plik



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

Zdroje použitých informácií

Pri spracúvaní informácií do tejto príručky sa jej zostavovatelia opierali o dva hlavné

zdroje:

- informácie z oﬁciálnych internetových stránok týkajúcich sa jednotlivých

spracovaných oblastí,

- prezentácie prednesené na školeniach pre doktorandov a mladých

výskumníkov, ktoré sa konali v marci – júni 2007 v Bratislave v rámci projektu

„Uľahčenie vstupu doktorandom a mladým vedeckým pracovníkom do praxe“,

a to:

● Ing. Zuzana Gregorová, PhD. (SAIA, n. o.):

Bilaterálne dohody

a štipendiá pre doktorandov

(14. 3. 2007)

● Mgr. Danica Hullová (Centrum vzdelávania neziskových organizácií):

Riadenie projektového cyklu s použitím metodiky logického rámca

(18. 4. 2007)

● Therese Lindahl, Elli Stepanovic (FFG – Austrian Research Promotion

Agency):

Project Proposal Preparation in FP7

(18. 4. 2007)

● RNDr. Martin Plesch, PhD. (Fyzikálny ústav SAV):

Finančný manažment

a príprava projektov

(13. 6. 2007, VI Družba v Bratislave)
● Mgr. Vladimír Šárnik (advokát):

Právne aspekty manažmentu projektov

(13. 6. 2007)
● Mgr. Eva Frayová (Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní, Ministerstvo

školstva SR):

Uznávanie dokladov ● vzdelaní, regulované povolania

(13. 6. 2007)

● kpt. Mgr. Milan Tvorík (Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície

Bratislava):

Zákon o pobyte cudzincov na Slovensku

(14. 6. 2007)

● Ing. Dana Slivková (Odbor medzinárodnej administratívnej spolupráce,

Oddelenie metodiky zdaňovania v oblasti medzinárodných daňových

vzťahov, Daňové riaditeľstvo SR):

Daňové otázky pri mobilitách

(14. 6. 2007)
● Mgr. Andrea Psotová (Odbor záležitostí EÚ a medzinárodných vzťahov,

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR):

Sociálne zabezpečenie

(14. 6. 2007)

Zostavovatelia sa taktiež opierali o vlastné skúsenosti, ktoré získali v priebehu

svojej pracovnej a poradenskej činnosti.

rí

PRÍHOVOR

Milí čitatelia,
do rúk sa Vám dostáva „Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov“,

ktorú vydáva SAIA, n. o., v rámci projektu „Uľahčenie vstupu doktorandom a mladým

vedeckým pracovníkom do praxe“

V súčasnosti úspešný výskumník nie je len obyčajným výskumníkom-zamestnancom, ale

skôr manažérom a svetobežníkom, ktorý cestuje za spoluprácou do zahraničia, manažuje

projekty, hľadá doplnkové zdroje na ﬁnancovanie úspešných aktivít a riadi ich, a je

zodpovedný aj za nakladanie s nimi. V takejto situácii mnoho ľudí prepadá negatívnym

pocitom, pretože vyznať sa v spleti zákonov, noriem a grantov nie je jednoduché.

Informácie, ktoré treba poznať a pri rozhodovaní zohľadniť, sú zväčša roztrúsené

v internete. Ak sa náhodou na niektorú z nich zabudne, môže to spôsobiť nemalé

problémy (či už pri riešení projektov, alebo pri ﬁnančnej kontrole po návrate zo

zahraničia). Poskytnúť aspoň čiastočne ucelenú informáciu zahŕňajúcu rôzne oblasti

praktického života úspešného výskumníka v jednej brožúre, to bolo zámerom

zostavovateľov tejto praktickej príručky.
Pri zostavovaní publikácie sme vychádzali z našich skúseností, teda z otázok, ktoré

najčastejšie dostávame od začínajúcich výskumníkov. Tieto sa týkajú nielen rôznych

životných situácií (najmä v súvislosti so zahraničnými mobilitami), ale aj praktických

oblastí, napr. písania projektov, resp. žiadostí o štipendium.
Príručka je rozdelená do dvoch väčších celkov. Prvá časť sa venuje oblasti legislatívy, teda

daniam, sociálnemu a zdravotnému zabezpečeniu, pobytu Slovákov v zahraničí

a cudzincov na Slovensku a uznávaniu dokladov o vzdelaní. Aj keď ide o oblasti pomerne

náročné na spracovanie, usilovali sme sa podať Vám informácie tak, aby ste sa v nich

mohli jednoduchšie zorientovať a v prípade záujmu odkazujeme aj na internetové stránky

s ďalšími (oﬁciálnymi) informáciami. Na tomto mieste si však dovoľujeme upozorniť, že

informácia o legislatíve má len informatívny charakter a v prípade akýchkoľvek otázok

v konkrétnych prípadoch treba kontaktovať príslušnú inštitúciu, kde Vám fundovane

odpovedia, a to aj s prihliadnutím na aktuálny stav problematiky, ktorá môže pomerne

často podliehať zmenám.

Projekt je ﬁnančne podporený v rámci programu Iniciatívy Spoločenstva INTERREG IIIA,

Rakúsko – Slovenská republika, Priorita 4. Ľudské zdroje, opatrenie 4.2. Rozvoj spolupráce

a infraštruktúry v oblasti vzdelávania, školení a vedy.



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

Druhá časť príručky je zameraná na praktické rady, či už pri písaní projektov, podávaní

žiadosti o štipendium, alebo hľadaní si zamestnania v zahraničí. Pri spracúvaní informácií

do tejto časti sme sa zamerali najmä na oblasti, kde problémy pretrvávajú aj napriek

dlhoročnej konzultačnej činnosti našich pracovníkov, a to nielen u mladých, ale aj

skúsených výskumníkov. Dúfame, že aj naše odporúčania v tejto praktickej časti Vám

pomôžu zvýšiť si svoje šance v súťaži s inými.
Publikáciu uzatvárajú register pojmov (pre lepšiu a rýchlejšiu orientáciu tu nájdete odkazy

na vybrané termíny z publikácie) a zoznam užitočných liniek, ktorý sumarizuje nielen linky

uvádzané na konci niektorých podkapitol, ale je rozšírený aj o ďalšie praktické stránky.
Veríme, že „Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov“ si nájde cestu

k čo najväčšiemu počtu adresátov a bude im nápomocná pri ďalšom profesionálnom

raste.

Michal Fedák,

programový manažér SAIA, n. o.



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

Daň z príjmu

V oblasti dane z príjmu v SR platia tieto predpisy:

- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,

- zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.

Orgánmi daňovej správy na Slovensku sú Daňové riaditeľstvo SR a daňové úrady.
Pri zamestnaní zamestnanec odvádza dane z príjmu zväčša podľa legislatívy štátu,

v ktorom je zamestnaný. Zákon o daniach z príjmov označuje príjmy zo zamestnania ako

príjmy zo závislej činnosti.
Ak zamestnanec, ktorý počas kalendárneho roka poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej

činnosti, a ktorý pracuje počas celého roka na Slovensku, môže písomne požiadať

posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania (daňového priznania) dane

z príjmov od všetkých zamestnávateľov, a to najneskôr do 15. februára nasledujúceho

roka. Ročné zúčtovanie za zamestnanca vykoná tento zamestnávateľ. V prípade, ak

zamestnávateľa nepožiada o ročné zúčtovanie do uvedeného termínu, resp. nedodá

požadované dokumenty, musí si ročné zúčtovanie vykonať sám.
Základom dane sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky,

ktoré je zamestnanec povinný platiť. Základ dane sa znižuje aj o nezdaniteľnú časť

základu dane na daňovníka (prípadne na manželku/manžela), ktorá závisí od výšky

základu dane vztiahnutej na deﬁnovaný násobok životného minima (pozri § 11 zákona

o dani z príjmov). Sadzba dane je 19 % a zamestnávateľ zväčša mesačne odvádza

zo mzdy zamestnanca preddavok na daň. Zamestnanec, ktorý mal zdaniteľné príjmy zo

závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, si môže uplatniť daňový

bonus na každé vyživované dieťa (absolvujúce povinnú školskú dochádzku alebo sústavne

sa pripravujúce na povolanie najneskôr do 25 rokov veku, resp. do ukončenia 2. stupňa

vysokej školy) žijúce v domácnosti s daňovníkom.
Daňové priznanie sa vo všeobecnosti podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí

zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, teda do 31. marca nasledujúceho roka.

V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.
Pri zamestnaní v zahraničí sa daňová problematika stáva komplexnejšou.
Pre občana SR zamestnaného v zahraničí je v súvislosti s daňovou povinnosťou pri

ročnom zúčtovaní dane dôležité, či je daňovníkom

s neobmedzenou daňovou

povinnosťou, alebo daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, a či

so štátom, v ktorom pracuje, má Slovensko uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého

zdanenia.
Zákon o dani z príjmov tieto dva typy daňovníka deﬁnuje takto:

- daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá

má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava (nemá

v SR trvalý pobyt, ale zdržiava sa tu aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku,

a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý,

aj začatý deň pobytu). Predmetom dane je príjem plynúci zo zdrojov na území

Slovenskej republiky a aj zo zdrojov v zahraničí (tzv. celosvetové príjmy),

- daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá nie je

daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Predmetom dane je príjem

plynúci len zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

Pri vyrovnaní dane po skončení zdaňovacieho obdobia (na Slovensku kalendárny rok) sa

postupuje podľa toho, či je občan SR pracujúci v zahraničí daňovým rezidentom SR alebo

nie je.
Pri určovaní toho, v ktorej krajine je daňovým rezidentom, sa vychádza zo zmluvy

o zamedzení dvojitého zdanenia, ak medzi SR a štátom, v ktorom občan SR pracuje, je

takáto zmluva uzavretá.

(Podľa zákona o dani z príjmov majú tieto zmluvy prednosť pred

týmto zákonom. Problematika dvojitého zdanenia je upravená v § 45 zákona

o dani z príjmov.)

Na základe takýchto dvojstranných zmlúv sa pri určovaní daňovej

rezidencie zohľadňujú tieto faktory (zvyčajne článok 4 týchto zmlúv): stály byt

k dispozícii, užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov), miesto, na

ktorom sa osoba obvykle zdržiava, štátna príslušnosť.
Slovenská republika mala v čase prípravy tejto príručky podpísaných 56 zmlúv

o zamedzení dvojitého zdanenia príjmov s týmito štátmi:

Zmluvy môžu obsahovať aj špeciﬁcké ustanovenia týkajúce sa príjmov študentov (vrátane

doktorandov), učiteľov, lektorov, profesorov, výskumných pracovníkov (zvyčajne články

20, 21). Napríklad (text sa odlišuje od zmluvy k zmluve):

„Profesori alebo učitelia, ktorí sa dočasne zdržiavajú v jednom zmluvnom štáte po dobu

nepresahujúcu dva roky, aby tam vyučovali alebo robili výskum na univerzite, v kolégiu

v škole alebo na inom vyučovacom ústave, ktorého cieľom nie je dosiahnuť zisk, a ktorí

majú alebo bezprostredne pred týmto pobytom mali bydlisko v druhom zmluvnom štáte,

tí

Austrália
Belgicko
Bielorusko
Bosna a Hercegovina
Brazília
Bulharsko
Cyprus
Česká republika
Čierna Hora
Čína
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
Grécko
Holandsko
Chorvátsko
India
Indonézia

Írsko
Island
Izrael
Japonsko
Juhoafrická republika
Kanada
Kórea
Litva
Lotyšsko
Luxembursko
Macedónsko
Maďarsko
Malta
Moldavsko
Mongolsko
Nemecko
Nigéria
Nórsko
Poľsko

Portugalsko
Rakúsko
Rumunsko
Ruská federácia
Singapur
Srbsko
Srí Lanka
Španielsko
Švajčiarsko
Švédsko
Taliansko
Tunisko
Turecko
Turkménsko
Ukrajina
USA
Uzbekistan
Veľká Británia

a Severné Írsko



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

sa oslobodia v prv spomínanom zmluvnom štáte od dane z odmien za toto vyučovanie

alebo výskum (s podmienkou, že pochádzajú zo zdrojov mimo tohto štátu).“

„Platy, ktoré študent alebo praktikant, ktorý má alebo mal bezprostredne pred svojím

príchodom do jedného zmluvného štátu bydlisko v druhom zmluvnom štáte a ktorý

sa zdržiava v prv spomínanom štáte iba preto, aby tam pokračoval v štúdiu alebo vo

vzdelávaní, dostáva na úhradu nákladov výživy, štúdia alebo vzdelania, nepodliehajú

zdaneniu v tomto štáte s podmienkou, že pochádzajú zo zdrojov mimo tohto štátu.“

Tieto články teda ustanovujú, že ak napríklad učiteľ, občan SR, po dobu nepresahujúcu

2 roky robí výskum alebo vyučuje na univerzite v Taliansku, jeho príjmy za túto činnosť sa

zdaňujú podľa legislatívy SR a nie Talianska. (Vo všeobecnosti by sa totiž mala uplatňovať

legislatíva štátu, v ktorom pracuje, v tomto prípade Talianska.)
Zmluvy špeciﬁkujú aj metódu eliminácie dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti,

a to zápočet dane alebo vyňatie príjmov zo základu dane (zvyčajne článok 23).

Metóda vyňatia príjmov sa uplatňuje aj v prípade príjmov zo závislej činnosti:
a) za prácu vykonávanú pre Európske spoločenstvá a ich orgány, ktoré boli preukázateľne

zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo

b) zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu,

a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené.
Daná metóda sa následne aplikuje pri výpočte základu dane z príjmu resp. daňovej

povinnosti pri podávaní daňového priznania.
Zoznam zmlúv a prehľad metód eliminácie dvojitého zdanenia príjmov sa nachádza na

portáli Daňovej správy SR

http://www.drsr.sk/wps/portal

(Legislatíva > Zmluvy

o zamedzení dvojitého zdanenia).
Zoznam dvojstranných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia je zverejnený aj na

webovej stránke Ministerstva ﬁnancií SR –

http://www.ﬁnance.gov.sk

(Materiály

a dokumenty > Informačné materiály MF SR).
Texty zmlúv sa zverejňujú v Zbierke zákonov (jej elektronická verzia je na

http://www.zbierka.sk)

, sú v databáze JASPI (jednotný automatizovaný systém

právnych informácií –

http://jaspi.justice.gov.sk

), ako aj na iných webových

stránkach, napríklad na stránke spoločnosti Akont Slovakia (

http://www.akontslovakia.sk

Informácie o daňových systémoch sú zväčša zverejnené na webových stránkach

daňových úradov jednotlivých krajín.

Poznámky:
V súvislosti s medzinárodnou mobilitou môžu byť pre fyzické osoby dôležité aj tieto fakty

vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov:

● Predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom

závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných

predpisov (napríklad zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách), vrátane

vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste do výšky 40 % nároku na

stravné ustanovené týmito predpismi.

● Od dane sú oslobodené štipendiá, okrem doktorandského štipendia, poskytované

z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné

plnenia poskytované zo zahraničia, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií

a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane

nepeňažného plnenia, podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho

rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane

nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo

v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6.
● Od dane sú oslobodené aj ﬁnančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných

na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. (Patria

medzi ne napríklad 6. a 7. rámcový program ES.)
● Osoba (daňovník), ktorá na území SR pracovala len časť roka a časť roka

v zahraničí, má nárok pri podávaní daňového priznania na Slovensku na uplatnenie

nezdaniteľnej časti základu dane prislúchajúcej na daňovníka za celý rok. Výška

nezdaniteľnej čiastky je deﬁnovaná v § 11 zákona o dani z príjmov. Pri určení výšky

uplatniteľnej nezdaniteľnej čiastky po skončení zdaňovacieho obdobia je potrebné

brať do úvahy príjmy zo SR ako aj zo zahraničia.

