadrovaní, v
esejistike a v istých publicistických útvaroch. Príklad z tlače:

Kohút opäť úradoval!

(titulok z

novín). Je evidentné, že sa tu odkazuje na frazému (

červený

)

kohút na streche

(

kikiríka

ktorou sa vyjadruje, že niekde horí, horelo.

anomália

Porušenie pravidelných paradigmatických a syntagmatických (formálnych, sémantických,
kolokačných, distribučných a transformačných) vzťahov v jazyku, čo sa prejavuje v
aktualizačných možnostiach tvarov frazém pri použití v reči; nepravidelnosť.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

anomálnosť frazémy

Vlastnosť frazémy považovaná niekedy za jej najvšeobecnejšiu črtu, ktorá sa prejavuje v
porušení pravidelných paradigmatických a syntagmatických vzťahov slov (porov. anomália)
pri ich vstupe do frazeologickej jednotky a prejavujúca sa v syntaktickej ustrnutosti a v
neúplnosti paradigmatických foriem frazém, resp. defektnosti pravidelnej paradigmy
komponentov, nemodelovosti, t. j. v nemožnosti vytvárať nové frazémy pomocou analógii,
resp. odvodzovaním, v štruktúrno-sémantickej nerozložiteľnosti (segmentovateľnosti,
dekompozícii) frazémy, neodvoditeľnosti významu frazémy zo súčtu významov jej
komponentov, viazanosťou istých komponentov (archaizmov, nekrotizmov) len na oblasť
frazeológie ap. Z povahy a rozsahu anomálností frazémy možno odvodzovať mieru
idiomatickosti výrazu.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

antonymycká séria

Frazémy, ktorých významy sú v kontrárnom vzťahu a pri ktorých variujú sémantické klúčové
komponenty:

vidieť všetko ružovo – vidieť všetko čierne, klesnúť na dno – odraziť sa od dna.

Lit.: J.. A. Gvozdariov, 1973.

antonymická skupina

Frazémy s protikladným významom, ktorých komponenty (pôvodne plnovýznamové slová)
nie sú navzájom ani v antonymickom vzťahu, a nie sú ani zhodné:

neváhať skočiť za niekoho

do ohňa – predať niekoho za tridsať strieborných, nažívať si ako dva holúbky – znášať sa ako
pes s mačkou, trafiť do čierneho – streliť capa.

Porov. antonymický rad, antonymické

hniezdo.

Lit.: A. V. Kunin, 1986.

antonymické hniezdo

Frazémy s protikladným významom, ktoré obsahujú tak antonymické, ako a zhodné
komponenty:

má srdce

–

nemá srdce, má mäkké srdce – má tvrdé (kamenné) srdce

;

klesnúť na

dno – odraziť sa od dna, padať na dno – stúpať zo dna

a i. Porov. antonymická skupina,

antonymický rad.

Lit.: A. V. Kunin, 1986.

antonymický rad

Frazémy s protikladným významom, ktorých všetky komponenty sú navzájom v
antonymickom vzťahu, a žiadne komponenty nie sú zhodné:

ťažký ako cent – ľahký ako

pierko

dobrý ako anjel – zlý ako čert.

Porov. antonymická skupina, antonymické hniezdo.

Lit.: A. v. Kunin, 1986.

aplikačná metóda

Jedna z čiastkových metód analýzy frazém, označovaná aj ako korelačná metóda. Aplikácia,
resp. korelácia vychádza z porovnávania frazeologizmu a rovnako znejúceho voľného
spojenia a následne sa koreluje/porovnáva celostný význam frazém so systémom významov
slov vo voľnom použití. Z týchto korelácií sa odvodzuje miera celostnosti/rozčleniteľnosi
frazém, miera tzv. deaktualizácie komponentov, resp. sa hovorí o podiele komponentov na
význame frazém. Niekedy sa využíva na určenie hraníc vlastnej frazémy a jej okolia a na
určenie tesnosti väzby frazém s jej typickým alebo záväzným okolím. Nevýhodou tejto
metódy je jej praktická obmedzenosť na tie typy frazém, ktoré majú v jazyku analógiu vo
voľnom spojení. Z teoretického hľadiska je táto metóda spochybniteľná neadekvátnym a
ťažko zdôvodniteľným pripisovaním istého nového významu slovu na základe jeho funkcie
vo frazéme, t.j. snahou pripisovať komponentom vlastnú sémantiku a obchádzaním iných
nepravidelností v povahe frazém (porov. anomálnosť frazém), ktoré predstavujú istý

vzájomný komplex jedinečných paradigmatických a syntagmatických väzieb, podieľajúcich
sa spoločne na konštituovaní frazémy.

Lit.: V. P. Žukov, 1978, 1986; P. Ďurčo, 1985.

aplikovaná frazeológia

frazeodidaktika a frazeografia

areálový opis frazeológie

Výskum frazém spojených jedným štruktúrno-sémantickým modelom, ktorý registruje oblasť
ich územného rozšírenia. Môže sa vzťahovať na užšiu oblasť, napr. západoslovanskú (čes.

chudý jako kostelní myš

; poľ.

biedny jak mysz koscielna

; slov.

chudobný ako kostolná myš

alebo na širšiu, napr. západoeurópsku (angl.

from head to toe

; čes.

od hlavy až k patě

; franc.

de la tete aux pieds

; nem.

von Kopf bis Fu

; poľ.

od stóp do glowy

; slov.

od hlavy až po päty

Niektoré frazémy môžu vytvárať aj veľmi špecifické areály, ktoré mimo frazeológie nemajú
paralelu, napr. obmedzenie výskytu frazémy

mať modrý pondelok

a jej variantov na

západoslovanský a germánsky areál.

archaický variant frazémy

Variant frazémy, ktorý sa prestal používať v aktívnej slovnej zásobe. Porov. aj zastarané
frazémy.

archaizmy vo frazémach

Výskyt a. a historizmov vo frazémach je určitou zákonitosťou, zvláštnosťou ich historického
vývinu. A. môžu byť gramatické (

my o vlku a vlk za humny

) al. lexikálne (

ležať ladom

). A. sa

vo frazémach nahrádzajú súčasnými synonymami častejšie ako historizmy, ktoré súčasné
synonymá nemajú, napr.

mať pod forgom – mať pod čapicou.

Porov. aj historizmy vo

frazémach.

Lit.: E. Krošláková, 1992; J. Mlacek, 1984; A. N. Popov, 1976.

asymetria frazém

Podstata znakovej povahy frazém, ktorá sa prejavuje v rozčlenenosti formy frazémy a
celostnosti jej významu, ktorý nie je súčtom významov jej komponentov.

Lit.: V. G. Gak, 1975.

asyntagmatické frazémy

minimálne frazémy

autentickosť frazémy

Frazéma predstavuje intuitívne postihnutie podstaty referenčnej situácie, ktorú denotuje. Jej
apercepcia v reči predpokladá plnú autentickosť subjektov, ktoré sú frazémou v kontakte.
Frazéma nič "nezatajuje" a vyžaduje potom od príjemcu plnú citlivosť na hĺbku pochopenia
referenčnej situácie, ktorá sa ňou predostiera. Pri plochom použití sa frazéma míňa svojím
účinkom. Vo filisterskom a pedantnom úze pôsobí frazéma trápne. To hrozí dosť v
pedagogickej praxi, kde vlastne chýba situácia, na ktorú frazéma referenčne odkazuje a ktorá

sa len stručne a sucho naznačí, pričom chýba u žiakov aj dostatočná životná skúsenosť s
príslušnými situáciami. Úlohou školy je však práve aj príprava na takéto situácie v živote.
Adekvátnejšie sa zoznamuje mládež s frazeológiou v umeleckej próze, a to – cestou
umeleckého zážitku – v plnej životnej motivácii, ktorá je pre úzus frazém nepostrádateľná.

autochtónne frazémy

Domáce, domorodé, pôvodné frazémy; op. alochtónne frazém. Porov. autochtónnosť frazém.

autochtónnosť frazém

Proti idiomatickosti frazém, ktorá je symptómom zžitosti frazémy s istou pospolitosťou,
pojem autochtónnosti mieri na reálny domáci pôvod frazémy, ktorý nie je bežne zrejmý. Musí
sa osobitne dokumentovať historickým a vecným sondovaním, a to všeobecnou históriou
širšieho jazykového areálu. Skúma sa to na základe dejín etnických migrácií, kontaktov,
trvalých ekonomických a kultúrnych stykov, vrátane etymologických analýz a dejín jazyka a
kultúry vôbec. Napokon k tomu pristupuje aj antropologické skúmanie (p. aj univerzálny
ľudský zmysel frazém). Porov. etnická špecifickosť frazém.

autosémantické frazémy

Frazémy, ktoré sú funkčnými ekvivalentmi príslušných autosémantických gramatických
slovných druhov; porov. menné, slovesné, adjektívne a adverbiálne frazémy; op.
synsémantické frazémy.

bezekvivalentná frazéma

Frazéma, ktorá nemá v porovnávanom cudzom jazyku frazeologický ekvivalent, napr. sl.:

niekomu cigáni v bruchu vyhrávajú

– nem.:

hat Hunger

. Niekedy sa hovorí o

bezekvivalentnej frazéme, ak nemá v cudzom jazyku ekvivalent s rovnakou motivačnou
bázou, rus.:

biť bakluši

– slov.:

dívať sa pánu bohu do okien, leňošiť, zaháľať;

angl.:

to kick

the bucket

– slov.:

otrčiť kopytá, zomrieť;

slov.:

prišiť niekomu niečo za golier

– nem.:

etwas in die Schuhe schieben

, alebo ak frazéma obsahujú isté reálie, napr.: sl.:

ísť do Spiša

–

čes.:

jít do Hajan

ap.

biblická frazeológia

Súbor frazém, ktoré pochádzajú z Biblie alebo z iného knižného cirkevného prameňa.
Napríklad

babylonská veža, hlas volajúceho na púšti, manna nebeská, Sodoma a Gomora,

vypiť kalich horkosti (až) do dna.

byzantské príslovie

V tradičnej paremiológii typ príslovia, ktorý okrem vlastného významového jadra obsahoval
aj zložky, ktoré explicitne vyjadrovali niektoré okolnosti vzniku príslovia, resp. nejaké jeho
ohraničenie, špecifikácie a pod. Byzantské príslovie bývalo spravidla viacvetné a nie všetky
jeho zložky boli rovnako obrazné, rovnako frazeologizované. Byzantské príslovie existovalo
v istých prípadoch ako vývinový medzistupeň od väčších útvarov (napr. bájok, hádaniek) k
vlastným prísloviam, prípadne korešponduje s inými podobnými jednotkami. Porov.
wellerizmus.

celostný význam frazémy

Význam, ktorého nositeľom je frazéma ako celok. V súvislosti s jeho povahou sa hovorí aj o
sémantickej transformácii či obraznosti, prenesenosti alebo metaforickosti (figuratívnosti)
významu frazémy. Celostný význam vzniká vo vzájomnej súhre miery frazeologizácie
spojenia, jeho konštrukčných daností aj ustálenosti. Popri frazémach s celostným významom,
ktorý sa nazýva aj globálnym, vydeľujú aj frazémy s tzv. neglobálnym významom (keď sa
význam celej frazémy zreteľne opiera o významy niektorých komponentov). Podobne ako
lexikálny význam aj význam frazém má štruktúrny charakter. Jadro celostného významu
frazémy tvorí denotačná zložka, povaha denotácie je však vo frazeológii dosť neurčitá. Medzi
najdôležitejšie zložky významu frazémy patria konotačné prvky, ktoré sú vo význame
frazémy obligátne. Práve ich privilegované postavenie v štruktúre frazeologického významu
podmieňuje istú nekonkrétnosť vecného denotátu frazémy.

citátové frazémy

Frazémy prevzaté z cudzích jazykov, ktoré sa aj v prijímajúcom jazyku vyjadrujú vo svojej
pôvodnej (cudzojazyčnej) podobe. Do tohto pojmu nepatria frazémy, ktoré majú iba nejaký
prvok cudzojazyčný, patria sem iba jednotky, ktoré sú ako celok prevzaté z iného jazyka.
Môžu to byť jednotky, ktoré už v pôvodnom jazyku mali platnosť frazémy (

cum grano salis,

last but not least

), alebo jednotky, ktoré boli v pôvodnom jazyku nefrazeologickými (napr.

odbornými) výrazmi (napr.

corpus delicti

– pôv. právnický termín,

persona non grata

– výraz

z diplomatickej terminológie) a až v prijímajúcom jazyku sa frazeologizovali. Niektoré z
bežnejších citátových frazém sa dosť často uplatňujú aj v kalkovanej podobe (

in medias res –

k veci, bez úvodu

). Citátové frazémy majú štylistickú platnosť výrazných knižných

prostriedkov.

Lit.: E. Smiešková, 1982.

citový akcent

Funkčný aspekt frazémy. Súvisí s aktuálnou situáciou a komunikačnou aktivitou hovoriaceho.

comparandum

Prvá časť základnej trojčlennej schémy prirovnania, t.j. jeho prirovnávaná časť.

comparatum

Tretia časť základnej trojčlennej schémy prirovnania, t.j. jeho prirovnávajúca časť.

iastočná frazeologizácia

frazeologizácia i frazeologizované spojenie.

len frazémy

zložka frazémy

komponent frazémy

Súčasť zloženia frazémy, ktorou je slovo, v ktorom však došlo k modifikáciám jeho
uzuálnych vlastností. Preto niektoré frazeologické teórie členy frazémy označujú ako
"neslová" alebo ako bývalé slová. Novšie teórie však z viacerých dôvodov (najmä ľahká
možnosť aktualizovania prakticky všetkých vlastností slova) pripisujú komponentu frazémy
povahu slova. Keďže frazémy sú významovo aj konštrukčne veľmi rozličné, rozdielne sú aj

hodnoty jednotlivých členov frazémy. K ich rozlišovaniu možno pristupovať z viacerých
hľadísk, najmä z hľadiska štruktúrneho, konštrukčného, tvarového, významového. Aplikáciou
takýchto prístupov sa vydeľujú najmä také kategórie členov frazémy, ako sú stály člen a
premenlivý člen frazémy, obligátny člen a fakultatívny člen, potenciálny člen a kľúčový člen
(kľúčové slovo, resp. oporné slovo) frazémy (p.).

defrazeologická derivácia

Proces vzniku slova z frazeologickej jednotky, napr:

biely ako sneh – snehobiely, lámať si

hlavu nad niečím – hlavolam

. Niekedy sa tento pojem stotožňuje s frazeologickou deriváciou.

Lit.: L. I. Rojzenzon, 1973.

defrazeologizácia

Zánik frazémy spôsobený buď rozpadom na základe samostatného vývoja komponentov
alebo rozkladom frazémy pri aktualizácii priameho významu komponentov.

deminutívny variant frazémy

Jeden z najproduktívnejších typov slovotvorného variantu (p.) frazémy. Vzniká ustáleným
zamieňaním ľubovoľnej (najmä substantívnej) zložky frazémy za jej deminutívnu
odvodeninu, napr.

vyrásť z detských nohavíc – nohavičiek, vojna ako remeň – vojnička ako

remeň

. Tento typ variantnosti sa vyznačuje istými štylistickými odchylkami od základného

variantu a niekedy prináša aj malé významové posuny v platnosti frazémy.

denotácia frazém

celostný význam frazém.

denotačná seméma

semémová analýza frazém.

denotačná seméma druhotná

semémová analýza frazém.

denotačná seméma prvotná

semémová analýza frazém.

denotát frazémy

celostný význam frazémy

denotátor frazémy

Materiálne (komponentné a konštrukčné) stvárnenie frazémy videné vo vzťahu k jej denotátu.

derivácia frazémy

Proces, pri ktorom je frazeologická jednotka modifikovaná buď derivačnou zmenou
komponentu frazeologickej jednotky, paradigmatickou zmenou v štruktúre frazémy alebo
rozšírením spojenia o ďalší, funkčne odlišný (veľmi často verbalizačný) komponent, pričom
dochádza k zmene jej syntaktickej funkcie. Príkladom prvého typu derivácie je spojenie

anjelská trpezlivosť – anjelsky trpezlivý

plávať proti prúdu – plavba proti prúdu

, príkladom

druheho spôsobu derivácie sú frazeologizmy

dlhá chvíľa – z dlhej chvíle

, a príkladom tretieho

typu derivácie sú frazémy:

veľká voda – prihrnúť sa ako veľká voda, dlhá chvíľa – čítanie na

dlhú chvíľu, Scylla a Charybda – preplávať medzi Scyllou a Charybdou.

Niekedy sa derivácia

označuje aj termínom →

transformácia

(Filipec – Čermák, 1985). Od frazeologickej

derivácie treba odlišovať →

defrazeologickú deriváciu

, pri ktorej ide o vznik slov z

frazeologických jednotiek. Často sa však pod pojem frazeologická derivácia zahŕňa aj tento
jav

(Rojzenzon, 1973, s. 84-85, Bierich a kol., 1993, s. 14).

Porov. gramatická derivácia, kategoriálna polyfunkčnosť, kategoriálno-synkretická frazéma,
transpozícia

Lit.: W. Fleischer, 1982, V. L. Archangeľskij, 1964.

designát frazémy

Pojmová, resp. výroková zložka významu frazémy, ktorá býva často dosť vágna (mnohé
frazémy sú kategoriálne ambivalentné, a tak aj ich designát býva pomerne neurčitý, situáciu s
jeho určovaním ešte viacej komplikuje takmer obligátna prítomnosť konotačných zložiek vo
význame frazémy).

designátor frazémy

Materiálne (komponentové a konštrukčné) stvárnenie frazémy videné vo vzťahu k jej
designátu.

deštrukcia frazémy

Druh aktualizačného postupu (p.), pri ktorom sa zámerne alebo aj mimovoľne (a teda zväčša
chybne) zasahuje do stvárnenia frazémy alebo do zvyčajných spôsobov jej zapojenia do
kontextu, takže výsledkom je úplné rozbitie jej ustáleného významu, jej obraznosti aj
štylistickej platnosti. Mimovoľná alebo nedomyslená deštrukcia vedie v lepšom prípade k
aktualizácii vlastných významov príslušných slov, v horšom prípade môže vyústiť až do
nezrozumiteľného výrazu, príp. do prázdneho verbalizmu. Zámerná deštrukcia cieľavedome
stavia jednak na zapájaní jednotlivých zložiek do vlastných kontextov, jednak na dostatočnej
signalizácii príslušnosti týchto zložiek do danej frazémy. Napr. Štrasserova báseň Dážďovka
jar má takéto verše:

Marec, leje. Sneh je na hniličku. (Kvapky prikladajú uši k zemi). Srdce,

viazané v koži, (tak nepravidelne si ma preklepáva.) Napokon, jar vždy šla cez mŕtvoly

. Až

posledné slovo básne (

mŕtvoly

) ukáže na jej začiatok, a tak sa odkryla deštruovaná, úplne

rozložená frazeologizovaná pranostika

Marec – poberaj sa, starec.

diachrónna frazeológia

Oblasť frazeológie skúmajúca frazeologický fond a systém v určitých etapách jeho vývinu z
aspektu porovnávania s ostatnými vývinovými obdobiami.

diachrónny výskum frazeológie

Výskum frazeologického fondu a jeho systému z hľadiska diachrónnej frazeológie (p.). Ide o
výskum určitých štruktúrno-gramatických, štruktúrno-sémantických a i. osobitostí
frazeologického fondu hociktorého vývinového obdobia. Medzi hlavné úlohy tohto výskumu
patrí postihnutie dlhodobého vývinového frazeologizačného procesu, zistenie historických
prototypov frazém (p.), ktorými sú často voľné spojenia. Výskum sa zameriava na frazeológiu
jednak z čisto jazykovej stránky z hľadiska vzniku a vývinu formy jednotlivých frazém, ich

sémantiky a funkcie, jednak sleduje etymologickú stránku frazém v širšom zmysle. Porov.
vývin frazém.

didaktická efektívnosť frazeológie

Osvojovanie frazeológie prostredníctvom spojenia reči s komunikatívnymi situáciami
bežného života. Pritom nejde len o osvojenie frazém, ale aj o získanie morálneho poučenia z
nich.

distribúcia frazém

Okolie frazém, dané sumou všetkých jej výskytov vo vzťahu k iným prvkom. Pri distribúcii
frazém možno určiť jej kvantitatívnu zložku – frekvenčnú charakteristiku a kvalitatívnu
zložku – sémantickú povahu záväzných valenčných prvkov alebo minimálneho okolia frazém.
Niekedy sa rozlišuje tzv. vonkajšia distribúcia frazém (vzťahy komponentov a samotnej
frazémy k jej slovnému okoliu) a tzv. vnútorná distribúcia (vzťahy medzi komponentmi
frazém navzájom). Ďalej sa niekedy rozlišuje reálna distribúcia (schopnosť frazém
vystupovať v reálnom slovnm okolí pri konkrétnej realizácii v reči) a potenciálna distribúcia
(schopnosť frazém vystupovať v lexikálnom okolí istého typu alebo štruktúry, napr. v
jednoduchej vete a v zloženom súvetí.

Lit.: O. S. Achmanova, 1969; V. L. Archangeľskij, 1964.

distribučná metóda

Metóda, skúmajúca morfologicko-syntaktické a lexikálno-sémantické okolie frazém. Porov. aj
distribúcia frazém.

Lit.: M. T. Tagijev, 1966; P. Ďurčo, 1987.

dištančné zapojenie frazémy do kontextu

kontaktové/dištančné zapojenie frazémy do

kontextu

dolný prah ustálenosti

prah ustálenosti.

domáca frazeológia

Vrstva frazeologických jednotiek konkrétneho jazyka, ktoré v ňom vznikli (najčastejšie
frazeologizáciou voľných slovných spojení) v rôznych obdobiach jeho vývoja. Odráža
národnú špecifiku frazeológie daného jazyka, pretože frazémy patriace do domácej
frazeológie sa vyskytujú (s výnimkou ich prevzatia do iného jazyka alebo vzniku paralelných
frazém v rôznych jazykoch) iba v tomto jazyku. V slovenčine patria do domácej frazeológie
napríklad jednotky

vyjsť na mizinu, brať niekoho na paškál, dlhý ako týždeň pred výplatou,

sprostý ako tágo

a i. Porov. aj autochtónne frazémy

druhotná

sekundárna frazeologizácia

p. frazeologizácia.

druhotná transpozícia frazémy

Odvodzovanie novej frazémy z už existujúcej frazémy v jazyku, napr.

Tichá voda brehy

myje

(prek.) –

tichá voda

. Porov. aj frazeologická derivácia.

Odvodzovanie nového významu na pozadí už existujúceho (prvotného) frazeologického

významu tej istej frazémy. Porov. aj polysémia frazém (postupný typ polysémie).

druhotný význam frazémy

Význam frazémy, ktorý vznikol odvodením z už existujúceho (prvotného) významu. Tento
typ významu sa vydeľuje iba pri tzv. postupnej frazeologickej polysémii.

dvojitá

(resp.

trojitá

)

frazeologická kontaminácia

frazeologická kontaminácia.

dvojaká skutočnosť frazémy

Fakt vyplývajúci z obraznej povahy frazém. Obraz tu – už sám osebe ako "východisková
mienená skutočnosť" – slúži druhotne, vo vlastnom zmysle ako homologický model "cieľovej
skutočnosti", ktorý sa v teórii modelov označuje ako "originál". V semiotike je to proti
"obraznej skutočnosti" – tzv. "referenčná skutočnosť", to jest vlastná skutočnosť, o ktorej sa
"referuje". Je to podmienené faktom, že obraz "upozorňuje" na isté charakteristické, pre
výpoveď relevantné znaky originálnej skutočnosti. Robí to však nie logickou cestou, ale
sugestívnym navodením želaného vnímania tejto originálnej skutočnosti. Proti logickému
modelu sa frazematický obraz vyznačuje "odhaľovacou", "usvedčovacou" útočnosťou, ktorej
prijímateľ výpovede sugestívne podlieha, ako by sa nevedel tomu "ubrániť". V tom spočíva
sémiotická frapantnosť frazém (p.).

dvojitá variantnosť

Špecifický prípad ustálenej premenlivosti frazém, pri ktorom sú rozdiely medzi dvoma

(viacerými) podobami, variantmi až na dvoch rovinách ich výstavby. Môže ísť o kombináciu
lexikálnej variantnosti (p.) s morfologickou variantnosťou (p.) (

napr. nemať ani babku –

nemať ani grajciara

), morfologickej variantnosti so syntaktickou variantnosťou (p.) (napr.

spí

ako zarezaný – spí, akoby ho zarezal

), lexikálnej variantnosti so syntaktickou (p. fakultatívny

člen frazémy). Súhrnné pomenovanie pre všetky uvedené prípady dvojitej variantnosti, ako aj
pre prípady ešte zložitejšie je názov komplexný variant frazémy (p.).

Druh variantu frazémy, ktorý sa vyznačuje dvojitou variatnosťou, prípadne premenlivosťou

na všetkých troch rovinách relevantných pri výstavbe frazémy (morfologická, syntaktická a
lexikálna). Základnou podmienkou aj pri vydelení tohto druhu ostáva, že aj napriek všetkým
uvedeným zmenám sa význam frazémy zásadne nemení, že teda aj všetky premeny v tvare
jednotky sú viac-menej ustálené. Porov. kombinovaná variantnosť.

dvojjazyčné frazeologické slovníky

Slovníky, v ktorých sa podľa frazeografických kritérií spracúva frazeológia dvoch jazykov.
Pri slovníkovom spracovaní sú možné tieto základné typy ekvivalencie: symetrická
ekvivalencia, relatívne symetrická ekvivalencia, asymetrická ekvivalencia. Pri frazémach
možno určiť gramatickú a štylistickú charakteristiku pomocou systému kvalifikátorov a
uviesť exemplifikačný materiál.

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch vzniklo u nás niekoľko dvojjazyčných
frazeologických slovníkov, ktoré boli zamerané na školskú prax. Obsahovali od 2000-5000
frazém (E.Ondrčková-D.Hanning: Nemecko-slovenský frazeologický slovník, l978, l988; P.
Kvetko: Anglicko-slovenský frazeologický slovník, l984, l99l; K. Habovštiaková-V. Hasák-
M.Töroková: Maďarsko-slovenský frazeologický slovník, l980; E. Smiešková-E.Simané
Havas: Slovensko-maďarský frazeologický slovník, l98l; V. Grundlerová-J.Škultéty-J.Taraba:
Francúzsko-slovenský frazeologický slovník, I, II, l990). V tlači je Slovensko-nemecký
frazeologický slovník (E. Ondrčková) a Rusko-slovenský frazeologický slovník (P. Ďurčo a
kol.)

dvojrozmernosť (dvojplánovosť) frazémy

Chápanie frazémy z hľadiska diachrónnej frazeológie. D. f. je založená na dialektickom
napätí a vzťahu medzi pôvodným konkrétnym významom slovného spojenia a jednotným
celostným (frazeologickým) významom, ktorý nepredstavuje súhrn významov jednotlivých
komponentov. Pôvodný konkrétny obraz frazémy sa zachováva v podobe vnútornej formy
frazémy (p.), v podobe konkrétnej predstavy, ktorá motivuje druhotný (frazeologický,
celostný) význam celého spojenia, napr.

zahryznúť do kyslého jablka, mať na rováši u niekoho

niečo.

dynamika frazeológie

Celkový stav frazeológie v hociktorej etape jej vývinu, vyznačujúci sa napriek mnohostrannej
ustálenosti frazeológie jej rozmanitými premenami. Premenlivosť frazeológie sa môže
dotýkať samej existencie istých frazém (napr. vzniku nových a ústupu už existujúcich
frazém), rozvoja variantnosti frazém (opäť vznik nových a ústup niektorých spomedzi už
existujúcich variantov), rozširovania alebo zužovania radu paradigmatických foriem pri
jednotlivých frazémach, frazeologickej derivácie (teda vzniku nových frazém na báze už
existujúcich frazém), vzniku alebo ústupu jednotlivých významov pri konkrétnych frazémach,
prehodnocovania štylistických vlastností frazém, ako aj rozličných možností parafrázovania
(aktualizovania) frazém. Uvedené mnohoraké možnosti obmieňania frazém zaraďujú
frazeológiu medzi tie oblasti jazyka, v ktorých sa dynamika prejavuje veľmi výrazne a
zreteľne.

dysfemické frazémy

dysfemistické frazémy

Podľa J. Mihála (1959) skupina štylisticky príznakových frazém, ktoré vyčleňuje popri
skupine štylisticky bezpríznakových (neutrálnych) frazém pri pokuse o triedenie frazém z
hľadiska štylistiky. Za disfemistické frazémy J. Mihál pokladá:

tárať dve na tri, smrť ho

preskočila, zadrhnúť sa konopou

a i.

ekvivalentnosť frazémy so slovom

V začiatkoch rozvíjania modernej frazeologickej teórie určujúca vlastnosť frazémy, ktorá sa
pokladala za základný poznávací znak (kritérium) frazeologickosti istého ustáleného spojenia.
Neskôr teória ustúpila od uplatňovania tohto kritéria, pretože sa podľa neho z frazeológie
automaticky vylučovala celá oblasť frazém s výpovednou platnosťou. Neskôr teória toto
kritérium nahradila kritériom súvzťažnosti frazémy so slovom (p.), potom sa s touto
vlastnosťou aj naďalej počítalo, ale už nie v platnosti rozhodujúceho kritéria frazeologickosti,

resp. nefrazeologickosti slovného spojenia, lež v platnosti jedného z viacerých znakov istých
typov frazém.

eliptický variant frazémy

Rečová, nie ustálená skrátená podoba, ktorá vzniká po zapojení frazémy do kontextu s takými
slovami, ktoré sú aj zložkami frazémy, alebo pri situačnom opakovaní tej istej jednotky (napr.
v dialógu:

Trafila kosa na kameň? – Trafila

). Odlišuje sa teda od skráteného variantu

frazémy, ktorý je už v jazyku ustálený (napr. aj slovníkovo zachytený). Pokiaľ elipsa nemení
význam frazémy, je to eliptický variant frazémy. Ak by sa elipsou menil, alebo posúval
význam frazémy, ide už o syntaktickú aktualizáciu frazémy.

emocionálnosť frazémy

Komponent konotatívneho obsahu frazém, vyjadrujúci emocionálno-hodnotiaci vzťah
hovoriaceho k predmetu vyjadrenia.

empirický model frazémy

Hierarchicky a štruktúrne usporiadaná schéma zachytávajúca vzťahy lexikálnych prvkov,
zaregistovaných pri zisťovaní individuálnych interpretácií frazém bežnými používateľmi
jazyka pri psycholingvistických experimentoch.

Lit.: P. Ďurčo, 1994.

estetické vyznenie frazémy

frazéma ako estetický fakt

etnická špecifickosť frazémy

Spočíva vo fakte, že obraznosť frazém, ktorá je ich základom, nie je len hlbším postihnutím
situácií po vecnej stránke, lebo prezrádza pritom aj optiku, zorný uhol, etnické hľadisko a
mentalitu danej pospolitosti, ako sa to všetko odráža v hlbšom chápaní a riešení životných
situácií, a to práve význačne charakteristicky. Preto sa frazeológia pokladá za idiomatické
jadro jazyka danej komunity. Frazeológia svojím spôsobom dokumentuje povahu daného
jazykového spoločenstva, špecifickosť jeho života, kultúry a histórie. Paradoxné je však
pritom, že túto etnickú príznakovosť pociťujú skôr cudzinci než domáca sféra. Tak sa dá
vysvetliť, že sa takto prirodzeným tlakom – na jednej strane komunikačných potrieb a – na
druhej pohotovej ponuky frapantných, vhodných cudzích frazém v etnických kontaktoch,
domáci fond obohacuje. Prebraté frazémy sa stávajú pritom súrodou zložkou domáceho fondu
frazém, až tak, že sa začínajú pokladať za rovnako idiomatické (p. autochtónnosť frazém).
Zdá sa teda, že v tejto veci viacej rozhoduje autentickosť frazém než ich autochtónnosť.
Porov. aj idiomatickosť frazém.

eufemické frazémy

eufemistické frazémy

Podľa J. Mihála (1959) štylisticky príznakové frazémy, ktoré vyčleňuje popri skupine
štylisticky bezpríznakových (neutrálnych) frazém pri pokuse o triedenie frazém z hľadiska
štylistiky. Ich podstatou je zjemňujúce obrazné označenie nepríjemných, resp. spoločensky
neprijateľných, nneodobrovaných životných situácií. Teda napr. namiesto

byť opitý, podnapitý

sa povie

mať pod čepcom/pod čiapkou,

alebo ináč zasa

jazyk sa mu potkol

(keď niekto

nedokáže plynulo rozprávať), namiesto

rodiť, porodiť

sa povie

byť za plachtou

a p.

explicitnosť frazémy

Jedna z elementárnych vlastností frazémy, ktorá vyplýva z nepomeru medzi viacslovnou

formou, viacslovným stvárnením a ich celostným jednotným významom.

Pri frazémach s fakultatívnymi zložkami ten prípad, keď sa frazéma uplatňuje vo forme

obsahujúcej aj takýto fakultatívny komponent.

Tendencia frazém, resp. jednej lexémy k rozšíreniu počtu komponentov, napr. rus.:

uzkoje

mesto – rasšivanije uzkich mest

Porov. frazeologické antinómie.

Lit.: V. M. Mokijenko, 1989; J. Mlacek, 1986/87.

expresívna vrstva frazém

Je to časť frazém životnej vrstvy, ktorá expresívne okoreňuje štandardnosť styku v tejto sfére.

expresívne frazémy

Podľa J. Mihála (1959) štylisticky príznakové frazémy, ktoré vyčleňuje popri skupine
štylisticky bezpríznakových (neutrálnych) frazém pri pokuse o ich triedenie z hľadiska
štylistiky. Za expresívne frazémy pokladá napr.:

vytrieť niekomu kocúra, nechať tam zuby,

hovoriť po [proti] srsti, mať slabé držiaky

a i

expresívnosť frazémy

Subjektívne, osobné angažovanie sa hovoriaceho vo vyjadrení daného faktu frazémou,
vnútorné stotožňovanie sa s ním, čo sa vo frazéme prejaví istou prozodickou, sémantickou či
syntaktickou hyperbolizáciou, a to na spôsob osobnej simulácie zobrazovaného javu:

povedať,

čo komu slina na jazyk prinesie, zahryznúť si do jazyka, pomastiť si črevá

. Expresívnosť, ako

už tu vidno, často ústi do drsnosti, hrubosti, v krajných prípadoch do obscénnosti, drastickosti,
až brutality (porov. aj drsnosť frazémy, étos frazémy). Náprotivkom expresívnosti je
kultúrnosť frazémy (p).

expresívny akcent

Funkčný aspekt frazémy, keď sa jednoznačne do popredia dostávajú nie vecné, ale najmä
výrazne subjektívne zložky vo význame frazémy, pričom môže dochádzať ku krajným (napr.
aj spoločensky neprijateľným, tabuizovaným) vyjadreniam. Súvisí s aktuálnou situáciou a
komunikačnou aktivitou hovoriaceho. Porov. aj expresívnosť frazémy.

fakultatívny člen frazémy

Komponent, ktorý sa v jednej podobe frazémy (úplnej, resp. rozšírenej) vyskytuje, v druhej
podobe frazémy (skrátenej) sa nevyskytuje, pričom jeho prítomnosť, resp. neprítomnosť
nenarúša významovú ustálenosť a identitu frazémy. Porov. aj eliptický variant frazémy.

figuratívnosť frazémy

obraznosť frazémy.

figuratívny význam

Význam vytvorený zvláštnym využitím a usporiadaním slov na základe využitia jazykových
figúr, ako je aliterácia, elipsa, metafora, metonymia, oxymorón, paronomázia, paralela,
pleonazmus synekdocha atď.

fráza

Mimo frazeologickej terminológie: a) veta, výpoveď, b) istá rytmická zložka výpovede, c)

nič nehovoriaca floskula, klišé.

V začiatkoch budovania novej frazeologickej teórie jedno zo základných označení pre

jednotku frazeológie (popri názvoch frazeologický obrat, frazeologický zvrat, frazeologická
jednotka, frazeologický výraz (p.).

V súčasnej teórii názov jedného druhu v rámci konštrukčnej klasifikácie (p.) jednotiek, a to

frazém, ktoré majú vetnú alebo súvetnú, prípadne až zloženú súvetnú stavbu. Do pojmu fráza
teda patria napr. takéto rozličné frazémy:

Brucho mu k chrbtovej kosti prirástlo

(o veľmi

chudom);

Toho budú na dvakrát pochovávať

(o veľmi tučnom);

Sýty hladnému neverí

;

Kto

chce kam, pomôžme mu tam

;

Keby nebolo keby ...

;

Babka k babce, budú kapce

;

Bol jeden

mních, mal moc kníh a nevedel nič z nich.

frazéma

frazeologizmus

Základná jednotka frazeologického systému jazyka.

Špecifický typ ustáleného slovného spojenia vyznačujúci sa expresívnosťou a obraznosťou,

ktorého zložky sa úplne alebo aspoň čiastočne desémantizovali.

V niektorých frazeologických koncepciách slovné spojenie blížiace sa frazeológii (napr. v

niektorých bulharských teóriách).

V českej frazeologickej teórii F. Čermáka súčasť zdvojeného názvu (frazéma a idióm)

základnej jednotky frazeológie.

V tej istej teórii samostatne názov pre základnú jednotku frazeológie pri uprednostnení jej

tvarových aspektov (vedľa toho názov idióm ako pomenovanie základnej jednotky
frazeológie pri jej sledovaní viacej zo sémantického hľadiska).

frazéma ako estetický fakt

Je to špecifická charakteristika na osi pragmatický fakt – estetický fakt. Táto charakteristika
sa v skutočnosti môže pociťovať na celej rozlohe frazeológie, s výnimkou vulgárnych a
obscénnych zvratov. Niečo iné je oná vrstva frazém, kde ide o explicitné estetické exponenty

frazém, ako je verš, rytmus, rým, eufónia ap. Pri bežných frazémach bez expresívnej
extremity chápeme ich estetickosť vo veľmi všeobecnom zmysle, a to ako fakt, že frazéma je
trvalý, hotový semiotický útvar, v ktorom symbolický, evokačne naliehavý a zmyslovo
prierazný obraz charakteristických životných situácií nesie v sebe hĺbkový životný zmysel, a
to ako výsledok vyššej intelektuálnej, mravnej, citovej a v tom aj estetickej úrovne istej
pospolitosti. Preto sa frazémy prijímajú ako emblém duchovnej tvorivosti danej society.
Pritom tento charakter pociťujeme aj pri frazémach s neplnou vetnou platnosťou, ktoré tvoria
jadro frazeológie.

frazéma ako fakt kultúry

Skutočnosť, že frazémy predstavujú vo všeobecnosti úroveň, na ktorú sa spoločnosť
dopracovala pri reflektovaní jednotlivých životných javov médiom frazeológie. Myslí sa tým
na myšlienkovú, poznávaciu, hodnotiacu, mravnú a diskurzívnu úroveň vrátane úrovne
semiotickej realizácie toho všetkého, nevynímajúc únosnú mieru expresívnosti a – vôľou
referenčných životných situácií, ako aj obrazov a prozodickým utváraním frazém, ale hlavne
postihovaním zmyslu mienenej skutočnosti – ani estetické prehĺbenie frazematických
jednotiek.

Fond frazém predstavuje v svojom semioticky hĺbkovom zmysle výsledok duševnej tvorivosti
danej pospolitosti, t.j. dosiahnutú úroveň poznania a jeho artikulácie, schopnosť morálneho
cítenia a etickej reflexie, kultivovanosť citu a jeho tlmočenia, najmä vo vzťahu k
všadeprítomnému fenoménu expresívnosti, v neposlednej miere sa zračí i v diferencovanosti
estetického prieniku do utvárania frazémy a v jeho tvarovej manifestácii. V užšom zmysle
predstavuje fond frazém sám osebe vonkajší dokument tejto duchovnej kultúry, ktorý sa
písomne tezauruje, edične rozširuje, vedecky spracúva a pedagogicky reflektuje.

frazéma s komunikatívnou funkciou

Funkčný typ frazém, ktorý sa vyznačuje výpovednou funkciou. Patria sem všetky
paremiologické útvary, ale aj mnohé jednotky frazeológie v užšom zmysle
(neparemiologickej povahy). Sú to všetko frazémy s vetnou alebo súvetnou stavbou.
Komunikatívna funkcia je vo frazeológii v mnohom odlišná od komunikatívnej platnosti
aktuálnych výpovedí (napr. odlišné kultúrne, resp. hovorové hodnoty, tradícia platnosti
výroku a pod.).

frazéma s nominatívnou funkciou

Funkčný typ frazém, ktorý dominantne plní pomenovaciu funkciu. Povaha nominácie je však
pri týchto frazémach iná ako pri slovnom pomenovaní. Stálou zložkou pomenovania sú
záväzné konotácie, pomenovanie je teda komplexnejšie. F. Miko to vyjadril formuláciou, že
frazémy "pomenúvajú vyjadrujúc". Patria sem frazémy s nevetnou stavbou. Frazémy, ktorých
význam sa blíži k čistej nominácii, sú vo frazeológii okrajovým, netypickým druhom, a preto
sa niekedy označujú ako kvazifrazémy, resp. kvaziidiómy (p.).

