/Fejtón/

 

    Mnohým sa možno bude zdať táto téma diskutabilná, záludná, či ináč povedané komplikovaná. 
Ale opak je pravdou.  
    Skúsme si ju podrobne rozobrať: ach - citoslovce, tá - ukazovacie zámeno, dnešná - prídavné 
meno, žen.rod, j.č., N, pekná a zrazu tu máme slovíčko mládež. Kameň úrazu. Z gramatickej stránky 
by s ním možno, podotýkam možno, až toľko problémov nebolo - podst.meno, žen.rod, j.č., N, dlaň, 
ale za ostatné by som už ako sa vraví "ruku do ohňa nedávala". Nie som samovrah. 
Najrozporuplnejšia oblasť je oblasť morálna. No na to sú tu už definície. Definície sú 
kategorizované. Existujú dve kategórie:  
      a/ dospelácka  
      b/ naša  
Znenie a/ definície: Banda rozmaznaných, skazených, oplzlých, drzých, v jednom kuse papuľujúcich 
sopliakov.  
Znenie b/ definície: Fantastickí, úžasní, neomylní, bezchybní, jednoducho "v pohode".  
    Ako sami môžete posúdiť, skutočne je to duálny názor a hodnotenie bez akýchkoľvek konfliktov, 
odlišných názorov. Zhoda v každom písmenku.  
    Aj napriek tejto fantastickej harmónii a súladu oboch definícií mám však pocit, ako keby sme 
dospelákom občas liezli na nervy. Neviem, čím to je, odkiaľ mám tento subjektívny a evidentne 
klamlivý pohľad na ružovú skutočnosť a ani za svet sa neviem dopátrať príčiny. Presviedčajú ma o 
tom jedine chválospevy dospelákov na našu adresu, ako napríklad: "...kde sa tá drzosť v tom decku 
berie?" Odpoveď je veľmi jednoduchá - je geneticky zakódovaná. Ale na ďalšie konštatovanie typu: 
"...kam sa to len rútime," " ...čo len z teba bude?", "...kam ten svet speje? ", "...keby sme my boli 
bývali takíto..." neviem odpovedať, jednak nie som ani astrológ, ani telepat, veštica, či pilot lietadla a 
nemám na to ani kvalifikáciu. Je mi však veľmi ľúto, že nás dospeláci vnímajú práve takto. My sa 
ich snažíme tak verne napodobniť. Chceli by sme vedieť robiť všetko tak dokonale ako oni. Robíme 
všetko, čo je v našich silách. Fajčíme, pijeme, nadávame, nič nerobíme, klameme, … ale asi to 
flákame. Mali by sme všetko robiť častejšie a presvedčivejšie. Bože, aké to len bolo jednoduché, že 
nás to skôr nenapadlo.  
    Aj po zvýšení nášho úsilia a snaživosti dosiahnuť "olymp" bytia človeka to dospelákom nestačí, 
náš zlepšovák napodobovaco-zdokonaľovaco-zdospeľovacieho projektu nevyšiel.  
    A tak nám úbožiakom neschopným, na ktorých sa po tomto poslednom pokuse zniesla ešte väčšia 
spŕška - búrka, lejak, prietrž nadávok, nezostáva nič iné, len sa vrátiť k trápnej detinskej pracovitosti, 
svedomitosti, snahy, ktorá nás ovládala a zmáhala v našich detstvách. Neprešli sme skúškou 
dospelosti.  
    Ale my sa nevzdávame a pre dobro veci, pokoj duše a rodiny vytvárame modelové situácie a 
skúmame ich, kde sme asi tak urobili chyby. 

Ach, tá dnešná mládež!

 

Zuzana Gáborová /2.trieda/ 

Školský rok: 1999/2000

Strona 1 z 1

Ach

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/slovina/prace/ach.html