Dôležité upozornenia k dani z príjmov fyzickej osoby – lehoty na podávanie

daňového priznania (§ 45, § 49)
Ak daňovníkovi plynú príjmy zo zahraničia, musí si sám podať daňové priznanie do troch

mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. do 31. marca. Ak plynú daňovníkovi

príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie obdobie je iné ako v Slovenskej

republike, a v lehote na podanie daňového priznania nemá doklad o zaplatení dane

od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov

plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie,

za ktoré podáva daňové priznanie.
Správca dane môže na požiadanie daňovníka (ale aj z vlastného podnetu) predĺžiť lehotu

na podanie daňového priznania. V prípade príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí až

o šesť mesiacov.

Nepodanie daňového priznania sa trestá pokutou, ktorá je minimálne 2 000 Sk.

V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť, inak mu

hrozí sankčný úrok. V prípade, ak daňovník na preddavkoch odviedol viac, ako mal, musí

spolu s daňovým priznaním požiadať o vrátenie preplatku.

Kde hľadať bližšie informácie?

http://www.drsr.sk

portál Daňovej správy SR



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

Sociálne zabezpečenie

Systém sociálneho zabezpečenia má tri časti:

1. sociálne poistenie,
2. štátna sociálna podpora,
3. sociálna pomoc.

Vo väčšine krajín Európskej únie do systému sociálneho zabezpečenia patrí spravidla aj

zdravotná starostlivosť; v SR je zdravotná starostlivosť riešená samostatne.
Hlavným orgánom verejnej správy vo veciach sociálneho poistenia na Slovensku je

Sociálna poisťovňa (

http://www.socpoist.sk

Sociálne poistenie je najrozsiahlejšou časťou sociálneho zabezpečenia. Ide o povinné

verejnoprávne poistenie založené na platení odvodov a poberaní dávok.
Povinne poistený je zamestnanec (poistné zaňho Sociálnej poisťovni odvádza

zamestnávateľ, ktorý má rovnako povinnosť zamestnanca prihlásiť do registra poistencov

a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia) a samostatne zárobkovo činná

osoba – SZČO, ak spĺňa podmienky povinného poistenia (ročný príjem viac ako

12-násobok mesačnej minimálnej mzdy).

Všetky osoby staršie ako 16 rokov môžu byť poistené dobrovoľne.

Sociálne poistenie

Systém sociálneho poistenia na Slovensku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení, ktorý sa vzťahuje na všetkých zamestnancov a samostatne zárobkovo činné

osoby (výnimkou sú silové rezorty – príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej

polície, colníci a príslušníci ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu

v ozbrojených silách).

Sociálne poistenie sa skladá z:

● nemocenského poistenia (poistenie pre prípad straty – zníženia príjmu zo

zárobkovej činnosti ako náhrada v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti,

tehotenstva a materstva),
● starobného poistenia (poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad

úmrtia),
● invalidného poistenia (poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca

a pre prípad úmrtia),
● úrazového poistenia (poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia

v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania),
● garančného poistenia (poistenie pre prípad platobnej neschopnosti

zamestnávateľa, na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu príspevkov na

starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom a do základného

fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie),

● poistenia v nezamestnanosti (poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti

zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti).

Sociálne poistenie a sporenie na starobu (dôchodkové poistenie) na Slovensku sa

skladá z troch pilierov:

1. pilier – poistenie na starobu (dôchodkové poistenie), invaliditu, pre pozostalých,

pre chorobu, materstvo, nezamestnanosť a poistenie pre prípad pracovných úrazov

a chorôb z povolania. Štátne dôchodkové poistenie je ﬁnancované priebežným

spôsobom a odvody do Sociálnej poisťovne sú použité na výplaty dôchodkov.

Dôchodok zohľadňuje výšku odvedených príspevkov, rast miezd a inﬂáciu.
2. pilier – starobné dôchodkové sporenie; ﬁnancované v režime kapitalizačného

systému. Úspory spravujú špeciálne spoločnosti – dôchodkové správcovské

spoločnosti. Príspevky sporiteľov v podobe odvodov sa sporia na osobnom

dôchodkovom účte a stávajú sa vlastníctvom sporiteľa. Druhý pilier upravuje zákon

č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.
3. pilier – systém dobrovoľného doplnkového dôchodkového sporenia,

ide najmä o doplnkové dôchodkové poistenie, rôzne formy životného poistenia,

investovanie do podielových fondov atď. Tretí pilier upravuje zákon č. 650/2004 Z. z.

o doplnkovom dôchodkovom sporení.

Štátna sociálna podpora

V rámci štátnej sociálnej podpory sa poskytujú jednorazové a opakované sociálne

dávky. Pre každú dávku sú deﬁnované podmienky, ktoré musí žiadateľ spĺňať.
Všeobecný prehľad sociálnych dávok a príspevkov a vzory tlačív žiadostí sú zverejnené na

webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, časť Dávkový informačný

servis DIS –

http://www.employment.gov.sk/DIS/

Jednorazové dávky sú: príspevok na pohreb, jednorazový príspevok pri narodení

dieťaťa, rodičovský príspevok, jednorazový príspevok na úhradu potrieb dieťaťa

zvereného do pestúnskej starostlivosti.
Opakované dávky sú: prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok rodičom,

ktorým sa narodili tri alebo viac detí, resp. ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane

narodili dvojčatá, zaopatrovací príspevok, opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa

zvereného do pestúnskej starostlivosti, odmena pestúna.

Rodičovský príspevok

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi na

zabezpečovanie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa, s dlhodobo

nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov veku dieťaťa alebo do šiestich

rokov veku dieťaťa, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do

tejto starostlivosti.
Cudzinec má nárok na príspevok, ak je rodičom dieťaťa alebo osobou, ktorej bolo

dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodiny; riadne sa stará

tí

če



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

o dieťa do troch rokov alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom, alebo do šiestich rokov veku dieťaťa, ktoré je zverené do

starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti

rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do tejto starostlivosti; cudzinec aj dieťa má trvalý

alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.
Oprávnená osoba si uplatňuje nárok na príspevok na úrade práce, sociálnych vecí

a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu; cudzinec aj na úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta prechodného pobytu.
Rodičovský príspevok sa neposkytuje ani jednému rodičovi, ak jeden z nich má nárok

na materské alebo nárok na dávku nemocenského poistenia alebo nemocenského

zabezpečenia toho istého druhu v cudzine.

Prídavok na dieťa

Prídavok na dieťa je peňažná opakujúca sa dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej

osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.
Cudzinec má nárok na vyplácanie prídavku, ak má trvalý alebo prechodný pobyt

na území Slovenskej republiky a stará sa o nezaopatrené dieťa s trvalým alebo

prechodným pobytom na území SR alebo je rodičom nezaopatreného dieťaťa

(v prípade osvojenia je rodičom aj osvojiteľ), alebo osobou, ktorej je nezaopatrené

dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe

právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu.

Oprávnená osoba si uplatňuje nárok na prídavok na úrade práce, sociálnych vecí

a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu, cudzinec aj na úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta prechodného pobytu.

Sociálna pomoc

Cieľom sociálnej pomoci je zmierniť a prekonať stav sociálnej alebo hmotnej núdze,

eliminovať ich príčiny a integrovať občana do spoločnosti.

Peňažné dávky nemocenského poistenia
Zamestnanci a povinne nemocensky poistené SZČO majú nárok na nemocenské, ak boli

pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných (PN) na výkon zárobkovej

činnosti. Výška poskytovanej peňažnej dávky sa odvodzuje od zodpovedajúcej výšky

zárobku. Na overenie PN sa od prvého dňa vyžaduje lekárske potvrdenie od ošetrujúceho

lekára.
Náhradu príjmu zamestnanca počas prvých 10 kalendárnych dní PN platí zamestnávateľ.

Počas prvých 3 kalendárnych dní je to 25 % z vymeriavacieho základu (denného zárobku

vypočítaného z príjmov predchádzajúceho roku, maximálne zo sumy 1,5-násobku

priemernej mzdy mesačne). Od 4. do 10. kalendárneho dňa je to 55 % z toho istého

vymeriavacieho základu.
Od 11. dňa PN je to 55 % z vymeriavacieho základu (ak je choroba dôsledkom požitia

alkoholu alebo drogy, je nárok len na polovicu dávky). Pri porušení liečebného režimu

nie je nárok na dávku počas maximálne 30 dní. Dávka sa poskytuje maximálne

52 týždňov od začiatku dočasnej PN.

Sociálne zabezpečenie v zahraničí

Pri práci občanov SR v zahraničí sa rozlišuje, či ide o prácu v krajinách Európskej únie

a Európskeho hospodárskeho priestoru, alebo v tretích krajinách.

Členské štáty Európskej únie sú Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika,

Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko,

Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko,

Slovensko, Slovinsko, Veľká Británia, Španielsko, Švédsko a Taliansko.
Na základe dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) sa navyše takmer

všetky práva vzťahujú aj na obyvateľov Islandu, Nórska a Lichtenštajnska (doma

aj v EÚ).
Na Švajčiarsko sa uplatňuje koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia.

Niektoré časti členských štátov EÚ nie sú súčasťou únie (ostrov Man, Normandské ostrovy,

Faerské ostrovy, Grónsko a pod.). Naopak existujú nekontinentálne a zámorské územia

členských štátov v Atlantickom a Indickom oceáne, ktoré sú súčasťou EÚ.

Občania Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie majú právo pracovať

v ktoromkoľvek členskom štáte ako zamestnanci alebo ako samostatne zárobkovo činné

osoby. Isté práva, ktoré využíva na základe svojho postavenia ako pracovníka v EÚ, sa

môžu vzťahovať aj na manželku/manžela a rodinných príslušníkov.

Tretie krajiny
V zmysle § 14 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistený

a povinne dôchodkovo poistený je zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území

Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného

zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej

republiky, neustanovuje inak.
Každý prípad je posudzovaný individuálne s ohľadom na právnu úpravu zmluvy

o sociálnom zabezpečení uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a daným štátom.

Medzinárodné zmluvy o sociálnom zabezpečení sú zverejnené na webovej stránke

Sociálnej poisťovne –

http://www.socpoist.sk

(Úvod > O Sociálnej poisťovni > Zahraničie

a EÚ > Medzinárodné zmluvy).

Sociálne zabezpečenie v EÚ

Európske predpisy zaručujú, že občania členských štátov patria pod

jednotný režim

sociálnej ochrany a neprídu o žiadne nároky (obzvlášť čo sa týka odchodu do

dôchodku).
Spravidla sú poistení v krajine, kde pracujú. Majú nárok na rovnaké sociálne

zabezpečenie a sociálne výhody, ako majú štátni príslušníci hostiteľskej krajiny. Tieto

nároky zahŕňajú nemocenské a materské dávky (príspevky na zdravotnú starostlivosť

a ﬁnančné príspevky), invalidný, starobný a vdovský dôchodok, náhrady za pracovný

tí

če



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

úraz, chorobu z povolania, úmrtie, podporu v nezamestnanosti, a rovnako aj rodinné

prídavky. Musia však platiť rovnaké odvody ako platia štátni príslušníci danej krajiny.

Osobitné predpisy existujú pre cezhraničných a vyslaných pracovníkov.
Čo sa týka mzdy, výpovede a opätovného zaradenia, ako aj prostriedkov na ochranu

zdravia a bezpečnosti na pracovisku, občan SR pracujúci v inej členskej krajine podlieha

rovnakým pracovným podmienkam ako občania krajiny, v ktorej pracuje.
Acquis Spoločenstva nemá za cieľ súlad systémov sociálneho zabezpečenia

v jednotlivých štátoch, ale ich koordinovanie. Predpisy Spoločenstva sa nevzťahujú

na sociálnu výpomoc, nepovinné doplnkové dôchodky a systémy predčasného odchodu

do dôchodku.
Pri posudzovaní, či v krajine zamestnania má občan SR nárok na dávky sociálneho

zabezpečenia, sa berú do úvahy všetky obdobia poistenia alebo zamestnania v inom

štáte EÚ. Existujú osobitné pravidlá upravujúce obdobia v osobitnom systéme sociálneho

zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na štátnych úradníkov a ekvivalentné pozície. Ak

v jednom štáte EÚ dostáva dôchodok, invalidný dôchodok alebo vdovský/sirotský

dôchodok, na tento dôchodok má nárok aj vtedy, ak odíde bývať do iného členského

štátu. Informácie o konkrétnej situácii záujemca získa v miestnej pobočke úradu

sociálneho zabezpečenia.
Zamestnanec a jeho rodina má nárok na rovnaké dávky sociálnej pomoci, ako majú

občania krajiny, v ktorej je zamestnaný, a to hneď, ako začne v tejto krajine pracovať.

Z prijímania tejto podpory ho nemôžu vylúčiť z dôvodu občianstva, kvôli miestu pobytu

alebo z akéhokoľvek iného diskriminačného dôvodu.

Takisto má rovnaké práva ako občania krajiny zamestnania, pokiaľ ide o ubytovanie

(napríklad prístup k bytom udeľovaným miestnym úradom). Sociálne výhody ustanovuje

každý členský štát individuálne a v každej krajine sú iné.
Rodinní príslušníci zamestnanca, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, majú právo ho

sprevádzať alebo prísť za ním do krajiny, kde má zamestnanie. Rodina je deﬁnovaná

ako manžel/manželka a deti do 21 rokov (alebo staršie, ak ich zamestnanec vyživuje),

ako aj rodičia a rodičia manžela/manželky, ak ich vyživuje. Pokiaľ ide o ostatných členov

rodiny, krajina, kde pracuje, je povinná „priaznivo posúdiť“ ich žiadosť, aby za ním mohli

pricestovať. Sprevádzajúci rodinní príslušníci dostanú kartu pobytu alebo doklad, ktorý

má rovnakú platnosť ako u zamestnanca. Manžel/manželka a deti zamestnanca, ak chcú,

majú tiež právo bez obmedzenia pracovať v krajine, kde je zamestnanec zamestnaný.
Rodinní príslušníci majú právo na prístup ku všeobecnému a odbornému vzdelaniu

dostupnému v krajine zamestnania. Deti zamestnanca majú tiež právo využívať rovnaké

vzdelávacie granty, ktoré sú dostupné pre ostatné deti v danej krajine.

Vyslaní pracovníci
Vyslaný pracovník, ktorý po istú vymedzenú dobu pracuje na žiadosť zamestnávateľa

v inom členskom štáte, než v ktorom bežne pracuje, má niektoré osobitné práva.
Obvykle patrí aj naďalej do systému sociálneho zabezpečenia v krajine svojho pôvodu.

Čo sa týka zdanenia príjmov, daňové dohovory uzavreté medzi členskými štátmi EÚ vo

všeobecnosti ustanovujú, že plat vyslaných pracovníkov sa za istých veľmi konkrétnych

podmienok môže aj naďalej zdaňovať v štáte, kde bežne žijú. Jednou z týchto podmienok

je, aby doba, ktorú pracovník strávi v členskom štáte, do ktorého bol vyslaný, nepresiahla

183 dní v období 12 po sebe idúcich mesiacov. Ďalšou podmienkou je, aby odmenu

vyplácanú pracovníkovi neplatil ani neznášal zamestnávateľ s pobytom v hostiteľskom

štáte ani zamestnávatelia s trvalým sídlom v hostiteľskom štáte.
Keď zamestnávateľ vysiela zamestnanca, musí sa v dostatočnom časovom predstihu

pred vyslaním obrátiť na príslušnú inštitúciu na území členského štátu, v ktorom má

zamestnávateľ sídlo, so žiadosťou o vydanie formulára E 101 - Potvrdenie o uplatniteľnej

legislatíve. Formulár E 101 potvrdzuje, že vyslaný zamestnanec v oblasti sociálneho

zabezpečenia podlieha právnym predpisom Slovenskej republiky a teda nepodlieha

právnym predpisom štátu, na území ktorého vykonáva zárobkovú činnosť.
Ak je nevyhnutné predĺžiť dobu vyslania, najviac však na dobu ďalších 12 mesiacov,

zamestnávateľ sa musí obrátiť na príslušný úrad alebo určenú inštitúciu členského štátu,

na územie ktorého je zamestnanec vyslaný, so žiadosťou o súhlas s predĺžením vyslania

(formulár E 102).
Aby vyslaný zamestnanec mohol poberať na seba a členov svojej rodiny vecné dávky

zdravotného poistenia a poistenia pre prípad materstva, musí požiadať príslušnú inštitúciu

vysielajúceho štátu nielen o vydanie formulára E 101, ale aj o vydanie formulára E 111,

ktorý vydáva príslušná inštitúcia zodpovedná za vecné dávky.