Lit.: F. Miko, 1978; J. Filipec – F. Čermák, 1985.

frazéma s nominatívno-komunikatívnou funkciou

Funkčný typ frazém, ktorého isté varianty plnia komunikatívnu funkciu, kým iné zasa
nominatívnu funkciu. Je to typ, ktorý sa tradične vydeľoval, ale ktorého podstata je
protirečivá. Zmeny takéhoto typu menia kategoriálne sémy takýchto jednotiek, nejde o
varianty tej istej frazémy (aj pri ich vecnej blízkosti), ale o prípad frazeologickej derivácie.
Keďže sa tu narušila identita frazémy (sú to dve frazémy, napr.

maľovať čerta na stenu

–

frazéma s nominatívnou funkciou,

Nemaľuj čerta na stenu

- osobitná frazéma, a to príslovie),

nemožno už hovoriť o jednom type.

frazeodidaktika

Metodika frazeologického vyučovania pre základné a stredné školy, ktorá kladie dôraz na
ovládanie frazeologickej zložky spisovného jazyka v rečovej kultúre žiakov, pričom sa
zdôrazňuje perspektívne uplatnenie tejto kultúry v dospelom veku. Metodicky vhodne
organizovanou výučbou predpokladá sa utvorenie tzv. frazeologickej rezervy pre rečovú
kultúru v nasledujúcom vývine osobnosti žiaka. Do úvahy pritom prichádzajú dva aspekty:
objektívny, čo znamená kultivovaný opis a poznávanie a subjektívny aspekt hovoriaceho, t.j.
emocionálne, angažované a operatívne hodnotenie.

frazeografia

Teória a prax zostavovania a spracovania frazeologických slovníkov. Slovníkové spracovanie
frazeológie má na Slovensku dlhšiu tradíciu a je spojené s dvojjazyčnými i viacjazyčnými
slovníkmi, ktoré spolu s lexikou uvádzajú aj istý výber frazeológie. Takýto charakter má napr.
práca Daniela Sinapia Horčičku Neoforum Latino-Slavonicum (l678), Idiotikon Slovacicum
(l808) J. Ribaya, Frazeológia latinsko-nemecko-maďarsko-slovenská z roku l750 zostavená F.
Wagnerom. Časť slovenských prísloví z Horčičkovej zbierky prevzal a preložil do češtiny
Pavol Doležal. Na jeho knihu Grammatica Slavico-Bohemica (l746) nadviazal A. Bernolák
dielom Slovenská gramatika (Grammatica Slovaca l790), kde v kapitole Adagia Slavica
uvádza 52l ustálených výrazov. V dodatku k ďalšej práci Etymologia vocum Slavicarum
(l79l) uvádza ešte okolo 230 frazeologických jednotiek, zväčša odlišných od prvej zbierky
(Adagia...). Do svojho celoživotného diela Slowár slovenskí, česko-laťinsko-ňemecko-uherskí
(l825-l827) zakomponoval obe zbierky frazeológie. Slowár obsahuje okolo 2800 jednotiek. Aj
v súčasnej slovenskej frazeografii prevládajú prekladové slovníky (p. dvojjazyčné
frazeologické slovníky), kým ucelený slovníkový opis slovenskej frazeológie ešte stále chýba.
Samotný termín frazeografia sa vydeľuje až v novšom období na pozadí pojmu lexikografia.
Jeho vyčlenenie sa opiera o skutočnosť, že spracovanie frazeologických slovníkov má v
porovnaní s inými lexikografickými opismi viaceré celkom špecifické postupy a ciele.

frazeolexéma

Frazéma nominatívneho a predikatívneho typu. Oproti nej stoja tzv. komunikatívne frazémy
propozičného a polypropozičného typu, resp. frazeotextémy.

Lit.: W. Fleischer, 1982; J. Filipec – F. Čermák, 1985.

frazeológia

Lingvistická disciplína skúmajúca všetky stránky frazém. Podľa prístupu k jednotlivým

stránkam frazeologických jednotiek sa v nej vydeľujú viaceré čiastkové disciplíny, ako napr.
historická frazeológia, porovnávacia frazeológia a pod. Porov. aj idiomológia aj idiomatika.

Súhrn všetkých frazém, frazeologických jednotiek v jazyku. Do tohto súhrnu sa niekedy

zaraďovali iba nevetné jednotky a vtedy sa hovorilo o frazeológii v užšom zmysle. Keď sa do
predmetu frazeológie zahrnuli aj obrazné ustálené vetné jednotky s komunikatívnou funkciou,
vydelila sa tzv. frazeológia v širšom zmysle. Podľa príznaku idiomatickosti sa frazeológia v
tomto zmysle rozdeľuje na idiomatickú a neidiomatickú (p. idiomatické frazémy aj
neidiomatické frazémy). Porov. aj idiomatika.

V neterminolgickom, voľnom filologickom vyjadrení spôsob vyjadrovania sa nejakého

jednotlivca (napr. Štúrova frazeológia, Dubčekova frazeológia) alebo spôsob vyjadrovania sa,
ktorý je typický pre nejaký odbor (napr. ekonomická frazeológia, politologická frazeológia
atď.).

frazeológia a etnografia

Dve samostatné vedné oblasti, medzi ktorými je interdisciplinárny vzťah a ktoré nevyhnutne
na seba nadväzujú. Spojením medzi nimi je paremiológia (p.) ako subdisciplína folkloristiky
skúmajúca pôvod a vývin parémií, ktoré sú zároveň aj predmetom skúmania v jazykovede, v
rámci frazeológie. Vzťah f. a e. však nesúvisí iba s paremiológiou. Pôvod viacerých frazém je
v materiálnej i duchovnej kultúre, teda v obradoch, zvykoch, poverách, v ľudovej slovesnosti,
v ľudových remeslách a pod., čo vytvára styčné plochy pre obe disciplíny.

frazeológia a preklad

Vzťah frazeológie a prekladu vyplýva zo zložitosti frazém ako špecifických jazykových
jednotiek. Práve táto špecifickosť spôsobila, že v minulosti sa na jednej strane zdôrazňovala
nemožnosť ich prekladu, nepreložiteľnosť frazeológie, na druhej strane sa zasa zdôrazňovala
požiadavka, že ekvivalentom frazémy originálu musí byť v preklade iba frazéma. V
súčasnosti sa vzťah frazeológie a prekladu rieši spôsobom, ktorý je medzi týmito dvoma
krajnými pólmi. Sú známe ťažkosti pri hľadaní frazeologického ekvivalentu východiskovej
frazémy, niekedy ho ani nemožno nájsť (p. bezekvivalentná frazeológia), za prekonanú sa
však považuje téza o nepreložiteľnosti frazeológie. Do úvahy sa musia brať popri totožnosti
ich pojmovej zložky také vlastnosti frazém ako je obraznosť, expresívnosť a štylistická
platnosť, v záujme zachovania ktorých sa niekedy pri preklade frazém môže dať prednosť
jednoslovnému ekvivalentu.

Lit.: J. Mlacek, l98O.

frazeológia ako lingvistická disciplína

frazeológia.

frazeológia v poézii

Jedno z typických uplatnení frazeológie, ktorého produktívnosť vyplýva zo základných
vlastností frazeológie, a to predovšetkým z jej metaforickosti (resp. z dvojplánovosti jej
významu), zo záväznej prítomnosti konotácií, z jej rozčlenenosti na viac komponentov, z jej
všeobecnej ustálenosti a rozšírenosti (z jej známosti u používateľov jazyka). Frazeológia však
nie je obligátnou zložkou básnického vyjadrovania. Uplatňuje sa najmä v poézii takých
básnikov, ktorí preferujú expresívne vyjadrovacie prostriedky, alebo ktorí sa vyznačujú
analytickým prístupom k celému jazykovému výrazivu.

frazeológia v próze

Podobne ako v iných literárnych formách uplatňuje sa frazeológia najmä pre svoju
expresívnosť, rozličné hodnotiace konotácie a pre svoju obraznosť. Nie je však všeobecne
uplatňovaným prostriedkom: Frazeológiu využívajú najmä prozaici, ktorí aj spomedzi iných
jazykových prostriedkov uprednostňujú expresívne výrazivo. Frazeológia sa v próze využíva
vo všeobecnosti dvoma spôsobmi: a) autor sa spolieha na vlastné znaky frazémy, práve na jej
expresívnosť, obraznosť a rozličné pragmatické konotácie; pri takomto postupe sa v próze
zvyčajne vyskytuje najviac frazém, b) autor sa opiera o tie isté znaky frazémy, pociťuje istú
mieru ich opotrebovanosti, ošúchanosti ("poklesnutosti"), a preto frazémy individuálne
obmieňa, aktualizuje. Aktualizácia sa pritom stáva prostriedkom na "hru" s vlastným
významom frazémy i s doslovnými významami komponentov, prostriedkom na budovanie
dvoch rovín vo výstavbe textu. Krajnými prípadmi takéhoto uplatňovania frazém sú
frazeologický obraz (p.) a deštrukcia frazémy (p.).

frazeológia v publicistike

Frazeológia, ktorá sa bežne využíva v publicistike, resp. v niektorých jej útvaroch. Je to
predovšetkým vlastná publicistická frazeológia (p.), ale aj isté okruhy nápadných jednotiek
spomedzi hovorových aj knižných frazém. Frazeológia sa v publicistike používa najmä pre
svoje stabilné významové aj hodnotiace zložky (ponúka nielen pomenovania, ale aj
hodnotenie). V súvislosti so silnou automatizáciou publicistiky dochádza aj pri bohatšom
uplatňovaní frazém k ich ošúchavaniu, k tomu, že frazémy strácajú vlastné kvality a môžu sa
meniť na klišé (p.), na prázdnu novinársku frázu.

frazeológia v širšom zmysle

frazeológia.

frazeológia v užšom zmysle

frazeológia.

frazeologická analógia

Vzťah medzi frazémami dvoch jazykov, ktoré sa zhodujú svojím významom, ale líšia svojou
obraznosťou. Takýto vzťah je napríklad medzi slovenskou frazémou

vyčistiť niekomu žalúdok

a ruskou frazémou

namyliť šeju komu-n.

(dosl. namydliť krk niekomu), alebo medzi

slovenskou frazémou

vedieť v niečom chodiť

a franc. jednotkou

savoir nager

(dosl. vedieť

plávať).

frazeologická bibliografia

Súhrn záznamov prác a dokumentov, týkajúcich sa frazeológie ako lingvistickej disciplíny a
registrácie frazeologických jednotiek jazyka.

Lit.: P. Ďurčo (ed.), 1992.

frazeologická izoglosa

Čiara naznačená na jazykovej mape označujúca územné rozšírenie frazém spojených jedným
štruktúrno-sémantickým modelom. Porov. areálový opis frazeológie.

frazeologická chyba

Porušenie frazeologickej normy, pri ktorom sa bez príslušného zámeru niečo na frazéme
modifikovať zasahuje jej ustálený význam, zmysel jej obraznosti, ustálenosť jej stvárnenia, jej
vlastná štylistická hodnota alebo hranice jej kompatibility s kontextom istého typu.
Najvýraznejšie sú chyby, ktoré narúšajú význam frazémy alebo povahu jej obraznosti.
Takouto chybou bolo, keď sa v nedávnej minulosti z ideologických dôvodov vo frazéme

chudobný ako kostolná myš

, ktorá je frazeologickým europeizmom, vynechávalo slovo

kostolná

. Je to komponent, ktorý je kľúčom k pochopeniu obraznosti prirovnania (kostol =

holé múry, myš sa tam nemá čoho nažrať, je tam teda veľmi biedna, chudobná) a jeho
vynechanie bolo porušením celého obrazu a celkom neurčitým robilo aj celé prirovnanie
(mohla tu vzniknúť otázka, prečo je práve myš symbolom chudoby). Iný typ frazeologickej
chyby vzniká nefunkčným hromadením synonymických frazém vedľa seba, prípadne
nefunkčným spojením frazémy s ekvivalentným lexikálnym prostriedkom. Chybne sa napr. v
jednej staršej populárnej piesni spievalo:

nerob mi na zlosť, prší, neprší, mám ťa po uši, až

nad hlavu, dosť

(

mať niečoho po uši = mať niečoho vyše hlavy, nad hlavu = mať niečoho

dosť

). Ak sa uvedené typy porušenia normy robia zámerne, s úmyslom vyťažiť z narušenia

normy nejaké ozvláštnenie výrazu, jeho obohatenie, nehodnotia sa ako chyby, sú to funkčné
aktualizácie frazém.

frazeologická jednotka

Skorší názov pre frazému (1. a 2. význam), ktorý sa uplatňoval najmä pri zavádzaní novej
frazeologickej teórie i zodpovedajúcej terminológie.

frazeologická kontaminácia

Jeden z aktualizačných zásahov do frazémy, ktorý spočíva v skrížení formálnej alebo
významovej výstavby frazémy s inou frazémou alebo s voľným kontextom. Podnetom na
kontaminovanie sa zvyčajne stáva paralelná výstavba dvoch spojení (napr. spoločný alebo
podobný komponent, podobné konštrukčné stvárnenie atď.) alebo nejaké spoločné či príbuzné
významové vlastnosti. Ak dochádza ku skríženiu dvoch frazém, hovorí sa o vnútroúrovňovej
kontaminácii frazém, napr.:

preťali začarovaný kruh

- výsledok kombinácie jednotky

preťať

gordický uzol

a jednotky

začarovaný kruh, svrbela ho vtedy na jazyku otázka

(tlač) je

výsledok skríženia jednotiek

mať niečo na jazyku

jazyk ho svrbel

. Ak sa krížia isté vlastnosti

frazémy s vlastnosťami slov z jej kontextu, ide o medziúrovňovú kontamináciu. Patria sem
všetky prípady nenáležitého zapojenia frazémy do kontextu, napr.

držať jazyk za svojimi

pokazenými zubmi

(skríženie nesúvisiacich významov je skôr narušením kvalít použitej

frazémy ako ich rozvitím v záujme obohatenia významovej výstavby textu). Špecifickým
prípadom medziúrovňovej kontaminácie je skríženie frazémy s voľným spojením, ktoré
vyjadruje približne rovnaký význam ako frazéma, napr.:

teraz sa mám hej

. Jednotka

teraz mi

je hej

má význam, ktorý sa dá opísať voľným spojením teraz sa mám dobre, vo výslednom

výraze je nepotrebná tautológia. Iný príklad:

ten má veľa rozprávajúci jazyk

(tlač). Výraz

vznikol evidentným skrížením frazémy

mať dlhý jazyk

s voľným spojením

veľa rozprávať

ktoré má rovnaký význam ako uvedená frazéma. Ani v týchto prípadoch kontaminácia
neobohacuje, nediferencuje vyjadrenie, je to teda nefunkčná kontaminácia. V krajných
prípadoch môže takáto kontaminácia celkom narúšať významové a iné kvality frazémy a
vtedy je to chybná kontaminácia (príklad z tlače:

jablko úrazu

z frazém

jablko sváru

kameň

úrazu

). K nefunkčnej, príp. až chybnej kontaminácii dochádza najmä vtedy, ak ide o skríženie

nie zámerné, ak je to kontaminácia náhodná (keď si ju používateľ jazyka uvedomí až
dodatočne, napr. pri opakovanom počutí alebo čítaní). Kontaminácie obohacujúce v nejakom
smere kvality pôvodnej jednotky sa niekedy všeobecne rozšíria a stávajú sa východiskom pre

vznik novej frazémy, resp. aspoň nových variantov. Takéto skríženia sa nazývajú
produktívnymi kontamináciami frazém. Ak sa v jednom výraze stretajú vlastnosti viacerých
frazém, príp. aj viacerých voľných spojení, ide o dvojitú, resp. až trojitú kontamináciu. Napr.
Válkov verš

budú ťa mať na britvičkách holiči

treba interpretovať ako výsledok skríženia

jednotiek

jazyk ako britva, mať niekoho na jazyku

s voľným kontextom, v ktorom spojenie

slov

britvička

holiči

posúva celý význam trochu do defrazeologizovanej polohy. Porov.

textotvorné potencie frazém.

frazeologická narážka

Štylistická figúra, ktorou sa vo forme voľných slovných spojení vyjadruje alúzia na nejakú
(najmä známu a bežne používanú) frazému. Je to teda jednotka, ktorá sama nepatrí do
predmetu frazeológie, ale na druhej strane sa radí k nepriamym spôsobom vyjadrenia
osobitných hodnôt frazeológie. Keď sa napríklad v tlači o komsi píše, že nemal ani jednu ruku
pravú, je evidentné, že výraz sa stavia nie na lexikálnych hodnotách príslušných slov, ale že
sa tu inými slovami odkazuje na frazému

mať obidve ruky ľavé

. Niekedy je táto figúra len

perifrázou istej frazémy, inokedy však odráža pozoruhodné súvislosti danej frazémy, a tak sa
stáva prostriedkom na vyjadrenie druhého plánu v texte alebo prostriedkom na rozvíjanie
dvojitej výstavby textu.

frazeologická norma

Druh systémovej jazykovej normy, ktorá vymedzuje isté morfologické, syntaktické,

lexikálne aj významové ohraničenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa isté spojenie slov chápalo
ako frazéma. V tomto zmysle je frazeologická norma súhrnom čiastkových noriem, ktoré
platia pre jednotlivé roviny vo výstavbe frazémy (morfologická norma určuje tvarové
možnosti komponentov, syntaktická konštrukčné ohraničenia atď.). Popri nich je to aj vlastná
frazeologická norma, ktorá v každom konkrétnom prípade určuje, čo z možností, ktoré
ponúka čiastková norma, sa skutočne v danej frazéme uplatňuje. Tak napr. čiastková
morfologická norma určuje, že vo frazéme

labutia pieseň

sa vzťah medzi zložkami vyjadruje

formami, ktoré sú bežné pri spojení adjektíva a substantíva, syntaktická norma určuje napr.
poradie zložiek, lexikálna norma určuje, že tu nemôžeme voľne nahrádzať ani jednu zo
zložiek. Vlastná frazeologická norma podáva ešte ďalšie limity platné iba pre túto jednotku,
teda že napr. jednotka máva bežne iba tvar singuláru, že poradie jej zložiek je dosť pevné, že
spojenie nemožno na rovine onomatologickej zmeniť napr. na pieseň labutí a pod. Ak
čiastkové normy majú platnosť ohraničení, potom vlastná frazeologická norma má povahu
ohraničenia ohraničení.

Druh komunikatívnej normy, ktorá zaručuje adekvátne uplatňovanie aj adekvátnu

interpretáciu hociktorej frazémy. Takto chápaná frazeologická norma určuje limity
uplatňovania frazeologických variantov, možnosti frazeologického aktualizovania,
frazeologického derivovania, ale predovšetkým kompatibilitu frazémy a textu, v ktorom sa
uplatňuje (je napr. problematické, prípadne až chybné, ak sa frazéma alebo silno expresívny
prvok uplatňuje v textoch, ktorých špecifika spočíva v ich pojmovosti, vecnosti a pod.).
Porušovaním frazeologickej normy, ktoré nie je zámerným postupom vzniká, frazeologická
chyba (p.).

frazeologická onomaziológia

Skúmanie spôsobov označovania osôb, vecí a javov pomocou frazém.

Lit.: M. M. Kopylenko – Z. D. Popova, 1978; A. M. Emirova, 1988.

frazeologická paradigmatika

paradigmatika frazém

frazeologická parametrizácia

Metóda lexikografického, resp. frazeografického opisu frazém. Zachytávajú sa pomocou nej
všetky relevantné sémantické, formálne, štylistické, distribučné, pragmatické a iné vlastnosti
frazém, potrebné pre jej správne pochopenie a adekvátne použitie.

Lit.: V. N. Telija (ed.) 1988; P. Ďurčo, 1991; J. Mlacek, 1993.

frazeologická polysémia

Existencia viacerých významov tej istej frazémy. V porovnaní s polysémiou v lexike je
frazeologická polysémia zriedkavejšia, kedysi sa dokonca vylučovala a jednovýznamovosť
frazémy sa stavala oproti mnohovýznamovosti veľkej časti lexiky dokonca ako podstatný
rozlišovací znak frazémy od lexémy. Súčasná teória ju zaznamenáva, pričom rozlišuje dva
odlišné typy, a to a) polysémiu paralelnú, keď obidva výrazy možno hodnotiť ako výsledok
dvoch osobitných, paralelných frazeologizačných procesov (napr. obraznosť každého z nich
sa zakladá na iných súvislostiach):

robiť niečo ľavou rukou

– 1. veľmi ľahko, bez námahy, 2. nedbanlivo, povrchne niečo robiť,

b) polysémia postupná, keď druhý význam frazémy možno odvodzovať ako výsledok ďalšej
frazeologizácie z prvého významu, napr. (

)

pustiť niekde korene

– 1. udomácniť sa niekde,

2. zdržať sa niekde. Porov. aj druhotný význam frazémy.

frazeologická semaziológia

Skúmanie významovej stránky frazém; i frazeologická sémiotika.

frazeologická séria

Typ individuálnych frazém (p.), pri ktorom sa na základe analógie utvára podľa všeobecne

známej frazémy výraz opierajúci sa o podstatné znaky takejto frazémy, ktorý však siaha po
neustálených komponentoch. Frazeologické série sa tvoria predovšetkým podľa typických
modelov prísloví alebo porekadiel. Častým prípadom frazeologickej série sú rozličné školské
(pedagogické) zásady formulované podľa známych prísloví a porekadiel. Napr. podľa modelu

Aká matka, taká Katka

sa utvorili také výroky, ako sú

Aký učiteľ, takí žiaci

(taká trieda),

Aká

škola, takí žiaci, Aká príprava

(na vyučovanie),

také známky

atď.

Spojenie viacerých paralelne stavaných paremiologických frazém spätých aj istými

formálnymi prostriedkami, napr. rýmom:

Aký otec, taký syn, aké drevo, taký klin, aké drevo,

taký cvik, aké prasa, taký kvik.

frazeologická skupina

frazeologická grupa

Nový názov pre štvrtý typ frazém podľa sémantického kritéria (vedľa frazeologických
zrastov, celkov a spojení). Ide o typ, v ktorom sa zložky nedesémantizovali, uplatňujú sa viac-
menej vo vlastnom význame a jeho frazeologizovanosť spočíva najmä na ustálenosti

používania a ustálenosti lexikálneho zloženia frazémy. Je to nový názov, ktorý nahrádza starší
názov frazeologický výraz v uvedenej platnosti (ten ostáva rezervovaný na pomenovanie
jedného typu v rámci konštrukčnej klasifikácie frazém).

frazeologická syntagmatika

vonkajšie vzťahy frazém, vnútorné vzťahy komponentov

frazeologická terminológia

Súhrn všetkých termínov z oblasti frazeológie. Je to jedna z čiastkových jazykovedných
terminológií. V slovenskej jazykovede sa systematickejšie spracúva od polovice 70. rokov.

Lit.: J. Mlacek, 1975, 1978, 1979, 1980, 1983, 1988, 1994.

frazeologická združenina

Špecifická skupina frazém v sémantickej klasifikácii V. V. Vinogradova. Príznačné pre ňu je
to, že tieto jednotky (na rozdiel napr. od frazeologických celkov) sa bežne vyskytujú aj v
svojom doslovnom význame (teda ako voľné spojenia slov) a pritom sú jazykovým
vyjadrením významov z iných znakových systémov, napr. vyjadrením gesta. Za združeniny sa
považujú napr. takéto jednotky:

hodiť rukavicu niekomu, krčiť, pokrčiť plecom, mávnuť rukou

nad niečím

a pod. Je to vlastne osobitná podskupina iných sémantických typov frazém

(najbližšie majú k frazeologickým celkom).

frazeologické antinómie

Dynamické protirečenia vo vnútri frazeológie, zachytávajúce rozpor medzi ustálenosťou –
variantnosťou, modelovanosťou – nemodelovanosťou, implicitnosťou – explicitnosťou,
obraznosťou – neobraznosťou a synchróniou – diachróniou vo frazém.

Lit.: V. M. Mokijenko, 1980; J. Mlacek, 1986, s. 97-102, 259-264, 295-299.

frazeologické antonymá/antonymné frazémy

Frazémy s protikladným významom, ktoré spája jedna spoločná séma. Antonymné frazémy
patria k rovnakému frazeologickému druhu, ale môžu mať rozdielnu vnútornú formu aj
štruktúrny základ:

hrať s niekým otvorenú hru – hrať sa s niekým na skrývačku

(schovávačku), (ide to) ako po masle – (ide to) ako v lete na saniach, mať zlaté ruky – mať
obe (obidve) ruky ľavé

. Osobitnú skupinu antonymných frazém tvoria absolútne frazeologické

antonymá. Patria k nim: l. frazeologické antonymá, ktoré sú protikladné vo všetkých svojich
významoch, majú zhodnú syntaktickú štruktúru a rovnakú štylistickú platnosť (dostať sa do
závozu – dostať sa zo závozu, strácať pevnú pôdu pod nohami – nachádzať pevnú pôdu pod
nohami); 2. jednoštruktúrne frazeologické antonymá, ktoré vystupujú v kladnej i zápornej
forme (je mu to po chuti – nie je mu to po chuti, mať nos na niečo – nemať nos na niečo).
Antonymia ako jazykové vyjadrenie logickej kategórie protikladnosti predpokladá binárny,
dvojčlenný vzťah, preto antonymá vytvárajú dvojice. Z tohto hľadiska aj antonymické série,
ktoré sa vo frazeológii niekedy výčleňujú (Gvozdariov, 1973), ako aj antonymické skupiny,
rady a hniezda (Kunin, 1986), na rozdiel od tradičného chápania týchto súborov ako najmenej
trojčlenných, pozostávajú ibe z dvoch členov. Frazeologické antonymá sa delia na niekoľko
typov: komplementárne (kontradiktórne), kontrárne (polárne, kontrastné), jednoštruktúrne a
rôznoštruktúrne (p.).

Lit.: A. S. Aksamitau, l978; A. M. Emirova, l972; A. V. Kunin, l986; A. I. Molotkov, l977; A.
G. Nazarian, l987; J. A. Gvozdariov, 1973.

frazeologické antonymá komplementárne

Antonymné frazémy, ktoré sú vo vzťahu A – nonA. Navzájom sa dopĺňajú a spolu spadajú
pod jeden nadradený pojem, napr. často-nečasto = čas (

vo dne v noci – raz za uhorský rok

súhlas-nesúhlas = postoj (

byť všetkými desiatimi za – brániť sa zubami-nechtami

), mladý-

nemladý = vek (

má mlieko na brade – starý ako Matuzalem

frazeologické antonymá kontrárne

Antonymné frazémy, ktoré sú vo vzťahu kvalitatívneho protikladu. Vyjadrujú krajné, medzné
hodnoty:

zlatom by ho nevyvážil – nie je hoden ani deravý groš, na sto percent – pod kritiku,

cítiť sa ako v siedmom nebi – cítiť sa pod psa

. Osobitnú skupinu kontrárnych frazeologických

antoným tvoria vektorové frazeologické antonymá, ktoré vyjadrujú protikladný smer:

vyšinúť

sa z normálnych koľají – dostať sa do normálnych koľají, objaviť sa na scéne – odísť zo
scény.

frazeologické antonymá jednoštruktúrne

Antonymné frazémy so zhodnou syntaktickou štruktúrou, ktoré sa však zhodujú v jednom,
príp. niekoľkých komponentoch:

hrať prvé husle – hrať druhé husle, narodiť sa pod šťastnou

hviezdou – narodiť sa pod nešťastnou hviezdou

. Ak v týchto frazémach vystupujú v rovnakej

pozícii protikladné komponenty, ktorými môžu byť tak pôvodne plnovýznamové, ako aj
pôvodne neplnovýznamové slová, ide o vlastné jednoštruktúrne frazeologické antonymá:

má

plné vrecká – má prázdne vrecká, byť na vlastnom chlebe – byť na cudzom chlebe.

frazeologické antonymá rôznoštruktúrne

Antonymné frazémy s rozdielnou syntaktickou štruktúrou, ale aj rozdielnym komponentovým
zložením a rozdielnou obraznosťou:

mať sa ako červík v syre – biednou plachtičkou sa

prikrývať; má filipa – nevie do piatich narátať (napočítať)

;

jeden ako druhý – z každého

dvora pes.

frazeologické hniezda

Triedy frazeologizmov patriace pod jednen spoločný pojem – archisému. Niekedy sa hovorí o
f. h. s úzkym významom, kde sa zaraďujú synonymné frazém a o f. h. so širokým významom,
kde sa zaraďujú frazémy, patriace pod spoločný nadradený pojem, ale nie sú navzájom vždy v
synonymnom vzťahu.

Lit.: J. A. Gvozdariov, 1973.

frazeologické homonymá

Rovnakoznejúce frazémy s rovnakou výstavbou, ale významovo aj svojou obraznosťou
rozdielne. Môžu vznikať postupným vzďaľovaním jednotlivých významov pôvodne
viacvýznamovej frazémy, napr.

mať niekoho na očiach

– I. stále niekoho sledovať, sliediť za

niekým, II. spomínať si na niekoho, živo si niekoho pripomínať. Ide o tzv. homogenné

frazeologické homonymá. Okrem toho vznikajú aj ako výsledok dvoch osobitých
frazeologizácií toho istého slovného spojenia, napr.

merať cestu

– I. nejsť po ceste rovno,

motať sa napr. v podnapitosti, II. cestovať, dať sa na dlhú a zvyčajne aj namáhavú cestu. V
tomto type ide o heterogénne frazeologické homonymá. Podľa toho, či sa frazeologické
homonymá zhodujú alebo nezhodujú aj vo svojich paradigmatických formách, a teda aj v
spôsoboch svojho zapájania do kontextu, rozlišujú sa úplné frazeologické homonymá a
čiastočné frazeologické homonymá.

frazeologické kalky

Frazémy, ktoré vznikli doslovným prekladom z iných jazykov, tzv. kalkovaním. Pri kalkovaní
sa úplne alebo čiastočne nahrádzajú komponenty cudzej frazémy ich domácimi ekvivalentmi,
pričom sa úplne alebo čiastočne kopíruje aj jej syntaktická konštrukcia. Niekedy sa rozlišujú
presné frazeologické kalky, ktoré vznikli presným prekladom komponentov cudzej jednotky a
presným kopírovaním jej syntaktickej konštrukcie (

modrá pančucha

z angl.

blue stocking,

živá mŕtvola

z rus.

živoj trup, labutia pieseň

z gréc.

kikneia asma, bludný kruh

z lat.

circulus

vitiosus

) a nepresné frazeologické kalky, kedy dochádza pri preklade komponentov cudzej

frazémy a pri kopírovaní jej syntaktickej konštrukcie k istým odchýlkam

(

byť ako na ihlách

z franc.

etre sur des épines

- dosl. byť na ihlách,

z celého srdca

z franc.

tout mon coeur

, dosl. z celého môjho srdca) (Šanskij, l985). Presné a nepresné kalky sa

nazývajú aj úplné kalky (Nazarian, l976), ktoré sa dávajú do protikladu polokalkom. Porov.
polokalky, adaptované kalky, preberanie frazeologických jednotiek, prevzatá frazeológia.

Lit.: N. M. Šanskij, l985; A. G. Nazarian 1976; A. M. Babkin, l97O; E. M. Soloducho, l982.

frazeologické koncepcie

Rozdielne teórie v rámci frazeológie, vychádzajúce z odlišného prístupu k vymedzenu frazém,
spočívajúce predovšetkýcm v tzv. úzkom alebo širokom chápaní frazém, ktoré vyplývajú z
diferencovaného hodnotenia povahy komponentov frazém a z rozdielneho počtu a druhov
klasifikačných kritérií, ktorými definujú autori frazém.

Lit.: P. Ďurčo, 1987; J. Mlacek, 1993.

frazeologické neologizmy

Frazémy, ktoré označujú nové javy, alebo ktoré novo označujú existujúce javy a z hľadiska
existujúcej normy a úzu sa javia ako nové s perspektívou ich stabilizácie v slovnej zásobe.
Určenie novosti a perspektívnosti frazém je ešte ťažšie ako pri lexikálnych neologizmoch,
pretože v reči zaznamenávame neustále veľké množstvo okazionálnych obrazných výrazov a
aktuálnych módnych metaforických spojení s minimálnou alebo s veľmi nízkou frekvenciou,
voči ktorým stojí frazeologický fond jazyka, ktorý je trvácnejší vo svojom jadre, nepodlieha
takým rýchlym zmenám, ako je to v lexike a prenikanie z periférie do centra a následné
ustálenie nového výrazu je spojené s viacerými prekážkami, ako je na jednej strane veľmi
rýchle zastarávanie a zánik, resp. krátka životnosť obrazných spojení a na druhe strane je to
určenie časového momentu objavenia sa novej jednotky, stanovenie a zdôvodnenie kritérií pre
určenie novosti výrazu, kde si treba jednoducho určiť časový medzník, isté rozhranie ako
porovnávací základ pre hodnotenie, s čím súvisí tiež problém prvej registrácie a jeho
skutočného výskytu. Vznik nového pomenovania môže byť reakciou na potrebu označiť

novovzniknutý jav, napr.

únik mozgov

(= emigrácia špecialistov),

prať špinavé peniaze

legalizovať príjmy z trestnej činnosti), alebo môže ísť o výrazy, ktoré pomenúvajú nanovo
známe javy, čiže k už existujúcim pomenovaniam pribúdajú konkurenčné pomenovania
predovšetkým na štylistickej rovine, napr.

držať ruku na pulze niečoho

(= byť aktérom,

účastníkom niečoho),

druhý dych

(= nové sily, príliv novej energie), rus.:

koňki otbrosiť

umrieť),

kompostirovať mozgi

(= ohlupovať, balamutiť). Porov. aj vznik frazém.

Lit.: P. Ďurčo, 1987.

frazeologické paralely

paralelné frazémy

frazeologické parametre

Súbor vlastností frazém, ktoré sa zaznamenávajú pri lexikografickom, resp. frazeografickom
opise frazém pomocou metódy tzv. frazeologickej parametrizácie (p.). Táto metóda opisu
frazém má podobu tzv. blokovej schémy, ktorá sa skladá zo šiestich makrokomponentov:
dekriptívneho, hodnotiaceho, obrazno-motivačného, emocionálneho, gramatického a
štylistického. Parametre tvoria ucelenú všeobecnú matricu, ktorá člení opis frazém do
jednotlivých zón. Rozlišuje sa vonkajšia zóna a vnútorná zóna frazeologických parametrov.

Lit.: V. N. Telija (ed.), 1988; P. Ďurčo, 1991; J. Mlacek, 1993.

frazeologické paronymá

Formálne podobné, avšak významovo odlišné frazémy, ktoré stoja voči sebe vo vzťahu
formálnej a sémantickej ekvipolentnosti alebo vo vzťahu formalnej privatívnej opozície a
sémantickej ekvipolentnosti, resp. sémantickej disjunkcie, alebo vo vzťahu formálnej
ekvipolentnosti a sémantickej disjunkcie. Popri existencii pravých paroným sa hovorí aj o tzv.
kváziparonymách a f. p. treba taktiež odlišovať od frazeologických kontaminátov. Príklady f.
p.:

ísť ako baran – ísť ako baránok; ísť na odpočinok – ísť na večný odpočinok

; angl.:

in time

– in good time – in no time

; rus.:

zadať žaru – poddať žaru; smotreť v zuby – smotreť v rot

. Pri

f. p. môže ísť formálne o zámenu v slovotvorných prvkoch, viď.

baran/baránok

, v lexikálnom

komponente:

stratiť slovo – stratiť pár slov; mať deravú pamäť – mať krátku pamäť

; v

syntaktickej štruktúre:

mať pod klobúkom – mať dačo pod klobúkom

; sem patria aj prípady

tzv. aditívnych, resp. redukčných f. p.:

ísť na odpočinok – ísť na večný odpočinok, to je pod

úroveň – to je pod moju úroveň

. Niektoré f. p. majú blízko k synonymii a preto sa označujú

ako synonymizované frazeologické paronymá, napr.:

mať široké/voľné pole pôsobnosti; mať

ostrý (britký, štipľavý)/dobre podrezaný jazyk; strkať prsty/nos do niečoho

atď. Protipólom sú

tzv. homonymizované frazeologické paronymá, ktoré popri formálnej príbuznosti sú voči sebe
vo vzťahu sémantickej disjunkcie. Významový rozdiel je tu daný geneticky, vyplýva z
odlišnej frazeologickej motivácie a do kategórie paroným ich oprávňuje zaradiť len ich viac-
menej náhodná formálna príbuznosť, analogický štruktúrny model, porov.:

mať dušu na dlani

– mať dušu na jazyku; držať na uzde – držať na povrázku

ap. Od f. p. treba odlišovať rôzne

paradigmatické transformácie (p.), ktoré vyjadrujú rôzny spôsob slovesného deja a kauzálno-
dôsledkové vzťahy medzi aktantmi slovesných frazém, napr.:

mať niečo na krku – mať niečo z

krku; vziať si niečo do hlavy – pustiť niečo z hlavy; byť v kaši – dostať sa do kaše – dostať sa
z kaše – dostať niekoho z kaše.

Lit.: P. Ďurčo, 1989, 1990.

frazeologické slovníky

Slovníky, v ktorých sa uvádzajú a vysvetľujú frazémy daného jazyka. Podľa toho, v akom
rozsahu sa uvádzajú jednotlivé frazémy jazyka a tiež podľa toho, ako všestranne a do akej
hĺbky a detailov sa popisujú frazémy, rozlišujeme úplný slovník alebo výberový, resp. malý
frazeologický slovník. Usporiadaním frazeológie podľa tematických okruhov vzniká vecno-
tematický frazeologický slovník, vzhľadom na historické a etymologické aspekty historicko-
etymologický slovník a iné. Pri každom frazeografickom spracovaní treba vyčleniť tri
centrálne problémy:

výber frazeologizmov, spracovanie alebo interpretácia vybraných frazém, triedenie alebo ich
usporiadanie v slovníku.

frazeologické spojenie

V počiatočnej fáze rozvíjania novej frazeologickej teórie jedno z pomenovaní pre základnú

jednotku frazeológie, ktoré sa voľne zamieňalo s ďalšími názvami frazeologický výraz,
frazeologický zvrat, frazeologický obrat. Pomenovanie vzniklo na pozadí domáceho
tradičného názvu ustálené spojenie jeho prepojením s adjektívom frazeologický, ktoré
poukazovalo na novú teóriu. Neterminologicky, vo voľnejších filologických súvislostiach sa
názov frazeologické spojenie ako synonymum pre frazému uplatňuje aj doposiaľ.

V rámci sémantickej klasifikácie frazém V, V. Vinogradova jeden z rozšírených typov,

ktorý sa vyznačuje tým, že jeden jeho komponent má tzv. frazeologicky viazaný význam (p.)
a ostatné zložky sa uplatňujú vo vlastných lexikálnych významoch (neprešla pri nich
desémantizácia). Spojenia tohto typu preto niektoré lexikologické aj lexikografické práce
hodnotia nie ako frazémy, lež ako osobitný druh opisnej lexikálnej jednotky, lexikalizované
spojenia (p. tzv. združené pomenovanie). Frazeologickými spojeniami sú napr. takéto slovné
spojenia:

vyvaľovať oči, roniť slzy, slepá ulička, slepé okno

atď. Porov. aj frazeologizované

spojenie.

frazeologické synonymá

Dve alebo viaceré frazémy, ktoré vyjadrujú približne rovnaký vecný význam, patria aj z
hľadiska svojho kategoriálneho významu (podľa slovnodruhovej klasifikácie) do rovnakého
typu a vznikli osobitnou frazeologizáciou (obraz každej z nich vychádza z odlišnej vnútornej
formy – tým sa odlišujú napr. od lexikálnych variantov tej istej frazémy). Medzi
frazeologickými synonymami neexistuje – podobne ako napr. medzi expresívnymi slovami –
absolútna totožnosť, tzv. absolútna synonymia. Frazeologické synonymá sa aj pri celkovej
blízkosti svojich významov odlišujú istými zložkami významu, sémami (to sú tzv.
ideografické synonymá, porov.

odísť k Abrahámovi – odísť do večných lovíšť, položiť niekoho

na lopatky – dať niekomu mat

), alebo svojimi štylistickými vlastnosťami (

odísť na druhý svet

– zatriasť krpcami

, tie sa nazývajú štylistické frazeologické synonymá). Väčšina

frazeologických synoným patrí medzi tzv. rovnakoštruktúrne synonymá (rovnaká, resp.
podobná štruktúra ich výstavby do istej miery zaručuje aj ich kategoriálnu príbuznosť alebo
blízkosť), rôznoštruktúrne frazeologické synonymá sú oveľa zriedkavejšie (rozdiely v
štruktúre aj pri denotačnej príbuznosti zvyčajne vedú k nezhode v kategoriálnych významoch,
a tak sú prekážkou zaradenia takýchto jednotiek s blízkym významom medzi synonymné
frazémy). Takéto jednotky sa v niektorých slovníkoch označujú ako frazémy s približne
rovnakým významom.

frazeologické transformácie

transformácie frazém

frazeologické univerzálie

Spoločné vlastnosti a vzťahy frazém vyskytujúce sa vo všetkých prirodzených jazykoch.
Základný problém pri zisťovaní f. u. spočíva v hľadaní tzv. pravých, resp. vlastných
frazeologických univerzálií, pričom sa výskum opiera predovšetkým o typologické štúdium
frazeológie prirodzených jazykov. Popri aplikovaní poznatkov z lingvistiky univerzálií o
jazykových (fonologických, gramatických, sémantických, symbolických) a logických
(myšlienkových) univerzáliách sa zisťuje vo frazeológii predovšetkým existencia a
fungovanie tzv. implikačných a frekvenčných (kvantitatívnych) univerzálií. Aj vo frazeológii
sa rozlišujú mimojazykovo podmienené f. u. (napr. univerzálne myšlienkové kategórie,
dvojitý antropocentrizmus frazeologickej nominácie ap.) a vnútrojazykové, resp. lexikálno-
sémantické f. u. Pri lexikálno-sémantických univerzáliách ide o skúmanie nominačných
mechanizmov, spoločných všetkým jazykom a zachytávajúcim zákonitosti medzi formou a
významom. Pri mimojazykových univerzáliách sa robí ideografická inventarizácia časti
objektívnej reality, pomenúvanej pomocou frazém. Jeden z prístupov ku skúmaniu f. u. sa
opiera o zisťovanie tzv. pravidelnosti frazelogického subsystému, a to zisťovaním 1. miery
formálnej viazanosti komponentov, 2. frazeologickej aktivity komponentov, 3. štrukúrno-
sémantickej deliteľnosti frazém, 4. variantnosti frazém a 5. ich modelovosti (D. Dobrovoľskij,
1988).

Kritika tohto prístupu spočíva v nerozlišovaní synchrónneho a diachrónneho pohľadu, v
nešpecifickosti vymedzených f. u. na samotnú frazeológiu, v orientácii na povahu
komponentov a nie na vlastnú frazému, v mylných predpokladoch o existencii
frazeologického systému, čo je vo všeobecnosti spôsobené nejasným východiskovým poňatím
samotnej frazeológie a idiomatiky (p. F. Čermák, 1993). Podľa F. Čermáka k vlastným a
typovo absolútnym f. u. patrí: 1. fakt existencie frazém v každom prirodzenom jazyku, 2.
existencia frazém na všetkých úrovniach kombinatoriky jazykových jednotiek, ktoré sú
nositeľmi významu, 3. frazéma je výsledkom náhodného, nemodelového tvorenia, 4. frazéma
je založená na najrozmanitejších vnútorných syntagmatických, paradigmatických alebo oboch
anomáliách svojich komponentov, k čomu formuluje autor štyri následné implikačné
univerzálie: a) čím je komponent frazém frekventovanejší, tým nepravdepodobnejšia je jeho
sémantická súvislosť s jeho slovníkovými významami v izolácii, b) čím je monokolokabilný
komponent frazémy (pokiaľ sa vo frazém vyskytuje) zriedkavejší a/alebo menej sémanticky
priezračný, tým je jeho ďalší komponent frekventovanejší, c) ak existuje medzi komponentmi
frazémy sémantická kompatibilita, je frazéma homonymná k svojmu doslovnému proťajšku,
d) ak sú komponenty frazémy len monosémantické alebo len polysémantické, je frazéma
homonymná k svojmu doslovnému proťajšku, 5. frazéma je daná neaditívnou
(nefregeovskou) funkciou (resp. významom) svojich komponentov, 6. frazéma podľa svojej
funkcie zodpovedá analogicky funkcii pravidelenej kombinácie pravidelných prvkov svojej
roviny, 7. frazéma je funkčne a gramaticky vždy do určitej miery defektná a reštringovaná, 8.
frazéma je transformačne vždy do určitej miery defektná a reštringovaná, čiže čím má
frazéma menej funkčných a transfomačných anomálií (defektov), tým bližšie má k
pravidelnému výrazu (ak nemá žiadne, nie je to frazéma), 9. frazéma je na základe svojho úzu
v komunikácii ekonomická a denotatívne vágna nominácia, 10. frazéma je dispozične
najvhodnejší systémový prostriedok (nominácie) na pragmatické vyjadrovanie predovšetkým
evaluatívneho typu. (F. Čermák, 1993).

Lit.: D. O. Dobrovoľskij, 1988; F. Čermák, 1993; P. Ďurčo, 1990.

frazeologické združené pomenovania

obrazné združené pomenovania

frazeologický areál

areálový opis frazeológie

frazeologický celok

V rámci sémantickej klasifikácie frazém V. V. Vinogradova taký typ, ktorý sa rovnako ako
frazeologické zrasty vyznačuje veľkými sémantickými posunmi (obraznosťou, prenesenosťou
významu), avšak na rozdiel od zrastov je vo frazeologických celkoch vždy nejaký komponent,
ktorý ukazuje na významový vzťah medzi jednotlivými zložkami a platnosťou celej frazémy.
Význam frazeologického celku je aj pri celkovej svojej obraznosti čiastočne motivovaný
významami zložiek, resp. aspoň významom jednej zložky. Frazeologickými celkami sú napr.
takéto frazémy:

ťahať za jeden povraz

(= spolu, tento význam súvisí najmä s číslovkou jeden),

držať jazyk za zubami

(=mlčať aj neprezradiť),

lepiť sa niekomu na päty

(neustále niekoho

sledovať) a pod. Frazeologické celky spolu s frazeologickými zrastami reprezentujú jadrovú
časť celej frazeológie, ku ktorej sa približujú ostatné druhy frazém.

frazeologický derivát

Frazeologická jednotka modifikovaná buď derivačnou zmenou komponentu frazeologickej
jednotky, paradigmatickou zmenou v štruktúre frazémy alebo rozšírením spojenia o ďalší,
funkčne odlišný (veľmi často verbalizačný) komponent, pričom dochádza k zmene jej
syntaktickej funkcie. Porov. derivácia frazém.

frazeologický ekvivalent

Ekvivalent frazémy v cudzom jazyku. Ekvivalentnosť frazémy sa posudzuje 1. z hľadiska
existencie/neexistencie frazém s rovnakou frazeotvornou bázou (p.) v cudzom jazyku, 2. z
hľadiska významovej identity podľa miery totožnosti denotatívnych a konotatívnych
príznakov v sémantickej štruktúre frazém a 3. z hľadiska funkčnej ekvivalentnosti. V rámci
typológie ekvivalentov sa vyčleňujú f. e. úplné a čiastočné. Porov. aj bezekvivalentná
frazeológia.

Lit.: E. Kučerová, 1980; E. Sekaninová – E. Kučerová, 1982;

P. Ďurčo, 1989.

frazeologický model

Všeobecno-abstraktná logicko-sémantická konštrukcia predstavujúca invariantnú jednotu
sémantických al. štruktúrno-sémantických konštánt. Porov. aj štruktúrno-sémantický
frazeologický model, štruktúrny model.

Lit.: Slovar', 1992.

frazeologický nominatív

Podoba frazémy, v ktorej sa aj pri hocijako širokej variantnosti uvádza príslušná jednotka
najčastejšie, teda podoba, ktorá sa pokladá za základnú, najviac reprezentatívnu. Zároveň sa
tu prihliada aj na paradigmatickú formu frazémy. Napr. väčšinu slovesných frazém možno v

slovníku zachytiť s infinitívnym tvarom slovesnej zložky. Preto pre tieto frazémy má
infinitívna forma platnosť frazeologického nominatívu.

frazeologický obrat

Starší názov pre frazému. Uplatnil sa v čase hľadania názvu pre základnú jednotku celej
frazeológie, dlho sa však neudržal, lebo sa prijali vyhovujúcejšie názvy, a to najskôr
frazeologická jednotka, neskôr frazeologizmus a napokon frazéma. Názov frazeologický obrat
vznikol spojením tradičného názvu ustálený obrat (p.) s novším označením všetkých pojmov z
tejto oblasti, s názvom frazeológia, frazeologický. V najnovších systémoch frazeologických
pojmov sa osobitne neuplatňuje, a tak sa uplatňuje iba ako voľnejšie, neterminologizované
pomenovanie frazémy akéhokoľvek druhu.

frazeologický obraz

V neterminologizovanom, voľnejšom použití názov pre obrazné frazeologické spojenia, pre

obraznú frazému.

Osobitný typ kontextovej figury, v rámci ktorej sa na ploche neveľkého kontextu využívajú

rozličné realizácie tej istej frazémy (teda napr. jej varianty aj jej aktualizácie a deštrukcie), a
to v súhre s nejakými príbuznými frazémami (napr. s frazémami, ktoré majú rovnakú zložku,
alebo ktoré sú v nejakom významovom, napr. synonymickom, antonymickom alebo
paronymickom vzťahu k prvej frazéme), prípadne v rozličných súvislostiach s voľným
kontextom. Cieľom takejto komplexnej operácie v rámci uplatňovania frazeológie býva
vyjadrenie zložitejších významových celkov, prípadne vyjadrenie druhého významového
plánu v texte.

frazeologický plán jazyka

Podľa niektorých frazeologických koncepcií jeden z celkom osobitných plánov jazykovej

výstavby, ktorý je súvzťažný najmä s lexikálnym plánom (niekedy sa dokonca chápe ako
nadstavba nad lexikálnym plánom) a so syntaktickým plánom. Jeho osobitné vydeľovanie
vychádza zo zisteného faktu (univerzálie), že nijaký prirodzený jazyk neexistuje bez
frazeológie, že bohatú frazeológiu majú aj jazyky, ktoré majú napr. veľmi chudobnú
morfológiu, limitovaný syntaktický plán atď.

Podľa niektorých novších teórií organická a s lexikou komplementárna zložka spoločného

lexikálno-frazeologického plánu jazyka. Takéto chápanie frazeologického plánu podporujú
paralelné, ba v mnohom spoločné paradigmatické vzťahy medzi lexémami a frazémami (napr.
isté synonymické rady sa utvárajú aj z lexém aj z frazém, do antonymických dvojíc sa tiež
niekedy spájajú lexémy s frazémami). Pri jednom aj druhom chápaní frazeologického plánu je
podstatné, že sa vidia jeho vzťahy k lexikálnemu plánu (nápadná blízkosť lexém a frazém),
ale zároveň sa evidujú aj zreteľné rozdiely medzi jednotkami obidvoch plánov.

frazeologický podsystém

Triedy frazeologických jednotiek vo vzťahu k triedam prvkov nižších a vyšších úrovní.
Frazeologický podsystém sa nechápe v zmysle samostatnej jazykovej roviny. Je integrálnou
súčasťou jazykového systému. Porov. frazeologický systém.

frazeologický systém

Relatívne samostatný hierarchický systém rôznych typov frazém, ktorý je komplementárny
voči čiastkovým systémom pravidelného jazyka. Frazémy vytvárajú voči sebe navzájom a
voči iným jazykovým prvkom rôzne štuktúrne, sémantické a funkčné paradigmy, medzi
ktorými sú početné horizontálne (syntagmatické) a vertikálne (paradigmatické) vzťahy.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985; V. L. Archangeľskij, 1964; A. M. Bušuj, 1982, A. G.
Nazarjan, 1987, V. P. Žukov, 1986.

frazeologicky viazaný význam slova

Podľa niektorých analogistikých frazeologických koncepcií je to význam slova, ktorý sa
realizuje jeho výskytom v určitej konkrétnej frazéme. Napríklad v spojení

zlatá mládež

slovu

zlatá

pripisuje vlastný frazeologicky viazaný význam, ktorý je iný ako v spojeniach

zlatá reťaz, zlatý prsteň

a i. Niekedy sa rozlišuje implicitný a explicitný frazeologicky viazaný

význam slova (Gvozdariov, l977). Implicitný frazeologicky viazaný význam sa pripisuje aj
komponentom frazeologických zrastov a frazeologických celkov (napr. vo frazéme

robiť z

komára somára

slovo

komár

označuje niečo bezvýznamné, malicherné, a slovo

somár

niečo

podstatné, závažné). Explicitný frazeologicky viazaný význam majú slová ako komponenty
frazeologických spojení, v ktorých sa spájajú so slovami v ich základnom význame (napr. v
spojení

rezať uši

slovo

rezať

má význam "vyvolávať nepríjemný dojem, drážďiť", porov. aj

uvedené spojenie

zlatá mládež

). Už tieto príklady ukazujú, že ide skôr o sofistické a

špekulatívne hľadanie nejakého samostatného sémantického statusu komponentov frazémy,
čo možno považovať za neproduktívny prístup, pretože sa tu isté nesystematické implikácie
vydávajú za regulárne vlastnosti.

Lit.: . J. A. Gvozdariov, l973, l977

frazeologický výraz

V čase nástupu novej frazeologickej teórie jeden z názvov pre základnú jednotku

frazeológie. Jeho podoba vznikla spojením adjektíva spojeného s novou teóriou
(frazeologický) a staršieho názvu ustálený výraz (p.). V takejto všeobecnej platnosti sa názov
frazeologický výraz systematickejšie nepresadil, pretože sa dosť skoro prijal názov
frazeologická jednotka, potom názov frazeologizmus a najnovšie názov frazéma. Pokiaľ sa
tento názov aj v súčasnosti uplatní v takomto význame, ide o voľnejšie, neterminolgické
pomenovanie.

V rámci vymedzovania typov frazém podľa konštrukčného hľadiska pomenovanie pre

neslovesné frazémy rozličných druhov, teda napr. jednotky

z roka na rok, vo dne v noci,

huncút klincami vybíjaný, pekný kvietok

(o človeku) a pod. V tejto platnosti názov

frazeologický výraz dobre korešponduje s názvami ďalších typov, ktoré sa pri tejto
klasifikácii vydeľujú.

V rámci vymedzovania typov frazém podľa sémantických kritérií pomenovanie pre typ, v

ktorom nedochádza k výraznej desémantizácii komponentov, ale jeho frazeologizovanosť sa
viacej zakladá na ustálenosti používania a zloženia takéhoto výrazu. Je to typ voľnejší než
frazeologické spojenia, teda typ stojaci na samej hranici frazeológie. Pre konkurenciu tohto

názvu s ustáleným termínom v rámci spomínanej konštrukčnej klasifikácie sa v tomto
význame navrhuje názov frazeologická skupina (frazeologická grupa) (p.).

frazeologický význam

celostný význam frazémy.

frazeologický zrast

frazeologická zrastenina

V rámci sémantickej klasifikácie V. V. Vinogradova taký typ frazém, pri ktorom význam
frazémy nijako nevyplýva z významov komponentov, nijako nie je nimi motivovaný. To
znamená úplnú stratu motivovanosti komponentového zloženia, ktoré sa stalo bazou tejto
frazémy. Príklady:

mucha mu sadla na nos

= nahneval sa,

streliť capa

= urobiť alebo povedať

nejakú hlúposť,

vytrieť niekomu kocúra

- prekabátiť niekoho,

otráviť červíka

= upiť si nalačno

(najmä zarána) kalíšok pálenky atď. Keďže sa takéto frazémy vyznačujú najväčšími
sémantickými posunmi, bývajú často nepreložiteľné doslova, a preto sa niekedy pomenúvajú
aj názvom idióm.

frazeologický zvrat

V čase nástupu frazeologickej teórie jeden z názvov pre základnú jednotku frazeológie. V

tomto význame termín ustúpil, nahradili ho novšie a všeobecne prijaté názvy frazeologická
jednotka, neskôr frazeologizmus a potom frazéma. Pokiaľ sa uplatní názov frazeologický
zvrat v tomto význame aj v súčasnom vyjadrovaní, má platnosť neterminologického,
voľnejšieho pomenovania.

V novšej teórii sa uplatňuje v rámci špecifikovania typov frazém podľa povahy spojenia, a

to ako pomenovanie frazém slovesnej (ale nevetnej) povahy, teda napr.

sedieť si na ušiach,

roniť krokodílie slzy, uši píliť niekomu

a pod.

frazeologizácia

Proces, v ktorom z voľného spojenia, z ustáleného spojenia nefrazeologickej povahy alebo aj
z jednotlivého slova vzniká frazéma. Je to komplexný proces, založený na najrozmanitejších
vnútorných syntagmatických, paradigmatických nepravidelnostiach slov ako komponentov
frazémy, čo sa prejavuje v neštandardných vlastnostiach jednotlivých zložiek frazémy, ich
ustálením pri stvárnení významu spojenia a nadobudnutím osobitných sémantických a
štylistických vlastností (najmä expresívnosti) celku. Tento proces neprebieha pri všetkých
frazémach rovnakými spôsobmi ani v rovnakej miere (preto sa rozlišuje viacej typov
frazeolgizácie). Niekedy je podmienený jazykovými danosťami (vtedy sa hovorí o jazykovej
frazeologizácii, napr. prirovnanie

dlhý ako Topoľčany

, podobne v češtine

dlouhý jako

Lovosice

vzniká prirovnaním nie k dĺžke uvedených miest, ale poukazom na dĺžky slova v

týchto miestnych názvoch, k jazykovému typu frazeologizácie patria aj takéto ďalšie
jednotky:

skloňovať vo všetkých pádoch, od a do zet, človek s veľkým Č, niečo s otáznikom

inokedy vychádza z mimojazykových skutočností (vtedy sa hovorí o mimojazykovej
frazeologizácii, k tomuto typu patria napr. takéto jednotky:

sedieť ako na tŕní, pristrihnúť

niekomu krídla, krídelká, píliť niekomu uši

a pod., väčšina frazém vznikla týmto druhým

typom frazeologizácie). Podľa toho, či sa tento proces uplatnil v plnej miere pri všetkých
zložkách, alebo niektorú zložku úplne nezachytil, rozlišuje sa úplná a čiastočná
frazeologizácia (z tohto hľadiska sa zásadne odlišuje frazeologický zrast

labutia pieseň

čiastočne frazeologizovaného frazeologického spojenia typu

hrobové ticho

). Rozličný

výsledok čiastkovej a úplnej frazeologizácie sa v istej fáze frazeologického výskumu aj

terminologicky rozlišoval, keď spojenie, pri ktorom prebehla iba čiastková frazeologizácia, sa
názývalo frazeologizovaným a spojenie s úplnou frazeologizáciou zasa frazeologickým.
Obidva naznačené druhy frazeologizácie sa niekedy chápu ako dva stupne toho istého
procesu, keď najskôr sa predpokladá neúplná (čiastočná) frazeologizácia, ktorá sa potom z
iného hľadiska javí ako prvotná, a potom ako druhý stupeň toho istého procesu zasa úplná
frazeologizácia, ktorá sa javí ako druhotná, sekundárna. V takomto zmysle sa líšia stupňom
frazeologizácie napr. niektoré frazémy s fakultatívnymi zložkami:

byť pri mastnom hrnci –

byť pri hrnci, byť v plnom kvete – byť v kvete

. Až druhé spojenie v každej dvojici je úplne

frazeologizované a jeho frazeologizáciu možno označiť ako druhotnú. Takéto navrstvovanie
čiastočnej a úplnej frazeologizácie je však jeden z možných postupov pri frazeologizácii.
Teoreticky je však takéto delenie nevýhodné, pretože by to zvádzalo k predstave, že tzv.
frazeologizované jednotky, ktoré sú z hľadiska svojej funkcie plnohodnotnými frazémami, sú
vlastne len akýmisi čakateľmi na definitívnu frazeologizáciu. Už výsledkom prvotnej
frazeologizácie je jednotka úplne frazeologizovaná a druhotná frazeologizácia môže z takejto
jednotky utvárať novú frazému. Je napr. zreteľné, že porekadlo

Tichá voda brehy myje

vzniklo frazeologizáciou voľného vetného spojenia (bola to teda prvotná frazeologizácia a jej
výsledkom je jednotka úplne, nie čiastočne frazeologizovaná), kým novšia jednotka

tichá

voda

vzniklo ako výsledok novej (druhotnej, sekundárnej, frazeologizácie uvedeného

porekadla. Porov. frazeologické neologizmy.

frazeologizačný proces

Proces tvorenia frazém v priebehu celého obdobia vývinu nášho jazyka. V predspisovnom
období prebiehal f. p. živelnejšie a jeho zavŕšenie či završovanie pri niektorých typoch frazém
bolo pomalšie. Pri celom f. p., pri základnom vývinovom smere zohráva významnú úlohu
variantnosť frazémy (p.).

frazeologizované spojenie

Frazeologické spojenie ako typ frazém s voľnejším sémantickým stupňom spojenia významov
jednotlivých zložiek.

frazeomatika

V niektorých frazeologických koncepciách (napr. A. V. Kunin) názov pre neidiomatickú časť
frazeológie (p. neidiomatické frazémy), alebo pre nefrazeologické ustálené slovné spojenia.

frazeosémantické polia

Významové skupiny frazém vyčleňované na základe spoločnej nocionálnej sémy. Frazémy
jedného poľa sa líšia svojimi špecifikačnými sémami, ktoré sú sekundárne a naviazené na
jeden referenčný pojem. Takéto významové skupiny frazém sa označujú aj ako frazeologické
polia (Rojzenzon-Avaliani, l967), sémanticko-tematické skupiny (Molotkov, l977),
sémantické polia (Pankratova, l988), frazeosémantické skupiny (Rajchštejn, l98O),
sémantické hniezda (Habovštiaková – Krošláková, 1990). Frazémy jedného f. p. vyjadrujú
rovnaký vecný, denotatívny význam, napr. "štedrý človek", "hovoriť pomaly", "bohatý
človek", "veľké množstvo" a i. Zoskupujú sa do vyšších významových celkov,
frazeosémantických makropolí (Jankovičová, 1991), napr. "vzťah človeka k iným ľuďom",
"postavenie človeka v spoločnosti", "psychické stavy človeka", "čas" a i. Frazémy jedného f.
p. sú navzájom v rôznych sémantických vzťahoch. Základným vzťahom je synonymia. F. p.

tvorí obvykle niekoľko synonymických radov, ku ktorým sa pripájajú izolované frazémy,
nepatriace do žiadneho synonymického radu. Okrem toho možno ešte frazémy vnútorne
zoskupovať na základe zhodnej konštrukcie alebo zhodného logického alebo motivačného
modelu. Vnútorná štrukturovanosť konkrétneho poľa je v každom konkrétnom jazyku
neopakovateľná. Porov. frazeologické hniezda, ideografický opis frazém.

Lit.: L. I. Rojzenzon – J. J. Avaliani, l967; A. I. Molotkov, l977; S. M. Pankratova, l988; A.
D. Rajchštejn, l98O; F. Miko, l989; K. Habovštiaková – E. Krošláková, l99O; A. P.
Záturecký, l965; R. I. Jarancev, l97l; M. Jankovičová, 1991, 1993.

frazeotvorná báza

Lexikálny základ, z ktorého je utvorená frazéma. Niekedy sa rozlišuje tzv. derivačná báza,
ktorou sú prvky vstupujúce do frazém a pomocou ktorých sa realizuje tzv. motivačná báza,
ktorú tvoria významy slov pred frazeologizáciou spojenia. Derivačnou bázou môže byť slovo,
voľné slovné spojenie, ustálené slovné spojenie alebo iná frazéma.

Lit.: J. A. Gvozdariov, 1977.

funkčná distribúcia frazém

Vlastnosť istej vrstvy frazém, ktoré sa funkčne špecifikujú jedným smerom, niekedy aj ako
osobitné druhy frazém, najmä v oblasti plnej vetnej realizácie: príslovia, porekadlá,
pranostiky, povrávky ap.

funkčná klasifikácia frazém

Triedenie frazém podľa ich funkcie. Bežne sa vyčleňujú tri druhy frazém: l. frazémy s
nominatívnou (pomenovacou) funkciou, 2. frazémy s komunikatívnou (výpovednou) funkciou
a 3. frazémy s nominatívno-komunikatívnou funkciou. K nim J. Mlacek pridáva 4. typ
frazém: frazémy, ktoré nemajú výraznú nominatívnu ani komunikatívnu funkciu. Porov.
frazémy s nominatívnou funkciou, frazémy s komunikatívnou funkciou, frazémy s
nominatívno-komunikatívnou funkciou.

Lit.: Mlacek, l984.

funkčná komplexnosť frazémy

Účasť všetkých tvorivých parametrov ľudského vedomia na utváraní obrazu, ktorým frazéma
zachycuje životné situácie. Frazéma je výsledkom poznávacieho, citového hodnotiaceho,
mravného a akčného úsilia ľudskej povahy, vrátane nadstavbovej estetickej aktivity, čo sa
potom odráža v jej komunikačnom pôsobení. V jednotlivých frazémach majú tieto funkčné
parametre rozličné zastúpenie. Vtedy dochádza k funkčnej distribúcii frazém (p.).

genetický prototyp frazémy

historický prototyp frazémy

genéza frazémy

Semioticky sa rodí frazéma ako utrafený obrazový postreh nejakej charakteristickej životnej
situácie ľudskej vlastnosti, ľudského počinu, medziľudského vzťahu, obrazného prístupu k

veci, zvratu života, miery úspechu v práci, postavením človeka ap., ktorý sa uchytí a
opakovaním sa stáva trvalou zložkou reči. Frazémy nie sú len nejaké relikty minulosti, ako sa
to spontánne myslí. Je to len optický klam, že to, čo vznikalo v jazyku storočia, kladieme vo
vedomí mechanicky na paušálnu rovinu kdesi v minulosti, nereflektujúc predpoklad, že
frazémy vznikali postupne, s rozvojom úrovne života a jeho reflexie, a že týmto činom sa
rodia dodnes. Proti naivnému zdaniu, že frazeológia je niečo prežité, dnešná regenerácia úzu
frazém dokazuje, že je to organická súčasť rezervoáru vyjadrovania, ktorá súvisí s potrebou
permanentného vyrovnávania sa s problémami života aj touto formou ich "exemplárnej"
interpretácie a "verbálneho vybavovania".

globálny a neglobálny význam frazémy

celostný význam frazémy.

gnóma

Obyčajne vo verši, niekedy aj v próze sformulovaná, stručná a výstižná životná múdrosť,
predpoveď alebo myšlienka všeobecnej povahy. Vždy v nej prevažuje didaktický zámer,
poučenie (

gréc.

gnóme = výrok). Podobou aj štylistickou funkciou môže pripomínať

príslovie. Poznáme aj tzv. gnómické príslovie (p.) (

Pomaly ďalej zájdeš. Pravda oči kole.).

Gnómy sa podobne ako sentencie a aforizmy stávajú často zdrojom nových prísloví a frazém,
ale samy stoja iba na hranici frazeológie.

gnómické príslovie

gnóma

gnómický prézent

Prézent používaný v prísloviach, v porekadlách a vo vetách všeobecnej platnosti.

gramatické typy frazém

Frazémy, ktoré sú funkčnými ekvivalentmi príslušných autosémantických a synsémantických
gramatických slovných druhov. Rozlišujú sa substantívne, verbálne, adjektívne, adverbiálne,
predložkové, spojkové, zámenné, časticové, citoslovcové frazém. (op. vetné, al. propozičné
frazémy; p. aj predikatívne frazémy, modálne frazémy).

Lit.: N. M. Šanskij, 1969; A. I. Molotkov, 1977; J. Mlacek, 1977.

hádanka

Paremiologický útvar, ktorý iba v okrajových prípadoch máva platnosť frazémy (najmä pri
menších obrazných hádankách, napr.

V jednom súdku dvojaké vínko, čo je to?

). Z hádaniek

však vznikajú aj vlastné frazémy.

heterogénnosť frazém

Vnútorná nejednotnosť frazeologického systému, ktorá vyplýva zo štruktúrnej a funkčno-
sémantickej nerovnorodosti tried frazém, kde patria prvky od minimálnych asyntagmatických,
napr. predložkovo-menných spojení alebo spojení synsémantických slov po frazém s vetnou
alebo súvetnou štruktúrou a od kvazifrazém s priehľadnou sémantikou komponentov po
spojenia bez zreteľnej motivácie.

historická frazéma

historický pendant frazémy

historická frazeológia

diachrónna frazeológia

historické synonymum frazémy

Frazéma zo staršieho obdobia vývinu nášho jazyka analogická so súčasnou frazémou
rovnakého či podobného štruktúrno-sémantického modelu. Ide teda o totožnosť v sémantike,
ale odlišnosť v obraznosti. Napr.

dobre je z cudzej kože krpce krájať

(súč.

z cudzieho krv

netečie

)

, kto po dvoch zajacoch hľadí, časom žiadnych nevysliedi

(súč.

dvom pánom nemožno

naraz slúžiť

Lit.: Skladaná, 1993.

historický charakter frazeologického systému

Potvrdenie princípu systémovosti vo frazeológii na základe porovnania súčasného
frazeologického fondu so starším frazeologickým fondom v zmysle analogickosti
frazeologizačných postupov. Staršie štruktúrno-sémantické typy, ktoré sa v súčasnom jazyku
už nevskytujú, dokazujú produktívnosť niektorých štruktúrnych al. štruktúrno-sémantických
postupov v staršom období a tým v podstate potvrdzujú aj existenciu systémovosti vo
frazeológii. Napr. "vyjsť + na čo" (=dostať sa do zlej, nepríjemnej, ťažkej situácie), napr.

vyjsť

na psí tridsiatok/žobrácku palicu/mizinu

ap.

Lit.: Mokijenko, 1980; Skladaná, 1993.

historický pendant frazémy

al.

historická frazéma

Frazéma vyskytujúca sa v staršom období vývinu nášho jazyka v podobe historického
variantu al. historického synonyma (porov.) al. frazéma, ktorá sa už do súčasnosti
nezachovala. Porov. zaniknuté frazémy.

historický prototyp frazémy

Východisková podoba frazémy vystupujúca obyčajne ako voľné spojenie. Mnohé súčasné
frazémy nie sú doložené zo staršieho obdobia ako frazémy, ale ako voľné slovné spojenia,
teda historické (nazývané aj genetické) prototypy súčasných frazém. Významy jednotlivých
komponentov sú priame. Napr.

dať na pranier niekoho, mať na rováši u niekoho niečo.

Lit.: Skladaná, 1993.

historický variant frazémy

Frazéma zo staršieho obdobia vývinu nášho jazyka, v ktorom je zachovaný súčasný
štruktúrno-sémantický model, no kľúčový (oporný), príp. niektorý iný komponent je
nahradený iným synonymným výrazom. H. v. možno rozdeliť na frazémy obsahujúce a)
zaniknuté lexémy, často aj cudzieho pôvodu, napr.

hladký ako elebor

(súč.

hladký ako

mramor

dať na konscienciu niekomu niečo

(súč.

dať na vedomie niekomu niečo

), b)

obsahujúce lexémy síce bežné a používané aj v súč. jazyku, ale nie ako súčasť príslušných
frazém, napr.

nebyť podľa ďasien

(súč.

nebyť podľa chuti

dať chrbát niekomu

(súč.

ukázať

chrbát niekomu

). Pre h. v. je typický väčší výskyt fakultatívnych členov, napr.

sedieť na

(vysokom, chudom) koni; vháňať do (spletenej) siete niekoho; vyjsť na (večnú) mizinu.

Lit.: Skladaná, 1993.

historický výskum frazeológie

diachrónny výskum frazeológie

historizmy vo frazémach

Výskyt archaizmov a h. vo frazémach je reliktom ich historického vývinu. Je to následok
špecifickej ustálenosti frazém. Veľká časť historizmov, ktoré ustúpili z aktívnej slovnej
zásoby ako lexémy (na rozdiel od archaizmov nemajú súčasné synonymá, pretože
pomenúvajú už zaniknuté javy a skutočnosti), sa zachovali v nej vo frazémach. Frazémy
obsahujúce h. vôbec nemusia mať zastaraný charakter. Napr.

mať na rováši niečo u niekoho;

vystaviť niekoho na pranier; nemať ani groša; vyjsť na psí tridsiatok

atď

Lit.: Mlacek, 1984; Popov, 1976.

hodnotiaca operatívnosť frazém

Jeden z najtypickejších parametrov zo zóny konotatívnych zložiek významu frazémy
odrážajúci skutočnosť, že frazéma takmer nikdy nie je iba obyčajnou nomináciou, ale vždy
nesie aj hodnotiaci významový prvok. Práve tento hodnotiaci prvok býva často kľúčom pre
interpretáciu komunikačného zámeru frazémy. Napr. frazéma

múry podopierať

je nielen

obrazným vyjadrením pre ničnerobenie, postávanie, ale obsahuje aj zreteľný a dosť silný
záporný hodnotiaci významový prvok, skôr odsúdenie ako schvaľovanie takejto činnosti.
Podobne napr. porekadlo

Vykľulo sa šidlo z vreca

je nielen obrazným vyjadrením obsahu,

ktorý možno neobrazne vysloviť vetou Pravda vyšla najavo, ale je aj zasa skôr negatívnym
ako pozitívnym hodnotením danej skutočnosti. Toto hodnotenie pritom nikdy nie je vo
frazeológii čímsi samoúčelným, ale je radou, odporúčaním konať tak, aby sa v príslušných
súvislostiach nemuselo uplatňovať uvedené hodnotenie. Hodnotenie je tu teda postupom
operatívnym, je prostriedkom operatívnosti frazém i celej frazeológie.

horný prah ustálenosti

prah ustálenosti.

hovorová frazeológia

Množina frazém, ktoré sa vyznačujú hovorovosťou. Za príbuzný termín zo štylistického
hľadiska treba pokladať označenie ľudová frazeológia (p. štylistická klasifikácia frazém).
Vlastný obsah týchto pojmov sa prekrýva. Pričom termínom hovorová frazeológia sa sledujú
príslušné štylistické vlastnosti frazém a pri termíne ľudová frazeológia sa mieri na ľudový
pôvod istých zvratov. Príznak hovorovosti je prítomný vo väčšine frazém, a tak sa v
slovníkových opisoch zvyčajne ani osobitne nevyznačuje. Vyznačuje sa len v prípadoch
výraznej hovorovosti.

hovorový akcent

Funkčný aspekt frazémy, ktorý sa uvedomuje ako zdôraznená, umocnená hovorovosť
frazémy. Súvisí s aktuálnou situáciou a komunikačnou aktivitou hovoriaceho.

hranica frazémy

kvantitatívny rozsah frazémy

hranica frazémy na paradigmatickej osi

kvantitatívny rozsah frazémy.

hranica frazémy na syntagmatickej osi

kvantitatívny rozsah frazémy.

hybridnosť frazém

Nesúlad medzi formálnou a obsahovou povahou frazém, ktorá je z hľadiska funkcie akoby
pomenovaním, no jej štruktúra je syntaktickej povahy.

hyperbolické frazémy

sprostý ako drúk, má peňazí ako

pliev, hryzie ho svedomie

a i

Je to typ nie celkom výrazný, pretože hyperbolizácia,

frapantnosť patrí k typickým znakom väčšiny frazém.

hyperonymia

hyponymia frazém

Vzťahy významovej nadradenosti/podradenosti medzi dvoma, resp. viacerými frazémami. Na
rozdiel od lexiky sa tieto vzťahy uvedomujú menej výrazne, a to z viacerých dôvodov, napr.
a) pre denotačnú neurčitosť významu mnohých frazém (denotačné sémy sú pri mnohých
frazémach "zastreté" ich konotačnými sémami – preto sú viaceré frazémy napr. druhovo
ambivalentné), b) pre výrazovú frapantnosť podstatnej časti frazém (to nevylučuje možnosť
existencie hyperonymicko-hyponymických vzťahov, ktoré by zodpovedali typu štylistických
synoným), c) pre celkovú nemodelovosť a anomálnosť frazeológie, jej systému (frazémy
nepokrývajú ani zďaleka oblasti pojmov ako slová, obsadzujú pojmovo len isté výseky
reality). Napriek tomu však vzťahy hyperonymie/hyponymie medzi istými frazémami
existujú. Napr. frazéma

dať niekomu lieskovej masti

je významovo užšia, špecifikovanejšia

ako blízke frazémy

vyprášiť niekomu kožuch, dolámať niekomu hnáty

(všetky vyjadrujú, že

ide o bitie, ale práve ona vyjadruje, že ide o bitku palicou). V porovnaní s týmito frazémami
je významovo špecifikovaná napr. aj žarrtovná jednotka

dať (priniesť) niekomu modré z neba

pod oko,

ktorá vyjadruje, že ide o bitku do tváre, resp. jednotka

naprávať/napraviť niekomu

ciferník,

ktorá tiež vyjadruje, že ide o bitie do tváre, ktoré má, alebo malo za následok napr.

nejaké jazvy alebo znetvorenie tváre a pod. Pri spomínanej dôležitosti konotačných sém vo
význame frazém sú hranice medzi hyperonymiou/hyponymiou a synonymiou frazém dosť
nevýrazné.

chybná frazeologická kontaminácia

frazeologická kontaminácia.

identifikačná metóda

Metóda analýzy frazém prostredníctvom zisťovania tzv. sémantického ekvivalentu –
identifikátora, ktorým môže byť slovo, slovné spojenie alebo celá parafráza. Procedurálne je
táto metóda blízka aplikačnej metóde (p.), pretože sa význam frazém porovnáva s doslovnými
významami jej komponentov.

Lit.: J. A. Gvozdariov, 1977; A. G. Nazarian, 1987; A. V. Kunin, 1986.

identita frazémy

Súhrn parametrov, ktoré zaručujú, že sa istý výraz aj pri svojej viacslovnosti, pri
diferencovanej variantnosti aj pri existencii vo viacerých paradigmatických formách chápe
ako celostná, jednotná a osobitná jazyková jednotka. Súhrn parametrov odlišuje frazému od
(prípadného) homonymného voľného slovného spojenia, od ustáleného spojenia
nefrazeologickej povahy (napr. termín

bod mrazu

a frazéma

byť na bode mrazu, bod mrazu

od frazeologických derivátov (napr. kategoriálne parametre odlišujú frazému

Tichá voda

brehy myje

od jej derivátu

tichá voda

), od homonymných frazém (napr. iba distribúcia

alternantov odlišuje frazému

prišla jeho, jej, ich hodina

= zomiera, od frazémy

prišla jej

(iba

jej

hodina

= ide rodiť), od synonymných frazém (zhoda-nezhoda obrazu) aj od

frazeologických aktualizácií, napr. porekadlo

Noc má svoju moc

– aktualizované spojenie

porekadlového typu

Moc má svoju noc

ideografické frazeologické synonymá

frazeologické synonymá.

ideografický opis frazém

Opis frazém podľa pojmových okruhov usporiadaný do významových polí a synonymických
skupín, na základe ktorého je možné zostaviť pojmový slovník – tezaurus. Sémantická
kategorizácia sa v takýchto pojmových, resp. onomaziologických modeloch uskutočňuje
prostredníctvom deskriptorov – taxónov, pričom operacionálnym základom tejto procedúry je
komponentová analýza. Existujú dva spôsoby vytvárania tezaurov – deduktívny, keď sa na
jazyk aplikuje hotová konceptuálna schéma, ktorá odráža istú apriórnu predstavu o modeli
sveta, a induktívny spôsob, ktorý vychádza z toho, že vytváraniu konceptuálnych schém má
predchádzať sémantická analýza reálne existujúcich jazykových jednotiek. Klasickým
modelom, kde sa uplatňuje deduktívny spôsob, je tezaurus v podobe hierarchicky
organizovaného stromu hyperonymicko-hyponymických vzťahov. Vo frazeológii je reálny
induktívny spôsob, pretože frazeológia neodráža nejaký ucelený logický model sveta,
nepomenúva ho, ale je hodnotením niektorých jeho výsekov a je skôr jeho naivným obrazom
a sémantická kategorizácia sa nedeje na základe encyklopedických vedomostí. Novšie
pohľady na onomaziologický model frazeológie vychádzajú z toho, že jednotlivé taxóny vo
frazelógii nadobúdajú skôr podobu sietí a nie hierarchických stromov, pretože
hyperonymicko-hyponymické vzťahy sú vo frazeológii málo výrazné a skôr treba hovoriť o
kvázisynonymách, kváziantonymách, konverzívach, paronymách, vyjadreniach začiatku,
priebehu a ukončenia stavu alebo deja ap. Pri postulovaní taxónov treba brať do úvahy aj
hodnotiaci aspekt, ktorý môže byť dôležitejší ako samotný pojem, pretože delí frazeológiu do
pozitívneho a negatívneho hodnotového spektra, napr. taxón: "cieľavedomosť" môže zahŕňať
frazémy:

ísť za svojím cieľom, nezastať na polceste, ísť (aj) cez mŕtvoly

. Tieto jednotky

možno zahrnúť pod spoločný pojem, majú však povahu antoným. Ďalším problémom je
zložitá previazanosť zložiek jednotlivých taxónov, napr. hypertaxón "kontrola" obsahuje
zložky 1. zachovanie kontroly a) nad sebou, b) nad inými, c) nad situáciou, 2. strata kontroly,
3. nadobudnutie kontroly. Tento pojem je však zviazaný s istými vlastnosťami osobnosti, ako
cieľavedomosť, húževnatosť, vytrvalosť. Cez tieto pojmy sa hypertaxón "kontrola" dostáva
do vzťahu k hypertaxónom cieľ, rozum, životná skúsenosť, obozretnosť, prezieravosť atď.
Nadobudnutie kontroly asociuje s dosiahnutím cieľa, cezeň sa asociuje s
úspechom/neúspechom, kde už môže prechádzať z racionálnych asociácií do asociácií a tým
aj k taxónom v emocionálnej sfére.