Cezhraniční pracovníci
Cezhraničný pracovník žije v jednom štáte EÚ, ale pracuje v inom, a najmenej raz do

týždňa sa vracia domov. Musí sa s ním zaobchádzať rovnako ako so zamestnancom,

ktorý je štátnym príslušníkom krajiny, kde má zamestnanie, a to najmä pokiaľ ide o právo

uchádzať sa o prácu, pracovné podmienky a sociálne dávky.
V zmysle daňových dohovorov uzatvorených medzi dotknutými členskými štátmi sa plat

môže zdaňovať buď v jednom alebo v oboch daných štátoch. Ak sa zdaňuje v oboch

štátoch, pri určovaní splatnej čiastky dane v jednom štáte sa zohľadňuje daň uhradená

v druhom štáte.

Právo ostať
Ak občan SR prestal pracovať v inej krajine EÚ, má nárok v nej zostať a požívať výhody

sociálneho zabezpečenia danej krajiny, pokiaľ spĺňa jednu z týchto podmienok:

- dosiahol dôchodkový alebo preddôchodkový vek a v hostiteľskom členskom štáte

žil nepretržite po viac ako tri roky a po dobu posledných 12 mesiacov tam pracoval

(alebo počas tejto doby prišiel o prácu). Niektoré kategórie samostatne zárobkovo

činných pracovníkov nemajú nárok na starobný dôchodok. Za dôchodkový vek sa

vtedy v niektorých členských štátoch považuje vek 65 rokov, alebo
- je trvalo práceneschopný z dôvodu úrazu, ktorý utrpel počas svojho produktívneho

veku. V tomto prípade môže ostať, ak v tejto krajine žil a bol zamestnaný po dobu

najmenej dvoch rokov pred stratou pracovnej schopnosti. Postihnutie oprávňuje na

vyplácanie inštitucionálnych náhrad v tejto krajine EÚ a má právo v nej ostať, hoci

tam žil alebo pracoval čo i len týždeň.

tí

če



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

Právo ostať si musí uplatniť do dvoch rokov. Potom získa nárok na rovnaké

zaobchádzanie ako štátni príslušníci hostiteľskej krajiny (čo sa týka bývania,

sociálneho zabezpečenia, vzdelania detí atď.) práve tak, ako keď pracoval.

Rodinní príslušníci, ktorí žijú v krajine, majú taktiež právo zostať, a to dokonca aj po smrti

občana SR. Ak zomrie pred uplatnením práva ostať v hostiteľskej krajine, členovia jeho

rodiny v nej môžu i naďalej ostať, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

- v danej krajine občan pracoval a žil viac ako 2 roky,
- smrť bola spôsobená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
- manžel/manželka je pôvodom z hostiteľskej krajiny a svoju štátnu príslušnosť

stratil/a sobášom s občanom SR.

Kde hľadať bližšie informácie?

http://www.employment.gov.sk

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

http://www.socpoist.sk

Sociálna poisťovňa

http://www.upsvar.sk

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

http://ec.europa.eu/comm/employment_social

Európska komisia, oblasť sociálneho zabezpečenia

Pre záujemcov o prácu v krajinách Európskej únie môže byť pomôckou publikácia

Ustanovenia Spoločenstva o sociálnom zabezpečení – Vaše práva pri pohybe

v rámci Európskej únie, ktorá je v 18 jazykoch, vrátane slovenčiny, dostupná na

stránke EK.
Z publikácie vyberáme:

Cudzie krajiny, cudzie jazyky: nemusí to byť problém!
Vždy, keď pracujete, máte bydlisko alebo pobyt v cudzej krajine, môžu byť pre

vás problémom cudzie jazyky, najmä zložitá terminológia sociálneho zabezpečenia.

Neznalosť cudzích jazykov môže ľahko spôsobiť nedorozumenia a mohla by ohroziť

vašu žiadosť o dávky, dodržanie lehôt a podanie odvolania.
Z tohto dôvodu pravidlá Spoločenstva o sociálnom zabezpečení obsahujú explicitné

ustanovenia, ktoré môžu zabrániť jazykovým problémom spojeným s vašimi vzťahmi

s inštitúciami v zahraničí a vyriešiť ich.
Jednotlivé formuláre, ktoré dostanete po príchode do iného štátu, by mali byť

k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie a Európskeho

hospodárskeho priestoru.
Keď v zahraničí predložíte inštitúcii formulár, táto inštitúcia ho môže porovnať so

vzorom vypracovaným v jej úradnom jazyku; obsah formulára je tak zrozumiteľný, aj

keď je vytlačený v úplne inom jazyku. Neváhajte preto s predložením vašich

formulárov inštitúciám v zahraničí, tie budú vedieť, čo je potrebné s nimi urobiť!
Žiadosti a dokumenty, ktoré predkladáte inštitúciám alebo súdom iného členského

štátu, nemôžu byť zamietnuté z dôvodu, že nie sú spísané v úradnom jazyku tohto

štátu. Inými slovami, vaše žiadosti, listy a osvedčenia môžete predkladať vo vašom

materinskom jazyku (ak patrí medzi uvedené úradné jazyky!), ak to budete pokladať

za potrebné alebo užitočné. Je samozrejmé, že takýto postup môže spôsobiť

oneskorené rozhodnutie o vašej žiadosti, ale v mnohých prípadoch vám to pomôže

vyjadriť sa jasne a vyhnúť sa nedorozumeniam. Bol vypracovaný mechanizmus

Spoločenstva s cieľom pomôcť vnútroštátnym inštitúciám urýchliť preklad

dokumentov podaných v cudzom jazyku.
Čo sa týka osobitne dôležitých rozhodnutí o žiadostiach o dôchodok, máte nárok

dostať stručnú správu vo vašom materinskom jazyku o všetkých rozhodnutiach,

ktoré prijali inštitúcie v zahraničí. K správe budú pripojené kompletné rozhodnutia.
Môžeme konštatovať, že samotné jazykové problémy nie sú neprekonateľnou

prekážkou na uplatnenie nárokov na dávky sociálneho zabezpečenia na území

Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Ovládanie cudzieho jazyka

však bude vždy pre človeka výhodou a jeho obohatením.

tí

če



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

Zdravotné poistenie

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku upravujú viaceré zákony,

najdôležitejšie z nich sú zákon č. 576/2004 Z. z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe

verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zákon

č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou,

zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a zákon č. 578/2004 Z. z.

o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
Zdravotné poistenie je verejné (povinné alebo dobrovoľné) a individuálne.
Každá fyzická osoba s trvalým pobytom na Slovensku musí byť povinne

poistená v niektorej zo zdravotných poisťovní. Na Slovensku v súčasnosti pôsobí

6 zdravotných poisťovní

(pozri stranu 23)

Výnimky:
Povinne zdravotne poistená nie je fyzická osoba, ktorá má síce trvalý pobyt

na Slovensku, ale je zdravotne poistená v cudzine, na území štátu, v ktorom je

zamestnaná, vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, je služobne vyslaná na plnenie

úloh v cudzine na čas dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo

sa v cudzine dlhodobo zdržiava. Povinne poistená tiež nie je fyzická osoba s trvalým

pobytom v SR, ktorá žiada o dôchodok z iného členského štátu EÚ alebo Európskeho

hospodárskeho priestoru a je zdravotne poistená na území tohto štátu, ako aj tá, ktorá je

poberateľom dôchodku z iného členského štátu a je zdravotne poistená na území tohto

členského štátu.
Povinne verejne zdravotne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý

pobyt na území Slovenskej republiky, ak nie je zdravotne poistená v inom

členskom štáte, ale

- je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území

Slovenskej republiky (to neplatí, ak je zamestnaná v SR u zamestnávateľa, ktorý

požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva);
- je študent z iného členského štátu alebo zahraničný študent študujúci na škole

v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná;
- vykonáva na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť;
- je žiadateľom o dôchodok alebo je poberateľom dôchodku v Slovenskej republike;
- je azylant;
- je maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného

zástupcu alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu a poskytuje sa mu

starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu;
- je cudzinec zaistený na území Slovenskej republiky alebo je vo väzbe alebo vo výkone

trestu odňatia slobody.

Účasť na zdravotnom poistení poistenec preukazuje preukazom poistenca, ktorý slúži

na identiﬁkáciu poistencov v styku s príslušnými pobočkami poisťovne a zdravotníckym

zariadením na Slovensku.
V prípade povinného poistenia cudzincov, ktorým bol udelený trvalý pobyt na Slovensku,

je rozhodujúce, či ide o cudzinca pochádzajúceho z členskej krajiny EÚ alebo z tretej

krajiny.
U cudzincov z EÚ by mala podľa nariadenia Rady č. 1408/71 o koordinácii systémov

sociálneho zabezpečenia aplikovať zásada

Lex Laboris

. Podľa článku 19 tohto nariadenia

si osoba, ktorá má bydlisko v inom štáte, ako je štát, kde pracuje a je poistená, môže

vybrať, kde sa jej bude poskytovať zdravotná starostlivosť – či v štáte, kde pracuje,

alebo v štáte bydliska (rozhodujúcim je miesto výkonu práce). Podľa súčasnej platnej

právnej úpravy v SR takýto výber nie je možný, čo znamená, že zdravotná starostlivosť

sa poskytuje v tom štáte, kde zamestnanec pracuje a platí si poistenie.
Cudzinec z tretej krajiny (mimo EÚ), ktorý získa povolenie na trvalý pobyt, sa po splnení

podmienok zákona o zdravotnom poistení stane verejne zdravotne poisteným.

Súkromná (zmluvná) zdravotná starostlivosť
Súkromné zdravotné poistenie na Slovensku poskytuje viacero inštitúcií – poisťovne

poskytujúce verejné zdravotné poistenie, ale aj komerčné poisťovne.
Bližšie informácie sú na portáli Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

https://portal.udzs.sk/

Zdravotné poistenie slovenských občanov v zahraničí

Pri pobyte v zahraničí je rozdiel, či sa pobyt realizuje v členskom štáte Európskej únie,

alebo v tzv. tretích krajinách.

Pobyt v štátoch Európskej únie

Slovenská republika vstupom do Európskej únie plní ustanovenia Zmluvy o Európskej

únii, ktorá je založená na štyroch základných slobodách: voľnom pohybe tovaru, voľnom

pohybe kapitálu, voľnom pohybe služieb a voľnom pohybe osôb.
Voľný pohyb osôb v členských štátoch Európskej únie a v niektorých nečlenských štátoch

(Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko) sa riadi nariadeniami Rady č. 1408/71

a 574/72. Tieto nariadenia sú priamo platné vo všetkých členských štátoch Európskej

únie. Ustanovenia nariadení majú prednosť pred národnými zákonmi.
Nariadenia Rady č. 1408/71 a 574/72 vychádzajú zo štyroch základných princípov:

• rovnosť zaobchádzania (ak sa nachádzate v inom členskom štáte, máte rovnaké

práva a povinnosti, ako majú občania tohto štátu),
• podliehanie legislatíve iba jedného štátu (ak sa pohybujete medzi štátmi

Európskej únie, mali by ste byť poistení len v jednom štáte; obvykle je to štát,

v ktorom pracujete; ak však pracujete naraz vo viacerých členských štátoch

a v jednom z nich bývate, ste poistení v štáte bydliska; ak vás slovenský

zamestnávateľ vysiela pracovať do iného členského štátu, ostávate slovenským

poistencom),



Uplatniteľná legislatíva sa určí podľa pravidiel ustanovených v čl. 13 – 17

nariadenia bez možnosti výberu medzi „horším“ a „lepším“ systémom.

tí



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

• zrátanie dôb poistenia (ak ste pracovali vo viacerých členských štátoch a boli ste

tam poistení, doby poistenia sa zratúvajú),
• zachovanie už nadobudnutých práv (ak máte nárok na poskytnutie zdravotnej

starostlivosti v jednom členskom štáte, prenáša sa nárok aj do iného členského štátu).

Niektoré ďalšie všeobecné pravidlá pre zdravotné poistenie:

• Pred vycestovaním požiadajte svoju zdravotnú poisťovňu o vystavenie Európskeho

preukazu zdravotného poistenia (European Health Insurance Card – EHIC). Na

základe tohto preukazu máte počas pobytu v inom členskom štáte nárok na

poskytnutie zdravotnej starostlivosti v rozsahu potrebnej zdravotnej starostlivosti

(v terminológii EÚ ide o vecné dávky). Potrebné vecné dávky sa posudzujú s ohľadom

na ich charakter a predpokladanú dobu pobytu v danom členskom štáte. Mali by byť

poskytnuté v takom rozsahu, aby poistenec nemusel predčasne ukončiť svoj pobyt

a vrátiť sa z dôvodu nutnosti ošetrenia do vlasti. To, či ide o potrebné vecné dávky

alebo nie, posudzuje výlučne štát miesta pobytu, t. j. ošetrujúci lekár alebo zdravotná

poisťovňa v členskom štáte pobytu (teda nie inštitúcie v SR).
• V členských štátoch Európskej únie (a na Islande, v Lichtenštajnsku, Nórsku

a Švajčiarsku) máte nárok na zdravotnú starostlivosť na účet slovenskej zdravotnej

poisťovne, a to za rovnakých podmienok ako domáci poistenci (ak existuje za

zdravotnú starostlivosť spoluúčasť, tak ju musíte zaplatiť).
• V prípade potreby poskytnutia zdravotnej starostlivosti navštívte len také

zdravotnícke zariadenia, ktoré sú napojené na tzv. verejný systém (informáciu o nich

vám podajú miestne zdravotné poisťovne alebo príslušné úrady); ak tak nevykonáte,

rátajte s platbou v hotovosti. (Za istých podmienok môžete požiadať

o refundáciu vynaložených nákladov svoju slovenskú zdravotnú poisťovňu. Ak ste

museli uhradiť spoluúčasť, táto refundovaná nebude).
• S predchádzajúcim súhlasom slovenskej zdravotnej poisťovne môžete absolvovať

liečbu v inom členskom štáte na jej účet (súhlas však dostanete len vtedy, ak nie je

v Slovenskej republike možné takúto zdravotnú starostlivosť poskytnúť).
• Keďže spoluúčasť je v členských štátoch pomerne vysoká, odporúča sa pripoistenie

na úhradu spoluúčasti (obvykle v komerčnej poisťovni).

V zásade treba pri migrácii v rámci únie rozlišovať dva prípady – pobyt alebo bydlisko

v inom členskom štáte Európskej únie.
Pobyt
Znamená dočasné bydlisko, teda v našom ponímaní dočasný pobyt, napr. z dôvodu

turistiky, štúdia, návštevy a i.
Poistenec si vo svojej zdravotnej poisťovni vyzdvihne príslušný nárokový doklad na vecné

dávky (zdravotnú starostlivosť) – Európsky preukaz zdravotného poistenia. Preukaz

v prípade potreby čerpania vecných dávok v druhom členskom štáte predloží priamo

poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Ak sa ním nepreukáže alebo ho nemá, musí

rátať s uhradením poskytnutej vecnej dávky v hotovosti.
Bydlisko
Za bydlisko treba v zmysle európskych predpisov o koordinácii systémov sociálneho

zabezpečenia (a s ohľadom na jurisdikciu Európskeho súdneho dvora) považovať miesto,

kde má osoba ťažisko svojich záujmov, tzn. v našom ponímaní nielen trvalý pobyt.

V tomto kontexte má pri posudzovaní bydliska na území Slovenskej republiky slovenská

zdravotná poisťovňa ako inštitúcia miesta bydliska oprávnenie požadovať od poistenca

predloženie potvrdenia o tom, že je registrovaný – má ohlásený pobyt – na území SR,

vlastní alebo má v nájme nehnuteľnosť určenú na bývanie, t. j. vyhlasuje za ťažisko

záujmov Slovenskú republiku.
Podrobnejšie informácie získate vo svojej zdravotnej poisťovni alebo v Úrade pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou.