Lit.: V. M. Mokijenko, 1982, 1989; D. O. Dobrovoľskij, Tezaurus russkich idiom, rkp.; H.
Scheemann, 1989.

idióm

V tradičnej filológii aj v niektorých (najmä románskych, germánskych a angloamerických)

lingvistických školách názov pre základnú jednotku idiomatiky, teda pomenovanie pre
ustálené, obrazné a expresívne slovné spojenie. Vo frazeologickej teórii je jeho ekvivalentom
termín frazéma. Ako synonymá názvu idióm v uvedenej platnosti sa uplatňovali aj názvy
idiomatizmus (novšie) a idiotizmus (staršie).

Vo frazeologickej terminológii typ frazém podľa sémantickej klasifikácie, a to typ s

najvyšším stupňom straty motivácie komponentov, je to druhý názov pre typ, ktorý sa tu
primárne nazýva frazeologický zrast, resp. frazeologická zrastenina.

Podľa niektorých frazeologických koncepcií druh frazém, ktorý je typický pre určitý jazyk

a do iných jazykov je doslova nepreložiteľný.

V novšej českej frazeologickej teórii F. Čermáka súčasť podvojného názvu základnej

jednotky celej frazeológie (t.j. názvu frazéma a idióm).

V tej istej teórii osobitný názov pre základnú jednotku frazeológie (resp. idiomatiky), ak sa

táto jednotka sleduje viacej z aspektu svojej významovej platnosti.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

idiomatické frazémy

Frazémy, ktoré sa vyznačujú prítomnosťou idiomatickosti. Porov. idomatickosť frazémy,
idióm l.

idiomatické spojenie

Starší názov pre frazému, resp. idióm. Uplatňoval sa najmä v tých frazeologických teóriách,
ktoré počítali s idiomatickosťou, chápanou ako doslovná nepreložiteľnosť frazémy do iného
jazyka, ako so základnou vlastnosťou frazémy, resp. ako s jednou zo základných vlastností
frazémy. Novšie sa tento názov uplatňuje najmä pri voľnejších filologických opisoch a
výkladoch problematiky takýchto jednotiek. Zriedkavejšie sa prejavujú tendencie po novej
terminologizácii tohto názvu aj v najnovších frazeologických koncepciách (napr. pri opisoch
frazém metódou frazeologickej parametrizácie).

idiomatickosť frazémy

Doslovná nepreložiteľnosť významu frazémy, a to a) alebo do iného jazyka –

tzv.idiomatickosť medzijazyková, b) alebo inými (napr. lexikálnymi) prostriedkami toho
istého jazyka – tzv. idiomatickosť vnútrojazyková. Idiomatickosť sa skôr a častejšie chápala
práve vo vzťahu k iným jazykom a tu sa v istej fáze výskumu preceňovala, keď sa povyšovala
na jediný základný znak frazémy, alebo sa chápala ako jedno z kritérií frazeologickosti istého
slovného spojenia. Okrem toho sa chápala ako univerzálna vlastnosť istých frazém. Novší
výskum ukazuje, že aj medzijazyková idiomatickosť je vlastnosť relatívna a dynamická, že

istá frazéma vo vzťahu k ekvivalentným frazémam jedného jazyka môže byť zreteľne
idiomatická a vo vzťahu k frazémam iného jazyka zasa neidiomatická. Napr. frazéma

vyjsť na

psí tridsiatok

je vo vzťahu k paralelným frazémam iných slovanských jazykov, v ktorých sa

častejšie aj pri podobnej motivácii uplatnili slová

deviatok, desiatok

, dosť zreteľne

idiomatická, kým vo vzťahu k paralelnej maďarskej frazéme, ktorá má tiež prvok

tridsiatok

sa javí ako menej idiomatická, resp. neidiomatická.

Vo frazeologickej koncepcii F. Čermáka miera anomálnosti frazém (p.) na všetkých

rovinách ich výstavby a fungovania.

idiomatickosť medzijazyková

idiomatickosť frazémy.

idiomatickosť vnútrojazyková

idiomatickosť frazémy.

idiomatika

Súhrn všetkých idiomatických prostriedkov (idiómov) istého jazyka.

Náuka o idiómoch, čiže špecifických, pre daný jazyk typických ustálených typoch slovných

spojení.

V českej frazeologickej teórii F. Čermáka súčasť zdvojeného názvu (frazeológia a

idiomatika) súboru ustálených obrazných slovných spojení,

Vo frazeologickej koncepcii F. Čermáka súbor ustálených obrazných slovných spojení

sledovaný prednostne zo strany sémantických vlastností takýchto jednotiek.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

idiomatizmus

idióm l.

idiomológia

V niektorých filologických školách, kde sa ustálený typ obrazného výrazu nazýva idióm,
náuka o idiómoch. V našej domácej tradícii sa tento názov výraznejšie neuplatnil, hoci názov
idióm sa v rozličných prístupoch k frazeológii pomerne často využíval.

idiotizmus

idióm l.

implicitnosť frazémy

Tendencia frazém alebo aj väčšieho slovesného útvaru, napr. bájky, príslovia, hádanky k
redukcii počtu komponentov až na jedno slovo, porov. napr. redukciu ruskej frazémy

nikakich gvozdej

i nikakich

alebo vznik frazémy

tichá voda

z príslovia

Tichá voda brehy

myje

. Porov. explicitnosť frazémy a frazeologické antinómie

Lit.: V. M. Mokijenko, 1989; J. Mlacek, 1986/87, s. 259-264.

individuálna frazeológia

Za individuálnu frazeológiu sa pokladá utváranie paralelných novotvarov s analogickými
formálnymi a významovými vlastnosťami. Východiskom takýchto novotvarov bývajú najmä
frekventovanejšie a známe príslovia a porekadlá, napr.

Ukáž mi hnojisko, a ja ti poviem, aký si

hospodár

. (Podkladom pre vznik tejto jednotky je spojenie

Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem,

kto si

.). Väčšina z týchto novotvarov je výrazom individuálneho prístupu k frazeológii, avšak

iba máloktoré sa stávajú súčasťou celonárodnej frazeológie. Vznik takýchto frazeologických
novotvarov je prejavom aktualizujúceho prístupu k frazeológii a individuálnu frazeológiu tiež
možno pokladať za typ komplexnej aktualizácie frazémy. Porov. aktulizácia frazém,
textotvorné potencie frazém, individuálny variant.

individuálny variant

Variant frazémy analogicky utvorený na pozadí všeobecne známej podoby frazémy istou
osobnosťou, spisovateľom, básnikom, jazykovedcom, žurnalistom a pod., napr.

Mlčanie hory

prenáša, Kto do teba kameňom, ty doňho skalou.

Porov. individuálna frazeológia

inovácia frazém

Proces, v ktorom zaniknuté frazémy z jazykových alebo najčastejšie z mimojazykových

príčin znova vstupujú do sféry používania, do komunikačného procesu, napr.

počúvať niekoho

ako slovo Božie/ako Písmo sväté, veriť niekomu, niečomu ako Biblii/ako evanjeliu, je to
preňho Písmo sväté/Biblia.

Proces tvorenia individuálnych frazém presne podľa modelu aj podľa ustáleného významu

existujúcich frazém (tým sa líši od aktualizácií aj derivácií), pričom však novotvar nemá
ustálenosť svojho modelu a môže prinášať nové konotácie. Ak sa takéto inovácie rozšíria
(napr. v diele známeho autora), môžu sa postupne dostať aj do bežnej frazeoológie.

intelektuálne frazémy

Frazeológia obrazne spriezračňuje nielen externé životné a prírodné situácie, ale aj ľudské
vnútro a v tom aj charakteristické polohy v procese poznania, myslenia, morálneho
hodnotenia a rozhodovania, napríklad špecifické postupy argumentácie, zdôvodňovania,
extrapolácie, falzifikácie, potvrdzovania, momenty výhrad, prípustok, podmieňovania,
náhodnosti, neistoty, oslabenia, či "pritvrdenia" téz, koncepčné obraty v myslení,
spochybňovanie a oslabovanie vývodov, prípadne rezervovanosť k nim. Takéto "myšlienkové
zvraty", "intelektualizmy" sa niekedy používajú len kvôli efektu, ako vonkajškový symptóm
vedeckosti, čo vyznieva ako intelektuálsky či scientistický snobizmus. Často to bývajú kalky
z iných jazykov.

intelektuálny akcent frazém

Zdôraznená intelektuálna orientácia pri istých knižných frazémach, napr.

kategorický

imperatív, elixír života, kameň mudrcov

ap.

intenzifikačné frazémy

V českej frazeologickej teórii J. V. Bečku jeden z funkčných typov frazém, ktorého podstata
spočíva v tom, že sa jedna zo zložiek vyjadruje veľmi výrazným, frapantným výrazom. To
ovplyvňuje celý význam frazémy, takže jednotka takéhoto typu pôsobí ako expresívny,

nápadný prostriedok. Porov.:

byť hladný ako vlk, závratná hĺbka, ticho ako v hrobe, mať

hrošiu kožu, pohybovať sa niekde ako slon v porceláne, robiť z komára somára (slona), spať
ako zarezaný, písať ako kocúr, bežať odušu (spasenú)

atď.

internacionalizmy vo frazeológii

Frazémy majúce spoločnú sémantiku i spoločný pôvod, vyskytujúce sa vo viacerých
príbuzných i nepríbuzných jazykoch, ktorých prameňmi sú kresťanské dejiny (predovšetkým
Biblia), staroveké grécke a rímske dejiny a literatúra, grécka a rímska mytológia (antika),
celosvetové (staršie i novšie) dejiny spoločnosti a literatúra. Pre oblasť európskeho regiónu
tvoria i. tzv. základný európsky frazeologický fond (paneuropeizmy). I. vo frazeológii sú
prevzaté frazémy viacerými jazykmi z jazyka národa, kt. ich vytvoril al. uviedol do
všeobecného používania, napr.

krížová cesta; judášsky groš; lukulské hody; bartolomejská

noc; Kolumbovo vajce; piata kolóna; boj s veternými mlynmi; rytier smutnej postavy

Lit.: Basaj, 1988; Skladaná, 1993; Soloducho, 1982.

interpretácia frazémy

Vyjadrenie približného významového ekvivalentu obrazu, pričom toto vyjadrenie má formu
priameho opisu, nepriameho opisu, perifrázy a pod., napr.

udrieť/trafiť na pravú strunu –

správne odhadnúť niečo, vystihnúť podstatu veci

, ísť hlavou proti múru

– o neprekonateľných

prekážkach. Porov. výklady frazeologických jednotiek

inverzný slovosled

Zmena poradia jednotlivých komponentov frazémy. Pritom možno rozlišovať:

- frazémy s voľnou premenlivosťou zložiek podľa potrieb kontextu, napr.

niekomu popod

nos/na nos brnkať – niekomu brnkať popod nos/na nos – brnkať niekomu popod nos/na nos –
popod nos/na nos niekomu brnkať

. Tieto prípady sa nepovažujú za varianty frazémy;

- pozičné varianty, predstavujúce dve podoby tej istej frazémy, pri ktorých zmena slovosledu
je ustálená, t.j. existuje aj mimo kontextu, napr.

byť koža a kosť, byť kosť a koža, aby bol i

baran celý, i vlk sýty – aby bol vlk sýty aj (i) baran celý.

Tento typ variantnosti je príznačný

najmä pre frazémy s vetnou stavbou a frazémy so slovesným komponentom. Zriedkavo sa
vyskytuje aj pri iných konštrukciách frazém s koordináciou zložiek, napr.

neslaný nemastný –

nemastný neslaný.

ironické frazémy

Frazémy zo štylistického hľadiska patriace k frazémam s výraznou hovorovosťou. V rámci
tejto skupiny sa vyčleňujú frazémy s ironickým podfarbením, s výsmešným, posmešným
odtienkom, napr.

dobrý/pekný vták/vtáčik, dobrý kvietok, dobrá firma, myslí si, že všetkú

múdrosť (sveta) pojedol, vajce chce byť múdrejšie ako sliepka.

izoglosa frazeologická

frazeologická izoglosa

jadro frazémy

kľúčové slovo frazémy.

jazyková frazeologizácia

frazeologizácia.

jednoslovné frazémy

Paradoxný jav, keď platnosť frazémy nadobudlo jedno slovo, ktorému ináč – pre
neprítomnosť vetných signálov – akoby nebolo možno pripísať túto "vyššiu" platnosť. V
skutočnosti fakt, že obraz vzniká organicky len v procese reči, t.j. pri utváraní vety, spôsobuje
že, obrazná platnosť celkom prirodzene asociuje vetnú súvislosť, t.j. účasť na skutočnosti
mienenej vetou. To je potom onen hybridný charakter, ktorý utvára fenomén frazémy vôbec:

"zavariť niekomu", "vystreliť si z niekoho", "vegetovať", "trocháriť"

...Pravda, jestvujú

jednoslovné metafory, ktoré nepociťujeme ako frazémy, a to ako okazionálne, jednorazové
použitia, ale aj ako frekventované prípady. Týmto metaforám však chýba hĺbkový étos
frazémy, jej plné prijatie vo funkcii modelovej interpretácie významového životného faktu, čo
dvíha étos frazémy. Jednoslovná metafora naproti tomu pre svoju významovú plytkosť
zovšednie, vypadne z úzu, alebo sa prosto lexikalizuje. Jednoslovnú frazému príznačne
charakterizuje vyzretá systémová dvojitosť: jej pohyb medzi langovou dispozičnosťou a
parolovou aktuálnosťou (p. potencialita a aktualita obrazu). Táto dvojitosť je základnou
vlastnosťou frazém. Ňou sa napríklad jednoslovná frazéma zreteľne líši od jedinečnosti,
singularity poetickej metafory. Druhá z nich existuje jednorazovo v poetickom texte, t.j. len
ako aktuálna súčasť výpovede. Frazéma, ktorá sa zrodila opakovaním príťažlivého obrazu,
existuje semioticky na dvoch ontických rovinách, na dispozičnej rovine langue (v kódovej
pamäti) a na aktuálnej rovine parole (v živej reči).

Lit.: F. Miko, 1987.

jednovrcholové frazémy

Frazémy pozostávajúce z jedného pôvodne plnovýznamového a jedného, prípadne dvoch
alebo troch pôvodne neplnovýznamových slov:

do nohy

(všetci),

pod nosom

(blízko),

Adama

(odpradávna),

na betón

(iste),

ani za mak

(vôbec nič). Nazývajú sa aj minimálne

frazémy. Porov. minimálne/maximálne frazémy, viacvrcholové frazémy.

kalambúr

Z franc

calembour = slovná hra, postavená a) na využití zvukovej podobnosti alebo

totožnosti dvoch významovo rôznych pomenovaní (homonymia), napr.

kladne o Kladne, o

matematike prevažne vážne

a i

alebo b) na využití mnohoznačnosti jediného pomenovania

(polysémia), napr.

A moje súdy nie sú sudy. Nemával som prázdne súdy ani sudy (Andruška,

P.: Lepší ľudia)

. Ustálené kalambúry patria medzi umelé paremiologické jednotky.

kategoriálne vlastnosti frazém

Základné definičné vlastnosti, vymedzujúce frazému ako samostatný jazykový útvar.
Nejednotnosť pri definovaní frazém sa prejavuje v rozdielnom počte a charaktere
vyčleňovaných k. v. Počas vývoja frazeologickej teórie boli vyčlené kritéria, ktoré vychádzali
z celistvej povahy frazém ako útvaru: ustálenosť, reprodukovateľnosť, ekvivalentnosť slovu,
nemodelovosť, viazanosť významov komponentov, neodvoditeľnosť významu frazém z ich
komponentov, t. j. ich nesúčtovosť, sémantická nerozložiteľnosť; z povahy štrukúry frazém:
viacslovnosť, syntaktická ustrnulosť, nezameniteľnosť komponentov; zo štruktúrnych,
sémantických a funkčných nepravidelností frazém: transformačná a paradigmatická

defektnosť, anomálnosť; z referenčnej povahy frazeologickej nominácie: obraznosť,
expresívnosť, emocionálnosť ap.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

klasifikácia frazém

Pri rozmanitosti formálnych aj významových vlastností jednotiek frazeológie, ako aj pri
existencii viacerých okolností, ktoré pôsobia pri fungovaní frazeológie, nevystačuje jediné
rozdelenie frazeologického materiálu. Preto frazeologická teória uplatňuje triedenie frazém z
viacerých hľadísk. Niektoré z týchto rozdelení sú univerzálne, kým iné sa dotýkajú iba
niektorej časti frazeológie. Od začiatkov budovania modernej frazeologickej teórie bola v
popredí tzv. sémantická klasifikácia frazém (p.), ale veľkú váhu majú aj niektoré ďalšie
klasifikácie frazém, napr. konštrukčná a funkčná klasifikácia, štylistická klasifikácia frazém a
pod. Popri takýchto špecifických prístupoch ku klasifikovaniu frazém z jedného špecifického
hľadiska existujú aj komplexné (p.), resp. kombinované klasifikácie frazém. Výpočet týchto
klasifikačných prístupov k frazémam je otvorený, v našej domácej odbornej literatúre sa
produktívne uplatnilo vyše desať typov klasifikácie frazém.

klasifikácia frazém podľa bázy vzniku

Rozdelenie frazém podľa toho, či frazeologizačný proces zasahuje konkrétne slovné spojenie
(s jeho stavbou, lexikálnym obsadením aj stvárnením komponentov), alebo sa dotýka samej
konštrukcie. Jednotky s prvým typom procesu sa volajú lexikálne frazémy (lexikálna
frazeológia), jednotky druhého typu sa označujú súborne ako syntaktická frazeológia, resp.
ako syntaktické frazémy či frazeologizované konštrukcie. Jadrom frazeológie je lexikálna
frazeológia. O začleňovaní frazeologizovaných konštrukcií do frazeológie niektoré teórie
(najmä tie, čo frazeológiu spájajú so slovníkom, s lexikou) dosť presvedčivo pochybujú, a to
aj napriek tomu, že registrujú pri týchto konštrukciách viaceré znaky spoločné s jadrom
frazeológie.

klasifikácia frazém podľa pôvodu

Rozdelenie frazém na jednotky domáceho pôvodu a cudzie, resp. prevzaté. Táto opozícia sa

systematicky zotiera (keď sa prevzaté frazémy celkom udomácňujú, a to až tak, že sa už
neuvedomuje ich cudzí pôvod) a znova aktualizuje (keď do jazyka zasa prenikajú nové
cudzojazyčné frazémy).

Rozdelenie frazém na jednotky ľudového pôvodu (výrazy tzv. ľudovej múdrosti) a

jednotky umelého pôvodu (ktoré vznikli zo spojení z literárnych diel a pod.). V rámci každej z
týchto kategórií frazém podľa pôvodu sa vydeľuje viacej špecifických typov. Napr. medzi
cudzojazyčnými frazémami sú veľmi výrazné biblické frazémy, frazémy s kresťanskou
motiváciou, antické frazémy, frazémy, ktoré vznikli z bájok a mýtov. Medzi frazémami
domáceho pôvodu osobitné skupiny tvoria napr. jednotky, ktoré vznikli z rozprávok a iných
útvarov ľudovej slovesnosti, frazémy z bežných životných skúseností obyčajných ľudí,
frazémy, ktoré vznikli zo spojení z istých pracovných odvetví a pod.

klasifikácia frazém podľa vzťahu k spisovnému jazyku

Rozdelenie frazém na spisovné a nespisovné, v rámci tých druhých vydelenie takých typov,
ako sú slangové, argotové a nárečové frazémy, novšie aj subštandardné frazémy. V rámci
každej z uvedených nespisovných kategórií frazém možno vydeliť dva podtypy, a to vlastné
frazémy príslušného typu a frazémy, ktoré sa uplatňujú v spisovnom jazyku, ale majú istý
komponent (isté komponenty) obsadené slovami z príslušnej kategórie. Vydeľujú sa teda
napr. vlastné slangové frazémy a frazémy so slangovým variantným komponentom (napr.

zbaliť kufor

– v slangu orientačných bežcov = vzdať preteky, odstúpiť z pretekov a na druhej

strane napr.

to je za všetky prachy

), podobne aj vlastné nárečové frazémy a frazémy s

nárečovým komponentom atď. Hranica medzi spisovnou a nespisovnou frazeológiou je
podobne ako v lexike medzi spisovnými a nespisovnými slovami menej výrazná ako na
nižších rovinách jazykovej stavby, ale na druhej strane predsa existuje.

klišé

Ustálený slovný obrat

(

franc.

cliché = tlačiarenský štočok), ktorý stereotypným a

mechanickým používaním stratil svoju údernosť a do istej miery aj pôvodný význam.
Najčastejšie sa vyskytuje v publicistickom štýle, ale aj v hovorovom jazyku, korešpondencii a
pod., napr.

hodina pravdy

dieťa šťasteny, drrvivá väčšina, pálčivá otázka, hlboké

nedorozumenie, dostať sa na šikmú plochu

kľúčové slovo frazémy

Centrálny člen jednotky, ktorý určuje konštrukčný ráz celej jednotky (=konštrukčne kľúčové
slovo), alebo je základnou zložkou významu frazémy (=sémanticky kľúčové slovo).
Sémanticky kľúčové slovo sa označuje aj názvom jadro frazémy. V istých frazémach je to isté
slovo kľúčovým z obidvoch hľadísk (napr.

prevracať kabát

), inokedy je jedno kľúčovým z

hľadiska sémantiky a druhé z hľadiska konštrukčného (napr.

dvojdomý pes

– konštrukčným

kľúčovým slovom je tu evidentne substantívna zložka

pes

, ale sémanticky rozhodujúcim je

adjektívum

dvojdomý

, lebo práve ono najviac napovedá o význame celej jednotky). Početné

sú aj jednotky, v ktorých nemožno určiť kľúčové slovo (sú to najmä mnohé vetné frazémy,
ako aj jednotky so stavbou priraďovacej syntagmy:

pečený varený, kosť a koža, krv a mlieko

Kľúčové slovo sa nazýva aj oporným slovom (členom) frazémy.

knižná frazeológia

V rámci štylistickej klasifikácie frazém popri hovorovej frazeológii druhý základný typ

frazém, ktoré nevynikajú expresívnosťou ako iné frazémy, ale ich osobitosťou je spätie s
istými kultúrnymi danosťami (so svetovými dejinami, vzdelanosťou, literatúrou a pod.) a
uplatňovanie najmä vo sfére štýlov, ktoré sa realizujú predovšetkým písomnou formou. V
takomto zmysle do pojmu knižná frazeológia patrí aj publicistická frazeológia (p.), aj odborná
frazeológia (p.), administratívna (kancelárska) frazeológia.

Užší druh frazém s kultúrnymi konotáciami, pre ktoré je príznačný istý pátos, nadnesenosť

výrazu a zároveň to, že nepatria iba jednému z tzv. knižných štýlov, ale práve na rozdiel od
publicistickej alebo napr. od poetickej frazeológie uplatňujú sa vo všetkých týchto knižných
štýloch. Toto vymedzenie vzniklo špecifikáciou širšieho pojmu zachyteného v 1. význame.
Jednotky takto užšie vymedzené nazývame knižnými frazémami. Medzi knižné frazémy
patria napr. takéto jednotky:

obetovať niečo na oltár vlasti, zložiť niekde kosti, pracovať na

roli národa dedičnej, pohybovať sa, plávať medzi Scyllou a Charybdou, Pyrrhovo
víťazstvo,labutia pieseň, odobrať sa k predkom

. Oslabením knižnosti (resp. aj hovorovosti)

istých frazém sa vydeľuje tzv. medzištýlová frazeológia. Do knižnej frazeológie patria najmä
frazémy cudzieho pôvodu (medzi nimi aj tzv. citátové frazémy (p.), ale existujú aj knižné
frazémy domáceho pôvodu (ukazujú to aj niektoré uvedené príklady).

knižné frazémy

knižná frazeológia.

knižný akcent vo frazéme

Štylistická charakteristika niektorých knižných frazém, pri ktorých je výrazne zosilnená ich
knižnosť, ktoré sa teda vyznačujú nezvyčajnosťou výrazu, zvýšeným pátosom,
nadnesenosťou. Knižný akcent sa prejavuje najmä v opozícii s hovorovými frazémami, ale aj
s tými knižnými frazémami, pri ktorých je knižnosť oslabená, alebo celkom ustupuje. Porov. z
tohto hľadiska napr. frazémy

labutia pieseň

alebo

spať, odpočívať na vavrínoch,

pri ktorých

knižnosť zreteľne ustupuje, a napr. frazémy

obetovať niečo na oltár vlasti, odobrať sa k

otcom, predkom

, pri ktorých je naopak knižnosť, nadnesenosť celkom evidentná. Takýto

rozdiel sa pomerne často prejavuje medzi citátovými frazémami (tie vynikajú prítomnosťou
knižného akcentu) a ich zaužívanými a teda tiež ustálenými a frazeologizovanými kalkami
(pri tých býva knižnosť výrazne oslabená), napr.

in medias res – k veci, circulus vitiosus –

začarovaný, bludný kruh.

kodifikované frazémy

Jednotky frazeológie zachytené a náležite spracované (napr. vyznačením distribúcie,
štylistickej platnosti a variantnosti) v lexikografických (či frazeografických) opisoch alebo v
analytických teoretických prácach o frazeológii.

kodifikovaný variant frazémy

Podoba frazémy, ktorú zachytili lexikografické opisy a pripisujú jej platnosť meradla pri
posudzovaní ďalších variantov.

kohyponymia frazém

Súradnosť dvoch alebo viacerých frazém z pojmovej stránky, ktoré sú hyponymami vo
vzťahu k svojmu nadradenému rodovému pojmu – hyperonymu.

kolokabilita

Schopnosť slova alebo frazém spájať sa s inými jazykovými jednotkami, daná ich valenciou a
kompatibilitou

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

kolokácia

Typické alebo ustálené slovné spojenie.

kolokačná frazéma

Frazéma vytvorená z prvkov lexikálnej úrovne.

kompatibilita

Významová a štylistická zlučiteľnosť jazykových prvkov v texte. (op. inkompatibilita)

kolorit ľudový

udová frazeológia

kolorit dobový

historická frazeológia

kombinovaná variantnosť

Súhrnný názov pre dvojitú variantnosť frazém (p.) a zriedkavé prípady, keď sa premenlivosť
prejavuje až na troch rovinách jazykovej výstavby frazémy (morfologickej, syntaktickej aj
lexikálnej). Špecifickým prípadom kombinovanej variantnosti môžu byť zmeny na jednej z
uvedených rovín, ale každá je iného druhu. Napr. ide o dvojakú lexikálnu premenlivosť typu

do haliera, do halierika – do koruny, do korunky

(z jedného hľadiska prípady slovotvornej

variantnosti, z druhého bežná lexikálna zámena), prípadne o jej kombinácie s ďalšími
možnosťami z iných rovín. Hoci všetky predpokladané kombinácie nie sú v reálnom stave
doložené, už náznak tohto prístupu ukazuje, že typov kombinovanej variantnosti je viacej.
Výsledkom kombinovanej variantnosti je taká forma frazémy, ktorá sa označuje ako
komplexný alebo kombinovaný variant frazémy.

kombinovaný

komplexný variant frazémy

Druh variantu frazémy, ktorý sa vyznačuje dvojitou variantnosťou (p.), prípadne
premenlivosťou na všetkých rovinách relevantných pre výstavbu frazémy (morfologická,
syntaktická a lexikálna). Základnou podmienkou aj pri vydeľovaní tohto druhu ostáva, že aj
napriek všetkým uvedeným zmenám sa význam frazémy zásadne nemení, že teda aj všetky
naznačené premeny v tvare jednotky sú viac-menej ustálené.

komické vyznenie

komplexná

kombinovaná klasifikácia frazém

Triedenie frazém, ktoré nevychádza iba z jednej vlastnosti, resp. z jednej stránky frazeológie,
ale sleduje viaceré vlastnosti, resp. stránky frazém zároveň. Produktívnym sa ukazuje napr.
vydeľovanie frazém podľa konštrukčných a funkčných príznakov, ktoré si v základných
druhoch navzájom zodpovedajú, napr. frazémy so syntagmatickou a asyntagmatickou stavbou
majú predovšetkým nominatívnu funkciu, frazémy s vetnou a súvetnou stavbou mávajú
dominantne výpovednú platnosť (plnia komunikatívnu funkciu). Pri ďalšom kombinovanom
triedení frazém sa prizerá na ich slovnodruhové a konštrukčné vlastnosti a zároveň aj na
spôsob zapájania frazém do kontextu. Porov. aj okolie frazémy. Počet komplexných
klasifikácií frazém je otvorený.

komplexný variant frazémy

kombinovaný i komplexný variant frazémy

komunikačná efektívnosť

Špecifická úloha v spoločenskej komunikácii, v ktorej frazeológia vystupuje ako prostriedok
obrazného, účinného, stručného a pritom zrozumiteľného vyjadrovania.

konfrontačná frazeológia

Porovnávací výskum frazeológie, ktorý skúma všetky zhody a rozdiely vo frazémach dvoch
alebo viacerých jazykov s cieľom zistiť mieru ich ekvivalentnosti a typologickú
charakteristiku na synchrónnej rovine.

Lit.: A. D. Rajchštejn, 1980; P. Ďurčo, 1994.

konkretizačné frazémy

V českej frazeologickej teórii J. V. Bečku jeden zo základných funkčných typov frazém, ktorý
sa vyznačuje tým, že nejaký abstraktný význam sa vyjadruje obrazom založeným na bežných
konkrétnych pomenovaniach. Napr. abstraktný význam "plač, plakať, rozplakať sa" sa vyjadrí
spojením

spustiť gajdy

, pomerne abstraktný význam "pomýliť sa, urobiť niečo neprimerané,

poveriť niekoho neprimeranou funkciou" sa vyjadrí frazémou

spraviť capa záhradníkom

. Na

niektoré stránky takéhoto určovania frazém nadväzujú aj niektoré novšie teoretické práce
(napr. v českej jazykovede F. Čermák).

Lit.: J. V. Bečka, 1968.

konotácie

Pragmatické zložky významovej štruktúry, ktoré sú odrazom najmä hodnotiaceho postoja a
kladných a záporných vzťahov a asociácií. Majú status sekundárnych významových prvkov,
ich existencia nevplýva priamo na polysémiu jazykovej jednotky a ich realizácia je
ovplyvňovaná aj kontextom. Patria k nim príznaky expresívne, hodnotiace, citové, apelové,
estetické, intenzifikačné, evokačné, obrazné, ideologické, religiózne atď. Ich nositeľmi sú
najmä slová a frazémy.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

konštrukčné kľúčové slovo

kľúčové slovo frazémy.

konštrukčná klasifikácia frazém

Jedno z elementárnych rozdelení frazém, a to podľa druhu syntaktickej konštrukcie
príslušných frazém. Frazémy sa z tohto hľadiska delia na jednotky so syntagmatickou
slovesnou stavbou (p. frazeologické zvraty), na jednotky s mennou (neslovesnou)
syntagmatickou stavbou (p. frazeologické výrazy, napr.

tichá voda, kategorický imperatív, vo

dne v noci

a pod.), na jednotky s vetnou alebo súvetnou stavbou (p. tzv. frázy), na jednotky s

nesyntagmatickou stavbou, teda s jedným pôvodne plnovýznamovým slovom (p. tzv.
minimálna frazéma, napr.

do popuku, na posmech

a pod.) a novšie aj jednotky, ktoré sa

skladajú iba z pôvodných neplnovýznamových slov (napr.

len aby, že či

a pod., na ich

pomenovanie sa odporúča názov subfrazéma (p.). Niekedy sa tu vydeľoval aj tzv. konštrukčne
premenlivý typ (

šiť horúcou ihlou – horúcou ihlou šité

), ale ten treba presnejšie špecifikovať

vo vzťahu k frazeologickým derivátom a tiež k frazeologickým transformáciám (p.). V
zásadných bodoch toto rozdelenie frazém korešponduje s typmi podľa funkčnej klasifikácie
frazém.

kontaktové/dištančné zapojenie frazémy do kontextu

Spôsoby včleňovania frazémy do reči. Pri kontaktovom zapojení sa môže frazéma spájať s
kontextom rozličnými spôsobmi, pričom podľa potrieb kontextovej výstavby možno do nej na
hociktorom mieste vkladať slová z kontextu. Pri dištančnom, nekontaktovom zapojení sa
frazéma spája so slovami z kontextu vždy rovnakým spôsobom a na tom istom mieste. Podľa
spôsobu zapojenia frazémy do kontextu možno všetky frazémy rozdeliť na kontaktové a
nekontaktové, čiže dištančné. Kontaktové sú napríklad frazémy:

vyhadzovať niekomu niečo na

oči, vidieť niekomu do hrnca, báť sa niekoho ako čerta

, nekontaktové sú frazémy:

čerta

starého, márna sláva, deň čo deň.

kontextová variantnosť

Rečová individuálna obmena lexikálneho zloženia alebo gramatickej stvárnenosti frazémy,
ktorá síce zachováva význam frazémy nedotknutý, ale v záujme istých štylistických alebo
pragmatických potrieb vnáša neustálené prvky do frazémy. Ak napr. pri variantnej frazéme

trafila, padla, narazila, udrela kosa na kameň

v istej situácii uplatníme v záujme zvýšenia

expresívnosti iné slovo (

ťapla, bacla, rachla

a pod.), význam frazémy sa nemení (je to teda

variant, nie aktualizácia frazémy), ale je to iba kontextová variantnosť. Až keby sa takýto
komponent všeobecnejšie rozšíril, mohol by doplniť variantný rad príslušnej jednotky.
Špecifickým prípadom kontextovej variantnosti je okazionálny variant (p.).

kontextovosť/akontextovosť frazémy

Vlastnosť frazémy daná charakterom jej zapájania do kontextu. Pri kontaktovom zapájaní
frazémy do kontextu ide o jej kontextovosť, pri dištančnom zapájaní o jej akontextovosť.
Porov. kontaktové/dištančné zapojenie frazémy do kontextu

korelačná metóda

aplikačná metóda

krajový frazeologizmus

Frazéma bez prítomnosti nárečových prvkov používajúca sa v istej nárečovej oblasti v istom
regióne. Často vyjadruje špecifické krajové zvyky, napr.

Vy predsa viete, že sliepka, čo spieva

nosí nešťastie. Je to krivé ako chodník na Rozbehy, To je pútec ako cesta do Mošoviec.

kultivujúci aspekt frazeológie

Jedna z dimenzií/vlastností frazeológie prejavujúca sa v pozitívnom, zušľachťujúcom vplyve
na rečovú kultúru v súlade s étosom, s ušľachtilosťou výrazu.

kultúrna hodnota

Frazeológia ako výsledok životného poznania a životnej múdrosti celých generácií
predstavuje kultúrnu hodnotu, ktorá je výrazom myslenia, cítenia, hodnotenia, morálneho
profilu, temperamentu, životného štýlu a vôbec duchovnej a materiálnej kultúry istého
spoločenstva.

kultúrna vrstva frazeológie

Náprotivok expresívnej vrstvy frazém, resp. širšej plochy ich tzv. životnej vrstvy (p.). Je to
frazeológia v užšom osobnom styku vzdelancov vo verejnosti, v kultúrnych inštitúciách a na

im blízkych pracoviskách. Vyznačuje sa striedmejšou obraznosťou, intelektuálnym
charakterom, obmedzovaním expresívnosti, drsnosti a vulgarizmov.

kultúrny akcent frazém

Jedna z dimenzií frazém, ktorá zvýrazňuje jej zušľachťujúci, morálne, duchovne a národne
pozitívny význam.

kultúrny význam frazeológie

Význam spočívajúci v tom, že frazeológia ako fond životných poučiek, prejavov ľudovej a
ľudskej múdrosti a životnej skúsenosti, ako dedičstvo tradícií a spoločenské bohatstvo je
systémom kultúrnych hodnôt poznávacích etických a morálnych, prostredníctvom ktorých
vplýva na formovanie kultúrneho, duchovného vedomia človeka.

kultúrna frazeológia

Vrstva spisovných frazém s miernou, tlmenou expresívnosťou, v ktorých prevažuje aspekt
kultivovanosti. Patria sem bežné kultivované frazémy, frazémy z kultúrnej i knižnej sféry,
napr.

prispieť drobnou mincou k niečomu, byť si s niečím na čistom, mať šťastnú ruku,

nepísaný zákon, oddeliť zrno od pliev, rozťať gordický uzol

a pod.

kvantitatívny rozsah frazémy

hranica frazémy

Jeden z parametrov určujúcich totožnosť, identitu frazémy (p.). Spočíva v určení, ktoré slová
v istom lineárnom rade patria do zloženia frazémy a ktoré sú už súčasťou jej kontextu.
Určovanie rozsahu, a tým aj hranice frazémy je zložitým postupom najmä pre veľkú
konštrukčnú pestrosť jednotiek patriacich do frazeológie, a to od asyntagmaticky stavaných
minimálnych frazém a subfrazém až po niektoré paremiologické frazémy so stavbou súvetia,
alebo zloženého súvetia. Otázka rozsahu, resp. hranice frazémy sa okrem toho dotýka nielen
lineárneho radu zložiek frazémy, ale aj zložitej problematiky variantov. Variant je formou tej
istej frazémy, jeho určovanie je teda tiež určením rozsahu, resp. hranice frazémy. Každé z
týchto určení je pritom vymedzením rozsahu z inej strany. Teória preto rozlišuje hranicu
frazémy na syntagmatickej osi a hranicu frazémy na paradigmatickej osi. Pri určovaní hranice
na syntagmatickej osi ide o také otázky, ako je fakultatívny člen frazémy (rozlišovanie toho,
kedy sú to dve podoby tej istej frazémy, napr.

do haliera – do posledného haliera

, a kedy už

ide o voľné doplnenie istej frazémy slovami z kontextu), frazeologická derivácia (napr.
frazému

zakázané ovocie

už nemožno pokladať za kvantitatívny variant parémie

Zakázané

ovocie najlepšie chutí

, je to už nová, od tejto parémie odvodená frazéma), alebo rozličné

voľné aktualizácie frazémy (keď pridanie novej, neustálenej zložky mení, resp. posúva aj celý
význam frazémy). Pri určovaní rozsahu alebo hranice na paradigmatickej osi ide o odlišovanie
variantov frazémy napr. od frazeologickej synonymie. Takéto určovanie napr. napovedá, že
jednotky

vyprášiť niekomu kožuch, vyprášiť niekomu nohavice

sú variantmi tej istej jednotky,

patria teda do rozsahu danej frazémy, kým napr. jednotky

dať niekomu lieskovej masti

alebo

pomastiť niekomu kríže

, ktoré majú ten istý vecný význam (zbiť niekoho), už nepatria do

hraníc, rozsahu tej istej frazémy, ale sú už osobitnými frazémami.

kvantitatívny variant frazémy

fakultatívny variant frazémy

Druh variantu založený na prítomnosti, resp. neprítomnosti istej zložky v ustálenej zostave
frazémy. Komponent, ktorý sa môže uplatniť aj vypustiť, a to bez podstatnej zmeny významu
frazémy, sa volá fakultatívny člen (komponent) frazémy (p.), napr.

minúť všetko do

posledného haliera – do haliera, choď do (horúceho) pekla!

Podoba frazémy s fakultatívnou

zložkou sa volá úplný variant frazémy, podoba bez fakultatívnej zložky sa volá skrátený
variant frazémy. Kvantitatívny variant je špecifickým druhom komplexného variantu, lebo
prítomnosťou, resp. neprítomnosťou fakultatívnej zložky sa mení konštrukcia aj lexikálne
zloženie frazémy.

kvaziidióm

súslovie

V českej frazeologickej teórii F. Čermáka súčasť zdvojeného názvu kvazifrazéma a

kvaziidióm, ktorým sa pomenúvajú jednotky, ktoré sa svojou platnosťou blížia viacslovnej
lexikálnej jednotke (v ich význame dominuje nominatívna funkcia, kým ďalšie zložky
významu sú potlačené). Patria sem jednotky stojace na hranici frazeológie.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

"laxné" frazémy

Frazémy, ktoré akoby aprobovali morálne neprípustný postoj k životným faktom, morálnu
laxnosť, oportunizmus, bezzásadovosť:

bližšia košeľa ako kabát

;

z cudzieho krv netečie

;

môžeš si labu lízať

;

kde nič nie je, ani čert neberie

. Frazéma je však vždy poznačená

konotáciou étosu. Pri takýchto "laxných" frazémach sa potom tento étos tak alebo onak
latentne podrozumieva, per negationem.

lexémová spájateľnosť

Schopnosť lexikálnej jednotky spájať sa v texte s inými jednotkami istého významu pri
vytváraní významovo, gramaticky a štylisticky komunikačne zmysluplných výrazov. Ide o
schopnosť tak lexikálno-sémantickú, ako aj syntaktickú. Porov. aj kompatibilita a
kolokabilita)

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

lexikalizácia frazém

Proces transformácie frazém na slovo. Prejavuje sa buď v redukcii počtu komponentov alebo
v zániku rozčlenenosti štruktúry frazémy.

Lit.: V. M. Mokijenko, 1989; A. G. Nazarian, 1987; A. M. Babkin, 1970.

lexikalizované spojenie

Ustálené slovné spojenie, ktoré nadobudlo povahu pomenovania a stalo sa súčasťou slovnej
zásoby. V slovenskej literatúre sa rozlišujú priame pomenovania (tzv. združené
pomenovania), napr.:

vysoká pec, skok o žrdi, kysličník uhličitý

atď. a nepriame, resp.

metaforické pomenovania (frazeologické jednotky), napr.

na nevydržanie, lanské snehy, päsť

na oko, vodiť za nos, vziať nohy na plecia, mať maslo na hlave

atď. Medzi slovami týchto

pomenovaní sa v rozličnej miere zachovávajú syntaktické vzťahy, realizujú sa tu isté
syntaktické konštrukcie. Podstatné však je, že význam týchto spojení je celistvý, nie je
prostým súhrnom lexikálnych významov jednotlivých komponentov. Hlavný rozdiel medzi
prvým a druhým typom je v tom, že prvé nemajú emocionálne zafarbenie, nemajú príznak
hodnotenia a nie sú expresívne.

Lit.: P. Ondrus – J. Horecký – J. Furdík, 1980.

lexikálna frazeológia

lexikálne frazémy

Jednotky frazeológie, ktoré vznikli frazeologizovaním konkrétneho slovného spojenia v jeho
konkrétnom lexikálnom zložení a ustálenom stvárnení. Je to typ, ktorý sa vydeľuje v rámci
klasifikácie frazém podľa bázy svojho vzniku. Opozitným typom je syntaktická frazeológia.
Porov. aj frazeolexéma.

lexikálna nedeliteľnosť

Spätosť komponentov frazémy, ktoré aj pri formálnej rozčlenenosti tvoria jeden významový
celok. V počiatočnej fáze frazeologických výskumov sa pokladala za jednu z univerzálnych
vlastností frazém a zakladala sa na nej sémantická klasifikácia frazém. V novších koncepciách
sa chápe ako vlastnosť, ktorása pri rozličných frazémach prejavuje rôznym spôsobom. Je
typická pre frazeologické zrasty a celky. Preceňovanie tejto vlastnosti viedlo niektorých
frazeológov k popieraniu slovnej povahy komponentov frazém (napr. A. I. Molotkov, 1977).

lexikálna variantnosť frazém

Limitovaná a ustálená premenlivosť lexikálneho zloženia frazémy, ktorá nenarúša identitu
frazémy, jej význam ani obrazný základ. Porov. aj lexikálny variant frazémy.

lexikálno-frazeologická spájateľnosť

Súbor všetkých možných spojení frazémy so slovami kontextu. Závisí od kategoriálneho
významu frazémy, ale aj od jej individuálnej sémantiky. Napríklad adverbiálne frazémy sa
môžu spájať so slovesami, pričom niektoré z nich sa môžu spájať s veľkým počtom slovies,
iné len s ich presne (obvykle tematicky) vymedzeným okruhom. Porov. kolokabilta,
distribúcia frazém.

lexikálno-frazeologický plán jazyka

Systém lexikálnych a frazeologických prostriedkov jazyka. Základ tohto systému tvoria
lexikálne jednotky. Z nich sú odvodené frazeologické jednotky ako sekundárne pomenovania
a ako istá nadstavba nad lexikálnymi jednotkami.

Lit.: Mlacek, l984, s. l59

lexikálny variant frazémy

Osobitný a najvýraznejší druh variantu frazém (p.), ktorý sa zakladá na limitovaných zmenách
lexikálneho zloženia frazémy, a to pri zachovaní jej ustáleného významu. Ohraničené zmeny

lexikálneho obsadenia frazémy pritom môžu mať paradigmatické významové súvislosti
(možno tu hovoriť o základnom type lexikálneho variantu, medzi zamieňanými zložkami sú
vzťahy napr. synonymie, antonymie, hyponymie, hyperonymie, rozličné ďalšie asociácie),
ďalej sa môžu zakladať na slovotvorných obmenách (p. slovotvorný variant) alebo (pri
slovesných jednotkách) na vidových vzťahoch (p. vidový variant). Dynamická je hranica
medzi lexikálnym variantom frazémy a synonymnými frazémami (p.) (čím väčšia
variabilnosť, tým viac sa posúva aj celkový obrazový základ frazémy a tým viac sa blíži k
existencii významovo síce blízkych, ale už nie variantov, lež samostatných (synonymných)
frazém). Medzi lexikálnymi variantmi môžu existovať menšie významové aj štylistické
rozdiely.

udová frazeológia

štylistická klasifikácia frazém. Porov. aj nárečová frazeológia.

udový akcent

V staršej teórii charakteristika zdôrazňujúca ľudový pôvod frazémy.

2. V novších frazeologických koncepciách zdôraznená hovorovosť frazémy odvodená už
nielen od pôvodu (ľudového), ale najmä zo všeobecného uplatňovania v bežnej komunikácii
("tak, ako ľudia vravia").

makroustálenosť frazémy

Komplexná ustálenosť frazémy, ktorá spočíva v ustálenosti na jednotlivých rovinách výstavby
a fungovania frazeológie, teda skladá sa z čiastkových ustáleností (p. mikroustáleností)
frazémy. Základ takéhoto chápania frazeológie vychádza z poznatku, že nijaká frazéma nie je
nejako absolútne ustálená, petrifikovaná na všetkých rovinách svojej výstavby, ale že
jednotlivé frazémy sa líšia práve rozličným stupňom ustálenia jednotlivých svojich zložiek.
Táto koncepcia sa uplatnila v prácach A. V. Kunina. V našej domácej literatúre sa tento
termín uplatňoval skôr iba výnimočne, hoci s takýmto chápaním ustálenosti sa aj u nás dosť
bežne počíta. Protipólom takéhoto chápania základných vlastností frazém je rôzna miera
anomálnosti (p.) frazémy na všetkých úrovniach jej stavby.

maxima

Z lat

maxima sententiae = najväčšia pravda, poučenie pre život. Pôsobivá, stručne vyjadrená

výpoveď, obyčajne pozostávajúca z jednej myšlienky, ktorá často nepresahuje rámec jednej
vety. Je podobným útvarom ako sentencia. Rozdiel medzi nimi je predovšetkým v tom, že
maxima je etickým pravidlom, kým sentencia je svojím obsahom všeobecnejšia. Maxima má
príbuzné črty aj s aforizmom, no jej obsah je vážnejší a trpkejší. Príklady:

Zem je matkou,

voda macochou. (ľud.) Závisť trvá vždy dlhšie, ako šťastie tých, ktorým závidíme. (La
Rochefoucauld) Dobré dielo nemožno hanou zabiť a zlému nepomôže chvála. (La
Rochefoucauld)

maximálne frazémy

minimálne frazémy

medzištýlová frazeológia

Podľa niektorých štylistických klasifikácií frazém jeden z osobitných druhov, a to typ, pre
ktorý je príznačné tlmenie výraznej polarizácie na osi knižnosť – hovorovosť. Je to teda typ s

tlmenou hovorovosťou alebo tlmenou knižnosťou, ktorý sa práve pre nevýraznosť svojej
štylistickej charakteristiky môže uplatňovať prakticky vo všetkých textoch, ktorých povaha je
kompatibilná s povahou frazeológie všeobecne. Niekedy sa tento typ frazém označuje aj
názvom neutrálna frazeológia.

medziúrovňová frazeologická kontaminácia

frazeologická kontaminácia.

melioratívny akcent

Funkčný aspekt frazémy. Súvisí s aktuálnou situáciou a komunikačnou aktivitou hovoriaceho.

metaforickosť frazémy

obraznosť frazémy.

metóda areálového opisu frazém

Metóda opisu frazém, zameraná na zistenie zón teritoriálneho výskytu frazém rovnakého
štruktúrno-sémantického typu.

Lit.: V. M. Mokijenko, 1983.

metóda ideografického opisu frazeológie

ideografický opis frazém

metóda okolia

distribučná metóda

metóda štruktúrno-sémantického modelovania

Metóda analýzy frazém pomocou rekonštrukcie jej modelu – frazeoschémy, ktorá vychádza z
variantnosti frazém so spoločným všeobecným významom, analogickou štruktúrou a
motiváciou. Používa sa najmä pri typologicko-porovnávacom výskume frazém rôznych
jazykov, pri areálovom, ideografickom a etymologickom výskume frazeológie.

Lit.: V. M. Mokijenko, 1980, 1989.

metodické spracovanie frazeológie

Spracovanie frazeológie v systéme jazykového vyučovania, pričom máme na mysli jej
dôležité aspekty výstižnosť, rukolapnosť, účinnosť vyjadrenia, a to v dvoch póloch – v
kultivovanom obraznom výraze a v primeranej expresívnej realizácii. Spolu s časovými
možnosťami, s otázkami štruktúry frazeologického vyučovania, ako aj povahy a rozsahu
frazeologického poučenia, v metodike frazeologického vyučovania prichádzajú do úvahy dva
základné faktory, ktoré toto vyučovanie viažu na životný kontext. Je to motivácia frazémy a
jej výchovný zmysel. Pretože životné situácie, ktoré frazeológia spravidla predpokladá sú
zväčša negatívneho charakteru treba v nich nájsť pozitívny etický zmysel, ktorý je v nich
nepriamo zakódovaný. S frazeológiou môže vyučujúci pracovať nielen na hodinách
slovenského jazyka, ale aj na hodinách slohu a literárnej výchovy.

Lit.: F. Miko, 1989.

mikroustálenosť frazémy

Čiastkový typ, podtyp komplexnej ustálenosti (p.) (makroustálenosti), ktorý sa prejavuje
istými paradigmatickými alebo syntagmatickými ohraničeniami v jednej oblasti výstavby
frazémy alebo v oblasti jeho používania. Chápanie mikroustálenosti vychádza z predstavy, že
frazeologizovanosť istého spojenia vychádza z ustálenosti nie iba na jednej rovine, ale že sa
prejavuje ako výsledok špecifickej súhry v ustálenosti viacerých typov, ktoré pritom nikdy
nemusia byť v konkrétnej frazéme zastúpené v absolútnej miere, teda ako nejaká absolútna
zmeravenosť. Je to pojem z frazeologickej koncepcie A. V. Kunina, v ktorej sa počíta s
takýmito druhmi mikroustálenosti: mikroustálenosť morfologická, mikroustálenosť
syntaktická, mikroustálenosť lexikálna, mikroustálenosť používania, mikroustálenosť
významu a štruktúrnosémantická (p.). Sám názov mikroustálenosť sa v našej domácej
literatúre uplatňoval zriedkavejšie (bežnejšie sa hovorí iba o ustálenosti, napr. morfologickej,
syntaktickej ustálenosti atď.), hoci predstava o jednotlivých druhoch či častiach komplexnej
ustálenosti sa aj u nás produktívne využíva.

mikroustálenosť lexikálna

Jeden z najtypickejších a najsignifikantnejších znakov frazeologizovanosti istého spojenia.
Vychádza z princípov teórie pravdepodobnosti: Ak sa v texte objaví zložka (slovo) A, je
veľká pravdepodobnosť, že sa pri nej objaví aj komponent B, ktorý s ňou utvára frazeologickú
jednotku. Ani tento ukazovateľ sám však nestačí ako jednoznačný signál frazeologickosti,
preto sa uplatňuje spolu s inými typmi mikroustálenosti, predovšetkým s ustálenosťou
významu.

mikroustálenosť morfologická

Jeden z čiastkových typov ustálenosti, ktorý sa opiera o poznanie, že frazémy ako špecifické
slovné spojenia nemôžu uplatniť celú paradigmu tvarov podľa svojej povahy (či ide o
slovesné, menné alebo príslovkové spojenia), ale sa vyskytujú iba v istých limitovaných
prípadoch. Napr. výraz

zub času

sa uplatňuje iba v tvaroch singuláru a tam najčastejšie iba v

nominatíve. Podobné ohraničenie (úplné alebo čiastkové) sú aj pri slovesných frazémach.
Frazéma

roniť krokodílie slzy

sa napr. nezvykne objavovať v tvare minulého kondicionálu

bol

by som býval ronil krokodílie slzy

(ohraničenie sa tu dotýka aj osoby, túto frazému bežnejšie

uplatníme vo vzťahu k inému, nebude tu bežný ani tvar l. os. singuláru – ale to je už skôr
otázka mikroustálenosti iného typu, a to mikroustálenosti používania). Termín sa bežne
uplatňoval v Kuninovej koncepcii frazeológie, kde sa mu pripisovala menšia dôležitosť než
iným typom ustálenosti (čo súviselo jednak s tým, že jeho analýza vychádzala z materiálu
jazyka, ktorý má aj ináč chudobnú morfológiu, a jednak s tým, že sa ešte dôsledne
nerozlišoval pojem morfologického variantu frazémy a pojem paradigmatická forma
frazémy). Pri výklade tvarových špecifík slovenskej frazeológie sa ukázalo, že ide o jeden z
dôležitých rozlišovacích znakov mnohých frazém, hoci v samom názvosloví sa bežnejšie
hovorilo o morfologickej ustálenosti, nie mikroustálenosti.

mikroustálenosť používania

reprodukovanosť frazémy

Rozlišovací znak frazeológie založený na zistení, že frazéma nevzniká vždy v reči nanovo, ale
sa v nej iba uplatňuje, reprodukuje ako relatívne hotový celok skladajúci sa z istých slovných
prvkov v istých tvaroch a v istej konštrukčnej podobe. Niekedy sa teda sám tento znak chápal
ako komplexný prvok frazeológie, a tak sa mu pripisovala platnosť podstatného alebo
dokonca jediného dištiktívneho príznaku frazeológie (rus. termín "vosproizvodimosť" v

interpretácii L. I. Rojzenzona). Bežnejšie sa chápe ako jeden z rozlišovacích znakov frazémy,
ako špecifická forma ustálenosti.

mikroustálenosť syntaktická

Jeden z čiastkových typov komplexnej ustálenosti, ktorý vychádza z poznatku, že podstatná
väčšina frazém sa vyskytuje iba v jednej forme spojenia alebo iba v niekoľkých formách, že
pri každej frazéme teda existuje rad ohraničení, ktoré sa dotýkajú celej konštrukcie, ďalej
poradia zložiek v nej, nemožnosti produktívnych transformácií a pod. Je to dôležitý
rozlišovací znak, ktorým sa frazémy odlišujú od podobných (resp. aj príbuzných) voľných
slovných spojení.

mikroustálenosť štruktúrno-sémantická

Vlastnosť frazémy spočívajúca v tom, že takmer každá frazéma je jedinečným typom
spojenia, ktorý nevzniká (alebo takmer nikdy nevzniká) podľa modelu už existujúcej frazémy
(porov. aj nemodelovosť frazémy). Ak napr. existuje ustálené prirovnanie

usilovný ako

včelička

, nedá sa na pozadí vlastností slov z tohto prirovnania predpokladať, že frazémou

budú aj paralelné spojenia, ktoré by sa utvárali podľa modelu uvedeného ustáleného
prirovnania. Preto ustálenými prirovnaniami nebudú napr. prirovnania typu *usilovný ako
osička/mravček/lienka a pod.

mikroustálenosť významu frazémy

Podstatný znak frazémy, ktorý súvisí najmä s ustálenosťou jej lexikálneho zloženia a s
ustálenosťou jej formálneho stvárnenia (ustálenosťou konštrukcie aj ustálenosťou tvarov
všetkých alebo aspoň niektorých zložiek), ako aj ustálenosťou významových zmien jej
zložiek (p. desémantizácia komponentov frazémy). Práve zachovanie ustáleného významu
frazémy je najzákladnejším predpokladom uchovania jej identity. Akékoľvek zmeny, ktoré
zasahujú ustálený význam frazémy, majú povahu frazeologickej aktualizácie.

mimojazyková frazeologizácia

frazeologizácia.

minimálne frazémy

Frazémy, ktorých súčasťou nie je viac ako jeden autosémantický komponent, pričom počet
synsémantických komponentov nie je rozhodujúci, za predpokladu, že si slovné spojenia ako
celok zachováva charakter frazeologickej jednotky. Najčastejším prípadom minimálnych
frazém je a) ustálené spojenie predložky a podstatného mena v požadovanom páde:

bez

debaty, po lopate, po meči, po praslici, za dievčaťa, do chlapa, bez fanfár, poza bučky, od
kolísky, za náprstok

a i

Ďalšie typy minimálnych frazém predstavujú spojenia b) predložka +

prídavné meno:

po dobrom, po zlom, vo veľkom, po novom, po starom;

c) predložka +

príslovka

: od mala, za čerstva, za horúca, za slobodna, za živa,

d) častica + podstatné nemo:

ani chýru, ani krok, ani mak, ani slova, až hrôza; e)

spojka + príslovka:

ako naschvál, ako

naprotiveň, ako náročky;

f) častica + predložka + podstatné meno:

ani za hrsť, ani na krok,

ani po masle, ani za svet, ani o vlas, ani o milimeter;

g) spojka + predložka + podstatné

meno

: ako na dôvažok, ako na potvoru, ako na povel, ako na truc, ako na výsmech, ako na

smiech, ako na zlosť.

Existujú aj minimálne frazémy len so synsémantickými komponentmi,

napr.

ako áno, ako až-až, ešte-ešte, ledva-ledva, len-len, už-už a i.

Termín minimálna

frazeologická jednotka prvýkrát použil P. A. Lekant (1967). Odvtedy jednotliví bádatelia

zaujímali k otázke ich postavenia vo frazeológií rôzne stanoviská. Napr. L. I. Rojzenzon
(1973) prijíma minimálne frazeologické jednotky s výhradou, že tento termín predpokladá aj
existenciu termínu maximálna frazeologická jednotka. Na označenie minimálnych
frazeologických jednotiek použil tiež termín jednovrcholové frazeologizmy, ktorý bol
podmienený prízvukovými pomermi v ruštine.

Lit.: G. Djulgerova, 1985; A. M. Emirova, 1968; H. Henschel, 1984; A.. M. Lewicki, 1980; P.
A. Lekant, 1967; J. Mlacek, 1972, 1977; V. M. Mokijenko, 1980; K. Ničeva, 1987; K.
Palkovič, 1989/90; L. I. Rojzenzon, 1973; E. Smiešková, 1974; N. M. Šanskij, 1969.

modálne frazémy

Osobitný typ frazém, ktoré vyjadrujú subjektívny vzťah hovoriaceho alebo jeho hodnotenie a
modifikujú výpoveď alebo jej časť z hľadiska pravdivosti, správnosti, možnosti ap. Modálne
frazémy sú morfologicky nemenné, nespájajú sa so slovami v texte, ale majú funkciu
uvádzacích, vsuvných výrazov alebo samostatných výpovedí, napr.:

pravdu povediac,

všeobecne povedané, v konečnom dôsledku

atď.

Lit.: P. Ďurčo, 1987, 1988.

modálny variant frazémy

Druh syntaktického variantu frazémy založený na možnosti uplatniť jednotku v kladnej aj
zápornej podobe. Tento druh variantu je ohraničný na slovesné a čiastočne niektoré adjektívne
a príslovkové frazémy. Modálna premenlivosť je silno limitovaná aj v rámci slovesných
frazém, keďže niektoré z nich môžu mať iba kladnú podobu (napr.

mať niečo v malíčku

, tu sa

síce dá tiež pritvoriť záporná podoba, ale tá by išla proti vlastnému významu frazémy), iné
zasa iba zápornú podobu (

nebabri, nekúpiš

) a iba v ďalšej skupine je možnosť uplatniť klad aj

zápor (napr.

dať niekomu za pravdu – nedať niekomu za pravdu

). Pri ďalšej derivácii sa táto

základná modálna charakteristika môže meniť, napr. je

maľovať/nemaľovať čerta na stenu

ale pri odvodenom prísloví už iba

Nemaľuj čerta na stenu!

model frazeologický

frazeologický model

model štruktúrno-sémantický

p. štruktúrno-sémantický frazeologický model

model štruktúrny

štruktúrny frazeologický model

model typologický

typologický frazeologický model

modely významu frazémy

Modely opisu významovej štruktúry a významových vzťahov frazém. Rozlišujeme
semaziologické a onomaziologické modely. K semaziologickým patria lineárne, vetvené,
stupňovité a hierarachické. Lineárne modely vychádzajú z tradičnej lexikologickej
interpretácie o členení významu na zložku nocionálnu (konceptuálnu) a pragmatickú
(konotatívnu, resp. asociatívnu) (V. N. Telija, J. Filipec – F. Čermák, 1985). Vetvené
vychádzajú z toho, že zložkám významu v slovníku nemožno priradiť jednoznačne zreteľný
sémantický príznak, čo spôsobuje otvorenosť významu voči kontextuálnej špecifikácii. Pri
opise sa analyzujú fakultatívne a potenciálne situačné prvky a tiež špecifickosť deskriptívneho

jadra. Výhodou takéhoto modelu je, že sa tu prehľadne špecifikuje valencia a kontext okolo
deskriptívnych komponentov a tento opis možno ďalej vetviť a precizovať, pričom možno
doň zakomponovať okrem situačného vymedzenia aj pragmatické zložky z lineárnych
modelov, napr. emocionálnu a hodnotiacu zložku. Ďalšie modely (stupňovitý, resp.
viacúrovňový a tzv. procedurálny, resp. funkčný) vychádzajú zo stupňovitého opisu
sémantickej a syntaktickej štruktúry frazém. V stupňovitom modeli sa na najvyššej úrovni
frazéma priraďuje k abstraktnému pojmu (tzv. archisémovej formuli) do určitého lexikálno-
sémantického poľa. Ďalej nasleduje tzv. bázová propozícia s uvedením predikátových sém a s
počtom premenných argumentov a konotatívnych prvkov. Ďalej sa špecifikuje sémanticko-
denotatívna distribúcia argumentov v rámci tzv. sémantického vetného modelu. Na štvrtom
stupni sa špecifikujú morfosyntaktické reštrikcie predikátu a určuje sa syntaktická distribúcia
v podobe výpočtu argumentov, vrátane ich záväzného a fakultatívneho obsadenia. K tomu
pristupuje diastratálna (pragmaticko-štylistická) charakteristika a výklad významu (B.
Wotjak). V hierarchickom modeli ide o kombináciu vetveného a stupňovitého modelu. Model
zachytáva hybridnú povahu frazém, ktorá je z hľadiska funkcie akoby pomenovaním, no jej
štruktúra je syntaktickej povahy. Význam frazémy sa podľa tohto modelu skladá z tzv.
vecného denotátu, ku ktorému sa hierarchicky pripájajú ďalšie zložky: zafixovaný obraz,
hodnotenie, expresívnosť, emocionálnosť a estetickosť (F. Miko).

Onomaziologické modely – tezaury zachytávajú významové vzťahy medzi frazémami v
hierarchickom usporiadaní vzhľadom k ich nadradeným kategoriálnym pojmom. Porov.
ideografický opis frazém.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985;; V. N. Telija, 1987; P. Ďurčo, 1987/88; B. Wotjak, 1992; F.
Miko a kol., 1989.

morfológia frazeológie

Súhrn všetkých tvarových realizácií, ktoré súvisia s možnosťami obmieňania kľúčového slova
frazémy, prípadne aj s ohraničeným obmieňaním tvarov ostatných komponentov. Zaraďujú sa
sem rozličné prejavy tvarového obmieňania frazémy, najmä však prípady úplnej tvarovej
zmeravenosti, petrifikovanosti celej frazémy (napr.

stoj čo stoj, cestou necestou

), ďalej všetky

paradigmatické formy frazémy, potom široká škála morfologickej variantnosti a napokon aj
otázky morfologického aktualizovania frazémy.

morfologická variantnosť frazémy

Ohraničená a ustálená tvarová premenlivosť frazémy alebo niektorého jej komponenta, ktorá
nenarúša významovú totožnosť frazémy. Porov. aj morfologický variant frazémy.

morfologický variant frazémy

Podoba frazémy, ktorá sa od iných podôb tej istej frazémy odlišuje niektorými odchýlkami vo
svojom tvare, resp. v tvaroch niektorých svojich zložiek. Zo začiatku sa za morfologický
variant frazémy pokladali všetky prípady s tvarovými obmenami vo frazéme. Neskôr sa
špecifikáciou rozlíšili vlastné, resp. skutočné morfologické varianty frazém a tzv.
paradigmatické formy frazémy (p.). Rozdiel je najmä v miere premenlivosti. Morfologický
variant frazémy sa vyznačuje odlišnosťou iba na jednom mieste, príp. v ohraničenom počte
miest v podobe frazémy, kým paradigmatická forma pravidelne realizuje celú istú časť
paradigmy svojej základnej zložky. Medzi morfologickými variantmi frazém môžu byť aj

štylistické, príp. aj distribučné rozdiely, paradigmatické formy frazémy sú aj štýlovo úplne
jednotné. Príklady morfologických variantov frazém:

deň po deň – deň po dni, byť od fachu –

byť z fachu, niečo dosiahlo vrchol – niečo dosiahlo vrcholu, za onoho času – za oných čias

pod. Napr. pri dvojici morfologických variantov

niečo dosiahlo vrchol

niečo dosiahlo

vrcholu

sa už prejavuje malý štylistický rozdiel (druhý variant začína ustupovať), ktorý je

dôsledkom všeobecnejšej tendencie nahrádzať isté genitívne väzby akuzatívnymi.

motív vzniku frazémy

Etymologické objasnenie východiskovej podoby frazémy, ktorou bolo obyčajne voľné slovné
spojenie (porov. historický prototyp frazémy). M. v. f. súvisí s vnútornou formou frazémy
(p.), ktorá predstavuje jej konkrétny obraz. Môže byť zreteľný a jasný, napr.

umyť hlavu

niekomu; padnúť na kolená pred niekým; nemať ani grajciar

al. zastretý (menej al. viac),

napr.

mať na rováši niečo u niekoho; zavolať k plachte niekoho

Motiváciu týchto frazém nám

pomôžu objasniť prototypy (p.) neskorších frazém. Nestačí však iba jazyková analýza, ale
musíme poznať aj reálie, spoločenské, ekonomické a kultúrne súvislosti skúmaného obdobia,
príp. kontext materiálnej a duchovnej kultúry v iných oblastiach, najmä v Európe.

motivačná báza frazém

frazeotvorná báza

motivovaný význam frazémy

Význam frazémy zachovávajúci asociatívnu súvislosť s konkrétnym obsahom frazémy. M. v.
má tzv. odkrytú sémantickú štruktúru, t. j. spojenie má reálnu analógiu vo voľnom slovnom
spojení, napr.

umyť hlavu niekomu; držať jazyk za zubami; biely ako sneh

nadslovnosť frazémy

viacslovnosť frazémy.

náhodná frazeologická kontaminácia

frazeologická kontaminácia.

naliehavosť situácie ako zdroj frazém

Referencia frazém v ich rečovom nasadení je výberová. Ich vznik a fungovanie je spravidla
motivované naliehavosťou a dôležitosťou životného faktu, na ktorý odkazujú. Tým sú aj
atraktívne, a potom aj funkčne pregnantné a frekventované. Často pritom upozorňujú –
paradoxne – na dôležitosť zdanlivo nenápadných, akoby bezvýznamných faktov.

nárečová frazeológia

Oblasť nespisovnej frazeológie, ktorá zahŕňa viaceré typy frazém – nárečové frazémy, ktoré
sú hláskoslovnou, tvarovou alebo syntaktickou obmenou spisovných frazém, napr.

isc jako v

ľece na saňoch

(p. nárečový variant frazémy),

- nárečové frazémy, ktoré vyjadrujú rovnaký obsah ako spisovné frazémy ale majú odlišné
lexikálne obsadenie, napr.

prišou k tomu ako Ročkár k čižmám

(má podobný význam ako

spisovná frazéma

prísť k niečomu ako slepé kura k zrnu), hľadí ako Považajich prasťe

(hľadieť ako teľa na nové vráta),

- nárečové frazémy, ktoré nemajú náprotivok v spisovnej frazeológii, napr.

prišol ji na zub,

pripáľ si ako Labo f krčme, visobáž ju ako Šovan svoju Maru.

nárečový variant

Nárečová frazéma, ktorá je hláskoslovným, tvarovým alebo syntaktickým variantom
(obmenou) spisovnej frazémy, napr.

tak jak kebi na scenu hrach šmaral

(=zbytočne

napomínať niekoho).

nefrazeologické združené pomenovania

združené pomenovanie

nefunkčná frazeologická kontaminácia

frazeologická kontaminácia.

negácia

záporná forma frazémy l.

neidiomatické frazémy

Frazémy, ktoré sa vyznačujú neprítomnosťou idiomatickosti (p.). Tento pojem sa produktívne
vydeľoval na pozadí pôvodného vymedzovania idiomatickosti ako doslovnej
nepreložiteľnosti frazémy do iného jazyka (teda za neidiomatické sa pokladali frazémy, ktoré
sa dali doslovne preložiť do iných jazykov, resp. iného jazyka), ako aj na pozadí Kuninovho
odlišovania frazeológie od frazeomatiky (neidiomatické frazémy sa pokladali za súčasť
frazeomatiky).

nekrotizmy

Slová, ktoré v slovnej zásobe úplne zanikli a používajú sa len ako komponent frazémy, napr.

tiecť cícerkom, mať niečo za lubom, ani zbla, prísť do pomykova

nemotivovaný význam frazémy

Význam frazémy nezachovávajúci asociatívnu súvislosť s konkrétnym obsahom frazémy.
Napr.

narodiť sa v čepčeku; zavolať k plachte niekoho.

neologizácia frazém

frazeologické neologizmy

nespisovná frazeológia

Súborný názov pre všetky druhy frazém, ktoré nepatria do frazeológie spisovného jazyka. Do
nespisovnej frazeológie sa zaraďujú frazémy, ktoré svojimi významovými vlastnosťami,
svojimi konotáciami alebo na druhej strane povahou svojich zložiek prekračujú znaky
spisovnej frazeológie. Jej osobitnými druhmi sú nárečová frazeológia, slangová frazeológia,
argotová frazeológia a novšie aj subštandardná frazeológia. Jadrom nespisovnej frazeológie sú
tzv. vlastné frazémy príslušného typu (napr. vlastné nárečové frazémy, vlastné argotové
frazémy atď.). Problematickejšie sú príslušné typy, ktorých zaradenie do daných kategórií sa
opiera o prítomnosť variantnej zložky z príslušnej nespisovnej vrstvy. Zapojenia
nespisovného komponenta neznamená automatické zaradenie danej frazémy do príslušnej
kategórie nespisovných frazém. Isté frazémy s nespisovnými zložkami mávajú platnosť
spisovných frazém. Porov. aj klasifikácia frazém podľa vzťahu k spisovnému jazyku, ďalej
nárečová frazeológia i slangová frazeológia.

nocionálny význam frazémy

Základná pojmová (konceptuálna) zložka významu frazémy.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

nulová paradigma frazémy

Nemennosť tvaru frazémy pri jej zapájaní do kontextu, neexistencia paradigmatických foriem,
napr.

o milých päť, z reči do reči, na sto percent, chtiac-nechtiac

. Porov. petrifikovanosť

frazémy

obligátna zložka frazémy

obligátny člen

komponent frazémy

Časť frazémy, ktorá sa záväzne vyskytuje v jej zložení, ak sa nemá aktualizujúco zasiahnuť
do významu celej frazémy.

obrazné združené pomenovania

frazeologické združené pomenovania

Ustálené slovné spojenia, ktoré vznikajú bez zámerného vyhľadávania terminologického
označenia. Na základe obraznej podobnosti sa ich význam prehodnotil a ustálil v novom
výraze, napr.

kurie oko, medvedia služba, labutia pieseň, babie leto, žabie očko, myší chvost,

vlčí mak, vlčia tma, gordický uzol, posledný mohykán.

obraznosť frazémy

prenesenosť významu

metaforickosť frazémy

figuratívnosť

frazémy

Jedna z vlastností významu frazémy, ktorá sa najčastejšie radí medzi podstatné vlastnosti,
niekedy sa pokladá priamo za východisko každej frazeologizácie (takto napr. F. Miko) a
inokedy sa zaraďuje medzi fakultatívne, nie univerzálne ani obligátne znaky frazémy (takto
napr. V. M. Mokijenko). Pri hocijakom z uvedených hodnotení je to jedna z
najpregnantnejších vlastností frazémy, ktorá vzniká ako dôsledok desémantizácie slov, ktoré
sa stávajú komponentmi frazémy. Keďže desémantizácia komponentov býva úplná aj
čiastočne (a v dôsledku toho aj frazeologizácia spojenia môže byť úplná aj čiastočná), treba aj
pri obraznosti vydeľovať celú skupinu prípadov, od výrazov s úplnou obraznosťou (p.
frazeologické zrasty a celky) až po spojenia s minimálnymi významovými zmenami. Práve
takýto dynamický pohľad na obraznosť prekleňuje spomínané rozdielne hodnotenie tejto
vlastnosti pri vymedzovaní frazémy. Predovšetkým pre nevýraznosť obraznosti istých frazém
niektoré teórie nepoužívajú ani jeden z uvedených názvov tejto vlastnosti a hovoria o
sémantickej transpozícii frazémy. Prípady s veľmi výraznou obraznosťou, ktorá sa
najčastejšie uplatnila ustálením aktuálnych básnických metafor, sa označuje ako poetická
obraznosť frazémy. Význam frazémy, ktorý vznikol uplatnením obraznosti, resp. spomínanou
sémantickou transpozíciou, sa nazýva prenesený význam frazémy.

odborná frazeológia

Idiomatické výrazy terminologickej povahy, napr.

mŕtvy chod, myšací chvostík, Veľký voz

atď. Na rozdiel od vlastných frazém nemajú odborné frazémy v texte tak oslabenú, resp.
vágnu referenčnú zložku významu a nemajú ani výraznú pragmatickú (predovšetkým
expresívnu a hodnotiacu) zložku významu. Porov. aj profesionálna frazeológia.

okazionálny variant frazémy

kontextová variantnosť.

okolie frazémy (potenciálne/reálne)

Slová, s ktorými sa frazéma spája pri svojej realizácii v reči. Potenciálne okolie je schopnosť
frazémy spájať sa so slovami istého typu. Frazéma sa napríklad môže spájať so slovami
vystupujúcimi vo vete vo funkcii podmetu, predmetu alebo príslovkového určenia (vtedy sa
rozlišuje subjektové, objektové alebo okolnostné okolie), počet slov, s ktorými sa môže spájať
a ich tematický okruh môžu byť presne ohraničené

alebo neohraničené (vtedy sa rozlišuje lexikálne ohraničené alebo lexikálne neohraničené
okolie) a môže sa spájať buď iba so slovami vymedzeného typu, napr. len so substantívami so
sémantikou "osoba" alebo "ne-osoba", príp. "konkrétny predmet" alebo "abstraktný pojem",
alebo sa môže spájať s typovo presne neohraničenými slovami, napríklad so slovami s
významom "osoba" aj "ne-osoba" (vtedy sa rozlišuje jednotypové a rôznotypové okolie).
Reálne okolie je spájateľnosť frazémy v každom konkrétnom prípade jej použitia. V rámci
konkrétnej vety môže mať frazéma potenciálne i reálne okolie. Často sa prekrývajú. Súbor
všetkých okolí, v ktorých sa daná frazéma vyskytuje, sa označuje ako distribúcia frazémy. Na
skúmanie okolia frazémy existuje aj špeciálna metóda – metóda okolia (Tagijev, l966). Porov.
distribúcia, lexikálno-frazeologická spájateľnosť.

Lit.: M. T. Tagijev, l966; V. P. Žukov, l986; A. G. Nazarian, l98l; N. N. Kurčatkina – A. V.
Suprun, l98l.

okrídlené slová

okrídlené výrazy

Tradičné označenie jednej skupiny knižných frazém, ktoré sa vyznačujú tým, že vznikli z
výroku nejakej historickej alebo literárnej postavy. V staršom vymedzení sa za okrídlené
slová (tento názov sa uplatnil skôr) pokladal iba taký výrok, resp. citát, pri ktorom sa už
neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pôvodcu. Hranica sa tu určovala veľmi subjektívne
– jeden pôvodcu výroku poznal, iný zasa nepoznal. Novšia metóda odlišovania okrídlených
výrazov (tento názov sa uprednosťňuje, lebo nejde o slová, ale o výrazy) vychádza z
komunikatívnej platnosti výroku: Ak sa používa iba v kontexte, v situácii, v ktorých vznikol,
ide o citát, ak sa uplatňuje aj v iných komunikatívnych situáciách, ide o okrídlený výraz, resp.
okrídlené slovo. Iba v takomto vymedzení možno okrídlené výrazy pokladať za osobitný druh
frazém.

oporný člen frazémy

kľúčové slovo frazémy.

ortografický variant

Pravopisne odlišná podoba tej istej frazeologickej jednotky, napr.

neveriaci Tomáš/tomáš, dať

si Lehára/lehára,

rusk.

pod šofe/pod šefe

, franc.

bouillon de onze heures/d onze heures.

paneuropeizmy

internacionalizmy vo frazeológii

paradigma frazémy

sémantická paradigma frazémy, paradigmatická forma frazémy,

paradigmatický rad frazémy, paradigmatika frazém

paradigmatická forma frazémy

Pri jednotkách, ktoré sa skladajú z ohybných slov, niektorý z realizovaných tvarov, ktoré
vznikajú uplatnením istej časti paradigmy morfologicky premenlivého komponentu frazémy.
Najčastejšie ide o uplatnenie viacerých možností slovesnej zložky, pri menných frazémach o
časť paradigmy kľúčového mena (najmä substantíva). Pri frazéme

nosiť drevo do hory

bežne vyskytujú napr. paradigmatické formy

nosím, nosíš, nosíte drevo do hory, nosenie

dreva do hory

(nerealizuje sa však celá paradigma, málo pravdepodobné, resp. až nemožné sú

tu tvary

nosiaci drevo do hory, bol by býval nosil drevo do hory

a pod.). Pri mennej jednotke

Potemkinove dediny

sa podobne uplatňuje iba časť paradigmy (plurál), ale tam sú možné

viaceré podoby podľa pádu:

Potemkinove dediny, o Potemkinových dedinách

atď.