Pobyt v štátoch mimo EÚ

V prípade dlhodobého pobytu v tzv. tretích štátoch si overte, či budete v tejto krajine

zdravotne poistený (v prípade študijného pobytu môže byť zdravotné poistenie súčasťou

štipendia). V takom prípade sa musíte vo svojej slovenskej zdravotnej poisťovni odhlásiť

(poisťovni musíte predložiť potvrdenie o zdravotnom poistení v zahraničí). Za dlhodobý

pobyt sa považuje pobyt dlhší ako 6 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov.
Aj keď v zmysle platnej slovenskej legislatívy (§ 10 zákona o zdravotnom poistení) môže

zdravotná poisťovňa poistencovi uhradiť výdavky za poskytnutie neodkladnej zdravotnej

starostlivosti v krajinách mimo EÚ, EHP a Švajčiarska, odporúča sa komerčné poistenie.

Preplatenie výdavkov za poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti je len do výšky

úhrady na území SR, čo môže byť niekoľkokrát nižšia suma, ako zaplatíte v zahraničí.

Kde hľadať bližšie informácie?

http://www.health.gov.sk

Ministerstvo zdravotníctva SR

http://www.udzs.sk

Úrad na dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou

Zdravotné poisťovne:

http://www.apollo.sk

APOLLO zdravotná poisťovňa, a. s.

http://www.zpdovera.sk

DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s.

http://www.szp.sk

Spoločná zdravotná poisťovňa, a. s.

http://www.vszp.sk

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.

http://www.union.sk

Union poisťovňa, a. s.

http://www.ezp.sk

Európska zdravotná poisťovňa, a. s.



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

Pobyt Slovákov v zahraničí

a cudzincov na Slovensku

Pobyt Slovákov v zahraničí

Pre pracovný alebo študijný pobyt v zahraničí je rozhodujúce, či krajina, v ktorej plánuje

občan SR pracovať alebo študovať, je členom Európskeho hospodárskeho priestoru,

alebo nie.
Pri doprave do cieľovej krajiny (najmä autom, autobusom alebo vlakom) si overte, či

s krajinami, ktorými budete prechádzať, má Slovensko bezvízový styk. V prípade cesty

autom sa informujte, či v danej krajine platí slovenský vodičský preukaz.
Bližšie informácie o podmienkach vstupu slovenských občanov do jednotlivých krajín

a pobytu v nich nájdu záujemcovia na webovej stránke Ministerstva zahraničných vecí SR,

ako aj na webových stránkach slovenských zastupiteľstiev v zahraničí.

Vstup cudzincov na územie Slovenska

Podmienky vstupu cudzích štátnych príslušníkov na územie Slovenskej republiky upravuje

zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov na Slovensku, ako aj ostatné právne akty

a medzinárodné a bilaterálne zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Podľa zákona sa cudzincom rozumie každý, kto nie je občanom SR.

Od 1. januára 2007 platí novela zákona o pobyte cudzincov (č. 693/2006 Z. z.),

ktorej cieľom bola transpozícia nových právnych predpisov Európskej únie v oblasti

cudzineckého práva predovšetkým na účely podpory mobility štátnych príslušníkov tretích

krajín v oblasti štúdia a odborného vzdelávania a v oblasti vedy a výskumu.

Občania krajín EHP a Švajčiarska potrebujú na vstup len platný cestovný doklad

(resp. platný občiansky preukaz, identiﬁkačnú kartu).
Ostatní cudzinci musia splniť i ďalšie podmienky. V prípade krajín, s ktorými nemá

Slovensko uzatvorenú zmluvu o bezvízovom styku, je dôležitou podmienkou získanie víza.
Aktuálne informácie o bezvízovom styku nájdete na stránke Úradu hraničnej a cudzineckej

polície Policajného zboru SR alebo na stránke Ministerstva zahraničných vecí SR.
Víza sú:

• letiskové tranzitné – oprávňuje cudzinca zdržiavať sa v tranzitnom priestore

verejného letiska na území SR,
• tranzitné – oprávňuje cudzinca na prejazd cez územie SR z územia jedného

štátu na územie tretieho štátu,
• krátkodobé – oprávňuje cudzinca na jeden alebo viac vstupov a na dĺžku

pobytu v ňom uvedenú; neprerušený pobyt ani súčet viacerých pobytov nesmie

presiahnuť 90 dní v jednom polroku,
• dlhodobé – oprávňuje cudzinca na vstup a pobyt na viac ako 90 dní, ak je to

potrebné na plnenie záväzkov SR vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv.

Žiadosť o udelenie víza podáva cudzinec vždy osobne, na úradnom tlačive na

diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade SR v zahraničí.

Pobyt cudzincov na území SR



Občania EHP

Pobyt občana Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý sa mieni zdržiavať

na území Slovenskej republiky dlhšie ako tri mesiace, sa považuje za pobyt na základe

prvého povolenia, ak je zamestnaný, podniká, študuje na vysokej škole a spĺňa zákonom

požadované podmienky ﬁnančného zabezpečenia a zdravotného poistenia alebo je

predpoklad, že sa zamestná.
Občan EHP môže požiadať o registráciu prvého povolenia (trvalý pobyt), žiadosť sa

podáva na úradnom tlačive osobne na policajnom útvare v SR.



Cudzinci mimo EHP

Cudzinci z krajín mimo EHP môžu na Slovensku získať prechodný, trvalý alebo

tolerovaný pobyt.

• Prechodný pobyt
Cudzincovi, ktorý plánuje na území SR vykonávať nejakú činnosť alebo sa vzdelávať,

môže policajný útvar cudzineckej polície po splnení zákonom stanovených podmienok

udeliť povolenie na prechodný pobyt (vo forme nálepky do cestovného pasu).
Povolenie na prechodný pobyt môže byť udelené prvýkrát najdlhšie na 2 roky. Povolenie

sa udelí na jeden účel (podľa činnosti, ktorú chce cudzinec vykonávať). Účelom pobytu

môže byť podnikanie, zamestnanie, štúdium, osobitná činnosť (výskumná, vedecká,

lektorská, umelecká, športová činnosť, stáž v rámci štúdia mimo územia Slovenskej

republiky, činnosť vyplývajúca z programov vlády SR alebo z programov Európskeho

hospodárskeho priestoru alebo o plnenie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho

z medzinárodnej zmluvy), zlúčenie rodiny a plnenie služobných povinností civilnými

zložkami ozbrojených síl. Ak sa zmení účel, na ktorý bolo povolenie udelené, cudzinec

musí požiadať o nové povolenie.
V prípade, že trvá účel pobytu a cudzinec stále spĺňa podmienky na pobyt, môže mu

byť povolenie na prechodný pobyt obnovené podľa potreby až na 3 roky. O predĺženie

povolenia treba požiadať do 60 dní pred uplynutím jeho platnosti. Po uplynutí tejto lehoty

už žiadosť nemusí byť policajným útvarom prevzatá.
Pobyt musí byť ﬁnančne zabezpečený vo voľne zameniteľnej mene, najmenej vo

výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným nariadením vlády na každý mesiac

tí

ič



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

pobytu. Finančné zabezpečenie je možné preukázať napríklad hotovosťou, výpisom

z bankového účtu vedeného na území SR alebo v domovskom štáte preložený súdnym

prekladateľom do slovenského jazyka, iným dokladom potvrdzujúcim zaplatenie služieb

na území SR, pracovnou zmluvou, v ktorej bude uvedená výška odmeny žiadateľa

– zamestnanca a pod.). Nepreukázanie ﬁnančného zabezpečenia je zákonným dôvodom

na odoprenie vstupu.
Žiadosť o povolenie prechodného pobytu vo všeobecnosti cudzinec podáva na

zastupiteľskom úrade v štáte, ktorý vydal cestovný doklad alebo v ktorom má cudzinec

bydlisko. Ak tieto možnosti neprichádzajú do úvahy, podáva žiadosť na zastupiteľskom

úrade v štáte, ktorý bol určený ministerstvom zahraničných vecí.
Cudzinec môže podať žiadosť aj na policajnom útvare v SR,

- ak ide o cudzinca, u ktorého sa nevyžaduje vízum;
- ak ide o prechodný pobyt na účel vykonávania osobitnej činnosti alebo na účel

zamestnania, na ktoré sa udeľuje povolenie bez prihliadnutia na situáciu na trhu

práce;
- ak ide o pobyt manžela azylanta;
- ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom, alebo ak tak ustanovuje medzinárodná

zmluva.

Policajný útvar (zastupiteľský úrad) vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie

o jej prijatí. Príslušný orgán (Policajný útvar hraničnej a cudzineckej polície) rozhodne

o žiadosti do 90 dní od jej doručenia (predĺženie lehoty o 90 dní je možné v zložitých

prípadoch) alebo do 30 dní, ak ide napríklad o študenta alebo vedeckého pracovníka,

ktorý žiadal o prechodný pobyt na účely vykonávania osobitnej činnosti.
Povolenie na prechodný pobyt na účel štúdia a na účel osobitnej činnosti sa

nevyžaduje, ak pobyt cudzinca na území SR nepresiahne 90 dní v jednom

polroku.

Ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, doklad o zdravotnom poistení na úhradu

nákladov spojených s poskytnutím zdravotnej starostlivosti na území SR, predkladá

cudzinec do 30 dní odo dňa vstupu na územie Slovenska. V rovnakej lehote tiež predkladá

doklad o tom, že netrpí nákazlivou chorobou ohrozujúcou verejné zdravie (HIV/AIDS,

TBC).
Cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel štúdia,

nepotrebuje povolenie na zamestnanie, ak jeho zamestnanie na území Slovenska

nepresiahne 10 hodín za týždeň alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov

za rok (§ 22 od 7 písmeno c) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení

neskorších predpisov).

• Trvalý pobyt
Povolenie na trvalý pobyt oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na území SR a na cesty

do zahraničia a naspäť. Policajný útvar udelí na základe žiadosti povolenie na trvalý

pobyt prvýkrát na 5 rokov. Po ich uplynutí udelí policajný útvar na základe ďalšej

žiadosti povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas. Žiadosť sa podáva osobne na

zastupiteľskom úrade alebo na policajnom útvare na úradnom tlačive.

Dokladuje sa účel pobytu, bezúhonnosť, ﬁnančné zabezpečenie pobytu, zdravotné

poistenie na území SR a zabezpečené ubytovanie.
O žiadosti o udelenie prvého povolenia rozhodne policajný útvar do 90 dní od doručenia

žiadosti; v obzvlášť zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 90 dní.

Hlásenie pobytu v SR

Cudzinec je povinný do 3 pracovných dní a občan Európskeho hospodárskeho priestoru

alebo zvýhodnený cudzinec do 10 pracovných dní od vstupu hlásiť policajnému útvaru

začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu, ak mu bolo udelené tranzitné alebo

dlhodobé vízum alebo pri vstupe nepodlieha vízovej povinnosti, ak túto povinnosť nemá

ubytovateľ.
Ak bolo cudzincovi udelené povolenie na pobyt, v rovnakých termínoch hlási začiatok

pobytu.

Správne poplatky

Žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt cudzincovi na účel

- štúdia a činností podľa osobitných programov

...................................

3 000 Sk

- zlúčenia rodiny

................................................................................

4 000 Sk

Žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt cudzincovi na účel

- štúdia a činností podľa osobitných programov

...................................

1 000 Sk

- zlúčenia rodiny

...............................................................................

2 000 Sk

Žiadosť o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt

................................

5 000 Sk

Žiadosť o udelenie povolenia na trvalý pobyt na neobmedzený čas

............

5 000 Sk

Vydanie dokladu o pobyte

.......................................................................

50 Sk

Potvrdenie o pobyte cudzinca na území Slovenskej republiky

......................

100 Sk

Oslobodenie od poplatkov
- štipendisti vlády SR, ktorým bolo priznané štipendium,
- stážisti, ktorým sa poskytuje štipendium MŠ SR alebo štipendium vyplývajúce

z medzinárodných zmlúv, lektori cudzích jazykov, na základe záväzkov

vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv.

Kde hľadať bližšie informácie?

http://www.minv.sk

Ministerstvo vnútra SR

http://www.mzv.sk

Ministerstvo zahraničných vecí

http://www.minv.sk/uhcp

Úrad hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

Zo zákona o pobyte cudzincov

§ 21

Štúdium

(1) Povolenie na prechodný pobyt na účel štúdia udelí policajný útvar po splnení

podmienok ustanovených týmto zákonom cudzincovi, ktorý je žiakom alebo študuje na

škole v Slovenskej republike.
(2) Cudzinec, ktorému policajný útvar udelí povolenie na prechodný pobyt na účel

štúdia, môže počas prechodného pobytu podnikať; vstupovať do pracovnoprávneho

vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu môže iba za podmienok ustanovených

v osobitnom predpise

(zákon o službách zamestnanosti)

(3) Povolenie na prechodný pobyt na účel štúdia sa nevyžaduje, ak pobyt cudzinca na

území Slovenskej republiky nepresiahne 90 dní v jednom polroku.

§ 22

Osobitná činnosť

(1) Povolenie na prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti môže policajný útvar

udeliť cudzincovi, ktorý nie je podnikateľom alebo nie je v pracovnoprávnom

vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, na
a) lektorskú činnosť,
b) umeleckú činnosť,
c) športovú činnosť,
d) stáž v rámci štúdia mimo územia Slovenskej republiky,
e) činnosť vyplývajúcu z programov vlády Slovenskej republiky alebo

z programov Európskeho hospodárskeho priestoru alebo
f) plnenie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy.
(2) Povolenie na prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti udelí policajný útvar po

splnení podmienok ustanovených týmto zákonom cudzincovi, ktorý nie je

podnikateľom alebo nie je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom

vzťahu a vykonáva výskum alebo vývoj.
(3) Povolenie na prechodný pobyt podľa odsekov 1 a 2 sa nevyžaduje, ak pobyt

cudzinca na území Slovenskej republiky nepresiahne 90 dní v jednom polroku.

Uznávanie dokladov o vzdelaní

Absolvovali ste časť štúdia v zahraničí a chcete pokračovať v štúdiu na Slovensku?

Absolvovali ste celé štúdium v zahraničí a chcete pracovať na Slovensku? Škola, ale aj

budúci zamestnávateľ od vás môže žiadať rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní.

Uznanie dokladu o vzdelaní je uznanie vysokoškolského diplomu, absolventského

diplomu, vysvedčenia, osvedčenia o odbornej kvaliﬁkácii alebo iných dokladov o vzdelaní

vydaných zahraničnými oprávnenými orgánmi podľa právnych predpisov príslušného

štátu za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným oprávneným orgánom v Slovenskej

republike.

V oblasti uznávania skončeného vzdelania platia tieto zákony a vyhlášky:

- zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvaliﬁkácií v znení neskorších

predpisov (445/2003 Z. z., 5/2005 Z. z., 340/2005 Z. z.),
- zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvaliﬁkácií (ruší čl. I zákona

č. 477/2002 Z. z.),
- zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách,
- vyhláška č. 238/2005 Z. z. o postupe pri uznávaní dokladov o vzdelaní,
- zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve,
- vyhláška MŠ SR č. 207/1993 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o rovnocennosti

dokladov o vzdelaní a o podmienkach uznania rovnocennosti dokladov o vzdelaní

vydaných zahraničnými základnými a strednými školami.

Zahraničné doklady o vzdelaní posudzuje

Stredisko na uznávanie dokladov

o vzdelaní, ktoré pôsobí pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky.

Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní (SUDV)

● posudzuje zahraničné doklady o vzdelaní a vydáva rozhodnutia o rovnocennosti

dokladov o vzdelaní v súvislosti s ich uznaním na účely



výkonu regulovaného povolania v SR,



pokračovania v štúdiu v SR (vysokoškolské doklady o vzdelaní zo štátov

s dohodami).

● posudzuje doklady o vzdelaní a vydáva stanoviská s odporúčacím charakterom



v prípade uznania časti štúdia v zahraničí,



v prípade uznania ukončeného vzdelania na účely pokračovania v štúdiu

alebo výkonu povolania, ktoré nie je regulované,


v prípade priznania štatútu študenta občanom SR študujúcim v zahraničí

(tzv. sústavná príprava na povolanie).

● vydáva apostilu (potvrdenie pravosti dokladu o vzdelaní) na vysokoškolské

doklady o vzdelaní vydané v SR.