Zo začiatku sa ako variant názvu paradigmatická forma frazémy uplatňoval aj názov
paradigmatický rad frazémy (p.), ktorý sa neskôr špecifikoval na označenie paradigmatických
posunov v oblasti frazeologizovaných konštrukcií, resp. syntaktickej frazeológie (p.).

paradigmatický rad frazémy

Zo začiatku variantné označenie pre paradigmatickú formu frazémy (p.), novšie označenie
konkrétnych realizácií frazeologizovaných konštrukcií. Napr. vo frazeologizovaných
konštrukciách typov

ako číta, tak číta, čo vymýšľa, to vymýšľa

má povahu vlastnej frazémy

(skôr frazeotextémy) sama ustálená konštrukcia, kým konkrétne jej realizácie (napr.

ako číta,

tak číta, ako sedí, tak sedí, ako behá, tak behá

a pod., ktoré majú všetky význam nepretržitej

činnosti) tvoria paradigmatický rad frazémy.

paradigmatika frazém

Súhrn všetkých paradigmatických vzťahov vo frazeológii, ktoré sa môžu prejavovať na rovine
tvarov najmä konštrukčne

kľúčového slova (jeho ohýbaním sa tvoria tzv. paradigmatické formy frazémy, ktoré
umožňujú pri väčšine frazém ich kontaktové zapojenie do kontextu, napr.

roníš, roním,

roníme krokodílie slzy

), ďalej pri opozícii ustálenosť – variantnosť, a to existenciou variantov

frazémy, a napokon na rovine významu frazémy, keď sa v osobitých paradigmatických
vzťahoch nachádzajú také kategórie, ako frazeologické synonymá, frazeologické homonymá,
významy v rámci polysémickej frazémy alebo frazeologické antonymá.

paralelné frazémy

frazeologické paralely

Frazeologické jednotky dvoch jazykov s rovnakým významom a

rovnakým alebo približným komponentovým zložením a syntaktickou štruktúrou, ktoré
vznikli nezávisle od seba v rôznych jazykoch, niekedy typologicky odlišných: napr. slov.

plávať ako sekera

a jap.

plávať ako motyka s významom

"zle plávať".

parametrizácia frazém

frazeologická parametrizácia, frazeologické parametre, zóny

frazeologických parametrov

parémie

paremiologické útvary

Také malé folklórne útvary, ktoré z jazykového hľadiska patria do frazeológie (majú teda
vlastnosti frazém). Základnými útvarmi sú tu príslovie a porekadlo, ale patria sem aj početné

ďalšie útvary, ako napr. úslovie, pranostika, povrávka, wellerizmus a hádanka (p.). Súhrn
všetkých týchto jednotiek sa z frazeologického hľadiska nazýva paremiologická frazeológia.
Sú to jednotky s osobitnými nielen jazykovými, ale aj folkloristickými aj kultúrnymi
hodnotami.

paronymické frazémy

frazeologické paronymá

párové slová

súslovie.

periféria systému

Pomocná, ale dosť univerzálna charakteristika frazeológie. Zaradenie frazeológie na perifériu
jazykového systému vyplýva z viacerých daností, ktoré k takejto charakteristike dosť
jednoznačne vedú. Ide najmä o tieto fakty: a) frazeológia i jej jednotky sa zreteľne vymykajú
zo stratifikačnej predstavy o jazykovom systéme, b) pre frazeológiu je najpríznačnejšou
vlastnosťou anomálnosť – v protiklade s prevažujúcimi tendenciami po analógii v ostatných
zložkách jazykového systému, c) medzi dôležité znaky frazeológie patrí nemodelovosť (alebo
krajne limitovaná modelovosť), d) rôznorodosť jednotiek frazeológie z funkčného aj
formálneho (konštrukčného) hľadiska tiež skôr oslabuje, ako podporuje systémovú predstavu
o frazeológii. Všetky uvedené skutočnosti síce nevylučujú existenciu aj istých systémových
prvkov vo frazeológii, ale naznačujú, že ony nie sú dominantné v celej frazeológii.

petrifikovanosť frazémy

Najvyššia miera lexikálnej, syntaktickej a morfologickej ustálenosti frazémy. V
petrifikovaných frazémach nemožno nahrádzať nijaký komponent iným (majú úplne ustálené
komponentové zloženie), nemožno v nich meniť poradie komponentov ani vložiť medzi ne
nejaké slovo z kontextu a nemožno meniť ani podobu syntaktickej konštrukcie spojenia (majú
úplne ustálenú syntax) a v nich sa ani jeden komponent nijako tvarovo nemení, neohýba
(majú úplne ustálenú morfológiu). Petrifikované sú napríklad slovenské frazémy

malá hŕba

pýta viac, cól sem cól tam, z hodiny na hodinu, márna sláva

Lit.: J. Mlacek, l984.

plán pomenovania vo frazeológii

Prvotne sa prejavuje pri frazémach s nominatívnou funkciou. Význam takýchto jednotiek sa
však pomenovaním nevyčerpáva, ale obsahuje – najmä vďaka svojej obraznosti, expresívnosti
a konotatívnym zložkám – aj prvky výpovedné, ktoré sa tu uplatňujú druhotne. Vďaka takejto
súhre prvotnej nominatívnej funkcie so sekundárnou výpovednou funkciou nie je nijaký
bežný typ frazémy iba obyčajným pomenovaním (istou výnimkou sú tu okrajové typy, ktoré
hraničia s lexikálnymi jednotkami a ktoré F. Čermák priliehavo nazval kvazifrazémami), a
preto mohol F. Miko vysloviť tézu platnú o väčšine frazém, že "pomenúvajú vyjadrujúc".

Lit.: F. Miko, 1978; J. Filipec – F. Čermák, 1985.

plán usúvzťažnenia vo frazeológii

Prvotne sa prejavuje pri frazémach s komunikatívnou funkciou a vetnou formou. Bežne sa
teda vo frazeológii s ním počíta iba odvtedy, ako sa rozšírilo chápanie predmetu frazeológie i

vymedzenie frazémy. Primárne vyjadrujú osobitné usúvzťažnenie práve vetné frazémy, ich
zmysel (referencia) sa však nevyčerpáva iba usúvzťažnením, ale sekundárne obsahuje aj
prvky pomenovacieho plánu (fráza, príslovie, povrávka "pomenúva" celú istú situáciu).
Parafrázujúc Mikovu formuláciu o pomenovacích jednotkách, možno o frazémach s
výpovednou platnosťou konštatovať, že "vyjadrujú pomenúvajúc".

Lit.: F. Miko, 1978.

podoba frazémy

Tvar, v akom sa môže frazéma vyskytovať pri rešpektovaní ustáleného významu. Mnohé
(zmeravené) frazémy sa vyskytujú iba v jedinej podobe, väčšina frazém máva však viacej
podôb, a to v dôsledku existencie rozličných variantov tej istej frazémy (napr. porekadlo

My o

vlku a vlk za humny

máva popri uvedenej podobe aj tieto ďalšie morfologické varianty:

My o

vlku a vlk za humnami. My o vlkovi a vlk za humny. My o vlkovi a vlk za humnami

. Menný

výraz

pečený varený

máva aj pozičný variant s podobou

varený pečený

atď.) alebo v dôsledku

existencie paradigmatických foriem frazémy (napr.

sedieť ako na ihlách, sedím, sedíš ako na

ihlách

). Všetko toto sú ustálené podoby frazémy. Ich špecifickým prípadom je existencia

rozšírenej a skrátenej podoby frazémy – sú to podoby, ktoré sa vydeľujú najmä pri
fakultatívnych zložkách frazémy. Popri všetkých typoch uvedených ustálených podôb
frazémy existujú aj aktualizované podoby, ktoré sú výsledkom aktualizačných zásahov do
stvárnenia a zároveň aj do významu frazémy.

poetická obraznosť frazémy

obraznosť frazémy.

polokalky

Typ frazeologických kalkov, ktorý vzniká tým, že časť komponentov cudzej frazémy sa
prekladá, časť sa preberá bez prekladu. Slovenčina takto prevzala z francúzštiny frazému

faire

la scéne

ako

urobiť scénu

, francúzština z latinčiny

conditio sine qua non

ako

condition sine

qua non

, angličtina z francúzštiny frazému

a propos de rien

ako

a propos nothing

, ruština z

francúzštiny

faire la cour

ako

strojiť kury.

Porov. preberanie frazeologických jednotiek,

internacionalizmy vo frazeológii, frazeologické kalky, adaptované kalky.

polypropozičné frazémy

propozičné frazémy

porekadlo

V niektorých starších neterminologizovaných postupoch pomenovanie pre všetky parémie.

Jeden zo základných druhov parémií, ktorého obsahom je obrazný hodnotiaci výrok. Na

rozdiel od príslovia nevyjadruje priamy didaktizujúci zámer, hoci aspoň nepriamo ten z
hodnotenia vyplýva (napr. typické porekadlo

Vysoko hľadel, spadol do jamy

- je to

predovšetkým hodnotiace konštatovanie, ale nepriamo z neho vyplýva aj poučenie asi takto:
Nehľaď vysoko, nehľaď hore a nespadneš do jamy). Podobnými úpravami sa z porekadla
môže stať príslovie. Pre porekadlo je typické kontaktné zapojenie do kontextu. Napriek týmto
dosť zreteľným signálom sa hranica medzi porekadlom a príslovím niekedy určuje dosť ťažko
(podľa jedného príznaku ide skôr o príslovie, podľa iného zasa skôr o porekadlo). Preto sa
niekedy vydeľuje medzi obidvoma druhmi parémií tzv. príslovno-porekadlový typ. V staršej
slovenskej tradícii (napr. už od Vajanského) sa dokonca pomer medzi príslovím a porekadlom

hodnotil aj obrátene, za didaktizujúci výrok ľudovej múdrosti sa pokladalo porekadlo, kým
príslovie sa vymedzovalo iba ako istý obľúbený zvrat nejakej osoby alebo postavy ("má také
príslovie").

porovnávaco-diachrónna frazeológia

Oblasť frazeológie zaoberajúca sa spôsobom určenia (rekonštrukcie) písomne nedoložených
predchádzajúcich frazém pomocou porovnávania so súčasnými frazémami. Týka sa jednak
systému spôsobov skúmania frazeologického fondu zacielených na oživenie frazeologického
fondu prajazyka, napr. celoslovanského frazeologického fondu, jednak neskorších období
vývinu konkrétneho jazyka v porovnaní s jeho súčasným stavom.

Lit.: Tolstoj, 1973

potenciálna distribúcia frazém

distribúcia frazém

potenciálny člen frazémy

Slovo zo zvyčajného kontextu frazémy, ktoré naznačuje tendenciu rozšíriť doterajšie zloženie
frazémy a stať sa obligátnou zložkou frazémy. Takúto platnosť majú adjektíva pri menných
zložkách frazémy a príslovky pri slovesných zložkách frazémy, napr.

ani malíčkom nepohnúť

– ani len malíčkom nepohnúť, z prvej ruky – mať niečo z prvej ruky.

povrávka

Druh parémie, ktorý ustáleným spôsobom a ustálenými prostriedkami reaguje na istú situáciu,
a to bez toho, aby vyjadroval nejaké zovšeobecňujúce závery, poučenia (ako príslovie) alebo
obrazné hodnotenia (ako porekadlá). Niekedy sa blíži k prísloviam alebo porekadlám, ich
závery, výroky však nemávajú "vážnu, serióznu" platnosť, ale sú skôr istým nadľahčeným
prístupom k nejakej téme, často odrážajú humornú stránku veci. Pre výstavbu povrávky je
príznačné, že okrem svojej základnej myšlienky, komického výroku obsahujú aj niektoré
okolnosti, ktoré poukazujú na situáciu, v akej povrávka vznikala, alebo v ktorej platí. V
uvedenom zmysle sa niekedy povrávka hodnotí ako zárodočná etapa vzniku príslovia alebo
porekadla (keď sa v zložení takéhoto celku vyskytuje nielen sama myšlienka, ale aj
sprievodné okolnosti) alebo naopak ako situačné, konkretizujúce zakotvenie príslovia alebo
porekadla do jedinečnej situácie (teda ako etapa rozkladu, prípadne až zániku príslovia alebo
porekadla). Pre svoje výstavbové aj myšlienkové súvislosti s príslovím a porekadlom, ale aj
pre rozdiely v porovnaní s nimi sa povrávka chápe ako osobitný medzičlánok, ktorý stojí
medzi väčšími útvarmi (napr. bájkami, povesťami a pod.) a prísloviami, resp. porekadlami,
ktoré z nich vznikli. Príklady:

Keď sme len zdraví a na nás neprší! – Bol jeden mních, mal

veľa kníh, a nič nevedel z nich.

Niektorými svojimi vlastnosťami sa povrávka blíži k

byzantskému prísloviu (p.), inokedy k wellerizmu (p.) alebo k anekdote.

pozičný variant frazémy

Druh syntaktického (konštrukčného) variantu založený na možnosti ustáleného obmieňania v
poradí komponentov, pričom sa nemení vecný ani kategoriálny význam príslušnej frazémy,
napr.

byť koža a kosť – byť kosť a koža, neslaný nemastný – nemastný neslaný, rub a líce –

líce a rub.

pôvodné slovné spojenie

Východisková podoba väčšiny súčasných frazém, ktorou bolo voľné spojenie. Porov.
historický prototyp frazémy.

pôvodný význam frazémy

Súhrn priamych významov jednotlivých komponentov predstavujúci pôvodný historický
prototyp frazémy (porov.) v podobe voľného spojenia ešte pred frazeologizáciou (porov.).
Napr.

vystaviť niekoho na pranier

– pripútať niekoho k stĺpu hanby, aby bol potrestaný.

Porov. vnútorná forma frazémy.

pragmatický aspekt frazeológie

Postojová, hodnotiaca stránka frazém. Pragmatická stránka sa netýka hovoriaceho len ako
jednotlivca, ale ako integrovaného člena jazykového a národného spoločenstva, v ktorom
jednotlivec svoje postoje nadobudol, formuloval ich a príležitostne podľa potreby ich vyberá a
používa. Postoje hovoriaceho sa utvárali na základe postojov, morálnych a iných hodnotení
celého národného spoločenstva, odráža sa v nich nielen súčasná skúsenosť nášho etnika, ale aj
skúsenosť našich predkov. Napríklad o dobrej žene Slováci konštatujú, že

"je do voza i do

koča"

, Česi

"do tahu i kočára"

. U Poliakov je hodnotenie, že je to žena

"do tanca i do

rožanca"

, Srbi a Chorváti sa vyjadria, že je to žena

"u vodu i u vatru"

(do vody aj do ohňa). V

každom z týchto hodnotiacich postojov sa odzrkadľuje časť národnej histórie, spôsob života
národa i osobitá črta národného temperamentu. Hodnotiace postoje však môžu byť aj
špecifickejšie, krajové, profesijné, skupinové, dobové, situačné a pod., a tak aj pragmatický
aspekt frazém predstavuje celú škálu veličín vplývajúcich na jazykové aj kmunikačné
fungovanie frazeológie.

pranostika

Druh parémie, ktorý sa tematicky viaže so skutočnosťami a prácami na poli, v prírode.
Niektoré pranostiky vyslovovali radu o počasí, o tom, ako sa v prírode pri istých úkazoch
zariadiť, mali teda prognostický charakter. Pranostiky teda vyslovujú a) pozorovanie o počasí,
o časovom, ročnom cykle (

V jeseni funt dažďa, cent blata

), b) rady pre práce na poli, v

záhrade, v lese, pri vode (

September – z poľa ber

), c) isté rady pre životné správanie, napr.

ako sa obliekať, bývať, stravovať sa a pod. (

Po Matúši čiapku na uši

), d) predpoveď o počasí

(

Zelené, tmavé Vianoce, biela Veľká noc

). Pre pranostiky je príznačná vecná (hoci obrazná)

spätosť s istým faktom, s istým termínom, s istým úkazom a pod. Pranostiky sú teda vždy iba
neúplne frazeologizované. Špecifickým znakom mnohých pranostík je reverzibilita ich
výstavby aj významu (

Zelené Vianoce, biela Veľká noc, Biele Vianoce, zelená Veľká noc

pod.). Pranostiky majú žánrové znaky spoločné s prísloviami alebo porekadlami a špecifikuje
ich predovšetkým ich tematická orientácia.

preberanie frazeologických jednotiek

Proces, pri ktorom sa frazeologický fond jazyka obohacuje o frazémy z iných jazykov.
Najčastejším spôsobom je doslovný preklad cudzích frazém, ich kalkovanie, ktoré môže byť
úplné alebo čiastočné, pričom sa viac alebo menej kopíruje aj ich syntaktická konštrukcia.
Iným spôsobom je preberanie cudzích frazém bez prekladu. Preberané frazémy sa buď
foneticky a graficky prispôsobujú systému preberajúceho jazyka (napr. franc.

table rase

z lat.

tabula rasa

) alebo sa čiastočne prispôsobujú, čiastočne si ponechávajú svoju originálnu

podobu (napr. franc.

faire fiasco

z tal.

far fiasco

), prípadne sa frazéma preberá v jej pôvodnej

grafickej i zvukovej podobe (

alma mater, enfant terrible, dolce far niente

). Posledný spôsob

sa niekedy nepokladá za prevzatie a takéto spojenia sa považujú za zvláštnu skupinu frazém,
citátové frazémy (Mlacek, l984), inokedy sa označujú ako "čisté prevzatia" (Gvozdariov,
l977). Preberaním frazeologických jednotiek vzniká v preberajúcom jazyku osobitná vrstva
frazeológie – prevzatá frazeológia. Porov. frazeologické kalky, polokalky, adaptované kalky,
citátové frazémy, prevzatá frazeológia

Lit.: E. Smiešková, 1982; J. Mlacek, l984; J. A. Gvozdariov, l977; A. G. Nazarian, l976; A.
M. Babkin, l97O; N. M. Šanskij, l985.

predikatívne frazémy

Frazémy predovšetkým adjektívnej a adverbiálnej povahy, ktoré majú syntakticky
podmienené významy a vystupujú len v predikatívnej funkcii. Typickým príkladom sú
ustálené prirovnania, ktorým predikatívnu povahu dodáva sloveso ako relátor, napr.

byť na

nevydržanie, bežať ako o dušu (spasenú), byť ako znovuzrodený

atď.

pregnantné hodnotenie frazémou

Výstižné, jadrné, presné hodnotenie človeka pomocou ustálených obrazov metaforického
alebo metonymického typu, t.j. pomocou frazém.

premenlivý člen frazémy

Súčasť zloženia frazémy, ktorá sa podľa potrieb zapojenia frazémy do kontextu tvarovo
obmieňa. Napr. vo väčšine slovesných frazém býva premenlivým členom práve konštrukčne
kľúčové sloveso (

sedíš, sedí, sedia... si na ušiach

), v menných frazémach ním býva kľúčové

substantívum (napr.

dvoch dvorov pes, dvoch dvorov psa

), alebo substantívum spolu s

adjektiválnym členom (

kategorický imperatív, kategorického imperatívu

atď.). Premenlivý

člen býva súčasťou paradigmatickej formy frazémy (p.).

prenesenosť významu frazémy

obraznosť frazémy.

prenesený význam frazémy

obraznosť frazémy.

prevzatá frazeológia

internacionalizmy vo frazeológii

prirovnania

ustálené prirovnania

príslovie

V niektorých starších neterminologizovaných postupoch pomenovania pre všetky parémie.

Najzákladnejší druh parémie, ktorý sa rozlične vymedzuje vo vzťahu k iným parémiám,

najmä k porekadlu. Najskôr sa chápalo ako kompletný obrazný výrok, kým v porekadle sa
videl iba zárodok príslovia. Ako typický znak príslovia sa určoval jeho didaktický záver, a to
priamo vyslovený (napr. imperatívom, gnómickou osobou a pod.). Ďalej sa vyzdvihuje
akontextovosť príslovia (jeho dištančné zapájanie do textu) oproti kontextovosti porekadla

(jeho kontaktové zapájanie do kontextu). Pre príslovie býva príznačná jeho dvojčlennosť,
resp. dvojdielnosť. Príslovie máva stavbu jednoduchej vety, všetkých typov súvetia a
okrajovo aj zloženého súvetia. Tzv. vlastné príslovia bývajú významovo dvojplánové, pričom
ich obrazný význam sa zakladá na princípoch paralelizmu alebo antitézy. Oproti tomu
gnómické príslovie zdôrazňuje priamy význam, ten má však zovšeobecnenú platnosť. Pre
svoju všeobecnú známosť a zrozumiteľnosť sa príslovie stáva dosť často východiskom pre
odvodzovanie vlastných frazém alebo predmetom rozmanitých aktualizačných zásahov.
Príslovie sa tradične pokladá za typický prvok tzv. ľudovej múdrosti, hoci v skutočnosti sú
mnohé príslovia evidentne umelého pôvodu.

Lit.: J. Mlacek, 1983.

produktívna frazeologická kontaminácia

frazeologická kontaminácia.

profesionálna frazeológia

Frazémy používané v profesionálnej reči, žargóne. Porov. aj odborná frazeológia.

propozičná frazéma

Frazémy, ktoré majú podobu hotových viet. Sú vytvárané kombináciami autosémantických,
synsémantických komponentov a na ich výstavbe sa môžu podieľať aj samotné kolokácie. F.
Čermák rozlišuje propozičné frazémy a tzv. polypropozičné frazémy, ktoré člení na
monosubjektové (viazané na jedného hovoriaceho) a intersubjektové (minimálne dve
propozície, ktoré sa vzťahujú tiež aspoň na dvoch hovoriacich). Patria sem spojenia
synsémantík (

To tak!, Že by?

), autosémantík (

Samochvála smrdí. Dílo chválí mistra. Jaképak

řeči!

), ich kombinácie (

Tím to hasne! Tys tomu dal!

). Polypropozičné monosubjektové:

Jak si

kdo ustele, tak si lehne. Vrána k vráně sedá, rovný rovného si hledá;

polypropozičné

intersubjektové: A:

Děkuji.

Není zač/Rádo se stalo

. A:

Jak se vede

? B:

Děkuji, ujde to

. K

propozičným frazémam patria aj tzv. citátové frazémy, resp. okrídlené frazémy.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

prvotná frazeologizácia

– p. frazeologizácia.

psycholingvistický výskum frazeológie

Výskum procesov osvojovania, používania a porozumenia frazém, s cieľom zistiť spôsob
kódovania a dekódovania frazém v sémantickej pamäti používateľov jazyka.

Lit.: I. Šípoš, 1982; I. Šípoš – V. Rosová, 1984; P. Ďurčo, 1990, 1992, 1994.

publicistická frazeológia

Jeden z druhov široko chápanej knižnej frazeológie, a to typ charakteristický pre texty
publicistického štýlu. Pre takéto jednotky je príznačné, že v nich častejšie ako v ostatnej
frazeológii bývajú komponenty abstraktného charakteru, že v nich často ide o opisné
pomenovanie, pri ktorom sa pomenúvaný objekt rozkladá na zložku so širším rozsahom a jej
určujúci prívlastok, resp. iné určenie. Jednotky patriace do tejto kategórie sa nazývajú

publicistické frazémy. Patria k nim napríklad takéto jednotky:

modrá armáda

(=železničiari),

biele zlato

(=cukor),

studená vojna, železná opona

a pod.

publicistické frazémy

publicistická frazeológia

reálna distribúcia frazém

distribúcia frazém

rekonštrukcia historickej frazémy

Zistenie pôvodného historického pendantu frazémy zo staršieho obdobia vývinu nášho jazyka
na základe porovnania so súčasným stavom vo všetkých formách nášho národného jazyka,
príp. porovnaním s inými príbuznými i nepríbuznými jazykmi.

repliky – klišé

Na začiatkoch výskumu frazeológie sa popri troch základných typoch (frazeologické zrasty,
frazeologické celky a frazeologické spojenia) vyčleňovali ešte tzv. repliky-klišé. Zahŕňali sa
medzi ne štruktúrne a sémanticky rôznorodé typy zvratov, ktoré spájal iba všeobecný
komunikatívny príznak, že sa uplatňovali najmä ako ustálené repliky v dialógu.

replikové vetné konštrukcie

Ustálené expresívne vetné konštrukcie s úplným alebo väčším či menším stupňom
frazeologizovanosti, ktoré sú príznakové lexikálnym obsadením i melodickým stvárnením.
Delia sa na replikové vetné konštrukcie a) súhlasu (

Dobre teda., Nech je tak!),

b) odmietania

(Ale ba!, No, počkaj!, O tom potom!)

, c) nabádania

(Do toho!, Ber sa!, Hore sa!)

, d)

počudovania

(Namojveru!, Namojdušu!, Čo nepovieš?)

Lit.: V. Lapárová, 1953; J. Mlacek, 1976; G. Horák, 1981, 1982.

rovnakoštruktúrne frazeologické synonymá

frazeologické synonymá.

rozčlenenosť formy

Vlastnosť frazém kolokačného typu. Spočíva v tom, že frazéma pri svojej významovej
celostnosti pozostáva najmenej z dvoch slov:

mať ostrý jazyk, hra s ohňom, ani byľku, nič po

nič, ešteže čo

. Porov. viacslovnosť/nadslovnosť frazémy

rozšírená podoba frazémy

podoba frazémy.

rozvité prirovnanie

ustálené prirovnania

rôznoštruktúrne frazeologické synonymá

frazeologické synonymá.

rozštiepenie frazémy

Jeden z druhov aktualizačných zásahov (p.), ktorý spočíva v tom, že sa do pevne ustáleného
zloženia frazémy i do pevného poradia jej zložiek zasiahne tak, že sa medzi zložky frazémy
vloží slovo z aktuálneho kontextu. Takýmto zásahom sa zvyčajne význam jednotky
defrazeologizuje, konkretizuje sa a aktualizujú sa významy jednotlivých slov, ktoré boli

zložkami pôvodnej frazémy. Zámerné rozštiepenie frazémy býva prostriedkom na rozvíjanie
druhého významového plánu v texte, mimovoľné rozštiepenie môže eliminovať kvalitu
frazémy a stáva sa chybou.

sarkastické frazémy

narodiť sa v čepci, naťahovať gajdy, trafená hus zagágala

a i. Typická pre ne

je výrazná záporná hodnotiaca séma, umocnená bežne práve obraznosťou frazémy.

sémantická klasifikácia frazém

Klasifikácia založená na tom, do akej miery je význam frazémy motivovaný významami jej
zložiek. Základy tejto klasifikácie položil už V. V. Vinogradov. V jeho prácach sa tu
vydeľovali tri typy frazém, a to frazeologické zrasty (zrasteniny) (p.), frazeologické celky (p.)
a frazeologické spojenia (p.). Ďalšie rozvíjanie tohto triedenia išlo rozličnými smermi.
Niektoré frazeologické teórie napr. odkrývali prechodné typy frazém (teda jednak medzityp
stojaci medzi frazeologickými zrastmi a frazeologickými celkami a jednak medzityp stojaci
medzi frazeologickými celkami a frazeologickými spojeniami), kým iné teórie vydelili popri
troch už známych typoch, ďalší, resp. neskôr ďalšie osobitné sémantické typy frazém, a to
konkrétne frazeologické skupiny (grupy, starší názov frazeologické výrazy) (p.) a
frazeologické združeniny (p.). Ukázalo sa však, že cesta viac-menej subjektívneho určovania
motivačného vzťahu medzi významom frazémy a jej zložkami je neproduktívna a pre jej
vágnosť nemá väčší praktický ani teoretický úžitok.

Lit.: V. V. Vinogradov, 1947.

sémantická nerozložiteľnosť frazémy

Neodvoditeľnosť významu frazémy z významov slov, ktoré vystupujú ako jej komponenty. Je
prejavom sémantickej neaditívnosti komponentov frazémy. Porov. celostný význam frazémy,
lexikálna nedeliteľnosť, sémantická klasifikácia frazeologických jednotiek.

sémantická paradigma frazémy

Trieda frazém, daná spoločnými funkčnými a významovými vzťahmi. Sémantickú paradigmu
môžu tvoriť synonymické, antonymické frazémy, ale aj frazémy v rámci tematických skupín.
Niekedy sa pod sémantickú paradigmu zaraďujú aj variantné vzťahy frazémy alebo významy
polysémantickej frazémy.

Lit.: A. M. Emirova, 1972; V. P. Žukov, 1986.

sémantická štrukturovanosť frazémy

modely významu frazémy

sémantická variantnosť frazémy

Podľa starších predstáv premenlivosť významovej platnosti frazémy. Porov. aj sémantický
variant frazémy.

sémanticky kľúčové slovo

kľúčové slovo frazémy.

sémantický variant frazémy

Realizácia frazémy, ktorá sa od iných líši významovými osobitosťami. Je to prípad, že sa
narúša jednotnosť frazémy. Pri významových premenách už nemožno hovoriť o variante
frazémy. V novšej teórii sa ako druh variantu nevydeľuje. Voľnejšie sa tento názov používa
na označenie sémantickej aktualizácie frazém.

semémová analýza frazém

Osobitná metóda výkladu frazémy a frazeológie spracovaná M. M. Kopylenkom. Frazéma sa
v nej chápe ako výsledok kombinácie denotačných a konotačných semém. Metóda rozlišuje
prvotnú a druhotnú denotačnú semému (D1 a D2), ďalej konotačnú semému motivovanú
(K1), konotačnú semému nemotivovanú (K2) a konotačnú semému izolovanú (K3).
Dvojčlennými a trojčlennými kombináciami určuje typológiu frazém podľa sémantickej
povahy ich zložiek. Táto kombinatorika však zreteľne neurčuje, od ktorého typu spojenia sa
začína frazeológia (je evidentné, že prvé typy spojení, napr. D1D1, D1D2 a pod., ešte nepatria
do frazeológie. Neproduktívnosť tejto metódy spočíva v mylnej východiskovej hypotéze o
možnosti určovať význam frazémy pomocou priraďovania významov jej zložkám.

Lit.: M. M. Kopylenko – Z. D. Popova, 1978.

sémiotická frapantnosť frazémy

Spočíva vo výraznosti, markantnosti, frapantnosti obrazu:

byť hlavou o múr, tancovať na

tenkom ľade

. Obraz spriehľadňuje, takmer "odhaľuje" charakteristické znaky referenčnej

skutočnosti mienenej výpoveďou. Malígne vedie snaha po frapantnosti k hyperbolizácii, často
až do extrémne expresívnych, ba až vulgárnych polôh:

mať v hlave otruby, vykašlať sa na

niekoho, dúchať s niekym do jedného vreca

. Paronymicky sa zosilňuje frapantnosť hláskovou

podobnosťou slov označujúcich nesúmerné fakty (

robiť z komára somára

), pričom sa to

akcentuje rýmom.

sentencia

Z lat

sententia = mienka, úsudok). Stručne, výstižne a duchaplne formulovaná myšlienka

alebo mravná zásada vyjadrujúca životnú skúsenosť, životnú pravdu, poučenie. Má charakter
všeobecne platného nadčasového súdu. Ak je vyjadrená ustáleným veršom alebo
rytmizovanou prózou, ide už o gnómu. Sentencie sa často stávajú zdrojom nových prísloví a
frazém, ale samy stoja na hranici frazeológie

Príklady:

Všetci vieme, čo sme dnes, ale

nevieme, čo budeme zajtra. (W. Shakespeare)

Pamätajte si, kto píše pre hlupákov, vždy nájde

široký okruh čitateľov. (L. N. Tolstoj).

sféra idiomatických prostriedkov

Oblasť prostriedkov z rozličných rovín jazykovej stavby, ktoré sú typické pre daný jazyk.
Idiomatickosť sa môže prejaviť už na rovine zvukovej stavby slova (p. naše

hmla

– a čes.

mlha

, naše

omša

- čes.

mše

), na rovine gramatických významov aj tvarov (p. napr. naše

supletívne tvorenie plurálu pri niektorých slovách:

človek – ľudia

, supletívne vyjadrenie vidu:

brať-vziať

), na rovine odvodzovania aj skladania slov i na rovine slovných spojení. Nie všetko

toto sa zaraďuje aj do frazeológie. Názov frazeológia treba rezervovať pre oblasť špecifických
slovných spojení.

skrátená podoba frazémy

podoba frazémy.

skrátený variant frazémy

kvantitatívny variant frazémy.

slangové frazémy

Frazémy, ktoré používajú príslušníci rôznych sociálnych skupín. Môže ísť o vekovo,
pracovne alebo záujmovo odlíšené skupiny. Za najdynamickejší sa považuje žiacky a
mládežnícky slang, k bohatým patrí aj vojenský a športový slang. Prakticky každá sféra
ľudskej činnosti má svoje špecifiká, ktoré sa prejavujú aj v oblasti výrazových prostriedkov a
možno hovoriť o poľovníckom, stavbárskom, rybárskom, kartárskom, kancelárskom,
divadelnom, hudobnom slangu atď., napr.:

kockaté hlavy

(študenti matematiky),

mať ciťáka,

mať veget, mať dlhé vedenie, dať si padáka, stáť si na kábli, potiť voloviny, to je bomba/špica,
byť zbombovaný, mať Saharu

(mať smäd),

mám ťa na háku, mám ťa v paži

(nezáleží mi na

tebe, si mi ľahostajný) atď. V tých prípadoch, keď slangová frazéma preniká za hranice
svojho prvotného fungovania, keď sa dostáva do širšej komunikácie, stáva sa súčasťou tzv.
suštandardnej frazeológie a po istých (potrebných) premenách môže prejsť až do frazeológie
spisovného jazyka. Porov. slangový variant frazémy.

Lit.: J. Mistrík, 1985; M. Patáková, 1993.

slangový variant frazémy

Druh nespisovného variantu frazémy, pri ktorom sa najmä uplatnením slangových prvkov
zvyšuje nápadnosť, expresivita danej frazémy, napr.

vzala si čosi do hlavy – vzala si čosi do

tej svojej mozgovnice

a pod. Porov. slangové frazémy.

slogan

Slovo škótskeho pôvodu = vojnový výkrik. Sloganmi sa nazývajú obchodné, manifestačné,
náborové, agitačné heslá, resp. text hesla napr. na reklame, ktorým sa niečo chváli, alebo
propaguje. Niektoré slogany sa rýmujú. Sú to síce ustálené slovné spojenia, ale majú dočasnú
platnosť, lebo častým používaním strácajú údernosť a nadobúdajú charakter klišé. Príklady:

Všetko naj, naj, naj – v obchodnom dome Dunaj! Jediné parohy, ktoré Vás postavia na nohy
(Jagermeister)

;

Kto sa bojí opozície, ten sa bojí o pozície. Kto stojí na chodníku, nemiluje

republiku. Všetci svorne v jednom šíku, ubránime republiku!

slovnodruhová klasifikácia frazém

Triedenie, ktoré nie je univerzálne v celej frazeológii (netýka sa vetných frazém s
komunikatívnou funkciou), ale zasahuje iba frazémy funkčne blízke slovu alebo syntagme.
Triedenie sa opiera o izofunkčnosť istých frazém s istými slovami. Najzreteľnejšie sa
vydeľujú frazémy substantívne (

Damoklov meč, krokodílie slzy

), adjektívne (

neslaný

nemastný

), slovesné (

tancovať na tenkom ľade

) a príslovkové (

zo dňa na deň, skôr-neskôr

Frazémy korešpondujúce s ostatnými slovnými druhmi sú zriedkavejšie, ale novšia teória ich
vydeľuje. Pre frazémy je príznačné, že mnohé z nich sú slovnodruhovo ambivalentné,

korešpondujú s dvoma slovnými druhmi, preto takéto triedenie nie je vo frazeológii také
produktívne ako pri triedení slov.

slovný pár

súslovie.

slovotvorný variant frazémy

Druh lexikálneho variantu, ktorý spočíva v nahrádzaní istých komponentov ich derivátmi
alebo ináč slovotvorne s nimi spätými slovami, napr.

vyrásť z detských nohavíc/nohavičiek,

hlava maková/hlavička maková, vyvaľovať oči/očiská/okále na niečo

dračie zuby/zubále

;

rus.:

protereť s peskom/pesočkom kogo, pod krylom/krylyškom u kogo

a pod. Aj pri zachovaní

základného významu a jadra obraznosti frazémy s takouto variantnosťou existujú medzi
slovotvornými variantmi nielen štylistické, ale aj badateľné vecné odtienky (rozličné
pragmatické a ďalšie konotácie). Ak by sa uplatnením slovotvornej premenlivosti menil
kategoriálny význam frazémy, vzniká nová jednotka, ktorá nemá platnosť variantu, ale je
frazeologickým derivátom (p.). Medzi najbežnejšie typy slovotvorného variantu patrí
deminutívny variant (p.).

Lit.: V. P. Žukov, 1986.

sociálna diferencia frazém

Frazeológia sa tradične chápe ako rečový fenomén idiomatickej povahy, spočívajúcej v tom,
že nesie v sebe sociálny náter ľudovosti. V slovenských súvislostiach k tomu prispieval fakt,
že spisovný jazyk sa tu značne prekrýva s rečovou sférou stredoslovenskej dedinskej
pospolitosti, pritom príznačne práve v oblasti frazeológie. Aktuálne rastúci "dopyt" v
súčasnom spoločenskom úze však jasne dokumentuje, že potreba frazeológie je v komunikácii
systémová a že jej dnešné frekventovanie nie je už značené koloritom idiomatickosti, aj keď
ten zrejme nechýba. Dnes cez to preráža naliehavejšia potreba samej funkčnej autentickosti,
pričom sa tu prejavuje tendencia diferenciácie frazém podľa iných, pragmatických kritérií. Ak
je základná vrstva frazém spojená so sférou neverejného občianskeho života v jeho osobnom
styku ľudí, navrstvujú sa v zhode s profesionálnou diferenciáciou komunikácie na túto
idiomatickú vrstvu osobitné jej vrstvy tzv. kultúrnej frazeológie. Stretávame sa s tým v
osobnom styku intelektuálov, vedcov, odborníkov, novinárov, politikov, a v kultúrnych
profesiách vôbec a to s jej istými špecifikami. Zdieľa ju potom aj denná a časopisecká tlač,
ako aj rozhlasové a televízne médiá, spolkový, politický a ekonomický život, vrátane sféry
čisto osobné styku v nich už na tejto úrovni.

sociálny akcent

Funkčný aspekt frazémy. Súvisí s aktuálnou situáciou a komunikačnou aktivitou hovoriaceho.

sociolingvistika a frazeológia

Frazeológia stručne a výstižne vyjadruje charakteristické životné situácie, ľudské vzťahy,
správanie, duševné stavy a pod. Je prejavom spoločenskej zhody v názoroch na hodnotení
človeka a životného prostredia. Týmto spôsobom je spojená so sociolingvistikou, ktorá sa
zaoberá sociálnymi aspektmi fungovania jazyka, vzťahom medzi jazykom a spoločnosťou a
pod. Vo frazeológii by išlo napríklad o skúmanie štandardných a neštandardných prvkov,

etického a neetického, o vzťah spoločenských skupín k frazémam, k ich používaniu
(profesionáli, spisovatelia a i.).

somatická frazeológia

Súbor frazém, ktoré v komponentovom zložení obsahujú slová pomenúvajúce časti ľudského
tela (somatizmy), napr.

prerásť niekomu cez hlavu, postaviť niekoho na nohy, vziať/brať nohy

na plecia, strážiť niekoho ako oko v hlave, na rukách nosiť niekoho.

spisovná frazeológia

Súhrn frazém, ktoré vyhovujú základným kritériám spisovnosti. Ide najmä o kritérium
zrozumiteľnosti, komunikatívnej a sémantickej zreteľnosti a ustálenosti.

stály člen frazémy

Súčasť zloženia frazémy, ktorá sa obligátne vyskytuje vo frazéme a pritom nemení svoje
miesto v jej štruktúre ani svoj tvar.

subfrazéma

Novšie vydeľovaný druh frazém s nesyntagmatickou stavbou, ktorý sa od minimálnej frazémy
odlišuje svojím zložením (v jeho stavbe nie je ani jedno pôvodne plnovýznamové slovo) aj
svojou funkciou (na rozdiel od minimálnej frazémy má špecifickú výpovednú platnosť). S
ohľadom na to, že je to jednotka ešte užšia ako minimálna frazéma, navrhol sa na
pomenovanie takýchto jednotiek názov subfrazéma, napr.

že či, len aby, veď hej

substitučná metóda

. Metóda analýzy frazém na základe zámeny jedného komponentu frazém iným, pričom

nedochádza k zmene významu frazém. Zisťuje sa ňou tzv. analytickosť, resp. syntetickosť
frazém.

Lit.: J. A. Gvozdariov, 1977.