Okrem toho stredisko posudzuje štúdium v zahraničí (najmä pre zdravotné poisťovne,

Sociálnu poisťovňu a zamestnávateľov ako jeden z dokladov pre vyplácanie zdravotného,

sociálneho poistenia, rodinných prídavkov alebo uplatnenia daňového bonusu)

a vydáva potvrdenie o pedagogickej spôsobilosti pre zahraničné úrady (pedagogickou

spôsobilosťou sa rozumejú vedomosti v oblasti pedagogiky, špeciálnej pedagogiky,

tí



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

liečebnej pedagogiky, psychológie, didaktiky odborných predmetov, schopnosti a zručnosti

nevyhnutné na výkon pedagogických činností získané štúdiom na vysokej škole alebo na

strednej škole v študijných odboroch učiteľstvo, vychovávateľstvo a pedagogické vedy

a v doplňujúcom pedagogickom štúdiu v SR).

Postup pri uznaní zahraničných dokladov o ukončenom vzdelaní

zo základnej, strednej alebo vysokej školy



Uznanie zahraničného dokladu o ukončenom vzdelaní na akademické účely

(pokračovanie štúdia v SR)
Ak doklad pochádza z Českej republiky, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska alebo

Spolkovej republiky Nemecko, na základe bilaterálnych dohôd s týmito krajinami Stredisko

na uznávanie dokladov o vzdelaní vydá rozhodnutie (do 30 dní od podania kompletnej

žiadosti).
Ak doklad pochádza z iných krajín, stredisko vydá stanovisko (do 30 dní). Rozhodnutie

vydá v prípade vzdelania z vysokej školy vysoká škola s rovnakým alebo príbuzným

odborom štúdia, v prípade vzdelania zo strednej školy príslušný krajský školský úrad

a v prípade vzdelania zo základnej školy krajský školský úrad.



Uznanie na účely výkonu povolania v SR (profesijné účely)

V prípade uznania zahraničného dokladu o ukončenom vzdelaní na profesijné účely záleží,

či ide o regulované alebo neregulované povolanie.

Regulované povolanie je povolanie, odborná činnosť alebo skupina odborných

činností, ktorých výkon je podmienený splnením kvaliﬁkačných predpokladov podľa

osobitných predpisov. Regulované povolanie možno vykonávať najmä na základe

regulovaného vzdelávania, prípadne spojeného s používaním profesijného titulu alebo

označenia povolania, ako aj na základe členstva v komore alebo v inej profesijnej

organizácii.

Ak je žiadateľ občanom EÚ, doklad o vzdelaní bol vydaný v EÚ a povolanie, ktoré chce

v SR vykonávať, je v zozname regulovaných povolaní a spadá pod zákon o uznávaní

odborných kvaliﬁkácií, vydá stredisko do 3 mesiacov rozhodnutie.
Ak žiadateľ nespĺňa všetky tieto podmienky (občan EÚ; doklad o vzdelaní bol vydaný

v EÚ; povolanie, ktoré chce v SR vykonávať, je v zozname regulovaných povolaní a

spadá pod zákon o uznávaní odborných kvaliﬁkácií), stredisko vydá do 30 dní stanovisko.

Rozhodnutie vydá vysoká škola s rovnakým alebo príbuzným odborom štúdia, ktoré

žiadateľ absolvoval v zahraničí, aj na základe stanoviska SUDV.

Bližšie informácie a formuláre žiadostí sú na webovej stránke ministerstva školstva

(

http://www.minedu.sk

), sekcia Uznávanie dokladov o vzdelaní.

Uznanie časti štúdia

Uznanie časti štúdia na základnej alebo strednej škole

Ak si žiak plní v SR povinnú školskú dochádzku, je uznanie štúdia v kompetencii

riaditeľa kmeňovej školy (základnej alebo strednej), ktorý porovná učebné plány

a rozhodne o vykonaní doplňujúcej skúšky.

Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní na žiadosť zákonného zástupcu žiaka alebo

riaditeľa kmeňovej školy vydá odborné stanovisko k uznaniu časti štúdia na škole

v zahraničí; prevedie hodnotenie žiaka na škole v zahraničí do slovenskej klasiﬁkačnej

stupnice.
Ak si žiak neplní v SR povinnú školskú dochádzku, je uznanie štúdia v kompetencii

riaditeľa kmeňovej strednej školy. Riaditeľ školy porovná učebné plány a v prípade

potreby uloží žiakovi povinnosť vykonať rozdielové skúšky najviac z troch predmetov,

pričom rozdielová skúška z vyučovacieho jazyka je povinná.

Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní vydá na žiadosť žiaka alebo jeho zákonného

zástupcu alebo riaditeľa strednej školy odborné stanovisko k uznaniu časti štúdia na

strednej škole v zahraničí a prevedie hodnotenie štúdia do slovenskej klasiﬁkačnej

stupnice.

Uznanie časti štúdia na vysokej škole
O uznaní časti štúdia na vysokej škole v zahraničí rozhoduje vysoká škola v SR, ktorá

uskutočňuje študijný program v rovnakom alebo príbuznom študijnom odbore. Vysoká

škola porovná študijné programy a v prípade potreby, ak sa preukážu podstatné rozdiely

v obsahu štúdia, predpíše študentovi vykonanie doplňujúcich skúšok.
Stredisko vydá na žiadosť študenta alebo vysokej školy, na ktorej chce študent

v SR v štúdiu pokračovať, odborné stanovisko k uznaniu časti štúdia na vysokej škole

v zahraničí. Predkladané doklady: žiadosť o posúdenie dokladu o vzdelaní; kópia

vysvedčenia s úradným prekladom do slovenského jazyka; kópia vysvedčenia

z posledného absolvovaného ročníka v SR; iné doklady podľa potreby.

Kde hľadať bližšie informácie?

http://www.minedu.sk

Ministerstvo školstva SR

(Stredisko na uznávanie dokladov

o vzdelaní)

http://www.enic-naric.net



Orientačná výška odvodov Sociálnej poisťovni z vymeriavacieho základu*

pracovný pomer

dohoda o vykonaní práce

zamestnanec

zamestnávateľ

zamestnanec

zamestnávateľ

Nemocenské poistenie

1,4 %

Dôchodkové poistenie – starobné

4 %

14 %

Dôchodkové poistenie – invalidné

3 %

Poistenie v nezamestnanosti

1 %

Garančné poistenie

0,25 %

Úrazové postenie

0,8 %

Rezervný fond

4,75 %

* Okrem úrazového poistenia, ktorého výška sa vypočíta zo skutočného vymeriavacieho základu,
ostatné poistenia majú určenú minimálnu a maximálnu výšku vymeriavacieho základu.

Podrobnejšie informácie záujemcovia získajú v Sociálnej poisťovni alebo na jej webovej stránke.



Orientačná výška dane z príjmu

pracovný pomer

dohoda o vykonaní práce

zamestnanec

zamestnávateľ

zamestnanec

zamestnávateľ

Daň z príjmu

19 %*

z daňového základu



Orientačná výška preddavkov na zdravotné poistenie

pracovný pomer

dohoda o vykonaní práce

zamestnanec

zamestnávateľ

zamestnanec

zamestnávateľ

Preddavok na zdravotné poistenie

4 %

10 %

* Ak zamestnanec za rok zarobí viac ako 12-násobok polovice platnej minimálnej mzdy na základe

dohôd, musí v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia uhradiť 14 % z príjmu z dohôd.

Podrobnejšie informácie záujemcovia získajú v zdravotných poisťovniach alebo na ich webových

stránkach.

Prehľad výšky dane a odvodov



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

Projektové žiadosti – kde začať

a ako pokračovať?

Táto časť sa venuje najmä príprave projektových žiadostí. Nemá za cieľ dať jednoznačný

recept na úspech vo výberovom konaní, skôr poukazuje na niektoré stránky, ktoré pri

príprave projektovej žiadosti netreba podceniť. Skúsení podávatelia projektov možno

niektoré veci budú považovať za triviálne, začínajúcim podávateľom však môžu pomôcť.

Čo je projekt?

Pod pojmom projekt si každý môže predstaviť niečo iné. Najčastejšia chybná predstava

– projekt je formulár, ktorý sa podáva grantovej agentúre (donorovi). Z tejto chyby potom

vyplývajú ďalšie, ktoré môžu veľmi ovplyvniť pravdepodobnosť (ne)schválenia žiadosti

o grant. Aký je teda rozdiel medzi projektom a projektovou žiadosťou (spomínaným

formulárom)?
Projekt je (pracovný) zámer daný „na papier“, s jasne vytýčenými cieľmi (čo chceme

dosiahnuť?), s postupom, ktorý nás dovedie k daným cieľom (ako to chceme

dosiahnuť?), s analýzou dostupných zdrojov (a to nielen ﬁnančných, ale aj personálnych,

infraštruktúrnych, know-how a pod.), ako aj s analýzou rizík a možnosťami ich

obmedzenia/odstránenia (čoho sa vyvarovať a ako riešiť predvídateľné problémy?).

Podstatná v tomto prípade je idea, predstava, resp. myšlienka, a to bez ohľadu na to,

pomocou akých zdrojov ju budete realizovať. Je dobré si naformulovať a vyprecizovať

svoj zámer pred tým, než budete hľadať zdroje.
Formulár grantovej agentúry – projektová/grantová žiadosť – sa ráta už do fázy hľadania

zdrojov. Formulár je produktom grantovej agentúry, ktorá sa pomocou jeho štruktúry

snaží odhaliť, či zámer predkladateľa korešponduje s tým, aké ciele má agentúra. Do

tohto formulára sa snažíme prepísať naše zámery, pričom ale musíme hľadať prieniky

medzi tým, čo chceme my, a tým, čo očakáva donor. Príprave takýchto žiadostí sa

budeme venovať ďalej.

Hľadanie ﬁnančných zdrojov

Máte skvelú výskumnú myšlienku? Viete, že nikto iný vo vašej oblasti sa na istý problém

nepozrel tak, ako to chcete vy? Ľudia, s ktorými ste o svojom nápade hovorili, obdivne

pokyvkávajú hlavou a podporujú vás? Dokonca už máte aj plán, ako to celé zrealizovať

(máte „projekt“)? Chýba už len jedno – peniaze. Inštitucionálne ﬁnancovanie veľmi

neprichádza do úvahy, keďže to akurát pokrýva váš plat a miesto na fakulte/v ústave.

Treba sa poobzerať po správnom donorovi. Na výber sú štátne zdroje (na

Slovensku APVV, VEGA, štátne programy, čiastočne KEGA) a medzinárodné zdroje

(7. rámcový program EÚ, COST, European Science Foundation, EUREKA, program NATO

– Science for peace a mnoho ďalších). Okrem toho sa niekedy (aspoň na Slovensku to

zatiaľ nie je rozšírená možnosť) nájdu aj tzv. súkromné zdroje – buď nadačné, alebo

korporátne.
Skôr než sa ale pustíte do vypisovania nekonečných formulárov, dobre sa sústreďte na

detaily. Podporuje vami vybraný donor naozaj to, čo hľadáte? Niektoré agentúry

podporujú pomocou svojich programov priamo výskum (výskumné granty), iné len

výmenu pracovníkov medzi spolupracujúcimi organizáciami, ale nie výskum ako taký

(mobilitné granty), ďalšie iba individuálnu mobilitu (štipendiá). Preto je dobré si na

webstránke zvolenej agentúry prečítať všeobecné informácie o tom, na čo sa zameriava

– zväčša tam nájdete aj názvy programov, v rámci ktorých sa dá uchádzať o podporu.
Našli ste si agentúru a jeden z jej programov, ktorý by mohol zodpovedať vašim

zámerom? Je tam formulár? Ešte nevypisujte. Stiahnite si radšej programový

dokument, ktorý môže byť dlhý a nudný, ale veľmi užitočný. Je to zväčša súbor cieľov/

zámerov grantovej agentúry a všeobecných pravidiel pre prípadných uchádzačov. Treba si

uvedomiť, že donor chce svojimi peniazmi docieliť istú svoju víziu, nie bezhlavo podporiť

akokoľvek predložený projekt. Preto netreba podceňovať práve čítanie programových

dokumentov. Často sa stáva, že uchádzač číta selektívne, hľadá slovíčka, ktoré by

potvrdzovali, že agentúra hľadá presne jeho projekt a program je žiadateľovi ako šitý na

mieru. Pritom často prehliada súvislosti, ktoré môžu indikovať, že ide o presný opak.

Uveďme si príklad:

Žiadateľ – zo súkromnej výskumnej organizácie – chce robiť výskum v oblasti

obmedzenia premnožovania chrústov pomocou chemických substancií. Agentúra X

má program s názvom „Chrústy a premnoženie – hľadanie východiska“. Žiadateľ

si všimne, že o týždeň treba predložiť žiadosť, a bez toho, aby čítal súvisiace

dokumenty, začne vypĺňať formulár, zháňať všetky požadované dokumenty, oslovovať

narýchlo partnerov, strávi nad žiadosťou veľké množstvo času a energie. Asi o mesiac

od podania žiadosti príde odpoveď: „Žiadosť zamietnutá – nezodpovedá cieľom

programu.“ Ako to? Cieľom programu síce bolo obmedzenie premnožovania chrústov,

čo však bolo vysvetlené ďalej, pomocou biologických postupov, a ešte niekde na

inej strane, že tieto biologické postupy majú byť alternatívou k použitiu chemických

substancií. Z toho vyplýva, že od začiatku bol výskum použitia chemických substancií

z tohto programu neﬁnancovateľný, preto čas strávený vypisovaním žiadosti bol

vlastne od začiatku zbytočný.

Programový dokument však nie je všetko. Väčšina grantových agentúr neprijíma

projektové žiadosti nepretržite (priebežne). Podávanie žiadostí je viazané na tzv. výzvy

na podávanie projektov. V týchto výzvach sa stanovia nielen termín na podávanie

žiadostí a spôsob podania (napr. on-line, v papierovej podobe, poštou alebo osobne,

povinné a nepovinné prílohy a pod.), ale aj špeciﬁká a upresnenia týkajúce sa

konkrétne len danej výzvy. Treba si uvedomiť, že program má isté pravidlá

a preferencie, ale výzva reaguje na aktuálne problémy, teda z programu môže vybrať len

niektoré možnosti.

Vrátime sa k nášmu príkladu:

Náš žiadateľ pri druhom pokuse neurobil chybu, zameral sa na biologické postupy

pri obmedzení premnožovania chrústov. Napriek tomu neuspel. Odpoveď z grantovej

agentúry tentoraz: „Žiadosť zamietnutá – neoprávnený žiadateľ.“ V programovom

dokumente sa písalo, že žiadateľmi môžu byť výskumníci z verejných, neziskových,

ako aj súkromných výskumných organizácií. To je pravda, ale výzva, ktorú si

neprečítal až tak detailne, bola pri podávaní projektov v tomto konkrétnom prípade

zameraná iba na verejné výskumné organizácie, náš žiadateľ však pochádza zo

súkromného sektora.

vá

sť

–

ča

čo



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

Ak ste sa už našli vhodného donora, prehrýzli ste sa programovými dokumentmi

a výzvou, a spĺňate podmienky, môžete na tomto mieste začať s vypĺňaním žiadosti.

Ak však váhate, či váš zámer naozaj zodpovedá tomu, čo sa očakáva v dokumentoch,

nebojte sa kontaktovať priamo agentúru. V každej výzve je uvedená kontaktná osoba,

ktorá je oprávnená, ba povinná, odpovedať na akékoľvek otázky, resp. poradiť vám.

Ľudský kontakt vám môže pomôcť aj neskôr, keď nebudete vedieť, čo do ktorého políčka

vo formulári presne uviesť.

Vypĺňanie formulára – formálna stránka

Formulár žiadosti môže mať rôznu podobu a stupeň komplikovanosti. Od relatívne

jednoduchých, kde sa uvedú len základné údaje o žiadateľovi grantu a jeho prípadných

partneroch a stručný opis projektu (formuláre tohto typu majú zväčša nadácie), až po

veľmi komplikované s množstvom oddielov a políčok pre uvedenie každej maličkosti

a každej klasiﬁkácie a s požadovanými presnými prílohami v predpísanej podobe (tým

sa vyznačujú tzv. európske projekty). Pochopiť, prečo je to v jednom prípade také

jednoduché a v inom zasa komplikované, nie je ľahké, ale má to svoju vnútornú logiku.

Väčšinou ide o množstvo peňazí, o ktoré sa možno uchádzať, a o počet uchádzačov.

Čím viac peňazí na jeden projekt a čím väčší počet uchádzačov, tým „komplikovanejší“

formulár. Je to výsledok toho, že jednotlivé žiadosti hodnotia hodnotitelia, pričom jasná

a jednotná štruktúra dát im uľahčuje hodnotenie a porovnanie jednotlivých projektových

zámerov. Naoko nezmyselné políčka majú pre donora svoj význam pri hodnotení projektu,

pri neskoršom monitorovaní výsledkov a pri záverečnom vyúčtovaní. A v tom je práve

podstata. Pri formulári si treba dať pozor na to, aby bol vyplnený správne, a to po

stránke formálnej, ako aj logickej.
Pri jednoduchých formulároch netreba špeciálny návod na to, ako ktoré políčko správne

vyplniť. Ku komplikovaným formulárom vydáva grantová agentúra zväčša nejaký manuál

alebo príručku, ako ho vyplniť. V takom prípade sa presne držte uvedeného návodu.

Ak by sa predsa stalo, že je nejaké okienko nejasné, treba sa obrátiť na kontaktnú osobu

uvedenú vo výzve. Určite by vás nepotešilo zamietnutie žiadosti z formálnych dôvodov.
Dôležitá poznámka k formálnej stránke žiadosti: Nepodceňujte predpísaný rozsah.

Ak sa niekde uvádza „minimálne 100 znakov“, nepíšte menej; ak je rozsah obmedzený

zhora, napr. „maximálne 1000 znakov“, v žiadnom prípade nepíšte viac.

Vypĺňanie formulára – obsahová stránka

Obsahová (vecná) stránka projektovej žiadosti je jej najdôležitejšou časťou (samozrejme,

ak ste formálnu stránku zvládli bez problémov a nehrozí vyradenie projektu ešte pred

samotným hodnotením vecnej podstaty vášho zámeru). Spôsob, akým chce grantová

agentúra zistiť čo najviac o vašom zámere, môže byť rôzny – buď vás nechajú napísať

„opis projektu“ (najčastejšie s obmedzeným rozsahom, napr. počet strán), alebo sa vás

v rámci formulára budú cielene a štruktúrovane pýtať (otázky na ciele, resp. aktivity

projektu a ich korešpondenciu s výzvou, otázky na silné a slabé stránky a pod.). Niekedy

sa tieto spôsoby kombinujú. V každom prípade však platia isté zásady, ktoré sa oplatí

dodržať.

Vždy platí, že treba písať zrozumiteľne. Musíte vždy vychádzať z predpokladu, že aj

keď hodnotiteľ vášho projektu bude z vášho vedného odboru, nemusí byť špecialistom

v konkrétnej oblasti a množstvo detailov, ktoré nebudú zasadené do širšieho rámca, teda

nebudú dostatočne zrozumiteľné, ho môžu viesť k horšiemu hodnoteniu projektu.
Píšte stručne. Táto zásada sa môže zdať v rozpore s predošlou, no nie je to tak.

Uvedomte si, že hodnotiteľ má na celý váš projekt možno pol hodinu (keďže okrem vášho

projektu má pred sebou ďalšie a termín z agentúry na odovzdanie posudkov súri). Nie je

podstatná kvantita, ale kvalita (rozsiahla „omáčka“ len odvádza pozornosť od skutočného

problému, ktorý chcete riešiť, a hodnotiteľ sa v nej môže stratiť).
Zvoľte si a dodržujte štruktúru. Pri prezentácii svojho zámeru voľte jeden spôsob

rozvíjania svojich zámerov (buď deduktívny, alebo induktívny). Rozdeľte prezentáciu na

predstavenie východísk, stanovenie hypotézy, uveďte aktivity, ktoré chcete realizovať,

ciele výzvy, ktoré sa tak naplnia, a podobne. Používajte odrážky, zoznamy, číslovania

bodov. Nie je nič horšie pre hodnotiteľa, ako keď sa stratí v toku vašich neregulovaných

myšlienok. Nemyslite si, že bude mať čas a chuť hľadať hlbší zmysel v spleti viet

a náhodne použitých cudzích slov.
Pri opisovaní svojich cieľov a aktivít nadviažte na ciele a aktivity vo výzve. Ako

sme už povedali predtým, donor svojimi peniazmi vždy sleduje isté ciele. Ak vaše ciele

a aktivity, akokoľvek fantastické, nesúvisia s donorovými predstavami, zabudnite na

ﬁnancovanie. Najlepšie preto bude, ak ciele z výzvy doslova opíšete a na ich základe

potom rozviniete svoje.
Držte sa klúčových slov a používajte ich. Na tomto mieste sa oplatí uviesť, že veľké

grantové agentúry spolu s výzvou na predkladanie projektov zverejňujú aj dotazník pre

hodnotiteľov projektov, alebo aspoň oblasti, na ktoré sa kladie dôležitosť pri hodnotení.

Je dobré všimnúť si, za čo sa dajú získať veľké množstvá bodov a explicitne sa takýmto

oblastiam venovať v prezentácii projektu – hodnotiteľ totiž nemôže vedieť, že ste niečo

nejako mysleli, ale neuviedli ste to presne a výstižne, resp. si v celom texte nevšimne práve

tú časť, kde o tom hovoríte. Pre názornosť príklad – ak môžete dostať napr. 10 bodov za

„inovatívny prístup“, treba v projektovej žiadosti uviesť „Inovatívny prístup spočíva v tom,

že...“; hodnotiteľ, ktorý text skenuje pohľadom, okamžite nájde, čo hľadá.
Vždy sa oplatí ukázať projekt nezainteresovanému človeku – priateľovi,

školiteľovi, najlepšie niekomu, kto má s predkladaním projektových žiadostí pozitívnu

skúsenosť (teda má schválený projekt). Takýto pohľad môže odhaliť slabiny vašej

projektovej žiadosti – nejasnosti, neúplnosť údajov, príliš veľa údajov, nesúlad v rozpočte

a pod.

Rôzne tabuľky, grafy a diagramy v žiadosti

Pri vypisovaní projektových žiadostí sa môžete stretnúť s rôznymi tabuľkami, grafmi

a diagramami, ktoré budete musieť vyplniť. Ich cieľom je zväčša prehľadné znázornenie

istých skutočností, ktoré sa budú sledovať buď pri hodnotení projektu, alebo neskôr

pri monitorovaní jeho priebehu a pri jeho vyúčtovaní. Na nasledujúcich stranách vám

niektoré z nich predstavíme.

vá

sť

–

ča

čo



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov



Ganttov diagram

Plánované trvanie etáp projektu

doplňte

rok

Pomocou „x“ vyznačte mesiac plánovanej

realizácie

A. Názov etapy

jan

feb

mar

apr

maj

jun

jul

aug

sep

okt

dec

Manažment projektu

2005

x x

2006

x x x x x x x x x x x x

2007

x x x x x x

Príprava vybraných slovenských

a rakúskych doktorandov a

mladých vedeckých pracovníkov

na vstup do praxe

2005

x x

2006

x x x x x x x x x x x x

2007

x x x x x x

Posilnenie pracovísk

zodpovedných za prípravu

doktorandov a mladých

vedeckých pracovníkov na

univerzitách a výskumných

ústavoch

2006

x x x x x x x

2007

x x x x x x

Vybudovanie pracoviska

pre doktorandov a mladých

vedeckých pracovníkov

ponúkajúceho semináre

doplnkového vzdelávania

orientované na prax

2007

x x x x x x

(zdroj Formulár žiadosti o nenávratný ﬁnančný príspevok;

Program Iniciatívy Spoločenstva INTERREG IIIA Rakúsko – Slovenská republika)

Tabuľka, ktorú sme uviedli ako príklad, sa nazýva Ganttov diagram. Nemusí mať

vždy rovnakú podobu, princíp je však vždy ten istý – časové vymedzenie riešenia

naplánovaných aktivít (etáp, workpackagov a pod.); t. j. odkedy a dokedy sa

naplánovaná úloha bude riešiť. Často sa tento diagram spája aj s deﬁnovaním míľnikov

(milestones)

a plánovaných výstupov (deliverables)

Míľnik (milestone) – dôležitý bod v rámci projektu, keď sa nejaká etapa uzavrie (napríklad

po príprave príspevku na publikáciu v odbornom časopise môže byť míľnikom „odovzdanie

príspevku do tlače“).

Plánované výstupy (deliverables) – hmatateľné tovary a služby ako výsledok aktivity/

projektu (napríklad po príprave príspevku na publikáciu v odbornom časopise bude

výstupom „publikovaný článok v časopise XY“)

(zdroj: T. Lindahl, E. B. Tzatzani-Stepanovic: Structuring and writing a Proposal in FP7;

prezentácia v rámci 3. cyklu školení pre doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov

„Uľahčenie vstupu doktorandom a mladým vedeckým pracovníkom do praxe“, Bratislava 19. 4. 2007)

Pertov diagram graﬁcky znázorňuje hierarchiu a závislosti medzi pracovnými úlohami

(aktivitami, workpackagmi).



Pertov diagram

WP3

Conference

WP4

Project Workshops

WP6

Journal & e-newsletter

WP7

Helpdesk

WP5

Website

WP8

Dissemination & Exploitation

WP1

Project Management

WP2

Data Collection

vá

sť

–

ča

čo



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov



Analýza SWOT

Silné stánky (Strengths)

Slabé stránky (Weaknesses)

• Pevné základy a široká členská základňa
• Zameranie na špeciﬁcké problémy

relatívne homogénnej skupiny
• Reprezentovaní muži aj ženy
• Možnosť poskytovania malých úverov

• Slabé prepojenia na iné organizácie
• Nedostatočná a nejasná právna forma
• Obmedzená kapacita lobovať
• Vnútorné spory týkajúce sa limitovania

rybárstva ako odozva na znižujúce sa

zásoby rýb

Príležitosti (Opportunities)

Ohrozenia (Threats)

• Vzrastajúce verejné/politické obavy

z dopadu nekontrolovaného odpadu

na zdravie
• Nová vládna legislatíva týkajúca sa

ochrany ŽP zameraná na postihovanie

znečisťovateľov
• Rieka je bohatá na zdroje pre miestnu

spotrebu
• Otváranie nových trhov pre ryby

a rybacie produkty ako dôsledok

zlepšenej dopravnej infraštruktúry

do neďalekých centier

• Politický vplyv priemyselnej loby,

ako odporcu zákonov pre dôslednú

environmentálnu ochranu

• Nová legislatíva týkajúca sa ochrany ŽP

môže mať negatívny dopad na prístup

k tradičnýmrybárskym oblastiam

a využívanie niektorých pracovných

postupov rybárstva

(

Zdroj: D. Hullová: Riadenie projektového cyklu s použitím metodiky logického rámca;

prezentácia v rámci 3. cyklu školení pre doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov

„Uľahčenie vstupu doktorandom a mladým vedeckým pracovníkom do praxe“, Bratislava 18. 4. 2007)

Analýza SWOT sa používa na analýzu silných (S) a slabých (W) stránok organizácie, jej

príležitostí (O) i ohrození (T). Analýza silných a slabých stránok je analýzou faktorov,

ktoré vplývajú (môžu vplývať) na realizáciu zámeru a jeho úspešnosť vo vnútri

organizácie. Vonkajšie faktory, ktoré ovplyvňujú riešenie zámeru a ktoré realizátor

nemôže ovplyvňovať, sú zachytené ako príležitosti a ohrozenia.
Cieľom analýzy SWOT je posúdiť vnútorné predpoklady organizácie na uskutočnenie

určitého (výskumného) zámeru a podrobiť rozboru vonkajšie príležitosti a ohrozenia.

Na jej základe môže organizácia (tím) prikročiť k formulácii špeciﬁckých cieľov. Analýza

SWOT môže dopredu identiﬁkovať možné problémy a pripraviť sa na ich riešenie

v budúcnosti s využitím vlastného potenciálu (vlastných silných stránok) a eliminovať

negatívne vplyvy ešte pred začiatkom realizácie zámeru.

Príprava rozpočtu – pozor na detaily

Rozpočet sa môže ukázať ako zložitá vec. Nie hneď pri príprave, ale neskôr pri jeho

napĺňaní, ak podceníte prípravu. Nedá sa dať univerzálny návod na prípravu perfektného

rozpočtu projektu, keďže každý projekt je jedinečný. Pokúsime sa však poukázať na

hlavné zásady, ktorými sa treba riadiť.
Pri príprave rozpočtu treba narábať s výzvou na predkladanie projektov a programovým

dokumentom, a ak je k dispozícii, tak aj ﬁnančnou príručkou (najmä projekty EÚ tento

typ dokumentu majú). V týchto dokumentoch nájdeme pravidlá, ktorými sa rozpočet musí

riadiť.
Na začiatok si treba vysvetliť niektoré termíny.



Spoluﬁnancovanie

Niektoré agentúry neﬁnancujú zámery žiadateľov v plnom rozsahu. V takom prípade si

treba zistiť, či príspevok žiadateľa musí byť ﬁnančný (treba mať k dispozícii peniaze)

alebo môže byť neﬁnančný (napr. využívanie strojov, zariadení, nehnuteľností a pod.,

ktoré vlastní alebo má žiadateľ v správe). Ak príspevok musí byť ﬁnančný, zistite,

akým spôsobom sa bude uplatňovať – pozor, tu môže agentúra vyžadovať, že na

každom výdavku sa bude žiadateľ podieľať ﬁnančne istým percentom (napr. 5 percent

z každého výdavku).


Maximálna, resp. minimálna výška prostriedkov

Vo výzve sa spravidla určí, koľko prostriedkov je vyčlenených na danú výzvu. Zároveň

sa určí maximálna, v niektorých prípadoch aj minimálna suma vyčlenená na projekt.

Pozor na to, či ide o sumu na celý projekt, alebo len o sumu, ktorú hradí agentúra

(pri spoluﬁnancovaní to môže byť poriadny rozdiel).


Oprávnené výdavky

Agentúra vo svojich dokumentoch určí, čo sú oprávnené výdavky, teda čo v rámci

projektu je možné ﬁnancovať. Iba takéto výdavky možno zahrnúť do rozpočtu.

Agentúra niekedy určí aj to, ktoré výdavky sú neoprávnené. Ak nie je jasné, či

výdavok je oprávnený, treba sa obrátiť na agentúru, najlepšie písomne, aby ste mali

doklad s odpoveďou pre prípad neskoršieho sporu.


Priame a nepriame náklady

Často používané pojmy „priame a nepriame náklady“ sú niekedy ťažko deﬁnovateľné,

avšak podstatné pri tvorbe rozpočtu (najmä ak ide o to, či ich možno zahrnúť do

rozpočtu a do akej výšky – pozri ďalej „percentuálne obmedzenia“). Zväčša sa

deﬁnujú takto: každý výdavok, ktorý sa uskutoční v priamej nadväznosti na riešenie

projektu (teda na nejakú aktivitu), je priamym nákladom; výdavok, ktorý riešiteľ

projektu musí uhradiť, ale nesúvisí priamo s riešením projektu (teda s nejakou

aktivitou) je nepriamy výdavok. Príklad: Cena za telefonický hovor s partnerskou

organizáciou v súvislosti s dohodnutím si ďalšieho merania je priamy výdavok,

mesačný poplatok za telefónnu linku je nepriamy, pretože ten treba platiť bez ohľadu

na to, či sa na projekte robí, alebo nie. Rozdelenie nákladov na priame a nepriame

niekedy nájdeme vo výzvach, čo veci uľahčuje. Ak nie je jasné, či plánovaný výdavok

je priamy, treba sa obrátiť na agentúru, najlepšie písomne, aby ste mali doklad

s odpoveďou pre prípad neskoršieho sporu.