. Metóda analýzy štruktúrno-sémantickej funkčnosti frazém voči iným paralelám v jazyku

pomocou ich vzájomnéj zámeny v texte.

súčasná frazeológia

Súhrn frazém súčasného jazyka, ktorý sa vymedzuje najmä týmito vzťahmi a)
funguje/nefunguje v súčasnom jazyku (pojem súčasná frazeológia tu stojí v opozícii s
historickými frazémami, napr.

platiť daň Kristovi

= žiť podľa jeho učenia,

egyptský pokrm

nadbytok, hýrenie, aj s historickými variantmi, napr.

vyjsť na chudobu, vyjsť na veľké

chudobstvo

– proti variantom súčasného jazyka

vyjsť na mizinu

, príp.

aj vyjsť na psí

tridsiatok

), b) funguje v súčasnom jazyku so zreteľom na aktuálnu diferenciáciu na časovej

osi (isté jednotky spomedzi všetkých, čo sa v živom jazyku uplatňujú, sa hodnotia ako nové,
ako neologické frazémy, v súčasnom období napr.

stará štruktúra

= človek zapojený do

nomenklatúrnych štruktúr za bývalého režimu,

rozmeniť niečo na drobné

a pod., iné zasa ako

zastarávajúce alebo už zastarané, do súčasnej frazeológie teda patria aj frazémy, ktoré súčasný

používateľ hodnotí ako zastarávajúce alebo zastarané, ale práve s takýmto zaradením ich
jednako v živej komunikácii uplatňuje), c) funguje v súčasnom jazyku podľa súčasného
štylistického hodnotenia (je napr. známe, že viaceré jednotky z frazeológie prevzatej, ktorá sa
celkovo radí ku knižným prostriedkom, v súčasnosti prešli – po istých premenách alebo aj bez
nich – do hovorovej frazeológie, napr. prirovnanie

stáť ako soľný stĺp

sa na pozadí biblického

príbehu o Lotovej žene chápalo ako biblizmus a teda aj ako knižná frazéma, skrátený variant

stáť ako stĺp

, z ktorého vypadol práve komponent odkazujúci na biblický pôvod prirovnania,

možno už pokladať za bežný hovorový typ prirovnania, do súčasnej frazeológie patrí táto
frazéma práve v takomto pozmenenom štylistickom zaradení).

súslovie

slovný pár

Osobitný typ frazém, ktorý sa vyznačuje dvojčlennosťou, priraďovacím (spojkovým alebo
bezspojkovým) spojením zložiek, zvukovou alebo tvarovou podobnosťou zložiek a zvyčajne
aj nezameniteľnosťou poradia zložiek. Najčastejšie sú súslovia, ktoré vznikli spojením
príslovkových zložiek (

pekne ruče, isto-iste

), menej často spojením adjektiválnych alebo

substantívnych zložiek (

neslaný nemastný, hlava-nehlava

). Na rozdiel od niektorých iných

jazykov (napr. nemčiny:

schalten und walten

) v slovenčine niet slovesných súsloví (je tu síce

súslovie, ktoré vzniklo zo slovesných tvarov, ale to nemá slovesný, lež príslovkový charakter:

stoj čo stoj

). Ako starší názov sa na pomenovanie súslovia uplatňoval názov párové slová.

Súslovie vzniká viacerými spôsobmi, najmä a) opakovaním toho istého slova s prípadným
malým modifikovaním (

sväto-sväte, denno-denne

), b) intenzifikačným opakovaním toho

istého slova (

skrz-naskrz, dávno-pradávno

), c) spojením synonymických výrazov (

pekne ruče,

silou mocou

), d) spojením protikladných výrazov (

vstávajúc-líhajúc, skôr-neskôr

), e)

spojením výrazov, z ktorých jeden nie je osobitným slovom, ale iba zvukovou alebo tvarovou
paralelou k prvému členu (

tresky plesky

, tento typ sa nazýva aj označením pseudoidióm).

súvzťažnosť frazémy so slovom

Vlastnosť frazém, ktorá ukazuje, že paralelnosť medzi frazémou a slovom je väčšia, než býva
medzi inými dvojicami jazykových jednotiek. Súvzťažnosť sa vidí najmä v paralelných
funkciách obidvoch uvedených jednotiek. Teória súvzťažnosti sa vo frazeológii prijala na
samarkandskej frazeologickej konferencii r. 1971, keď sa týmto príznakom frazém nahradilo
dovtedy prevládajúce kritérium ekvivalentnosti frazémy so slovom. V porovnaní s
ekvivaletnosťou sa súvzťažnosť chápe ako voľnejšia a dynamickejšia vlastnosť, ktorá pokrýva
širšiu časť frazeológie, ako predtým pokrývala koncepcia ekvivalentnosti frazémy a slova.
Prijatie kritéria súvzťažnosti frazémy so slovom znamenalo metodologický posun vo
frazeológii smerom k jej oveľa širšiemu vymedzovaniu.

synchrónna frazeológia

súčasná frazeológia

Opozícia k názvu historická frazeológia (p.).

synchrónno-porovnávacia metóda frazém

Metóda porovnávania frazém dvoch alebo viacerých jazykov v synchrónnom pláne. Niekedy
sa uplatňuje s. m. pri vnútrojazykovom porovnávaní na analýzu vlastností komponentov
medzi príbuznými frazém a tiež voľnými slovnými spojeniami.

Lit.: A. D. Rajchštejn, 1980; J. D. Gvozdariov, 1973.

synsémantické frazémy

Frazémy, ktoré sú funkčnými ekvivalentmi príslušných synsémantických gramatických
slovných druhov, ako sú predložky, spojky, častice a tiež citoslovcia. Op. autosémantické
frazémy.

synsémantický komponent frazémy

Koponenty frazém z kategórie tzv. neplnovýznamových, resp. pomocných, relačných
slovných druhov. Patria sem predložky, spojky a častice a citoslovcia. Z hľadiska frazeológie
zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe a klasifikácii minimálnych frazém. Porov. minimálne
frazémy, subfrazémy.

syntagmatické frazémy

Frazémy, ktoré majú syntagmatickú štruktúrnu bázu. Svojou povahou stoja medzi
asyntagmatickými, resp. minimálnymi a vetnými, resp. propozičnými frazémami.

syntagmatika frazeológie

vonkajšie vzťahy frazémy i vnútorné vzťahy komponentov.

syntaktická frazeológia

Iba v novších frazeologických teóriách vydeľovaný typ, ktorý zahrňuje frazémy, pri ktorých
frazeologizačný proces zasahuje nie konkrétne slovné spojenie, ale samotnú syntaktickú
konštrukciu. Jednotky tohto typu sa označujú aj ako frazeologizované konštrukcie, resp.
tautologické frazeologizované konštrukcie. Frazeologické slovníky takéto jednotky zvyčajne
nezachytávajú. Problematika syntaktických frazém sa častejšie spracúva pri opisoch
syntaktickej roviny, a to ako osobitné prípady príslušných konštrukcií. Zriedkavejšie sa tu
uplatňuje aj názov frazeoschéma.

syntaktická variantnosť frazémy

Ustálená premenlivosť syntaktickej stavby frazém, ktorá nenarúša vecný ani kategoriálny
význam frazémy. Treba ju odlíšiť od premenlivosti, ktorá mení denotatívny význam (tu už ide
o syntaktickú aktualizáciu, i od premien kategoriálneho významu (tu ide o frazeologické
deriváty (p.). Porov. aj syntaktický variant.

syntaktický variant frazémy

konštrukčný variant frazémy

Ustálená podoba frazémy, ktorá sa od iných podôb odlišuje nejakými konštrukčnými
odchýlkami, pričom však nenarúša identitu frazémy, jej význam ani obraznosť. Konštrukčné
odchýlky sa môžu dotýkať rozličných stránok výstavby frazémy, a tak aj syntaktických
(konštrukčných) variantov je viacej typov, predovšetkým transpozičný variant frazémy (p.),
pozičný variant frazémy (p.) a modálny variant frazémy (p.). Od syntaktických variantov ako
ustálených premien vo výstavbe frazémy treba odlišovať syntaktickú aktualizáciu (ako
neustálené, individuálne, aktuálne zmeny v stavbe, ktoré potom vyvolávajú aj zmenu
ustáleného významu frazémy) a frazeologickú deriváciu (p.) založenú na konštrukčných
zmenách.

systémová povaha frazém

Doteraz celkom nevyriešená základná otázka frazeológie. Jestvujú dva odlišné názory. Podľa
jedného sú frazémy nemodelové a ustálené syntagmy prvkov, z ktorých (aspoň) jeden je z
hľadiska druhého členom extrémne obmedzenej a zavretej paradigmy (Filipec – Čermák,
1985). Podľa druhého je frazeologický systém 1. sústava frazém spojených určitými vzťahmi
a tvoriacich v synchrónnom aspekte frazeologický fond jazyka. K týmto vzťahom patria a)
systémové vzťahy medzi komponentmi frazémy; b) vzťahy medzi rozličnými frazémami; c)
vzťahy medzi frazémami a druhými jazykovými jednotkami. 2. súhrn frazém spojených
navzájom ustálenými (invariantnými) vzťahmi na paradigmatickom a syntagmatickom
základe. Užitočné je chápať frazeologický čiastkový systém jazyka historicky. Zvlášť
zreteľne sa objavuje dialektická súvislosť synchrónie a diachrónie v systéme spôsobu tvorenia
frazém. Jednak tvorenie frazém prebieha aj v súčasnosti, jednak výsledky procesov tvorenia
frazém obsahujú aj určité historické momenty.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985; V. M. Mokijenko, 1980; R. Eckert, 1992.

systémovosť frazeológie

V semiotickom zmysle predstavujú frazémy osobitný celok, ktorý je pripätý na totalitu
životných skúseností, a to intímnejšie, než ostatná časť systému jazyka. A to až tak, ako by
bola bližšia životu než dispozičnej sfére langue v našom vedomí. Preto sa chápe už sama
osebe ako fakt kultúry (p.). To vplýva aj na charakter usporiadanosti frazém, čo súvisí s
problémom systemizácie frazém pri jej vedeckom a pedagogickom traktovaní. Miesto čisto
logickej systemizácie sa tu celkom prirodzene ponúkajú pragmatické kritériá triedenia, ktoré
takýto "plný" výskum vysúvajú mimo sféry jazykovedy, kde sa za jedinú primeranú pôdu pre
ňu pokladá obmedzené spracúvanie jej úzko lingvistických aspektov.

štandardizácia ľudovej frazeológie

Proces prijatia frazém ľudového pôvodu do spisovného jazyka. Tento proces je potrebný
najmä v prípadoch, keď sa ľudová frazeológia stvárňuje nárečovou podobou. Pri
štandardizovaní nejde iba o to, že sa ľudová frazéma uplatní napr. v umeleckom diele.
Súčasne s tým musí prebehnúť aj prispôsobenie najmä tvarovej stránky ľudovej frazeológie
normám spisovného jazyka. Tento proces bol živý najmä v minulosti – najmä zásluhou
Dobšinského rozprávok a povestí a potom slovníkovým zachytením v Zátureckého
Slovenských prísloviach, porekadlách a úsloviach sa takmer celé bohatstvo ľudovej
frazeológie štandardizovalo a stalo sa základom domácej frazeológie aj v spisovnom jazyku.

štruktúrne typy frazém

Typy frazém v podstate zhodné vo všetkých obdobiach vývinu nášho jazyka. 1. menné: a)
substantívne:

pekný vtáčik;

)b/ adjektívne:

chudobný duchom;

c) adverbiálne:

za horúca

; 2.

slovesné:

trieť biedu; hľadieť kyslo; dať znať

; 3. prirovnania:

biely ako sneh; chodiť ako páv;

4. propozičné: a)

príde chvíľa;

čoby kameňom dohodil;

5. polypropozičné:

máš, čo si chcel.

štruktúrno-sémantický frazeologický model

Štruktúrno-sémantický invariant ustálených spojení, schematicky odrážajúci relatívnu
stabilnosť ich formy a sémantiky, napr. "vyjsť + na čo" – dostať sa do ťažkej situácie (

vyjsť

na psí tridsiatok; vyjsť na žobrácku palicu; vyjsť na mizinu

Lit.: J. Skladaná, 1993; Slovar', 1992.

štruktúrno-typologická analýza frazém

Porovnávacia analýza, ktorá zisťuje zhody a rozdiely medzi frazémami rôznych jazykov.

Lit.: L. I. Rojzenzon – J. J. Avaliani, 1967; D. O. Dobrovoľskij, 1988.

štruktúrny frazeologický model

Typ syntaktických konštrukcií, ktoré tvoria štruktúrny základ frazém. Napr. a) sloveso +
podstatné meno v akuzatíve (

stratiť chlieb

); b) prídavné meno + porovnávacia spojka (

ako

) +

podstatné meno (

čierny ako smola

); c) podstatné meno + podstatné meno v inštrumentáli (

cap

záhradníkom

) a i.

štylistická klasifikácia frazém

Jedno z najstarších triedení jednotiek frazeológie. Spočiatku sa z tohto hľadiska frazémy delili
na príznakové a bezpríznakové (u nás J. Mihál). Toto triedenie však nebolo pre frazeológiu
primerané. Ďalšie štylistické triedenie vychádzalo z vydeľovania niekoľkých špecifických
skupín frazém (humorné, ironické, dysfemické a pod.), ale ani toto triedenie nebolo
dostatočne všeobecné. Novší prístup k štylistickému triedeniu frazém vychádza z
predpokladu, že v rámci takejto klasifikácie je potrebných viacej stupňov rozdelenia. Na prvej
rovine ide podľa neho o rozdelenie podľa základnej štylistickej opozície, teda na frazémy
knižné a hovorové. Na druhom stupni sa postupuje podľa toho, či je uvedená polarizácia
zastúpená vo výraznej miere alebo tlmene. Spojením týchto dvoch krokov sa vydeľujú štyri
základné druhy frazém zo štylistického hľadiska, a to výrazne knižné, výrazne hovorové
frazémy, frazémy s tlmenou hovorovosťou a frazémy s tlmenou knižnosťou. Posledné dva
typy sa vyznačujú tým, že sa môžu uplatňovať takmer vo všetkých textoch, a preto sa
označujú súborne aj termínom medzištylová, resp. neutrálna frazeológia (p.). Až na ďalšom,
už treťom stupni štylistického triedenia sa vydeľujú také typy, ako básnická frazeológia,
publicistická frazeológia (v rámci pólu knižnej frazeológie) a na druhej strane žartovná,
ironická, familiárna a pod. frazeológia (v rámci pólu hovorovej frazeológie). V minulosti sa
štylistický charakter pripisoval aj termínu ľudová frazeológia. Jeho štylistická povaha sa však
inkorporovala do názvu hovorová frazeológia, a tak sa názov ľudová frazeológia novšie
uplatňuje v rámci klasifikácie frazém podľa pôvodu, a to ako označenie frazém ľudového
pôvodu.

Lit.: J. Mihál, 1959; J. Mlacek, 1979.

štylistická variantnosť frazém

Označenie štylistických rozdielov medzi variantmi tej istej frazémy. Nejde o osobitný druh
variantnosti, ale o zachytenie štylistických vlastností rozličných druhov variantov tej istej
frazémy. Porov. aj štylistický variant frazémy.

štylistické frazeologické synonymá

frazeologické synonymá.

štylistický variant frazémy

Voľnejšie označenie hociktorého zo základných typov variantnosti, medzi ktorými sú nejaké
štylistické rozdiely. V takomto zmysle sú štylistickým variantom napr. podoby

niečo dosiahlo

vrcholu

(na pozadí základného morfologického variantu

niečo dosiahlo vrchol), vyrásť z

detských nohavičiek

(na pozadí základného lexikálneho, slovotvorného variantu

vyrásť z

detských nohavíc

tabuové frazémy

Podľa J. Mihála (1959) skupina štylisticky príznakových frazém, ktorú vyčleňuje popri
skupine štylisticky bezpríznakových (neutrálnych) frazém pri pokuse o triedenie frazém z
hľadiska štylistiky. Za tabuové frazémy pokladá napr.

krpcami striasť, byť pod borievčom,

pásť Abrahámove husi

a i

Sú to teda frazémy, ktorými sa zjemňujúco pomenúvajú, resp.

vyjadrujú nepríjemné veci zo života (smrť, choroba, strata a pod.).

tematická klasifikácia frazém

ideografický opis frazém

tematické supiny frazém

ideografický opis frazém

terminologické združené pomenovania

združené pomenovanie

tertium comparationis

Znak, črta, rys, vlastnosť a i., spoločné pre comparatum i comparandum, t.j. porovnávací
základ.

textotvorné potencie frazém

Možnosti štruktúrneho a sémantického obmieňania frazém v texte. Teória textotvorných
potencií frazém sa objavila v polovici sedemdesiatych rokov v bývalom Sovietskom zväze.
Analýzou textotvorných potencií sa zisťuje úloha a podiel frazeologických jednotiek v rámci
celého inventára jazykových prvkov, ktoré sú podstatné pre daný text a na druhej strane sa
skúmajú v rámci tejto teórie spôsoby realizácie frazeologických jednotiek z hľadiska potrieb
textu. Výskumy ukázali, že podiel frazeologických jednotiek na výstavbe textu vzrastá s
mierou štuktúrnej a sémantickej prestavby jej základnej podoby, čiže s narastaním protirečení
na osi uzuálne, resp. ustálené a aktuálne. Od textotvorných potencií treba odlíšiť tzv.
derivačné potencie frazeologických jednotiek, ktoré nie sú kontextovo viazané. Textotvorné
potencie vyplývajú z troch základných druhov zmien, ktorým podliehajú frazémy v texte. Sú
to modifikačné, kombinačné a transformačné zmeny. Pri modifikačných zmenách môže ísť o
prestavbu 1) v rámci frazémy, a to a) zámenou jedného alebo viacerých komponentov, b)
zámenou všetkých komponentov, c) rozšírením frazeologickej jednotky, d) zúžením
(elidovaním komponentu) frazémy, 2) v okolí frazémy. K tzv. kombinačným zmenám
dochádza a) medzi dvoma frazémami (kontaminácia), b) medzi frazeologickou jednotkou a
slovom, resp. voľným slovným spojením (kalambúr). Pri transformačných zmenách môže ísť
o a) prestavbu frazémy vo vete, b) rozvíjanie frazémy v nadvetnej štruktúre. Modifikačné,
kombinačné a transformačné prestavby východiskovej frazémy sú podmienené nasledujúcimi
činiteľmi: a) využíva sa okazionálna obmena uzuálnych variantov:

pospávať na vavrínoch

oproti

spať/odpočívať na vavrínoch

, zamieňa sa uzuálny komponent aktualizačným prvkom:

spať si za slovom, pánboh s nami a vy preč

, b) parafrázuje sa východiskový model:

chcem,

teda som, od Svitu do Vrútok,

c) pridáva sa situačno-konkretizačný, resp. aktualizačný prvok:

vodiť za konkrétnu retiazku, pod nenápadnou pokrievkou

, d) použije sa v netypickom

kontexte:

pohovoriť si o niečom v kolektíve medzi štyrmi očami.

Podstatou mechanizmu

kombinačných vzťahov medzi frazémou a slovom je aktualizácia denotátu komponentu
frazémy:

v očiach mu hrala túžba a v rukách tranzistor, stratiť slušné meno, úspory aj

námety.

Pre mechanizmus transformačných zmien je typická celková prestavba frazémy

rozložením a konkretizačným rozvinutím niektorých jeho komponentov, napr.:

...príde

chlapec a dostane vajíčko, ktoré je múdrejšie ako sliepka.

Frazéma môže fungovať ako

nadvetný textotvorný činiteľ. Podstatou takéhoto mechanizmu je autonomizácia istého
komponentu frazémy, pomocou ktorého sa rozvíja istý motív:

Ó, vy nevidíte, aký má (moja

žena) dlhý jazyk! I moja má dlhočizný, ani deň na Jána. Mohli by ste sa ním tri razy opásať.

(Kukučín).

Minule vraj drevorubači odpílili v lese zbojníka, čo chodil za horárovou dcérou.

Horárova dcéra potom plakala. Hovorila, že nemal byť poleno.

(Štepka).

Lit.: I. I. Černyševa, 1974; D. Dobrovoľskij, 1980; P. Ďurčo, 1986.

tezaurovanie frazém

ideografický opis frazém

transformácie frazém

Štruktúrne zmeny frazémy vedúce k zmene jej funkcie, napr.:

plávať proti prúdu – plavba

proti prúdu; postaviť niečo na hlavu – postavený na hlavu; posledná cesta – odprevadiť
niekoho na poslednej ceste

. Takto chápané t. f. sa označujú aj ako deriváty frazém. Širšie

chápanie t. f. predkladá F. Čermák. Rozlišuje t. f. medzirovinné, kde sa transformát odlišuje
od východiskovej jednotky príslušnosťou do inej roviny. Patrí sem nominalizácia,
verbalizácia, adjektivizácia, adverbializácia a i., napr.:

chytat lelky – lelkovat; bílý jako sníh –

sněhobílý; tichá voda

z vety

Tichá voda břehy myje

. Druhým typom sú tzv. vnútrorovinné t.

f., ktoré delí na medzištruktúrne (patria sem uvádzané deriváty frazém) a vnútroštruktúrne,
kde ide o vetvenie základnej štruktúry na viacčlennú štruktúru aditívnym alebo redukčným
spôsobom ap. Za t. f. považuje aj paradigmatické zmeny frazém, ku ktorým dochádza pri
zapojení frazém do kontextu. Označuje ich ako gramatické transformácie. Tieto t. f. patria pod
tzv. aktualizačné transformácie, kde zaraďuje ešte tzv. syntagmatické (kontaktné – aditívne,
redukčné, inverzné; dištančné t.) a paradigmatické t. f., kam patria tzv. štatutárne – fázové
(inchoatívnosť, duratívnosť, terminatívnosť) a agensiálne. Tretím typom sú zmiešané t. f.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

transformačná metóda

Metóda skúmajúca tranformačné možnosti frazém v porovnaní s tranformačnými možnosťami
v pravidelnom jazyku, čím možno určovať mieru idiomatickosti frazém, pretože každá frazém
má veľmi špecifický a individuálny súbor realizovateľných transformácií.

transpozičný variant frazémy

Druh syntaktického variantu založený na celkovej prestavbe konštrukcie frazémy, pričom sa
nemení vecný ani kategoriálny význam (identita) frazémy. Napr.

kuť železo zahorúca – kuť

železo, kým je horúce, vyskočil ako hadom uštipnutý – vyskočil, akoby ho had uštipol.

tvorenie frazeologických jednotiek

vznik frazeologických jednotiek

typ frazeologizácie

frazeologizácia.

typologický frazeologický model

Všeobecno-abstraktná štruktúrna al. štruktúrno-sémantická konštrukcia, spoločná pre viaceré
jazyky, príbuzné i nepríbuzné, nerovnakého pôvodu. Porov. areálový opis frazeológie.

univerzálny ľudský zmysel frazém

Túto extrapoláciu povahy frazém dovoľuje podľa všetkého fakt univerzálií samého ľudského
rodu, ako ju skúma a dosvedčuje historická antropológia. Vo frazeológii to – proti
nepopierateľnej idiomatickosti a autochtónnosti frazém – dotvrdzuje sám ich semiotický
zmysel, spočívajúci v dôraze na autentickom chápaní životných situácií. V ich interpretácií sa
síce tak alebo onak odráža pocit vernosti pomyselnému celkovému zmyslu seba, vlastnej
komunity, no pritom sa neustále myslí na "človeka vôbec", človeka v zmysle hodnôt, ktoré sa
mu pripisovali počnúc od renesancie v súhrnnom pojme "humanity". Ľudia však v sebe
odjakživa pociťovali tento pojem ako fenomén solidarity s inými. V samých frazémach sa to
odráža vo fakte, že ako subjekt konania v situáciách modelovaných frazémami sa uvádza
pomenovanie "človek". A cíti sa aj bez tohto výslovného vyjadrenia. Frazeológia v
jednotlivých ľudských spoločenstvách stelesňuje vlastne zmysel ľudského života, človeka a
ľudstva, a to napríklad aj v tzv. laxných frazémach (p.), aspoň per negationem:

bližšia košeľa

ako kabát

úplná frazeologizácia

frazeologizácia.

úplný variant frazémy

kvantitatívny variant frazémy.

useknutie frazémy

Jeden z produktívnych aktualizačných zásahov (p.) do zloženia frazémy. Takýto zásah
zvyčajne výrazne zasahuje aj významovú platnosť frazémy (je to teda zreteľná aktualizácia),
ale v istých prípadoch, keď aj zvyšková časť frazémy nesie ten istý význam, aký mala
frazéma ako celok, môže sa stať takýto postup východiskom pre derivovanie samostatnej
frazémy. Postup tohto druhého typu je dosť bežný pri uplatňovaní najmä prísloví a porekadiel
so súvetnou stavbou v publicistike, napr.

Koľko rečí vieš..., Ako si ustelieš..

. Cieľom takejto

operácie nie je meniť význam frazémy, ale skôr iba vypustenie nepotrebných zložiek, pretože
pri všeobecnej známosti prísloví a porekadiel si každý chýbajúcu časť ľahko doplní (je
príznačné, že takýto postup sa uplatňuje iba pri všeobecne známych prísloviach a
porekadlách). Niektoré prípady takéhoto useknutia sa už všeobecne akceptovali, a tým sa
vlastne derivovala nová frazéma. Porov.:

Tichá voda brehy myje (podmýva) – tichá voda

;

Zakázané ovocie najlepšie chutí – zakázané ovocie.

úslovie

V staršej paremiologickej teórii pomenovanie pre bližšie nedefinovaný žáner, ktorý sa iba

vo všeobecnosti vydeľoval tým, že nebol uceleným výrokom ako príslovie alebo porekadlo. O
tom, že sa úslovie presne nikdy nevymedzovalo, najlepšie svedčí fakt, že napríklad v
základnej zbierke našich parémií, v Zátureckého Slovenských prísloviach, porekadlách a

úsloviach, sa úslovia nikdy neuvádzajú samostatne, ale vždy iba pod dvojitým názvom spolu s
prísloviami alebo porekadlami, teda napr.: Príslovia a úslovia, Porekadlá a úslovia.

Novšia teória robila pokusy inkorporovať tento zabehaný, ale funkčne "vyprázdnený"

názov do novej sústavy termínov, a to v rozličnej platnosti (najčastejšie ako názov pre menné
jednotky), ale názov sa už nejako produktívnejšie neujal.

V časti folkloristickej (paremiologickej) literatúrny funguje názov úslovie (popri názvoch

príslovie a porekadlo) ako súborný paremiologický názov pre všetky frazémy, ktoré nemajú
vetnú povahu, nie sú uceleným výrokom.

ustálená jednoslovná metafora

Proti jednoslovnej frazéme, ktorá sa vyznačuje istým stupňom idiomatickosti, t.j. istým
akcentom životnej múdrosti, vďaka čomu sa všeobecne uznáva a používa, jednoslovná
metafora nemá charakter tohto uznania a všeobecného používania. Je "príležitostná". Pri
častejšom používaní sa rýchlo opotrebúva, takpovediac "vypáchne" a odumiera. Ak sa predsa
len frekventuje, stráca štandardizovaním obraznosť a lexikalizuje sa. Pravda, presných hraníc
tu niet, a jazyk ich ani nepozná. To však neznamená, že tieto dve kvality nemajú svoje
vyhranené gravitačné centrá. Porov. jednoslovná frazéma.

ustálené prirovnanie

Prostriedok obrazného vyjadrovania. Patrí medzi neparemiologické ustálené výrazy.
Neoznačuje predstavu menom, ale istým druhom opisu. Svojou povahou je blízke metafore.
Ustáleným prirovnaním sa reálne neprirovnáva, význam je tu intenzifikačný, resp. názorový.
Pre túto okolnosť viaceré ustálené prirovnania strácajú aj prirovnávaciu formu a menia sa na
nekomparatívne frazeologické jednotky:

jesť ako za dvoch → jesť za dvoch, meniť farby ako

chameleón → meniť farby

a pod

Ustálené prirovnania treba odlišovať od aktuálnych

prirovnaní. Pri rozbore prirovnania a pri určovaní hraníc jeho zloženia je potrebné
rešpektovať základnú všeobecnú trojčlennú schému prirovnania: comparandum =
prirovnávaná časť (to, čo sa prirovnáva) – tertium comparationis = porovnávací základ
(spoločný kvalitatívny znak, na základe ktorého sa prirovnáva) – comparatum =
prirovnávajúca časť (to, k čomu sa prirovnáva).

Lit.: E. Kučerová, 1980; J. Mlacek, 1970; E. Smiešková, 1970.

ustálené slovné spojenie

slovné spojenie

Prvé označenia predmetu frazeológie. Na začiatku frazeologických výskumov našli svoje
uplatnenie tam, kde bolo potrebné zdôrazniť opozíciu – ustálené slovné spojenie – voľné
slovné spojenie. Neskôr sa začalo rozlišovať ustálené spojenie v širšom význame (t.j. všetky
slovné spojenia vyznačujúce sa ustálenosťou) a ustálené spojenia v užšom zmysle (patrili sem
najmä slovné spojenia ustálenej povahy). Termínu ustálené slovné spojenie istý čas
konkurovali aj príbuzné pojmy – ustálený výraz a ustálený zvrat (p.). Presne sa však
neterminologizovali, a tak ostali jeho voľnejšími synonymami. Doposiaľ sa využívajú najmä
pri popularizačnom výklade, kde sa pripúšťa pomerne voľné zamieňanie presných
terminologických pomenovaní.

ustálené spojenie v užšom zmysle

ustálené slovné spojenie

ustálené spojenie v širšom zmysle

ustálené slovné spojenie

ustálenosť frazémy

mikroustálenosť frazémy, makroustálenosť frazémy.

ustálený obrat

Jeden zo starších, tradičných názvov pre frazému. Názov sa zamieňal s názvami ustálený
výraz (p.) a ustálený zvrat (p.), hoci niekedy sa aj diferencovali (ustálený obrat sa najčastejšie
chápal buď ako nadradený pojem pre ďalšie dva uvedené názvy alebo ako rovnocenný s
názvom ustálený zvrat). Boli to tradičné domáce názvy pre jednotky, ktoré sú v novšej teórii
základnými prvkami frazeológie. Názov ustálený obrat nebol – podobne ako ďalšie uvedené
názvy – presne a dôsledne terminologizovaný.

ustálený výraz

Jeden zo starších názvov pre frazému alebo pre niektorý jej typ (najčastejšie sa sem
zaraďovali neslovesné ustálené slovné spojenia). Porov. aj ustálený obrat.

ustálený zvrat

Jeden zo starších názvov pre frazému alebo pre niektorý jej typ. Najčastejšie sa do ustáleného
zvratu zaraďovali slovesné ustálené spojenia. Porov. aj ustálený obrat.

valencia

Schopnosť frazém spájať sa so slovami a slovnými spojeniami (aj ustálenými) najbližšieho
kontextu. Novšie frazeologické koncepcie, ktoré vyčleňujú aj pojem kolokabilia, vyčleňujú
pojem valencia do oblasti vlastných aktantov frazémy a potnciálnych možností obsadzovania
existujúceho valenčného potenciálu. Kolokabilita sa potom javí skôr ako realizovaná valencia
frazémy. Porov. valencia vnútorná, distribúcia.

Lit.: J. J. Avaliani, l979; A. G. Nazarian, l987; S. M. Pankratova, 1988.

valencia vonkajšia

valencia, distribúcia

valencia vnútorná

Valencia slov ako komponentov frazémy, t.j. schopnosť slov spájať sa s inými slovami takým
osobitým spôsobom, ktorý umožňuje vznik ustáleného a obrazného spojenia s jeho
špecifickou expresívnosťou, teda vznik frazémy ako istého uzavretého celku. Porov. valencia,
valencia vonkajšia, distribúcia frazém.

Lit.: J. J. Avaliani, l979.

variant frazémy

Jedna z existujúcich ustálených podôb frazémy, pri ktorej sa aj napriek rozdielom od iných
podôb zachováva identita frazémy, zachováva sa jej význam i jej obraznosť. Variant frazémy
sa líši od paradigmatických foriem (p.) a paradigmatických radov (p.) frazémy, na druhej
strany od frazeologických synoným (p.) a napokon aj od frazeologických derivátov (p.).

Požiadavka zachovania identity frazémy, najmä jej významu znamená, že rozdielnosť,
premenlivosť podôb sa dotýka iba formálneho stvárnenia frazémy. Formálne rozdiely medzi
podobami frazémy možno posudzovať z rozličných aspektov, a tak aj prístupov k triedeniu
variantov je viacej. Varianty možno deliť: a) podľa vzťahu k spisovnosti – potom sa vydeľujú
spisovné (kodifikované) varianty frazémy a nespisovné varianty frazémy, v rámci ktorých sa
tiež vydeľuje viacej typov: slangový variant, nárečový variant), b) podľa časovej osi:
historický variant frazémy a súčasný variant frazémy, c) podľa zemepisnej rozšírenosti
zemepisný variant, d) podľa štruktúrneho hľadiska – teda podľa roviny vo výstavbe frazémy,
na ktorej sa zmeny prejavujú, tu sa vydeľuje najmä morfologický variant frazémy, syntaktický
variant frazémy a lexikálny variant frazémy. Ak sa prihliada na viaceré stránky tejto
premenlivosti súčasne, alebo ak sa zmeny prejavujú pri štruktúrnom prístupe odrazu na dvoch
rovinách, vydeľujú sa jednak špecializované druhy variantov (napr. historický morfologický
variant, zemepisný lexikálny variant atď.) a jednak komplexný alebo kombinovaný variant
frazémy (p.).

variantnosť frazémy

Existencia viacerých podôb tej istej frazémy, pričom v každej z nich sa zachováva rovnaký
význam. Variantnosť sa dotýka iba výrazovej, formálnej stránky frazémy, prípadne istých
významových odtienkov medzi jednotlivými podobami. Variantnosť frazémy je dosť bežným
javom. Premenlivosť sa totiž vyskytuje na rozličných rovinách výstavby frazémy. Preto sa
bežne vydeľuje morfologická variantnosť (p.), syntaktická variantnosť (p.), lexikálna
variantnosť (p.), pričom každá z nich má viacej druhov. Špecifickejším prípadom variantnosti
frazémy je kontextová variantnosť frazémy (p.) a štylistická variantnosť frazémy (p.).
Diskutabilným typom je tzv. sémantická variantnosť frazémy (p.). Porov. aj variant frazémy.

vecná klasifikácia

ideografický opis frazeológie

vecné a hodnotové meritum

Schopnosť/vlastnosť frazémy reagovať na faktické životné a ľudské situácie, na ľudské
vlastnosti, konanie a pod. a zároveň schopnosť ich hodnotiť (negatívne, pozitívne
hodnotenie).

vecný denotát frazémy

celostný význam frazémy.

verbalizačné frazémy

V českej frazeologickej teórii J. V. Bečku jeden zo základných funkčných typov frazém, ktorý
sa vyznačuje tým, že už z hotovej mennej jednotky alebo aj zo samostatného (najmä
abstraktného) slova pridaním slovesnej zložky utvára obrazné slovesné vyjadrenie, napr.

dobrá nálada – byť v dobrej nálade, tieseň – byť v tiesni, dôvera – získať (stratiť) dôveru,
dojem – mať dojem

a pod.

vetné frazémy

propozičná frazéma

viacslovnosť

nadslovnosť frazémy

Jedna z elementárnych vlastností frazémy, ktorá predpokladá, že frazéma sa musí skladať
aspoň z dvoch slovných komponentov. V začiatočnej fáze moderného frazeologického

výskumu sa záväzne počítalo s prítomnosťou aspoň dvoch pôvodne plnovýznamových slov v
zložení frazémy. Rozpracovanie problematiky fakultatívnych zložiek priviedlo k vydeleniu
minimálnych frazém, ktoré majú síce dva (tri) komponenty, ale iba jeden z nich je pôvodným
plnovýznamovým slovom. Zdanlivo požiadavke viacslovnosti odporuje návrh F. Miku, aby sa
k frazémam priradili aj jednoslovné metafory typu

začať si niečo s niekým

, slang.

vybehnúť s

niekým, mať s niekým niečo

a pod. Záväzná prítomnosť alternantov (p.) ukazuje, že príslušný

frazeologický význam platí len za potenciálnej prítomnosti ďalšej zložky (ďalších zložiek),
ktorú možno označiť ako potenciálny člen frazémy (p.). Aj tu sa teda predpokladá prítomnosť
aspoň dvoch zložiek, hoci jedna z nich je špecificky zastúpená. Ako viaczložkovosť sa
modifikovane prijíma táto vlastnosť aj pri tých frazeologických koncepciách, ktoré hovoria o
frazeológii napr. v oblasti morfologického tvaru alebo v zloženom slove (napr. v koncepcii F.
Čermáka, keď sa za základné kritérium frazeologizovanosti pokladá anomália spojenia, teda
nielen spojenia slov, ale aj spojenia morfém, spojenia zložiek v kompozitách atď.)

viacvrcholové frazémy

Frazémy pozostávajúce najmenej z dvoch pôvodne plnovýznamových slov:

stratiť hlavu,

pozerať na svet cez ružové okuliare. nemať dňa ani noci

. Osobitnú skupinu týchto frazém

tvoria tautologické, resp. reduplikačné frazémy, ktoré vznikli opakovaním toho istého slova v
nezmenenej alebo čiastočne pozmenenej podobe, alebo spojením slova s iným slovom
utvoreným od toho istého koreňa:

slovo za slovom, deň čo deň, od bodky do bodky, div divúci,

tma tmúca, škoda preškoda.

Porov. jednovrcholové frazémy.

Lit.: L. I. Rojzenzon, l977; S. G. Gavrin, l967.

viacvýznamové frazémy

frazeologická polysémia.

vidové varianty frazémy

Frazeologické jednotky, patriace funkčne k verbálnym výrazom a odlišujúce sa navzájom v
kategórii vidu dokonavosťou – nedokonavosťou slovesných komponentov, napr.:

robiť/urobiť

z komára somára, kúpiť/kupovať mačku vo vreci, objavovať/objaviť Ameriku, čistiť/vyčistiť
niekomu žalúdok, hádzať/hodiť niekoho do starého železa

. Existujú aj tzv. jednovidové

frazémy, napr. len dok.:

zapísať si za uši, zahryznúť si do jazyka, narodiť sa v čepčeku, zabiť

jednou ranou dve muchy, uzrieť svetlo sveta, otrčiť kopytá, zmiznúť po anglicky;

nedok.:

smiať sa do hrsti, držať sa maminej sukne, žiť na vysokej nohe, poznať ako svoju (vlastnú)
dlaň, ležať hore bruchom, špiniť si ruky s niečím, niekým, hádzať perly sviniam, byť z lacného
kraja, lízať med cez sklo, držať krok s niekým, ísť do spiša, nesiahať niekomu ani po päty,
mlátiť prázdnu slamu

atď. Označenie vidové varianty frazémy má korene v názore, že na

rozdiel od lexikálnych vidových párov nejde vo frazeológii o samostatné jednotky a kategória
vidu sa chápe ako čisto gramatický jav (E. Kučerová, 1989). Toto chápanie má o. i. aj
dôsledky na lexikografické spracovanie frazém. Iná možnosť je chápať tieto frazémy ako
vidové páry so statusom samostatných jednotiek. Niekedy sa vidové tvary považujú aj za
špecifický druh lexikálneho variantu, ktorý je príznačný iba pre slovesné frazémy. Jeho
existencia sa odôvodňuje práve spomínaným faktom, že medzi slovesnými frazémami sú také,
ktoré fungujú len v jednom (raz v dokonavom, niekedy zasa iba v nedokonavom) vide, a na
druhej strane také, čo majú formu obidvoch vidov. Je napr. iba

aj keby klince z neba padali

(nie padli), rovnako zasa iba

padla

(nie padala)

kosa na kameň

, ale na druhej strane môže byť

obrátiť

obracať niečo na popol

a pod.

Lit.: E. Kučerová, 1989.

vlastná frazeologická norma

frazeologická norma.

vnútorná distribúcia frazém

distribúcia frazém

vnútorná forma frazémy

Konkrétny obraz frazémy, založený na pôvodnej motivácii celého spojenia, vychádzajúci z
priamych významov jednotlivých komponentov. V. f. motivuje druhotný (frazeologický,
celostný) význam frazémy. Môže byť jasná, zreteľná, živá, napr.

čierny ako smola; držať

jazyk za zubami; mať svoj kus chleba

, alebo nejasná, zastretá, zmeravená, napr.

predávať

petržlen; mať maslo na hlave

vnútorné vzťahy komponentov

Syntaktické vzťahy medzi zložkami vnútri frazémy. Najmä v čase, keď sa osobitná úloha pri
vymedzovaní frazeológie pripisovala petrifikovanosti, hodnotili sa tieto vzťahy ako iba
formálne, ako nie reálne, skutočné syntaktické, resp. syntagmatické vzťahy. Novšie
rozpracovanie problematiky variantnosti frazém, ako aj zistenia o ohraničenej modelovosti
početných frazém potvrdzujú, že vo väčšine prípadov ani vo frazeológii nejde iba o formálne
vzťahy, ale že sú to reálne syntaktické vzťahy. Novšie teórie teda posudzujú túto otázku
komplexnejšie: na jednej strane pripúšťajú, že v istých celkom petrifikovaných spojeniach sú
tieto vzťahy umŕtvené, naozaj iba formálne, na druhej strane zisťujú, že pri väčšine frazém
existujú medzi zložkami živé syntagmatické vzťahy, pravda, oproti oblasti voľných spojení
značne modifikované, resp. limitované (nemožno robiť napr. všetky tie ich transformácie, aké
sú možné v oblasti istých voľných spojení). Preto sa podľa iných teoretických koncepcií
považujú za anomálne. Porov. anomálnosť frazém.

vnútroúrovňová frazeologická kontaminácia

frazeologická kontaminácia.

voľný kontext frazémy

Ľubovoľné okolie frazémy, ľubovoľné slovné alebo vetné spojenie, s ktorým sa môže frazéma
spájať tak, aby sa uplatnili jej významové, kategoriálne aj formálne vlastnosti. Kategóriu
voľného kontextu frazémy rozvila tzv. kontextologická teória frazeológie (N. N. Amosova),
ktorá popri tomto pojme rozvila aj pojem zvyčajného kontextu frazémy (p.) pričom sa
naznačila spoločná báza obidvoch uvedených pojmov. Na priestupnosť hranice medzi
obidvoma kategóriami poukázala aj špecifická teória okolia frazémy. Porov. okolie frazémy.

Lit.: N. N. Amosova, 1963.

vonkajšia distribúcia frazém

distribúcia frazém

vonkajšie vzťahy frazémy

Syntaktické vzťahy medzi frazémou ako celkom a slovami z kontextu, ktorý sa vyskytuje pri
nej. Povahu týchto vzťahov určujú viaceré skutočnosti, predovšetkým však to, či sa frazéma
zapája do kontextu kontaktovým alebo dištančným spôsobom, ďalej slovnodruhová
príslušnosť kľúčového komponenta frazémy (najživšie a najpestrejšie vzťahy majú frazémy

so slovesom ako kľúčovým slovom), potom stupeň sémantického spätia komponentov vo
frazéme (napr. frazeologické spojenia majú vo všeobecnosti početnejšie i rozmanitejšie
vonkajšie (syntaktické) vzťahy ako frazeologické zrasty) a napokon aj miera ustálenosti
(mikroustálenosti) frazémy, a to najmä ustálenosti tvarovej (morfologickej a syntaktickej).
Súhrn všetkých týchto vzťahov frazémy sa niekedy súborne nazýva syntaxou frazémy, resp.
vonkajšou syntaxou frazémy.

všeobecná frazelógia

Časť frazeologickej teórie, ktorá rieši otázky metodológie a metodiky skúmania frazém,
problémy vymedzenia a klasifikácie frazém a vzťah frazeológie k iným lingvistickým a
nelingvistickým disciplínam.

výchovné pôsobenie frazeológie

Pôsobenie frazeológie s využitím pozitívnych životných skúseností, základných morálnych
princípov a ideálov vo výchove, v pedagogickom procese pri rozvíjaní osobnosti žiaka. Pri
tomto pôsobení treba brať do úvahy, že frazeológia vyjadruje ľudskú životnú múdrosť, ľudský
život s jeho negatívami a protirečeniami, ale zároveň aj s ideálmi a pozitívami. Pri úsilí
dosiahnúť výchovné pôsobenie frazeológie treba dešifrovať často skrytý výchovný zmysel
frazémy a starostlivo ho vysvetliť v tom zmysle, že morálny aspekt napriek ťažkostiam
prevládne a zvíťazí.

výchovný cieľ frazém

Aplikovanie významu frazémy v pozitívnom zmysle formujúcom hodnoty a ideály a zároveň
využívajúcom výchovné poučenie s kritickým zameraním voči ľudským či spoločenským
nedostatkom a chybám.

výklady frazeologických jednotiek

Metajazykové ekvivalenty významu frazémy vo forme analytickej parafrázy, slovného
spojenia, resp. niekedy aj jednoslovného synonymného ekvivalentu, ale aj vo forme logického
zápisu používané najmä v lexikografii.

výpovedná komplexnosť frazém

Vlastnosť frazém vyplývajúca z funkčných aspektov frazém, ktoré súvisia s aktuálnou
situáciou, s komunikačnou aktivitou hovoriaceho tak tesne, že je tu zrejmá spojitosť s plánom
výpovede, s plánom vety. Frazémy boli prvotne aktuálnymi výpoveďami a niektoré z nich si
zachovali vetný charakter, napríklad niektoré príslovia a porekadlá

trafila kosa na kameň;

horšie bolo, a nechválili; čo na srdci

to na jazyku.

vývin frazém

Hlavný vývinový smer vo frazeológii je v. f. od voľných slovných spojení (porov. historický
prototyp frazémy) cez ich postupné ustaľovanie sa až po ustálenie dvoma spôsobmi, a to
metaforizáciou (sémantickou transformáciou) s väčším či menším stupňom motivácie, alebo
zovšeobecnením, pričom frazémy vzniknuté druhým spôsobom sú menej početné. Vznik

frazém je bezprostredne spojený s ohraničením spájateľnosti komponentov príslušného
spojenia. Porov. vznik frazém.

vývinová variantnosť frazém

Jedna zo základných vlastností frazém; stály sprievodný jav vo frazeológii vo všetkých
vývinových obdobiach jazyka. Určenie variantnosti frazém (morfologickej, syntaktickej al.
lexikálnej) je podmienené a) jednotou vnútornej motivácie frazémy, jej obrazu s jeho
formálnou štruktúrou. Za hranicami tejto jednoty sa končí variantnosť a začína sa synonymia;
b) relatívnou jednotou syntaktickej konštrukcie, v rámci ktorej prebiehajú lexikálne zámeny
komponentov frazém, ktoré majú spravidla zákonitý systémový charakter. Variantnosť
umožňuje vysvetliť historický vývin frazém. Pri postupnom ustaľovaní spojenia sa zo
začiatku vyskytuje väčšie množstvo variantov, ktoré jestvujú istý čas popri sebe, no postupne
dochádza k ústupu, resp. zániku väčšiny variantov a zachováva sa iba jeden, dva, zriedka viac
variantov. V staršom období vývinu jazyka je variantnosť výraznejšia. Porov. historický
variant.

Lit.: V. M. Mokijenko, 1980.

vývinové modifikácie

Frazémy vyskytujúce sa v priebehu vývinu jazyka a odlišujúce sa svojou formou i obsahom
od súčasných frazém. Porov. historický pendant frazémy, historický variant frazémy a
historické synonymum frazémy.

vznik frazém

Proces tvorenia frazém. Vo frazeológii sa uplatňujú nasledovné frazeologizačné mechanizmy:
1. funkčno-sémantické prehodnotenie voľného slovného spojenia, napr.

infarktová situácia,

držať ruku na pulze niečoho, kto je kto, uťahovať opasky,

2. z ustálených slovných spojení, a

to buď priamou frazeologizáciou ustáleného slovného spojenia (často odborného termínu),
alebo ustálené slovné spojenie tvorí pri frazeologizácii derivačnú bázu, resp. transformačný
základ, napr.

reťazová reakcia, čierna skrinka, palebná čiara, spätná väzba, cieľová rovinka,

skúška pevnosti,

3. z iných frazeologických jednotiek. Ide spravidla o nové kontextové

použitie, jej nové valenčné, resp. distribučné možnosti a jej nové variantné zmeny na rovine
syntaktickej, kexikálnej, morfologickej a tiež štylistickej, čo býva zárodkom ďalšieho pohybu
a sú to prvé signály nového vývoja. Ku vzniku nových frazém z existujúcich frazém dochádza
niekoľkými spôsobmi. K najčastejším patrí zmena komponentového zloženia pôvodnej
frazém, a to buď jej rozšírením alebo skrátením. Tento proces vo frazeológii teoreticky
osvetlil V. M. Mokijenko (1980) v protirečení medzi implicitnosťou a explicitnosťou vo
vývine frazém, 4. rozvojom polysémie, napr. rus.

buď zdorov!

znamenalo pôvodne želanie

zdrvia pri rozlúčke, pozdrav pri prípitku, dnes sa okrem toho používa ako znak vysokého
uznania o niečom. Frazéma

lišnije ľudi

označovala pôvodne ľudí, ktorí nevedia uplatniť svoje

schopnosti v spoločnosti, dnes sa tak označujú aj nezamestnaní. 5. Ďalším spôsobom je vznik
frazém podľa iných frazeoloických analógií, napr. rus.:

rubľ v rubľ

z frazémy

kopejka v

kopejku; do muški

do lampočki; žostkaja posadka

analógiou pomocou antonyma z

mjagkaja

posadka

Lit.: P. Ďurčo, 1987.

wellerizmus

Osobitný paremiologický žáner, ktorý sa vyznačuje tým, že má pevne ustálenú nielen vlastnú
výrokovú časť (factum), ale aj uvádzaciu vetu (dictum), v ktorej sa určujú okolnosti platnosti
samotného výroku. V našej ľudovej slovesnosti nemá výraznejšie zastúpenie, i keď isté
náznaky aj tu existujú. Vo folklóre niektorých národov však existuje ako živý žáner, hoci jeho
pomenovanie podľa Dickensovej postavy (Sam Weller) by napovedalo skôr umelý pôvod.
Wellerizmus máva teda záväznú dvojčlennú štruktúru, pričom sám výrok môže už byť
hotovým iným útvarom (napr. príslovím alebo prirovnaním ) alebo aktuálnou myšlienkou.
Druhá časť jeho výstavby máva podobu súvetia, a to priraďovacieho alebo podraďovacieho.
Základné schémy wellerizmu sú teda takéto: "To a to", ako povedal ten a ten, keď to a to, "To
a to", (ako) povedal ten a ten a urobil to a to. V súčasnej komunikácii sa tento žáner uplatňuje
najčastejšie na vyjadrenie humorných alebo sebaironizujúcich výpovedí, napr.

Všade dobre,

doma najlepšie, ako povedal ten ujo, keď nedostal devízový prísľub. – Uvidíme, (ako) povedal
slepý hluchému a pobrali sa na farebný film.

zaniknuté frazémy

Frazémy, ktoré sa už v súčasnom jazyku nepoužívajú. Sú známe zo starších období vývinu
nášho jazyka. Napr.

kto sa hnevá, hneď nachádza meč; pečienka ti do popola nespadne;

ďaleko hádzať topoľovú palicu; byť pri chudobe; žiť nespravodlivým lakťom.

záporná forma frazémy

l. Sémantický variant frazémy, ktorá má ustálenú kladnú aj zápornú podobu, pričom sú tieto
formy významovo protikladné. Je typická pre slovesné frazémy, v ktorých zápornú formu
celej frazémy vyjadruje slovesný komponent v zápornom tvare:

objaviť/neobjaviť Ameriku,

sadnúť/nesadnúť niekomu na lep, ruku by zaňho položil/nepoložil do ohňa.

2. Frazéma, ktorá má v svojom komponentovom zložení záporný tvar slovesa, pričom sa
takáto jednotka nevyskytuje v kladnej podobe:

nevedieť, kam z konopí, muche by neublížil,

nevie, kde mu hlava stojí.

zastarané frazémy

Frazémy, ktoré ustúpili z aktívnej slovnej zásoby a vyskytujú sa najčastejšie v reči staršej
generácie, príp. v staršej literatúre. Veľké bohatstvo z. f. zachytil A. P. Záturecký.

zbierky frazém

V minulosti základný spôsob zhromažďovania a spracovania frazeológie, v súčasnosti (pri
existencii slovníkového spracovania frazém) špecifickejší spôsob zachytenia frazém podľa
istého zámeru. Najbohatšou zbierkou slovenských frazém

z minulosti je zbierka A. P. Zátureckého Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. (1. vyd.
1897). Spomedzi súčasných zbierok vyniká pedagogicky určená zbierka F. Miku s kolektívom
Frazeológia v škole, ako aj zbierka Človek v zrkadle frazeológie od K. Habovštiakovej a E.
Krošlákovej (1990).

združené pomenovania

Ustálené slovné spojenia, ktoré ako celok vyjadrujú jeden pojem, ale ich komponenty
vystupujú v svojich základných významoch. Sú to vlastne opisné pomenovania takých
pojomov, pre ktoré jazyk nemá jednoslovný výraz. Pri určovaní vzťahu združených
pomenovaní k frazeológii treba rozlišovať a)

nefrazeologické

(najmä

terminologické združené

pomenovania),

obrazné (frazeologické) združené pomenovania

. Nefrazeologické združené

pomenovania vznikajú presnou a cieľavedomou pomenovacou činnosťou ľudí, pričom sa
príslušný výraz hľadá, alebo umelo vytvára pre konkrétnu potrebu (

kyselina sírová,

rovnoramenný trojuholník, materská škola, osobný vlak, písací stroj, zubná kefka, cesta prvej
triedy, káblová televízia, kupónová privatizácia).

Nefrazeologické združené pomenovania sa

často menia na jednoslovné pomenovania, univerbizujú sa (

obývacia izba – obývačka,

panelový dom – panelák, táborový oheň – táborák, osobný vlak – osobák, kupónová
privatizácia – kupónka

a i

.).

Obrazné združené pomenovania vznikajú bez zámerného

vyhľadávania terminologického označenia. Nepodliehajú univerbizácii. Na základe obraznej
podobnosti a častým používaním sa ich význam prehodnotil a ustálil v novom výraze, napr.

lúčavka kráľovská, pávie oko, lišaj smrtihlav, zlatý dážď, medvedia služba, gordický uzol,
labutia pieseň, babie leto, posledný mohykán, ľahké futro, trójsky kôň, kameň úrazu.

zložka významu frazémy

celostný význam frazémy.

zložky významu frazémy

modely významu frazémy

zmeravenosť frazémy

Hraničný typ ustálenosti frazémy, ktorý sa prejavuje tým, že frazéma sa vždy vyskytuje iba v
jedinej podobe, že nepripúšťa nijaké obmeny vo svojom lexikálnom zložení, v poradí zložiek,
v podobe svojej výstavby (konštrukcie) ani v tvaroch jednotlivých zložiek. Najmä v
počiatočnej fáze rozvíjania frazeologickej teórie u nás sa práve takto chápaná zmeravenosť
pokladala niekedy za jediné, resp. základné kritérium frazeolgickosti. Neskôr, keď sa široko
spracovala problematika frazeologickej variantnosti a s tým aj dynamickejšie chápanie
ustálenosti frazém (porov. makroustálenosť aj mikroustálenosť frazém a jej typy),
prehodnotilo sa aj chápanie zmeravenosti. Prestala sa pokladať za základný znak frazeológie,
ale na druhej strane sa jej prítomnosť pri niektorých frazémach aj v súčasnosti potvrdzuje.
Medzi frazémy, ktoré sa vyznačujú zmeravenosťou, patria napr. takéto jednotky slovenského
jazyka:

stoj čo stoj, hlava nehlava, chtiac nechtiac, z roka na rok, bitkom nabité

. Príklady

ukazujú, že táto vlastnosť sa objavuje najmä pri frazémach s prvkami tautologickosti v ich
lexikálnom zložení, kým pri najbežnejších druhoch frazém (slovesné, menné, vetné) sa
takmer neobjavuje.

zmiešaný variant frazémy

komplexný alebo kombinovaný variant frazémy

zóny frazeologických parametrov

frazeologické parametre a frazeologická

parametrizácia

zvraty

l. Staršie pomenovanie pre frazémy (frazeologické jednotky, frazeologizmy), ktoré sa
sporadicky používa vo frazeologickej literatúre aj dnes (napr. Miko, l989).

2. Spoločné pomenovanie pre všetky ustálené slovné spojenia, tak vlastné frazeologické
jednotky, ako aj rôzne paremiologické útvary.

Lit.: F. Miko, l989.

zvyčajný kontext frazémy

Slovné alebo vetné okolie frazémy, ktoré sa vyznačuje nielen tým, že sa pri použití frazémy
vyskytuje v jej blízkosti najčastejšie, ale aj tým, že signalizuje isté konkrétne doplnenia
frazémy z hľadiska ich tvarovej, konštrukčnej, pozičnej a významovej platnosti. Napr.
frazéma

otierať niekomu niečo o nos

s významom niekomu niečo (najmä nepríjemné) často

pripomínať sa v pozíciách, ktoré obsadzujú v slovníkovej podobe zámenné zložky jej???
namyslenosť a pod.), avšak zámenné alternanty (p.) určujú, že prvá zo zložiek má byť
obsadená osobným menom v datíve, druhá zasa neosobným, príp. neživým menom v
akuzatíve. Pri tej istej jednotke môžu byť aj iné doplnenia z kontextu (napr.

včera v izbe pri

hádke otieral bratovi o nos jeho chamtivosť

), ale tie už majú povahu voľného kontextu.

Jednotlivé druhy frazém sú z hľadiska svojej súvislosti s kontextom veľmi rozdielne. Niektoré
príslovia a iné parémie nepripušťajú ani nepredpokladajú nijakú zapojenosť do kontextu –
vyznačujú sa tzv. dištančným zapojením (p.) do kontextu (porov. napr. také jednotky ako
pranostika

Biele Vianoce, čierna Veľká noc

, príslovie

Pomaly s dobrým

a pod.), kým iné majú

jednu, prípadne i dve až tri premenlivé pozície, na ktorých sa zapájajú do kontextu (to sú
jednotky s kontaktovým zapojením (p.) do kontextu (porov. uvedenú jednotku

otierať

niekomu niečo o nos

, ktorá má okrem premenlivosti slovesnej zložky až dve takéto pozície,

alebo jednotku

ťahať niekoho za nos

, ktorá má jednu takúto kontaktovú pozíciu s jedným

alternantom). Spomínaná teória okolia frazém v podobnom zmysle vymedzila vyše 150
takýchto distribučných konfigurácií, čiže typov okolia, resp. zvyčajných kontextov frazém
(Tagijev, 1966).

Lit.: J. Mlacek, l984.

zvyšok frazémy

Jednotlivé slovo, resp. slovný tvar, ktorý aj samostatne signalizuje, že sa v reči uplatňuje s
tými konotáciami, ktoré mala frazéma, do ktorej ako jej komponent pôvodne patril. Je to
výsledok úplnej deštrukcie frazémy (krajný prípad takejto deštrukcie). Aby sa takéto slovo,
resp. slovný tvar mohli chápať ako zvyšok frazémy, musia mať nejaké tvarové, distribučné
alebo iné znaky, ktoré poukazujú na príslušnosť takéhoto prvku do pôvodnej frazémy. Je to
produktívny prostriedok na signalizovanie druhého plánu v prehovore. Preto sa uplatňuje
najmä v umeleckých textoch, v esejistike, v istých typoch publicistikých textov, v rečníctve
atď.

živé fungovanie frazém

Dynamické, efektívne fungovanie frazém v bežnej komunikácii.

živá zmyslovosť frazémy

Vlastnosť frazém efektívne, dynamicky, aktuálne pôsobiť na zmysly človeka.

životná vrstva frazeológie

Vrstva frazeológie v bežnom spontánnom styku v prostredí nediferencovaného kontaktu ľudí
(obchody, dopravné prostriedky, bežné stretnutia vo verejnom živote i vo sfére domáckeho

prostredia), pričom sa nezabieha ani do vyšších, intelektuálnych polôh, ani nižšie, k
vulgárnemu a obscénnemu subštandardu.

životné univerzálie frazém

Pri štatistickom výskume slovného fondu frazém v rôznych jazykoch sa ako zaujímavá javí
frekvencia slov, ktoré pomenúvajú životne dôležité fakty, menovite časti ľudského tela (

oko,

hlava, ruka, jazyk, srdce, noha, život, svet, slovo, rozum, vec, voda, nos, čert, duša, reč, ucho,
zem, koniec, miesto, ústa, krk, krv, prst, chlieb, koža, nebo, smrť, deň, svedomie, pes, tvár..

.).

To je osobitným potvrdením faktu univerzality zmyslu frazém. Porov. univerzálny ľudský
zmysel frazém.

Lit.: M. Soták, 1989.

Literatúra

•

Achmanova, O.S.: Slovar' lingvističeskich terminov. Moskva, Sovetskaja
enciklopedija 1969.

•

Aksamitau, A. S.: Belaruskaja frazealogija. Minsk, Vyšejšaja škola 1978.

•

Amosova, N. N.: Osnovy anglijskoj frazeologii. Leningrad, Izd. Leningradskogo
universiteta 1963.

•

Archangeľskij, V. L: Ustojčivyje frazy v sovremennom russkom jazyke: Osnovy teorii
ustojčivych fraz i problemy obščej frazeologii. Rostov na Donu, Izd. Rostovskogo
universiteta 1964.

•

Avaliani, J. J.: Teksty lekcij po komparativno-sopostaviteľnoj frazeologii iranskich
jazykov. Samarkand, Izd. Samarkandskogo universiteta 1979.

•

Babkin, A. M.: Russkaja frazeologlja, jejo razvitije i istočniki. Leningrad, Nauka
1970.

•

Basaj, M.: O polu semantycznym internacjonalizmów frazeologicznych. In: Z
polskich studiów slawisticznych, seria VII, Warszawa 1988, s. 29-35.

•

Bečka, J. V.: Slovo, jeho význam a užití (skriptum). Praha 1968.

•

Birich, A. K. - Volkov, S. S., - Nikitina, T. G. (=Bierich a kol.): Slovar' russkoj
frazeologičeskoj terminologii. München, Verlag Otto Sagner 1992.

•

Brezina, J.: Aforizmy troch tisícročí. Bratislava, Tatran 1971.

•

Bušuj, A. M.: Leksikografičeskoje opisanije frazeologii. Samarkand, Izd.
Samarkandskogo universiteta 1982.

•

Čermák, F. a kol.: Slovník česke idiomatiky a frazeologie. Přirovnání. Red. J. Fillpec.
Praha, Academia 1983.

•

Čermák, F.: Povaha univerzálního ve frazeologii a idiomatice. In: E. Krošláková
(red.): Frazeológia vo vzdelávaní, vede a kultúre. Zborník materiálov z II.
medzinárodnej frazeologickej konferencie. Nitra 14.- 16. septembra 1992, Nitra,
Vysoká škola pedagogická, s. 45-52.

•

Djulgerova, G.: Minimalni frazelogični jedinici v savremennija balgarski ezik. 1985.

•

Dobríková, M.: Minimálne frazeologické jednotky prirovnávacieho charakteru v
slovenčine a bulharštine. Slovenská reč, 58, 1993, s. 136-139.

•

Dobrovoľskij, D.: Phraseologie als Objekt der Universalienlinguistik. Leipzig, VEB
Enzyklopädie Verlag 1988.

•

Ďurčo, P.: Sémanticka analýza príslovkových frazém (na ruskom a slovenskom
materiáli). Bratislava, JÚĽŠ SAV 1985. (kandidatska dizertacia).

•

Ďurčo, P.: O niektorých aspektoch a metódach skúmania frazeologických jednotiek. -
Slavica Slovaca, 22, 1987, s. 281-292.

•

Ďurčo, P.: Frazeologické neologizmy v ruštine. - Ruštinár, 22 (35), 1987, č. 6, s. 4-11.

•

Ďurčo, P.: Die semantische Struktur der phraseologischen Einheiten. In: I. Kelling
(red.), Brücken. Germanistisches Jahrbuch DDR-ČSSR. Prag 1987/88, s. 338-345.

•

Ďurčo, P.: Kontaktové a modálne výrazy v ruštine. - Ruštinár, 22 (35), 1987, č. 1-10;
23 (36), 1988, č. 1-10.

•

Ďurčo, P.: Frazeologičeskije paronimy. - Československá rusistika, 34, 1989, č. 3, s.
135-143.

•

Ďurčo, P.: Motivovanosť frazeologických jednotiek a typológia ekvivalentov. –
Jazykovedný časopis, 40, 1989, č. 1, s. 33-41.

•

Ďurčo, P.: O vymedzení frazeologickej paronymie. - Slovenská reč, 55, 1990, č. 3, s.
146-150.

•

Ďurčo, P.: O vzťahu frazeológie a lingvistiky univerzálií. (Úvaha nad knihou D.
Dobrovoľského Phraseologie als Objekt der Universalienlinguistik). - Jazykovedný
časopis, 41, 1990, č. 2, s. 160-168.

•

Ďurčo, P.: Die Interpretation der Idiome aus psycholinguistischer Sicht. - Folia
Linguistica, 24, 1990, S. 1-22.

•

Ďurčo, P.: Modelovanie vo frazeológii. Poznámky k moskovskej frazeologickej škole.
- Slovo a slovesnost, 52, 1991, s. 138-144.

•

Ďurčo, P.: Gebrauchsdynamik des Phraseologismus und interlingualer Vergleich. -
Studia Phraseologica et Alia. Festschrift für Josip Matešić zum 65. Geburtstag.
München, Otto Sagner 1992, s. 81-88.

•

Ďurčo, P.(ed.): Bibliografia slovenskej idiomatlky, frazeológie a paremiológie. 2. vyd.
Bratislava, Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov, 1992.

•

Ďurčo, P.: Ein Matrixmodell für ein- und zweisprachige phraseologische
Wörterbücher. In: New Departures in Contrastive Linguistics. Proceedings of the
Conference Held at the Leopold-Franzens- University of Innsbruck, Austria, 10-12
May 1991, Vol. 1. (=Innsbrucker Beitrage zur Kulturwissenschaft. Anglistische Reihe,
Band 4) Innsbruck 1992, s. 261-269.

•

Ďurčo, P.: Das Wort als phraseologische Konstituente. Zur Beziehung der
linguistischen und psycholinguistischen Standpunkte. In: B. Sandig (Hg.), Tendenzen
der Phraseologieforschung. Bochum: Universitatsverlag Brockmeyer, 1994, (=Studien
zur Phraseologie und Parömiologie; 1), s. 67-79.

•

Ďurčo, P.: Probleme der allgemeinen und kontrastiven Phraseologie. Heidelberg,
Julius Groos Verlag 1994.

•

Eckert, R.: Studien zur historischen Phraseologie der slawischen Sprachen. München,
Verlag Otto Sagner 1991.

•

Emirova, A. M.: K voprosu o frazeologičeskoj prirode predložno-imennogo oborota.
In: Problemy ustojčivosti i variantnosti frazeologičeskich jedinic. Materialy
mežduvuzovskogo simpoziuma. Tula 1968, s.217-219.

•

Emirova, A. M.: Nekotoryje aktuaľnyje voprosy sovremennoj russkoj frazeologii.
Samarkand, Izd. Samarkandskogo universiteta 1972.

•

Emirova, A. M.: Russkaja frazeologija v kommunikativnom aspekte. Taškent, Fan
1988.

•

ENCYKLOPÉDIA jazykovedy. Zostavovateľ J. Mistrík. Bratislava, Osveta 1993.

•

Filipec, J. - Čermák, F.: Česká lexikologie. Praha, Academia 1985.

•

Fleischer, W.: Phraseologie der deutschen Gegenwartssprache. Leipzig, VEB
Bibliographisches Institut 1982.

•

FRAZEOLÓGIA vo vzdelávaní, vede a kultúre. Zborník materiálov z II.
medzinárodnej frazeologickej konferencie. Red. E. Krošláková, Nitra, Vysoká škola
pedagogická 1993. 373 s.

•

FRAZEOLÓGIA v teórii a praxi. Red. F. Miko. Pedagogická fakulta v Nitre 1987.
176 s.

•

Gak, V. G.: Frazeologičeskije jedinicy v svete asimetrii jazykovogo znaka. In:
Voprosy frazeologii VII, Samarkand, Izd. Samarkandskogo universiteta 1975, s. 5-13.

•

Gavrin, S. G.: Frazeologija sovremennogo russkogo jazyka (v aspekte teorii
otrazenija). Perm', Izd. Permskogo ped. instituta 1974.

•

Günther, K.: Wörterbuch phraseologischer Termini. - Linguistische Studien. Reihe A.
Arbeitsberichte 205. Zentralinstitut für Sprachwissenschaft Akademie der
Wissenschaften. Berlin 1990.

•

Gvozdariov, J. A.: Frazeologičeskije sočetanija sovremennogo russkogo jazyka.
Rostov na Donu, Izd. Rostovskogo universiteta 1973.

•

Gvozdariov, J. A.: Osnovy russkogo frazoobrazovanija. Rostov na Donu, Izd.
Rostovskogo universiteta 1977.

•

Habovštiaková, K. - Krošláková, E.: Človek v zrkadle frazeológie. Bratislava, Tatran
1990.

•

Henschel, H.: Minimalphraseme in konfrontativer Sicht (am Material des
Tschechischen, Slowakischen, Russischen und Deutschen). In: Linguistische Studien,
Reihe A, Arbeitsberichte 120. Berlin 1984, s. 67-95.

•

Horák, G.: Štyri replikované syntaktické konštrukcie. - Slovenska reč, 46, 1981, s. 8-
18.

•

Horák, G.: Replikové vety súhlasu, odmietania, nabádania a počudovania. - Slovenská
reč, 47, 1982, s. 129-138.

•

Ivanová-Šalingová, M.: Príspevok k štýlu štúrovskej prózy. Bratislava 1964.

•

Jankovičová, M.: Významové skupiny ruských frazém (frazeologické druhy a
frazeosémantické polia). Autorefrát dizertácie na získanie vedeckej hodnosti kandidáta
filologických vied. Bratislava, Filozofická fakulta Univerzity Komenského 1991.

•

Jankovičová, M.: Frazeosemantičeskije poľa v russkom jazyke i ich slovackije
ekvivalenty. In: Frazeológia vo vzdelávaní, vede a kultúre. Red.: E. Krošláková.
Vysoká škola pedagogická Nitra 1993, s. 176-185.

•

Jarancev, R. I.: Slovar'- spravočnik po russkoj frazeologii. Moskva, Russkij jazyk
1981.

•

Kopylenko, M. M. - Popova, Z. D.: Očerki po obščej frazeologii. Voronež, Izd.
Voronežskogo universiteta 1978.

•

Krošláková, E.: Archaické lexikálne a gramatické prvky v konštrukcii frazém. In:
Frazeológia vo vzdelávani, vede a kultúre. Nitra, Vysoká škola pedagogická 1993, s.
236-245.

•

Kučerová, E.: Frazeologická jednotka a jej štúdium v dvojjazyčnom pláne. - Slavica
Slovaca, 15, 1980, s. 65-68.

•

Kučerová, E.: Ustálené slovne spojenia s frazeologizovaným komponentom (v ruštine
a slovenčine). - Slavica Slovaca, 15, 1980, s. 237-247.

•

Kučerová, E.: K otázke vidu v slovenských frazémach (na ruskom a slovenskom
materiáli). Slavica Slovaca, 20, 1985, s. 121-131.

•

Kunin, A. V.: Anglijskaja frazeologija. Teoretičeskij kurs. Moskva, Vysšaja škola
1970.

•

Kunin, A. V.: Kurs frazeologii sovremennogo anglijskogo jazyka. Moskva, Vysšaja
škola 1986.

•

Kurčatkina, N. N. - Suprun, A. V.: Frazeologija ispanskogo jazyka. Moskva, Vysšaja
škola 1981.

•

Lapárová, V.: Ustálené spojenia a frazeologické jednotky, ich podstata a hranice. In:
Lexikografický sborník. Materiály z I. celoštátnej konferencie čs. lexikografov,
konanej 5.-7. júna 1952 v Bratislave. Red. Š. Peciar. Bratislava, Slovenská akadémia
vied 1953, s. 111-116.

•

Lekant, P. A.: K voprosu o minimaľnoj jedinice frazeologii. In: Problemy frazeologii i
zadači jejo izučenija v vysšej i srednej škole. Red. R. N. Popov. Vologda 1967, s. 153-
160.

•

Lewicki, A. M.: O minymalnych jednostkach frazeologicznych. Slavica Slovaca, 15,
1980, s. 69-74.

•

Man, O.: Ustálená spojení a frazeologické jednotky, jejich podstata a hranice.
Lexikografický zborník, Bratislava 1953.

•

Mihál, J.: Zo slovenskej frazeológie. - Slovenská reč, 24, 1959, č. 257-271.

•

Miko, F.: Frazeológia a kultúra reči. - Slovenský jazyk a literatúra v škole, 25,
1978/79, s. 198-201.

•

Miko, F.: Frazeológia, semiotika, kultúra. In: Frazeológia v teórii a praxi. Zborník
Pedagogickej fakulty. Nitra, Pedagogická fakulta 1987, s. 13-32.

•

Miko, F.: Aspekty literárneho textu. Nitra, Ústav jazykovej a literárnej komunikácie
Pedagogickej fakulty 1989, s. 97-123.

•

Miko, F. a kol.: Frazeológia v škole. Bratislava, Slovenské pedagogické
nakladateľstvo 1989. Mistrík. J.: Štylistika. Bratislava, Slovenské pedagogické
nakladateľstvo 1985.

•

Mlacek. J.: Zo syntaxe frazeologických jednotiek. 1. vyd. Bratislava, SPN 1972.

•

Mlacek, J:: Z terminológie slovenskej frazeológie. - Kultura slova, 9, 1975, s. 136-
142.

•

Mlacek, J.: O slovenskej frazeologickej terminológii. - Kultúra slova, 9, 1975, s. 228-
235.

•

Mlacek, J.: Z problematiky slovenskej frazeologickej terminológie. - Kultúra slova, 9,
1975, s. 326-333.

•

Mlacek, J.: O termíne aktualizácia vo frazeológii. - Kultúra slova, 12, 1978, s. 330-
334.

•

Mlacek. J.: O štylistickej klasifikácii frazeologizmov. - Jazykovedný časopis, 30,
1979, s. 134-143.

•

Mlacek, J.: Niektoré novšie frazeologické termíny. - Kultúra slova, 13, 1979, s. 33-39.

•

Mlacek, J.: Frazeologicka jednotka, frazeologizmus, frazéma. - Kultúra slova, 13,
1979, s. 132-136.

•

Mlacek, J.: Frazeológia a terminológia. In: Jazykovedné štúdie, 15. Horeckého
zborník. Red. J. Ružička. Bratislava, Veda 1980, s. 181-187.

•

Mlacek, J.: Slovenská frazeológia. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo
1977, 2. vyd. 1984.

•

Mlacek. J.: K diferenciácii termínov z frazeológie. - Kultúra slova, 17, 1983, s. 225-
230.

•

Mlacek. J.: Problémy komplexného rozboru prísloví a porekadiel. - Slovenská reč, 48,
1983, s. 129-140.

•

Mlacek, J.: Paradoxy frazeológie: obraznosť - neobraznosť. - Slovenský jazyk a
literatúra v škole, 33, 1986, s. 97-102.

•

Mlacek, J.: Paradoxy zloženia frazém. - Slovenský jazyk a literatúra v škole, 33, 1986,
s. 259-264.

•

Mlacek, J.: Paradoxy frazeológie - ustálenosť a variantnosť frazém. - Slovenský jazyk
a literatúra v škole, 32, 1986, s. 295-299.

•

Mlacek, J.: Paradoxy zloženia frazém. - Slovenský jazyk a literatúra v škole, 33,
1986/87, s. 259-264.

•

Mlacek, J.: Nárečová frazeológia a štandardizácia v slovenčine. In: Z problemów
frazeologii polskiej i slowiańskiej. IV. Wydavnictwo PAN, Wroclaw-Warszawa-
Kraków-Gdańsk-Łodź. 1988, s. 113-124.

•

Mlacek, J.: O termínoch frazeológia a idiomatika. - Slovenská reč, 53, 1988, s. 349-
358.

•

Mlacek. J.: K metodologickým zmenám v slovenskej frazeológii. In: E. Krošláková
(red.), Frazeológia vo vede vzdelávaní vede a kultúre. Zborník materiálov z II.
medzinárodnej frazeologickej konferencie. Nitra 14.- 16. septembra 1992, Nitra,
Vysoká škola pedagogická 1993, s. 282-287.

•

Mlacek, J.: Frazeológia v exilovej próze Pavla Hrtusa Jurinu. - Slovenská reč 58,
1993, s. 129-136.

•

Mlacek, J.: Otvorené miesta vo frazeologickom pojmosloví. In: Studia Academica
Siovaca. 23. Bratislava, Stimul 1994, s. 163-174.

•

Mokijenko, V. M.: Slavianskaja frazeologija. 1. vyd. Moskva, Vysšaja škola 1980; 2.
vyd. 1989.

•

Mokijenko, V. M.: O tematiko-ideografičeskoj klassifikacii frazeologizmov. In:
Slovari i lingvostranovedenije. Moskva, Russkij jazyk 1982.

•

Mokijenko, V. M.: Problemy areaľnogo opisanija vostočnoslavianskoj frazeologii. In:
Sravniteľno-tipologičeskije issledovanija slavianskich jazykov i literatur. Leningrad,
Izd. Leningradskogo universiteta 1983, s. 40-53.

•

Molotkov, A. I.: Osnovy frazeologii russkogo jazyka. Leningrad, Nauka 1977.

•

Nazarian, A. G.: Frazeologija sovremennogo francuzskogo jazyka. Moskva, Vysšaja
škola 1987.

•

Ničeva, K.: Balgarska frazeologija. Sofia, Nauka i izkustvo, 1987. 245 s.

•

Ondrus, P. - Horecký, J. - Furdík, J.: Súčasný slovenský jazyk. Lexikológia.
Bratislava, SPN 1980. 232 s.

•

Palkovič, K.: Frazeológia a jej vyučovanie. - Slovenský jazyk a literatúra v škole, 36,
1989/90, s. 236-239.

•

Pankratova, S. M.: Valentnosť jedinic leksiko-frazeologičeskogo urovňa. Leningrad,
Izdateľstvo Leningradskogo universiteta 1988.

•

Patáková, M.: Frazémy v bežne hovorených prejavoch. In: Frazeológia vo vzdelávaní,
vede a kultúre. Nitra 1993, s. 308-313.

•

Popov, R. N.: Frazeologizmy sovremennogo russkogo jazyka s archaičnymi
značenijami i formami slov. Moskva, Vysšaja škola 1976. 200 s.

•

Rajchštejn, A. D.: Sopostaviteľnyj analiz nemecko-russkoj frazeologii. Moskva,
Vysšaja škola 1980.

•

Rojzenzon, L. I.: Lekcii po obščej i russkoj frazeologii. Samarkand, Izd.
Samarkandskogo universiteta 1973.

•

Rojzenzon, L. I. - Avaliani, J. J.: Sovremennyje aspekty izučenija frazeologii. In:
Problemy frazeologii i zadači jejo izučenija v vysšej i srednej škole. Red. R. N. Popov.
Vologda 1967, s. 68-81.

•

Scheemann, H.: Synonymwörterbuch der deutschen Redensarten. Straelen, Straelener
Manuskripte Verlag 1989.

•

Sekaninova, E. - Kučerová, E.: Stavba hesla vo Veľkom slovensko-ruskom slovníku
II. In: Veľky slovensko-ruský slovník. Zv. 2. Bratislava, Veda 1982, s. 9-20.

•

Skladaná, J.: Frazeologický fond slovenčiny v predspisovnom období. Bratislava,
Veda 1993. 176 s.

•

Skladaná, J.: Internationalismen in der Phraseologie. In: Frazeológia vo vzdelavaní,
vede a kultúre. Nitra, Vysoká škola pedagogická 1993, s. 345-353.

•

Smiešková, E.: Ustálené prirovnania vo frazeológii (So zreteľom na lexikografické
spracovanie). - Jazykovedný časopis, 21, 1970, s. 189-201.

•

Smiešková, E.: Predložkovo-menné konštrukcie vo frazeológii. (So zreteľom na
lexikografické spracovanie). In: Jazykovedné štúdie, 12. Peciarov zborník. Bratislava,
Veda 1974, s. 202-214.

•

Smiešková, E.: Malý frazeologický slovník. Bratislava, Slovenské pedagogické
nakladateľstvo, 1. vyd. 1974; 2. vyd. 1377; 3. vyd. 1984.

•

Smiešková, E.: Okrídlené výrazy a tzv. citátové frazeologizmy. - Slovenská reč, 47,
1982, s. 76-84.

•

Soloducho, E. M.: Problemy internacionalizacii frazeologii. Izdateľstvo Kazanskogo
universiteta 1982. 168s.

•

Soták, M.: Lexikálny systém slovenskej a ruskej frazeológie. Bratislava, Slovenské
pedagogické nakladateľstvo 1989.

•

Šanskij, N. M.: Frazeologija sovremennogo russkogo jazyka. Moskva, Vysšaja škola
1969. 3. vyd. 1985.

•

Šípoš, I.: K taxonómii vybraných slovenských frazeologizmov. - Jazykovedný časopis,
34, 1983, s. 43-46.

•

Šípoš, I. - Rosová, V.: Idioms, synonymy and semantic memory. - Studia
psychologica, 26, 1984, s. 19-28.

•

Tagijev, M. T.: Glagoľnaja frazeologija sovremennogo russkogo jazyka: Opyt
issledovanija frazeologičeskich jedinic po okruženiju. Baku, "Maarif" 1966.

•

Telija, V. N.: Konnotativnyj aspekt semantiky nominativnych jedinic jazyka. Moskva,
Nauka 1986.

•

Telija, V. N.: Semantičeskaja struktura frazeologizmov-idiom i principy ich
frazeografičeskoj obrabotki. In: Frazeologizm i jego leksikografičeskaja razrabotka.
Red. A. Aksamitov. Minsk 1987.

•

Telija, V. N. (ed.): Leksikografičeskaja razrabotka frazeologizmov dľa slovarej
različnych tipov i dľa mašinnogo fonda russkogo jazyka. Moskva 1988.

•

Wotjak, B.: Verbale Phraseolexeme in System und Text. Tübingen, Max Niemeyer
Verlag 1992.

•

Záturecký, A. P.: Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Bratislava, Tatran 1975.

•

Žukov, V. P.: Russkaja frazeologija. Moskva, Vysšaja škola 1986.

•

Žukov, V. P.: Semantika frazeologičeskich oborotov. Moskva, Prosveščenije 1978.