Percentuálne obmedzenia

Agentúra môže vo svojich dokumentoch ustanoviť niektoré obmedzenia, ktoré treba

vá

sť

–

ča

čo



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

dodržať pri tvorbe rozpočtu. Tieto sa môžu týkať výdavkov na administráciu projektu

(zväčša 7 – 12 %), na nepriame náklady (napr. 10 %), personálne náklady (napr.

10 %) a podobne. Niekedy sa tieto obmedzenia aj kombinujú. Ako príklad si uveďme

takéto obmedzenie: náklady na administráciu nesmú prekročiť 10 % a zároveň všetky

personálne výdavky projektu nesmú byť vyššie ako 15 %. V administrácii máme aj

personálne výdavky na projektového manažéra (napr. vo výške 7 % z projektových

nákladov), potom už na odbornú činnosť máme iba 8 %.

Ak ste sa teda zorientovali v základných termínoch a overili si, čo sa vás týka, môžete sa

pustiť do tvorby rozpočtu.
Rozpočet musí mať

štruktúru. Svojou štruktúrou by rozpočet mal zodpovedať štruktúre

projektu, teda jednotlivým aktivitám. Nemalo by sa stať, že na niektorú aktivitu

v rozpočte zabudnete – jednak to pri hodnotení projektu môže vzbudiť nedôveru

a menšie bodové ohodnotenie, jednak pri riešení projektu môžete mať problém, ak ste na

ﬁnancovanie nejakej aktivity zabudli (ďalšie zdroje navyše vám agentúra nepovolí

a presúvanie prostriedkov počas riešenia projektu môže byť behom na dlhé trate

s neistým koncom). Niekedy je základná štruktúra rozpočtu daná tabuľkou vo formulári,

avšak aj vtedy treba dbať na to, aby bol rozpočet prehľadný, previazaný s plánovanými

aktivitami (pomôže, ak si v opise aktivít v projekte jednotlivé aktivity označíte číselne,

a potom v rozpočte v podpoložkách na ne odkazujete, napr. „2.2. Nákup kancelárskych

potrieb (Aktivita 2)“).
Z rozpočtu musí byť jasné, ako ste sa k sume v jednotlivých položkách

dopracovali. Ak je rozpočtová tabuľka predpísaná, pravdepodobne na tento detail

myslela aj agentúra. Preto v tabuľke nájdete stĺpce „jednotka“ a „počet jednotiek“.

Predtým, ako sa pre akúkoľvek jednotku rozhodnete, overte si, či nie sú určené nejaké

záväzné pravidlá (napr. na personálne náklady tzv. človekohodina a podobne). Ak nie sú

a môžete si sami deﬁnovať, venujte tomu zvýšenú pozornosť. Odporúčame opýtať sa

známych, ktorí už s daným donorom majú skúsenosti, aký je systém vyúčtovania a kde

boli problémy. Niektoré agentúry (aj keď ich nie je veľa) sa totiž striktne držia rozpočtu,

a to až do takej miery, že vám neuznajú výdavky (napr. ste si naplánovali, že za mesiac

dáte na kancelárske potreby 500 Sk; prvý mesiac miniete len 400 Sk, druhý mesiac však

600 Sk – podľa agentúry sa môže stať, že prvý mesiac ste prišli o sto korún z rozpočtu,

keďže ste ich nevyčerpali, a druhý mesiac vám uznajú len 500 Sk, keďže ako jednotku

ste si určili jeden mesiac a sumu na mesiac ste prekročili). Využívajte aj komentáre na

vysvetlenie.
Pri tvorbe rozpočtu zohľadňujte reálne ceny. Neodhadujte naslepo – radšej sa poraďte

s ekonomickým oddelením, ktoré má prehľad o nákladoch (ako napr. energie, nákup

kancelárskych potrieb), pýtajte sa kolegov, ktorí majú skúsenosti s prípravou rozpočtov

v projektoch, choďte po obchodoch, zavolajte do ﬁriem. Poddimenzovaný rozpočet sa

vám môže vypomstiť pri realizácii (nasľubujete výsledky, ktoré budete musieť predložiť,

ale nebudete ich mať z čoho hradiť), nafúknutý rozpočet zas môže spôsobiť, že projekt

nebude schválený. Napriek tomu sa odporúča vytvoriť si pri jednotlivých položkách istú

rezervu (nie viac ako 10 %), a to pre prípad, že by počas realizácie projektu (čo môžu

byť aj tri roky) stúpli ceny (najmä ceny energií a služieb).
Pozor na plánovanie personálnych výdavkov. Cena práce neobsahuje iba mzdu pre

plánovaného zamestnanca, ale aj odvody

(pozri stranu 32)

. Pri príprave rozpočtu preto

treba rátať aj s povinnými odvodmi zamestnávateľa, aby nedošlo neskôr ku konﬂiktom.
Mnoho agentúr vyžaduje, aby sa priebeh projektu monitoroval a aby sa o projektu

dozvedela aj verejnosť (často sa to skrýva pod názvami monitorovanie a publicita)

– nezabudnite na vyčlenenie prostriedkov aj na tieto aktivity (samozrejme, uveďte ich

aj medzi aktivitami vo vecnej časti projektu). Ak predpokladáte, že výsledkom projektu

by mohol byť aj patent, zakalkulujte aj

náklady spojené s prihlásením patentu

(poplatky sú pomerne vysoké, preto – ak to výzva pripúšťa – na ne nezabudnite).
Nezabudnite, že mnoho donorov požaduje, aby sa s ich prostriedkami nakladalo

transparentne. U štátnych agentúr to platí dvakrát, preto požadujú, aby sa dodržiaval

zákon o verejnom obstarávaní (táto povinnosť je vždy explicitne uvedená v zmluve so

žiadateľom alebo v dokumentoch súvisiacich s výzvou). S týmto zákonom môžu byť

spojené isté ﬁnančné výdavky, preto sa o povinnostiach treba informovať dopredu

a zohľadniť to v rozpočte (ak to donor pripúšťa). Porušenie tohto zákona môže mať až

trestnoprávne dôsledky.

Vyúčtovanie

V tejto časti sa budeme trocha venovať vyúčtovaniu, aj keď už nejde o prípravu

projektov, ale o fázu, keď už je projektová žiadosť schválená a projekt sa rieši

a ﬁnancuje. Napriek tomu tu vzniká množstvo nezrovnalostí a problémov.
Financovanie z agentúry môže prebiehať troma spôsobmi:

● predﬁnancovanie – agentúra poskytne prostriedky vopred (najčastejšie

zálohovým systémom v niekoľkých častiach po predložení priebežných správ),
● refundácie – všetko ﬁnancujete z vlastných zdrojov a v istých časových intervaloch

predkladáte žiadosti o preplatenie výdavkov,
● kombinovaný spôsob – agentúra vyplatí najskôr zálohu v istej stanovenej výške

(nejaké percento z celkového schváleného rozpočtu), riešiteľ však musí minúť 100 %

rozpočtu, teda použiť aj vlastné prostriedky, pričom následne predkladá vyúčtovanie

a agentúra mu vyplatí zvyšok peňazí (ak ide, samozrejme, o oprávnené výdavky).

V každom z týchto prípadov budete predkladať vyúčtovanie prostriedkov, a to buď

priebežne, alebo na konci riešenia projektu. Čo to pre vás znamená?
Odkladajte si všetky účty (resp. ich kópie, pretože originály budú uložené v účtovníctve

vašej organizácie), ktoré ste hradili v rámci riešenia projektu. Ak sa ﬁnancovanie

projektu deje cez pokladňu a bankové účty vašej organizácie, urobte si aj kópie dokladov

potvrdzujúcich, že prostriedky boli uhradené (napr. ak sa vyplácali prostriedky v hotovosti

cez pokladňu, dokladom je výdavkový pokladničný blok; ak sa hradili prostriedky

bezhotovostne priamo z bankového účtu prevodom, dokladom je výpis z účtu). Niektoré

grantové agentúry požadujú k vyúčtovaniu predložiť aj iné, niekedy neštandardné

dokumenty (napr. výkazy práce, zápisnice z výberových konaní, prezenčné listiny

z podujatí a pod.) – vždy si dopredu zistite, o aké dokumenty ide a v koľkých

exemplároch sa vyžadujú, aby ste ich nemuseli vyrábať a predkladať na poslednú chvíľu.
Ak už máte všetky doklady pokope, usporiadajte ich. Nezoraďujte doklady iba

chronologicky. Agentúra kontroluje výdavky v súvislosti so schváleným rozpočtom, preto

ich vždy najprv rozdeľte podľa toho, ku ktorej položke rozpočtu patria (tu je dobré, ak

vá

sť

–

ča

čo



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

ste už pri príprave projektu jednotlivé položky číselne označili a nemusíte písať celý ich

názov). Potom jednotlivé doklady (aj s prílohami a výpismi) v rámci položky zoraďte

podľa toho, kedy boli hradené (najstaršie na začiatok). Doklady očíslujte a vyrobte ich

zoznam, ktorý priložíte k vyúčtovaniu. Možno sa to zdá príliš byrokratické, ale verte, skráti

to čas, ktorý agentúra strávi pri kontrole vyúčtovania, a vy dostanete peniaze skôr na

účet.
Ešte jedna dobrá rada: Pri systéme ﬁnancovania refundáciami sa stáva, že riešiteľ

dočasne vykrýva chýbajúce prostriedky na riešenie projektu z iných zdrojov, najčastejšie

z iných grantov. Uvedomte si však, že nikdy nesmiete vykázať ten istý výdavok v dvoch

grantoch, a teda si ho dať zaplatiť dvakrát. Takýto postup môže mať za následok aj

trestnoprávne konanie.

Niečo na záver

Neexistuje univerzálna formulka na to, ako napísať projektovú žiadosť tak, aby jej

ﬁnancovanie bolo schválené bez problémov. V prvom rade ide o nápad. Ak je ten

dobrý, treba mu dať ešte správnu formu. Celé to však nemusí zaručiť úspech, keďže

konkurencia je zväčša veľká a zdroje sú obmedzené. Netreba však prepadať depresiám,

ak vám niečo nevyjde na prvýkrát. Treba návrh vylepšiť (môžete si vyžiadať posudky

hodnotiteľov) a podať ho znova (samozrejme, v súlade s aktuálnym znením výzvy).

DESATORO PRE PRÍPRAVU PROJEKTOVEJ ŽIADOSTI

1. Začnite s prípravou projektovej žiadosti

dostatočne včas (minimálne mesiac

vopred).
2. Predtým, než začnete vypĺňať formuláre, dôkladne sa oboznámte so

všetkými dôležitými dokumentmi (programové dokumenty, výzva na

podávanie projektov, príručky a pod.) – porovnajte svoje ciele s cieľmi donora,

identiﬁkujte dôležité informácie a pod.
3. Venujte pozornosť formálnej stránke žiadosti – správne vypísaná, prehľadná,

s jasnou štruktúrou.
4. Po obsahovej stránke sa v prezentácii projektu vyvarujte prehnanému

vysvetľovaniu, zahmlievaniu a prílišnej špecializácii – projekt musí byť jasný,

logicky štrukturovaný, zasadený do širšieho rámca.
5. Pri plánovaní aktivít a výstupov postupujte realisticky – nesľubujte, čo

nemôžete splniť.
6. Rozpočet tvorte v súlade s naplánovanými aktivitami, pričom pri

kalkulácii sa držte reálnych cien (nadhodnotený alebo podhodnotený

rozpočet má negatívny dopad).
7. Pri plánovaní rozpočtu sa držte zásad ekonomickosti (nielen ﬁnančnej, ale

napr. aj časovej) a hospodárnosti.
8. Pri tvorbe rozpočtu neprekračujte obmedzenia pre tvorbu niektorých

položiek určené donorom, ak takéto obmedzenia existujú (či už oﬁciálne, alebo

na báze odporúčania).
9. Skontrolujte, či vaša žiadosť obsahuje všetky požadované prílohy v náležitom

tvare.
10. Nikdy neváhajte kontaktovať donora, ak vám je niečo nejasné.

vá

sť

–

ča

čo



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

Žiadosť o štipendium – niekoľko rád

pre uchádzača

V tejto časti nájdete základné informácie o tom, ako sa uchádzať o štipendium

a vysvetlenie niektorých termínov, ktoré by uchádzač o štipendium mal ovládať.
Ak chcete študovať/bádať v zahraničí, štipendium vám môže pomôcť pokryť náklady

spojené so štúdiom/výskumným pobytom. Vo všeobecnosti platí, že takmer žiadne

štipendium nepokrýva úplné náklady.

Štipendiá by sme mohli rozdeliť do dvoch skupín, tie, ktoré sú určené na štúdium na

konkrétnej vzdelávacej inštitúcii, a tie, ktoré podporujú štúdium na ľubovoľnej inštitúcii

podľa výberu uchádzača.

Štipendium môže mať podobu napríklad odpustenia školného alebo jeho časti, príspevku

na životné náklady, ubytovanie, stravovanie, poistenie, dopravu, nákup účebníc a pod.

Ak sa chcete uchádzať o štipendium, mali by ste s jeho hľadaním začať minimálne

rok pred plánovanou cestou, aby ste mali dosť času splniť všetky podmienky štipendia

(termín podania žiadosti, prílohy atď.).
Ak vás niektorá štipendijná ponuka zaujme, podrobne sa oboznámte so znením

výzvy. Zamerajte sa najmä na termín uzávierky a spôsob, akým musia byť prihláška

a podkladové materiály predložené. Termín môže byť stanovený priebežne (výberová

komisia zasadá niekoľkokrát do roka) alebo do určitého dátumu (prípadne aj hodiny).
Prihláška/žiadosť môže byť vyžadovaná

- v papierovej forme (originál, kópie);
- v papierovej a súčasne aj elektronickej forme (e-mailom, na CD, prípadne diskete);
- on-line, niektoré materiály musia byť naskenované a priložené;
- on-line, niektoré materiály musia byť doručené v papierovej forme.

Pokiaľ to z výzvy nie je jasné, overte si, či termín uzávierky znamená, že v tento deň stačí

žiadosť podať (rozhoduje dátum poštovej pečiatky) alebo v tento deň musí byť žiadosť

fyzicky na určenom mieste (často býva stanovená aj hodina uzávierky).

V takom prípade musíte počítať s tým, že doručenie (najmä do zahraničia) môže trvať

niekoľko dní. Niektorí vyhlasovatelia/administrátori štipendijných programov upozorňujú,

že majú zriadený poštový priečinok a nepreberajú zásielky od doručovacích služieb, ktoré

vyžadujú osobné prevzatie.
Nespoliehajte sa, že termín stihnete, ak podklady pošlete e-mailom alebo faxom. Niektorí

vyhlasovatelia/administrátori programov upozorňujú, že takéto prihlášky neakceptujú.

Pri prihlasovaní on-line je spravidla stanovené obdobie, počas ktorého sa dá prihlásiť.

Snažte sa prihlásiť čo najskôr, najmä v prípade, ak systém umožňuje do termínu

uzávierky podklady dopĺňať/aktualizovať. Nespoliehajte sa, že ste jediný, kto si necháva

prihlásenie „na poslednú chvíľu“. Môže sa stať, že systém bude preťažený a nepodarí sa

vám prihlásiť.
Pri prihlasovaní on-line si overte, či niektoré podkladové materiály nemusia byť do

stanoveného termínu doručené poštou/osobne.
Pri predkladaní žiadosti nezabudnite, že akceptovaná je len kompletná žiadosť (vyplňte

všetky kolónky, nehodiace sa vyčiarknite), s požadovaným počtom originálov a fotokópií

materiálov.
Príprave podkladových materiálov venujte pozornosť – žiadosť vás reprezentuje

a veľakrát je jediným obrazom o vás, ktorý má výberová komisia k dispozícii.
Uchádzačov môže byť viac, a tak okrem študijných a vedeckých výsledkov rozhoduje

kvalita vyplnenej žiadosti, jej úplnosť, dodanie všetkých požadovaných dokladov

(akceptačný list, odporúčacie listy, doklady o jazykových znalostiach, študijné a vedecké

výsledky, motivačný list, štrukturovaný životopis, odporúčania profesorov, zamestnávateľa

a v niektorých prípadoch aj zdroje na doﬁnancovanie pobytu atď.)
Urobte si kópiu odovzdávaných materiálov a v každom prípade si odložte

doklad potvrdzujúci podanie žiadosti.

K žiadosti o štipendium treba priložiť rôzne prílohy, niekedy aj ich úradný preklad.

Pristavíme sa pri tých, ktoré sa vyžadujú najčastejšie.
Životopis (CV) by mala byť stručná, prehľadná prezentácia vášho doterajšieho

vzdelania, prípadných pracovných skúseností, publikačnej činnosti, dosiahnutých

úspechov a pod. (písaný štruktúrovanou formou). Píšte výlučne iba o sebe,

uveďte aj svoje záujmy, mimoškolské aktivity, dobrovoľnícku činnosť a pod., aby

výberová komisia získala komplexnú predstavu o vašej osobnosti – uveďte všetky

skutočnosti, ktoré považujete za dôležité pri hodnotení, či ste vhodný kandidát na

štipendium. (Pri zostavení CV môžete využiť formulár Europass – životopis, ktorý je

dostupný v úradných jazykoch členských krajín Európskej únie na

http://europass.cedefop.europa.eu).
Odporúčanie je hodnotenia napísané vysokoškolskými profesormi, vašimi učiteľmi,

v ktorom opíšu vaše predpoklady pre študijný pobyt, vyzdvihnú vaše osobnostné

a študijné výsledky, schopnosti zúžitkovať poznatky z pobytu v zahraničí pre štúdium,

prácu. Sú dôležitou pomôckou výberovej komisie pri posudzovaní žiadosti/prihlášky.

Nemajú byť formálne, a tak si ich vyžiadanie od učiteľov nenechávajte na poslednú

chvíľu. Kompletné odporúčania musia obsahovať kontaktnú adresu a pracovné postavenie

vypracovateľa a musia byť napísané na hlavičkovom papieri školy.
Doktorand by mal mať jeden z odporúčacích listov od domáceho školiteľa, študent

v predposlednom roku štúdia, ktorý chce ísť do zahraničia kvôli diplomovej práci, by mal

mať jeden z odporúčacích listov od vedúceho diplomovej práce.
Motivačný list a esej sú vlastnými slovami stručne vyjadrené pohnútky, prečo chcete

študovať, bádať na tej-ktorej univerzite, vedeckom ústave, v čom sa odlišuje táto škola,

ústav od vašej, čo nenachádzate u nás doma, čo získate štipendijným alebo výskumným

pobytom.
Odborný program študijného a výskumného pobytu by mal obsahovať názov školy/

inštitúcie, kde sa bude pobyt absolvovať, časový a odborný harmonogram pobytu.
Odborný program študijného pobytu by mal obsahovať zoznam seminárov a prednášok

s odôvodnením ich výberu a prínosu na terajšie štúdium. Odborný program výskumného

pobytu by mal opísať program odsúhlasený prijímajúcou inštitúciou a jeho prínos pre

uchádzača.
Akceptačný list je predbežný písomný súhlas univerzity, fakulty, katedry, resp. ústavu

sť



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

o tom, že v prípade získania štipendia súhlasia s vaším pobytom u nich. Akceptuje sa len

originál akceptačného listu (t. j. poslaného poštou), akceptačný list poslaný e-mailom

alebo faxom je potrebné k termínu výberového konania doložiť originálom.
Ako žiadať o akceptačný list? Obráťte sa na fakultu, katedru, ústav a v niektorých

prípadoch na zahraničné oddelenia fakúlt (neexistuje žiadne pravidlo), predstavte seba

(životopis, motivačný list) a svoje študijné výsledky, uveďte, aký program by ste chceli

u nich študovať a v akom období a dokedy vám akceptačný list majú zaslať. Nezabudnite

uviesť, o aký typ štipendia sa uchádzate (v prípade štipendia vyplývajúceho z bilaterálnej

medzivládnej dohody uveďte jej názov).

Čo by vám mali napísať do akceptačného listu? Termín, v ktorom chcete štipendijný pobyt

na vami zvolenej inštitúcii absolvovať. V prípade výskumného pobytu súhlas zahraničného

profesora, resp. vedeckého pracovníka s vaším odborným programom. V prípade, že

sa bude pobyt realizovať v inom jazyku, ako je jazyk cieľovej krajiny, súhlas s tým, že

komunikačným jazykom bude iný cudzí jazyk.

Úradný preklad je preklad vyhotovený prekladateľom, ktorý je na túto činnosť oﬁciálne

menovaný Ministerstvom spravodlivosti SR (súdny prekladateľ); zoznam je zverejnený na

http://jaspi.justice.gov.sk

K originálnemu textu (alebo notársky overenej kópii) sa trikolórou pripojí preklad

v cieľovom jazyku spolu s oﬁciálnou okrúhlou pečiatkou a vyhlásením súdneho

prekladateľa o tom, že znenie textu v cieľovom jazyku je totožné s textom

v originálnom dokumente.

Hľadanie práce v zahraničí

Ak si chcete nájsť prácu v zahraničí, môžete postupovať niekoľkými spôsobmi.

Hľadáte si zamestnanie sami, a to buď aktívne (vyhľadávate ponuky a oslovujete

zamestnávateľov), alebo pasívne (do rôznych databáz vkladáte svoj životopis a čakáte na

oslovenie zamestnávateľom, ktorý si ho v tejto databáze vyhľadá), alebo využijete služby

sprostredkovateľa (je dobré vopred si overiť, či má na túto činnosť oprávnenie – zoznam

spostredkovateľov za úhradu je zverejnený na webovej stránke Ústredia práce, sociálnych

vecí a rodiny SR –

http://www.upsvar.sk

Sprostredkovateľ nemôže sprostredkovať zamestnanie v Nemecku na pozície 1-ročné zamestnanie,

sezónne práce, zamestnávanie študentov, pomocné sily do domácnosti s postihnutým členom

v domácnosti. Týmto kategóriám podľa biletarálnych dohôd uzatvorených medzi SR a SRN

sprostredkuje zamestnanie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.

Maximálnu výšku poplatku za sprostredkovanie zamestnania od občana upravuje vyhláška

MPSVaR č. 9/2005 Z. z. z 12. januára 2005. Poplatok sa vyberá až po sprostredkovaní

zamestnania.
Pred hľadaním zamestnania v zahraničí je dobré si zistiť podmienky zamestnávania

občanov iných krajín v danej krajine. Pre občana SR je rozdiel, či ide o prácu v členských

krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) alebo v tzv. tretích krajinách.
Jedným zo základných práv v krajinách EHP je voľný pohyb osôb. Štátni

príslušníci členskej krajiny môžu pracovať v inej členskej krajine bez pracovného

povolenia.

(Niektoré členské krajiny však voči novým členom, ktorí do únie vstúpili po

1. máji 2004, teda aj Slovensku, uplatňujú prechodné opatrenia na obmedzenie voľného

pohybu pracovníkov – bližšie informácie v slovenskom jazyku sú na európskom portáli pre

pracovnú mobilitu

http://europa.eu.int/eures

)

Vyhľadávať pracovné príležitosti v oblasti výskumu je možné na viacerých portáloch.

V tejto publikácii uvádzame niektoré z nich.

Európsky a slovenský mobilitný portál pre vedecko-výskumných pracovníkov

Na slovenskom mobilitnom portáli

http://www.eracareers.sk

, ako aj na európskom

portáli

http://ec.europa.eu/eracareers,

sa dajú pracovné príležitosti vyhľadávať

podľa oblastí výskumu, krajín, organizácií.
Portál ponúka databázu organizácií, databázu výskumníkov, ako aj pracovné príležitosti

v oblasti výskumu.
Databáza organizácií ponúka organizáciám (univerzitám, vysokým školám, výskumným

pracoviskám, podnikateľským subjektom a pod.) možnosť zaregistrovať sa a ponúkať

pracovné miesta výskumným pracovníkom.
Databáza výskumníkov ponúka výskumníkom možnosť vložiť do databázy svoj

životopis. Registrovaní výskumníci môžu využívať napríklad službu „job search“, teda

vyhľadávanie v databáze pracovných miest podľa vopred zadaných kritérií alebo voľného

textu. Zároveň si môžu vytvoriť vyhľadávacích agentov, ktorí výskumníka e-mailom

upozornia, ak sa v databáze pracovných miest objaví ponuka zodpovedajúca zadaným

kritériám.

ľa

rá

ič



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

Európsky a slovenský mobilitný portál sú prepojené. Na európskom portáli sa

prostredníctvom liniek v sekcii „Useful links“ dá dostať na webové stránky inštitúcií

alebo vedeckých časopisov, ktoré pravidelne informujú aj o pracovných príležitostiach pre

vedeckých pracovníkov, ako sú napríklad EMBO-Life Sciences Mobility Consultancy (LSMC)

service, ELSA (External staff on Line Submission Application), EPSO (European Personnel

Selection Ofﬁce), stránky on-line časopisov Science‘s next wave, Nature (Naturejobs)

alebo The ELSO Gazette (e-časopisu European Life Scientist Organization), MCFA

– Marie Curie Fellowship Association, FindAPostDoc – databáza pracovných miest pre

postdoktorandov, Career.edu – portál určený univerzitám, výskumným centrám a vládnym

agentúram.
Z európskeho aj slovenského mobilitného portálu je možné prejsť na iné národné

mobilitné portály.

Portál Eures pre pracovnú mobilitu

EURES (European Employment Services) poskytuje informácie o voľných miestach

v jednotlivých členských krajinách, o prechodných obdobiach, o trhoch práce

v jednotlivých krajinách, asistenčné služby pri hľadaní zamestnania a poradenské služby

pri tvorbe žiadostí o zamestnanie, poradenstvo pre klientov v prihraničných oblastiach.
Portál poskytuje aj informácie súvisiace s pracovnou mobilitou, relevantné pre mobilných

pracovníkov a ich rodinných príslušníkov.
V Európe pôsobí vyše 700 poradcov Eures; kontakty na nich sa dajú vyhľadávať

v databáze

http://europa.eu.int/eures/main.jsp?catId=3&acro=eures&lang=sk

podľa

krajiny a regiónu, v ktorej poradca pôsobí, ako aj podľa jazykov, ktoré ovláda.
Kontakty na poradcov, ktorí pôsobia na Slovensku (podľa mesta):

www.eures.sk

Na portáli môžu záujemcovia o prácu v členských krajinách vyhľadávať v databáze Job-

Search (

http://www.eures.sk/search_engine.php

), ktorú denne aktualizujú európske

servisy na sprostredkovanie prác, pričom oznamy o voľných pracovných miestach

ostávajú v systéme len počas obdobia, v ktorom sú aktuálne.
Uchádzači o prácu majú možnosť uverejniť na portáli svoj životopis v databáze on-line

životopisov, v ktorej si zamestnávatelia hľadajú možných kandidátov.
Uchádzači o prácu a zamestnávatelia sa môžu zaregistrovať a získať prístup k záložke

„Môj Eures“. Takto registrovaní užívatelia môžu vytvárať a ukladať vyhľadávacie proﬁly.

V prípade, že sa objaví pracovná pozícia alebo životopis, ktorý korešponduje s proﬁlom

uchádzača, bude uchádzač na túto skutočnosť upozornený prostredníctvom e-mailu

a/alebo SMS. Uchádzači o zamestnanie musia svoj proﬁl pravidelne navštevovať, aby bol

prístupný zamestnancom. Ak ho uchádzač nenavštívi v období 12 týždňov, proﬁl bude

pre zamestnávateľov neprístupný. Ak ho nenavštívi počas jedného roka, proﬁl bude

odstránený.
Na portáli eures.sk je uverejnený aj zoznam štátnych servisov na sprostredkovanie prác

v jednotlivých európskych krajinách.

Slovenské portály a iné zdroje

Na slovenskom internete je okrem Euresu niekoľko portálov, ktoré umožňujú

vyhľadávanie pracovných ponúk na Slovensku, ako aj v zahraničí, ako napríklad

Profesia (

http://www.profesia.sk

), JobAgent (

http://www.jobagent.sk

CVonline (

http://www.cvonline.sk

Domáce a zahraničné pracovné ponuky majú na svojich webových stránkach zverejnené

aj rôzne personálne a poradenské agentúry.
Praktické informácie o tom, ako asi hľadať prácu v zahraničí, sú na viacerých stránkach

sprostredkovateľských, personálnych a poradenských agentúr, na portáli

http://info.profesia.sk

alebo v príručkách

Ako si nájsť prácu v Európe

Život a práca v USA

Život a práca v Austrálii

, ktoré vydalo vydavateľstvo Príroda (

http://www.priroda.sk

ľa

rá

ič



Praktická príručka pre doktorandov a mladých výskumníkov

Užitočné linky

Legislatíva

http://www.zbierka.sk

– Zbierka zákonov

http://jaspi.justice.gov.sk

– databáza JASPI (jednotný automatizovaný systém

právnych informácií)

http://portal.gov.sk/

– Ústredný portál verejnej správy (centrálny a jednotný

prístup k informačným zdrojom a službám verejnej správy)

Daň z príjmov

http://www.drsr.sk

– portál Daňovej správy SR

Sociálne zabezpečenie

http://www.employment.gov.sk

– Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

http://www.socpoist.sk

– Sociálna poisťovňa

http://www.upsvar.sk

– Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

http://ec.europa.eu/comm/employment_social

– Európska komisia, oblasť

sociálneho zabezpečenia

Zdravotné poistenie

http://www.health.gov.sk

– Ministerstvo zdravotníctva SR

http://www.udzs.sk

– Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

http://www.apollo.sk

– APOLLO zdravotná poisťovňa, a. s.

http://www.zpdovera.sk

– DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s.

http://www.szp.sk –

Spoločná zdravotná poisťovňa, a. s.

http://www.vszp.sk

– Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.

http://www.union.sk

– Union poisťovňa, a. s.

http://www.ezp.sk

– Európska zdravotná poisťovňa, a. s.

Pobyt Slovákov v zahraničí a cudzincov na Slovensku

http://www.minv.sk

– Ministerstvo vnútra SR

http://www.mzv.sk –

Ministerstvo zahraničných vecí

http://http://www.minv.sk/uhcp

– Úrad hraničnej a cudzineckej polície

Policajného zboru

Uznávanie dokladov o vzdelávaní

http://www.minedu.sk

– Ministerstvo školstva SR (Stredisko na uznávanie

dokladov o vzdelaní)

Projekty a štipendiá

http://www.saia.sk

– SAIA, n. o. (Slovenská akademická informačná agentúra)

http://www.eracareers.sk

– mobilitný portál pre vedecko-výskumných

pracovníkov

http://www.saaic.sk

– Slovenské akademická asociácia pre medzinárodnú

spoluprácu

http://www.apvv.sk

– Agentúra na podporu výskumu a vývoja SR

http://cordis.europa.eu

– Informačný servis Spoločenstva pre výskum a vývoj

http://www.cordis.europa.eu/fp7

– stránka 7. rámcového programu ES pre

výskum a vývoj

http://www.strukturalnefondy.sk

– stránka venovaná štrukturálnym fondom EÚ

na Slovensku

Hľadanie práce v zahraničí

http://www.eures.sk

– portál pre pracovnú mobilitu

http://ec.europa.eu/eures/

– Európsky portál pre pracovnú mobilitu

http://www.upsvar.sk

– Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny

Ďalšie linky

http://www.upv.sk

– Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

(patentový úrad)

http://www.epo.org

– Európsky patentový úrad

http://www.veda-technika.sk

– portál Veda a technika v Slovenskej republike

http://www.srk.sk –

Slovenská rektorská konferencia

http://www.sav.sk

– Slovenská akadémia vied

http://ec.europa.eu/europedirect

– všeobecné informácie o záležitostiach EÚ

http://ec.europa.eu/citizensrights/front_end/index_en.htm

– navigačná

služba pre občanov, je poradenskou službou, ktorá poskytuje usmernenie a praktickú

radu pri konkrétnych problémoch v súvislosti s mobilitou v rámci európskeho

jednotného trhu

http://ec.europa.eu/solvit/

– on-line sieť na riešenie problémov, v ktorej

členské štáty spoločne pracujú na riešení praktických problémov, ktoré vznikajú pri

nesprávnom uplatňovaní pravidiel vnútorného trhu orgánmi verejnej správy

ži

čn

Document Outline